Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/95/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516 so sídlom Bratislava, Pribinova 25 proti žalovaným: N. E., U.. XX.XX.XXXX, R. M., Š. XX, t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpená opatrovníčkou G. O., E. F. O. E. H. U. v konaní o zaplatenie 421,88 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. - 74 zo dňa 27.11.2014 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu 1.stupňa.

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobný návrh zamietol.

Druhým výrokom vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Právne odôvodnil svoje rozhodnutie ust.§ , § 40, § 44, § 52 ods.1,2, § 53 ods.1,2,3, § 107 a § 451 Občianskeho zákonníka a ust.§ 4 zákona č. 258/2001 Z.z. a § 5b zákona č. 102/2014 Z.z.

Súd prvého stupňa konštatoval, že zo žalobného návrhu vyplýva, že žalobca si uplatňuje voči žalovanej nárok vzniknutý mu z titulu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom (revolvingovom) úvere dňa 29.09.2010. Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi súd dospel k záveru, že k platnému uzavretiu zmluvy medzi účastníkmi konania nedošlo, nakoľko z písomnosti označenej ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. 8300023614 zo dňa 29.09.2009 (za žalovanú podpísané dňa 25.09.2009 a za žalovaného 29.09.2009) vyplýva, že zhoda v prejave zmluvných strán nenastala. Žalovaná požadovala od žalobcu poskytnutie úveru vo výške 829,85 Eur splácané v mesačných splátkach v počte 30 vo výške 50,72 Eur, pričom žalovaný akceptoval poskytnutie úveru 331,94 Eur splácaných v splátkach vo výške 20,28 Eur. Líšia sa aj hodnoty týkajúce sa zmluvnej odmeny, predpokladanej RPMN, ročnej úrokovej sadzby, poskytnutej čiastky revolvingu (žalobkyňa požadovala 410,84 Eur a žalovaným jej bolo poskytnutých 164,28 Eur), čo znamená, že žalobca neprijal návrh žalovanej na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Vzhľadom na úpravu obsiahnutú v zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v ust. § 4 nepochybne vyžaduje písomnú formu spotrebiteľskej zmluvy a dodržanie základných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo v predmetnom prípade účastníci konania nedodržali. Z karty klienta na úverovom prípade č. 8300023614 vyplýva, že žalobca reálne dňa 29.09.2009 vyplatil žalovanej čiastku 297,98 Eur a žalovaná mu z vyplatenej sumy splatila 186,52 Eur. Ako to už súd konštatoval vyššie, k platnému uzavretiu zmluvy medzi zmluvnými stranami

nedošlo pre neakceptáciu žiadosti žalovanej žalobcom, keď žalobca neprijal návrh žalobkyne na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere neakceptáciou jej požiadaviek, kde medzi zmluvnými stranami zhoda nenastala, ani v časti výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, ročnej úrokovej sadzby, ročnej percentuálnej miery nákladov, priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov, výšky, poštu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov tak, ako to vyžaduje ust. § 4 ZoSU. Zo strany žalovanej nebol urobený ďalší písomný úkon, z ktorého by bolo nepochybné, že akceptovala žalobcom modifikované zmluvné podmienky, čo z pohľadu súdu znamená, že podstatné náležitosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie sú výsledkom konsenzu zmluvných strán a takáto zmluva je z pohľadu súdu absolútne neplatným právnym úkonom. Z karty klienta (žalovanej) vyplýva, že táto finančné prostriedky čerpala. Súd v danej veci preto posudzoval nárok žalobcu i s poukazom na ust. § 451 ods. 1 o bezdôvodnom obohatení, ktoré sa v prípade plnenia z neplatného právneho úkonu musí vydať. Zodpovedným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa bezdôvodne obohatil a oprávneným subjektom je ten, v prospech ktorého sa vydanie takéhoto obohatenia má uskutočniť. S účinnosťou novely zák. č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru, alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku, ktorý mení okrem iného aj zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, zavádza táto novela v ust. § 5b povinnosť orgánu rozhodujúceho o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj ´bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť, alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Toto ustanovenie má za cieľ zdôrazniť povinnosť ex offo postupu orgánov posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy. Súd vychádzajúc z ust. § 107 o premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v premlčacej lehote subjektívnej 2 roky posudzoval, či nárok žalobcu nie je v zákonnej lehote premlčaný. Nakoľko žalobca poskytol žalovanej úver na základe absolútne neplatného právneho úkonu dňa 29.09.2009, premlčacia doba mu začala plynúť 30.09.2009 a uplynula 30.09.2011, objektívna trojročná premlčacia doba uplynula 30.09.2012. Žalobca podal žalobu na súd dňa 17.10.2013, teda po uplynutí premlčacej doby, čo ma za následok súdnu nevymôžiteľnosť jeho práva. Nakoľko je nárok žalobcu premlčaný, súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože táto si náhradu trov konania neuplatnila, zo spisu jej nevyplývajú a žalobca bol v konaní neúspešný.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Namietal zákonnosť postupu súdu, ktorý na premlčanie prihliadol ex offo. Postup súdu a jeho rozhodnutie odporuje nielen ustanoveniam zákona č. 250/2007 Z.z., ale sú aj v rozpore so základnými ústavnými princípmi. Konanie v tejto veci začalo podaním žaloby doručenej na súd dňa 17.10.2013. V priebehu konania nebola účastníkom konania

