Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/49/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľky: A. D., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, t.č. W. XXX, proti odporcovi: O. C., nar. XX.X.XXXX, bytom P., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

1. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. C., obec C., okres T., zapísané na LV č. XXX Okresného úradu T., odbor katastrálny - parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/XXX- zast. plocha a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, rodinný dom č. s. XXX postavený na pozemku parc. č. XXXX/XXX tak, že výlučným vlastníkom nehnuteľností sa stáva odporca.

2. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke na jej podiel 23.434,20 eur, do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

3. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Trnava súdny poplatok za návrh 1.406,00 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

4. Odporcovi bude v r á t e n á suma 166,21 eur z preddavku znalečného vedeného pod č. D14-94/20154, po právoplatnosti tohto rozsudku.

5. Navrhovateľke súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam k.ú. C. LV M., dom č.s. M. na parc. M./M. a parc. M./M. , par. M./M., tak, že tieto budú prikázané do výlučného vlastníctva odporcu s povinnosťou výplaty podielu navrhovateľke, podľa ceny určenej znalcom, alternatívne navrhovala vyporiadanie predajom nehnuteľnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, znaleckým dokazovaním, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka v konaní uviedla, že žiada, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam k.ú. C. LV XXX, dom č.s. XXX na par. XXXX/XXX a parc. XXXX/XXX , par. XXXX/XXX, s tým, že tieto budú prikázané do výlučného vlastníctva odporcu s povinnosťou výplaty jej podielu podľa ceny určenej znalcom. Alternatívne navrhla vyporiadanie predajom nehnuteľnosti. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, a to ona v podiele jednej tretiny, odporca v podiele dvoch tretín. V nehnuteľnosti býva odporca. Ona z domu odišla vo veku 18 rokov, jedná sa o rodičovský dom. Do domu chodila do roku 2001, kedy odporca povedal, že

tam nemajú chodiť, lebo dom je jeho. Do domu viac nešla a sestra W. párkrát do domu išla, ale bolo zamknuté. Odporca býval vpredu a matka vzadu. Matka sa k sestre potom občas prišla najesť, sťažovala sa na chovanie odporcu. Ku nej matka nechodila. V roku 2006 zomrel otec, na pohrebe matku videla naposledy. Matka zomrela v roku 2012. Do nehnuteľnosti nechodí a neviem, v akom je stave. Sama o nehnuteľnosť záujem nemá. Bytovú otázku mám vyriešené, býva v nájomnom byte. Do nehnuteľnosti neinvestovala, neplatila som ani daň za svoj podiel. Na pohrebe rodičov sa nepodieľala, ale rodičia mali našetrené. Nesúhlasila s reálnou deľbou. Prístavbu financovali rodičia, teda investície odporcu neuznala. V priebehu konania žiadala prikázanie nehnuteľností do výlučného spoluvlastníctva odporcu /nie nariadenie predaja nehnuteľnosti/ a súhlasila s výplatou jej podielu podľa technickej hodnoty nehnuteľnosti určenej znalcom v sume 23.434,20 eur.