- žalovaným vznesená námietka premlčania. Žalobca voči postupu súdu preto namieta, že nebol oprávnený prihliadať na premlčanie ex offo, nakoľko ide o postup založený na retroaktívnej aplikácií ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.05.2014. Zákonodarca jednoznačne upravil otázku spätnej účinnosti novej úpravy len na niektoré ustanovenia, ktoré boli zákonom č. 250/2007 Z.z. doplnené s účinnosťou od 01.05.2014. Ust.§ 5b medzi nimi zaradené nebolo. Súd tak svojim postupom porušil zákaz spätnej pôsobnosti právnych noriem a v konaní, ktoré bolo začaté pred 01.05.2014 použil také ustanovenie, ktoré nebol oprávnený aplikovať. Postavenie žalobcu nie je možné zmeniť tým, že súd uplatňuje hmotnoprávny inštitút premlčania spätne na základe § 5b účinného od 01.05.2014. Ust.§ 5b by sa mohlo vzťahovať na postup súdu len v konaní, ktoré začalo od účinnosti daného ustanovenia. Žalobca napáda postup súdu aj z hľadiska porušenia princípu legitímneho očakávania a predvídateľnosti postupu súdu. V čase podania žaloby žiadne ustanovenie o tom, že súd na premlčanie prihliada aj bez námietky dlžníka neplatilo, a teda žalobca ho ani nemal ako predvídať. Ustanovenia Občianskeho zákonníka o uzatváraní zmlúv nepredstavujú kogentnú úpravu v tom zmysle, že sa strany nemôžu dohodnúť na tom čo sa bude považovať za návrhu a čo za prijatie návrhu a čo bude alebo nebude zmenou návrhu na uzavretie zmluvy. Právne napadol žalobca rozsudok na základe dôvodov uvedených v ust.§ 205 ods.2 písm.a/ v spojení s ust.§ 221 ods.1 písm.f/ a h/ O.s.p. a podľa ust.§ 205 ods.2 písm.c/,d/ a f/ O.s.p. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že vyhovie návrhu a žalovaného zaviaže na zaplatenie žalovanej povinnosti a tiež na zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia žalobcu v konaní pred súdom prvého stupňa, aj náhradu ostatných trov prvostupňového konania za zaplatený súdny poplatok alebo aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil si trovy odvolacieho konania vo výške 45,93 Eur, vrátane DPH.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust.§ 214 ods.2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 22.04.2016 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobou doručenou súdu dňa 17.10.2013 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 421,88 Eur s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od 10.03.2011 až do zaplatenia a na náhradu trov konania. Žalobný návrh odôvodnil uzavretím zmluvy dňa 29.09.2010 účastníkmi konania, ako Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300023614, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej 331,94 Eur a povinnosťou žalovanej bolo tento splatiť v splátkach vo výške 20,28 Eur v počte splátok 30, podľa splátkového kalendára zmluvne dohodnutého. Žalovaná sa dostala so splácaním do omeškania, preto žalobca pristúpil k okamžitej splatnosti úveru.