Odporca súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva tak, že nehnuteľnosť bude prikázaná do jeho vlastníctva. Nie je schopný vyplatiť podiel jednorazovo. V dome býva od detstva. Pokiaľ žili rodičia, títo mali samostatnú bytovú jednotku, a to aj tak zostalo. V roku 1991 naviac urobil prístavbu ako ďalšiu samostatnú bytovú jednotku. Nevie, v ktorom roku bola navrhovateľka v dome, ale kým aj rodičia žili, nechodila za nimi, ani keď mali narodeniny. Rodičia mali svoj zvonček, mohla ich teda navštevovať. Nepovedal jej, že nesmie k nim chodiť. Daň platil sám. Sestra k nim chodila na zabíjačku, na návštevy, ale pokým žili rodičia. Navrhovateľka sestre dávala peniaze, čakali na smrť matky a on im to má vyplatiť. Prístavba nie je vedená na LV ako samostatná stavba, má na to stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie. Na dome robil len bežnú údržbu. Žiadal zarátať náklady na pohreb. Po otcovej smrti mali rodičia našetrené peniaze na VK, otcovi teda platila pohreb matka. Nevie, koľko mali našetrené ani kde sú peniaze. Matke platil celý pohreb sám. Matka mala iba účet, kam jej chodil dôchodok, o iných úsporách nevie. Otec zomrel na veľký piatok, matka toľko peňazí doma nemala, tak pohreb najprv zaplatil on a potom mu peniaze vrátila. Nevie, kde mali rodičia vkladné knižky založené. Peniaze, ktorými platil pomník, mal na svojom účte. Žiadal z podielu navrhovateľky odrátať celú prístavbu domu, ktorú hradil, v hodnote 12.297,14 eur. Predložil stavebné povolenie ObÚ Trnava, pre umiestnenie stavby - prístavby, vydané na meno O.o, kde rozpočtov náklad stavby je 195.000,- Kčs, stavba bude robená svojpomocne, stavebný dozor bude K. D., ktorý bol jeho svokor a už zomrel. Keď robil prístavbu, otec nerobil na železničnom staviteľstve, ale bol na dôchodku. Materiál si zabezpečil z Trnavy, mal ho zadarmo, z búračiek, robil svojpomocne, pomáhali mu kamaráti, otec, strýko, syn svedkyne D.j. Žiadal započítať pomník, ktorý platil vo výške 89.000 Sk. V priebehu konania bol ochotný vyplatiť navrhovateľke technickú sumu 23.434,20 eur, ktorú uhradí formou úveru.

Kolaudačným rozhodnutím ObÚ Trnava 1714/93/Ba zo dňa 12.5.1995 bolo povolené užívanie prístavby na parc. XXXX/XXX vo C. O. C. s manželkou O. (odporca s bývalou manželkou). Podľa rozhodnutia stavba obsahuje dve izby, WC, kúpeľňa chodba, zast. plocha 45,54 m2. Stavba bolo povolená rozhodnutí ObÚ Trnava č. Odv 2702/91 zo dňa 4.9.1991. kolaudačné konanie stavebný úrad zlúčil s konaním o zmene stavby pred dokončením. Zmena stavby spočíva vo vybudovaní WC a kúpeľne s dvoma izbami.

Svedkyňa W., sestra účastníkov, uviedla, že v spornom dome bývala do 19 rokov, je to rodičovský dom. 5 rokov po svadbe bývala v A.j, potom si kúpil dom vo C., teda do domu chodila často, aj s deťmi. Keď sa odporca oženil, zakázal im do domu chodiť, s tým, že to jeho majetok. Napriek tomu do domu chodila. Pokiaľ otec žil, chodila do domu, keď bol odporca v práci a po otcovej smrti tam prestala chodiť, lebo vzťahy boli narušené a tak chodila matka ku nej. Riešila to tak aj preto, že matka už mala problémy s pamäťou, nevedela, kam si dáva peniaze a aby ju prípadne brat z niečoho neobvinil. Otec robil na železničnom staviteľstve v Bratislave, otec doviezol na prístavbu z Bratislavy očistenú stará tehlu, okná, dvere, trámy, škridlu, bolo to z búračiek z hál, kde to on čistil. Na brigádu chodil jej manžel so synom, murári, a robilo sa to svojpomocne. Robil tam aj brat. Pokiaľ bolo treba niečo kúpiť, napr. sanitu do kúpeľne a WC, myslí si, že to platili všetko rodičia. Rodičia s odporcom žili v jednej domácnosti, matka hovorila, že platí plyn, elektriku, ostatné nevie, ale otec robil prakticky do konca života, odporca robil na družstve a teda chovali aj svine. Mala dobrý vzťah s manželkou odporcu, tá k nim chodila a hovorila, že babka kúpila koberec, gauč a podobne. Keď otec zomrel, matka dala odporcovi vkladnú knižku na úhradu pohrebu a viac ju nevidela. Vkladnú knižku mala asi v poštovej banke, lebo jedna pani jej hovorila, že mama vyberala 70.000 Sk, svedkyňa vtedy ženila syna, tak jej povedala, že asi na dar. Ale peniaze im, ani synovi nedala. Vtedy robili strechu a mama jej ponúkala, aby si od otca vypýtala peniaze, mali ich dosť. Svedkyňa to odmietla. Mali tri deti, otec vedel, ako na tom sú, a preto povedala, že ak by chcel, tak jej peniaze dá, pýtať ich nešla. Pomáhala jej finančne dosť navrhovateľka. Rodičia určite mali našetrené