Žalovaná sa v mieste bydliska nezdržiava, jej pobyt sa súdu zistiť nepodarilo, preto jej súd prvého stupňa postupom podľa § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil opatrovníka.

Súd prvého stupňa konštatoval, že žalovaná požadovala od žalobcu poskytnutie úveru vo výške 828,85 Eur splácané v mesačných splátkach v počte 30 vo výške 50,72 Eur, pričom žalovaný akceptoval poskytnutie úveru vo výške 331,94 Eur, splácaných v splátkach vo výške 20,28 Eur. Líšia sa hodnoty týkajúce sa zmluvnej odmeny, predpokladanej RPMN, ročnej úrokovej sadzby poskytnutej časti revolvingu. Žalobkyňa požadovala 410,84 Eur a žalovaný jej poskytol 164,28 Eur, čo znamená, že žalobca neprijal návrh žalovanej na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Vzhľadom na úpravu obsiahnutú v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v zmysle ust.§ 4 nepochybne vyžaduje písomnú formu spotrebiteľskej zmluvy a dodržanie základných náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo v predmetnom prípade účastníci konania nedoložili.

S týmto tvrdením odvolací súd plne súhlasí.

Súd prvého stupňa ďalej zistil, že z karty klienta na úverovom prípade č. 8300023614 vyplýva, že žalobca reálne dňa 29.09.2009 vyplatil žalovanej čiastku 297,98 Eur a žalovaná mu z vyplatenej sumy splatila 186,52 Eur.

Záver súdu prvého stupňa, keď konštatovale, že k platnému uzavretiu zmluvy medzi zmluvnými stranami nedošlo pre neakceptáciu žiadosti žalovanej žalobcom, keď žalobca neprijal návrh žalobkyne na uzavretie zmluvy, zodpovedá pravidlám formálnej logiky a s týmto záverom, tak ako bolo uvedené vyššie, odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí.

Súd prvého stupňa sa ďalej zaoberal i ust. § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, z ktorého vyplýva, sa v prípade plnenia z neplatného právneho úkonu, musí sa toto plnenie vydať. Zároveň z tejto súvislosti vychádzal z novely zák. č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru, alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku, ktorý mení okrem iného aj zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a zavádza aj ust. § 5b povinnosť orgánu rozhodujúceho o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku, alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd prvého stupňa vychádzajúc z ust. § 107 Občianskeho zákonníka zistil, že nárok je premlčaný. Žalobca poskytol žalovanej úver na základe absolútne neplatného právneho úkonu dňa 29.09.2009, premlčacia doba mala začala plynúť 30.09.2009 a uplynula 30.09.2011. Objektívna trojročná premlčacia doba uplynula 30.09.2012. Žalobca podal žalobu na súd dňa 17.10.2013, teda po uplynutí premlčacej doby.

Žalobca v odvolaní namieta použitie ust.§ 5b v danom konkrétnom prípade a poukazuje ne neprípustnú retroaktivitu.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo z správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa ust.§ 52 ods.2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.05.2014, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mohli použiť normy obchodného práva.

Súd prvého stupňa správne zobral na zreteľ ust.§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože ide o orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Zohľadnil správne ust.§ 52 ods.2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, tak ako ho vyššie citoval odvolací súd.

Oba tieto ustanovenia, teda i ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. i ustanovenie § 52 ods.2 veta tretia Občianskeho zákonníka nadobudli účinnosť 01.05.2014 a právne predpisy ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.

Súd prvého stupňa preto správne rozhodol a odvolacia námietka žalobcu vo vzťahu k aplikácii ust.§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z. je nedôvodná.

Súd prvého stupňa správne rozhodol i o trovách konania.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust.§ 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ust.§ 142 ods.1 O.s.p. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a úspešná žalovaná si trovy odvolacieho konania neuplatnila. Preto odvolací súd vyslovil, že žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.