na pohreb aj na pomník. Matka sa k nim chodila najesť, vždy bola hladná. O pomník sa svedkyňa bližšie nezaujímala, matka iba povedala, že ho dá spraviť. Financovala to určite matka. Odporca bral aj matkin dôchodok. Pohreb matky teda platil odporca, určite z jej peňazí. Svedkyňa urobila kar. Rodičia nikdy neboli v zlej finančnej situácii. Nevie, kto vybavoval stavebné alebo kolaudačné rozhodnutie na prístavbu, ale odporcova manželka mala otca na bývalom MNV, takže asi ona. Svoj podiel na dome darovala navrhovateľke, lebo jej pomohla vtedy, keď to potrebovala. Navrhovateľka je v zle finančnej situácii teraz, keď je vážne chorá. Z čestného prehlásenia D.j /bývalej manželky odporcu/ vyplýva, že prístavba rodinného domu sa začala asi v r. 1992. Túto s odporcom nefinancovali, lebo nemali peniaze. Bola to dohoda jeho a jej rodičov, kto bude platiť určité náklady. Jej rodičia mali dodávať materiál a rodičia odporcu mali platiť robotníkov a ostatné, sumy uviesť nevedela. Jej rodičia nemôžu vypovedať /otec zomrel a matka je po mozgovej príhode, nie je schopná sa vyjadrovať/ Počas ich manželstva na pôvodnom dome neboli vykonávané žiadne prestavby. S odporcom mali samostatnú domácnosť a náklady si hradili sami. Z potvrdenia Poštovej banky vyplýva, že W. /matka odporcu/ mala u nich založený účet dňa 15. 3. 2012, zrušený 13. 3. 2014 /zomrela 2. 7. 2012, čo vyplýva z rozhodnutia tunajšieho súdu 26D 514/12/. Dispondentom bol okrem nej O. - odporca. Na meno W. bola založená VK č. XXXXXXXX/XXXX a VK XXXXXXXX/XXXX, v oboch prípadoch boli vkladateľmi W. /otec odporcu/. Na VK č. XXXXXXXX/XXXX bol 16. 1. 1996 vklad 10.000 Sk, 28. 8. 1996

- 12.000 Sk, 22. 10. 1996 - 15.000 Sk, 18. 12. 1996 - 10.000 Sk, 2. 5. 1997 - 15.000 Sk, 13. 8. 1997 - 10.000 Sk, výber 1. 3. 1999 - 87.834 Sk, 27. 10. 2003 - 20.000 Sk. Počiatočný zostatok k 19. 10. 1993 bol 19.621 Sk, súčet kreditných operácií 93.383 Sk, súčet debetných operácií 112.899 Sk, konečný zostatok k 31. 12. 2008 bol 105,00 Sk. Na VK XXXXXXXX/XXXX bol 1. 3. 1999 vklad 137.834 Sk, výber 27. 10. 2003 - 50.000 Sk, 14. 10: 2004

- 40.000 Sk, 24. 4. 2006 - 101.252 Sk. Počiatočný stav k 1. 3. 1999 bol 0,00, súčet kreditných operácií 206.537 Sk, debetných operácií 204.907 Sk. Konečný zostatok k 3. 6. 2015 je 57,82 eur.. Na účte č. XXXXXXXX bol vklad 13. 6. 2012 361,50 eur, 9. 7. 2012 361,50 eur, výbery 15. 6. 2012 a 23. 8. 2012 po 361,50 eur. O. zomrel 14. 4. 2006 - D 998/2006. Účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti k.ú. C. to navrhovateľka v podiele 1/3-iny, odporca v podiele 2/3-ín.

Znalec Ing. N. z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností určil v posudku č. 154/2014 všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti sumou 86.500 eur, z toho dom č. s. XXX - XX.XXX,XX eur, prístavba k RD z r. XXXX - XX.XXX,XX eur, garáž X.XXX,XX eur, plot uličný XXX,XX eur, studňa XXX,XX eur. Všeobecná hodnota bola určená polohovou diferenciáciou. Znalec určil východiskovú a technickú hodnotu nehnuteľností sumou 70.302,60 eur.

Súčasťou posudku je Rozhodnutie o povolení stavby zn. Výst zo dňa 5. 5. 1959, vydané Odborom pre výstavbu a vodné hospodárstvo rady ONV v Seredi na meno AR., na parc. č. XXXX/XXX. Rada MNV vo C. 24. 10. 1974 vydala rozhodnutie, ktorým O. na pozemku 1359/153 povolilo prístavbu pozostávajúcu z letnej kuchyne, drevárne, predsiene a pivnice so skladišťom. ONV Trnava 19. 7. 1985 vydalo Stavebné povolenie Výst. 2843/85 na meno O.h, na povolenie stavby - garáže v A., na parc. č. XXXX/XXX. Dňa XX. X. XXXX vydal Obvodný úrad Trnava Kolaudačné rozhodnutie Odv.XXXX/ XX/Ba-XXXX na meno O.á na užívanie stavby - prístavba k rodinného domu na parc. č. XXXX/XXX - 2 izby, kúpeľňa, WC, chodba.

Znalec Ing. JV. vo svojom stanovisku k reálnej deľbe č. 8/2016 uviedol, že nehnuteľnosť - rodinný dom s príslušenstvom č. s. XXX, nie je možné reálne rozdeliť. Podiel vlastníka č. 1 /odporu/ je podľa hodnoty 57.666 eur, podiel vlastníka 2 /navrhovateľka/ 28.834 eur. Vzhľadom na finančné podiely bola približná možnosť vytvorenia vlastníctva pre odporcu - hlavný rodinný dom a pozemok pod ním parc. č. XXXX/ XXX, vzhľadom k prístupu k ostatným nehnuteľnostiam by musel byť pozemok parc. č. XXXX/XXX v podielovom spoluvlastníctve. Pre navrhovateľku by pripadla prístavba k RD, garáž a pozemky pod týmito stavbami - parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX. Vzhľadom k prístupu k ostatným nehnuteľnostiam by musela zostať parc. č. XXXX/XXX v podielovom spoluvlastníctve. Parc. č. XXXX/XXX je hlavným pozemkom. Rozdelenie nie je možné, lebo by sa zneprístupnili akýmkoľvek delením vždy niektoré objekty alebo vzniknuté pozemky, vznikalo by opätovne podielové spoluvlastníctvo a neriešil by sa pôvodný stav, takéto rozdelenie nie je možné z hľadiska znaleckého dokazovania možné považovať za reálnu deľbu.

Podľa § 142 ods. 1 Obč. zák. ak nedôjde k dohode spoluvlastníkov, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že žiadny zo spoluvlastníkov nemôže byť spravodlivo nútený, aby v spoluvlastníckom vzťahu zotrvával proti svojej vôli. Ak nepríde k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva dohodou, zruší podielové spoluvlastníctvo a uskutoční vyporiadanie na návrh ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov súd, výška spoluvlastníckeho podielu nerozhoduje. Súd nie je pri vyporiadaní viazaný návrhom - petitom tak, že podľa okolností konkrétneho prípadu môže rozhodnúť o vyporiadaní aj iným spôsobom, než ktorý je spoluvlastníkom navrhovaný. Zákon preferuje pri vyporiadaní reálne rozdelenie veci podľa výšky podielov.. Reálne rozdelenie je najvhodnejším spôsobom vyporiadania spoluvlastníckych vzťahov, teda primárne je tento spôsob potrebné použiť tam, kde je to dobre možné. Reálne rozdelené podiely majú zásadne zodpovedať výške spoluvlastníckych podielov, pričom finančné vyrovnanie podielov nie je vylúčené.

Podľa § 142 ods. 2 z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. . Dôvody hodné osobitného zreteľa sa musí starostlivo skúmať individuálne. Môže ním byť napríklad zdravotný stav, vek, skutočnosť, že žalovaný veľkú časť svojho života prežil v dome a podobne. Aj zamietnutie návrhu však nevylučuje ďalší návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v prípade zmeny okolností. Zamietnutie návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je však výnimkou zo zásady, že nikto nemôže byť nútený k tomu, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve.

Sporové konanie je ovládané prejednávacou zásadou, ktorá je tradične historicky chápaná tak, že tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania. To znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje zásadne účastníkov a ukladá im povinnosť označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Účastník má preto povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 O.s.p.) a povinnosť dôkaznú. Táto skutočnosť ale neznamená, že zákonná úprava sa zrieka zásady materiálnej pravdy. Táto zásada, ako protipól zásady formálnej pravdy, je vyjadrená v ustanovení § 153 ods. 1 O.s.p.

Zákon v ust. § 120 ods. 1, veta tretia, O.s.p. vychádza z toho, že súd nie je pri vykonávaní dôkazov odkázaný len na formálny návrh účastníka na vykonanie dôkazu, ale pripúšťa možnosť vykonať aj iné, účastníkmi konania nenavrhované dôkazy. Ich vykonanie však podmieňuje ich výnimočnosťou, ako aj ich nevyhnutnosťou pre rozhodnutie vo veci. Ide teda o také dôkazy, ktoré vyplynú z doterajšieho priebehu konania bez toho, aby zákon ukladal súdu povinnosť takéto dôkazy vyhľadávať. Pritom právo súdu vykonať aj účastníkmi konania neoznačené a nenavrhnuté dôkazy zostáva len v polohe možnosti a nie povinnosti. Je preto na súde, aby v každom konkrétnom prípade posúdil, či výnimočne vykoná aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z uvedeného teda vyplýva, že ak dôkaz potrebný a nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci vyjde v priebehu konania najavo (súd má o ňom vedomosť), bez ohľadu na návrhy účastníkov konania môže a zároveň aj musí súd výnimočne takýto dôkaz vykonať. Súd po takýchto dôkazoch nepátra, pretože je vecou účastníkov konania, aby ich vykonanie navrhli a aby sa starali o svoje práva.

Odporca v konaní žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal investície do nehnuteľností či vybudovanie prístavby /ktorá nie je na LV samostatne vedená/ na vlastné náklady. Vydanie kolaudačného rozhodnutia na jeho meno a meno jeho bývalej manželky samo osebe nepreukazuje investície /realizáciu prístavby na jeho náklady/ a naviac táto stavba nebola samostatne zapísaná na liste vlastníctva /v takom prípade by s najväčšou pravdepodobnosťou táto prístavba nebola predmetom podielového spoluvlastníctva účastníkov konania, ale spoluvlastníctvom odporcu a jeho manželky/. Rodinný dom je evidovaný na liste vlastníctva ako celok, je v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania. Pokiaľ sa aj malo jednať v prípade prístavby o samostatnú bytovú jednotku pre odporcu, v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva rozhodujúcou môže byť len skutočnosť, či odporca skutočne na túto časť nehnuteľnosti použil výlučne svoje prostriedky a tým nehnuteľnosť zhodnotil. Svedkyňa W. vyvrátila tvrdenia odporcu ohľadne investícií, potvrdila, že všetky náklady hradili rodičia. Túto skutočnosť potvrdila vo svojom čestnom prehlásení D. /bývalá manželka odporcu/, keď uviedla, že prístavbu rodinného domu s odporcom nefinancovali, lebo nemali peniaze. Jej rodičia mali dodávať

materiál a rodičia odporcu mali platiť robotníkov a ostatné. Ani z výpisov z vkladných knižiek rodičov účastníkov nevyplýva, že by odporca realizoval nejaké vklady na tieto vkladné knižky a žiadnym relevantným, resp. vôbec žiadnym spôsobom nepreukázal, že by na nehnuteľnosti investoval vlastné finančné prostriedky - pokiaľ aj zabezpečuje bežnú údržbu, platí daň z nehnuteľnosti, je potrebné poukázať na skutočnosť, že sám nehnuteľnosť užíva, navrhovateľka túto neužíva žiadnym spôsobom a odporca jej za užívanie podielu neplatí žiadnu čiastku. Je teda potrebné konštatovať, že na strane odporcu z hodnoty nehnuteľností nie je možné zohľadniť žiadne investície a zhodnotenie nehnuteľností, nakoľko táto skutočnosť nebola žiadnym spôsobom preukázaná. Rovnako neboli preukázané náklady na pohreb niektorého z rodičov, ktoré by odporca znášal výlučne zo svojich prostriedkov /tieto náklady naviac bývajú spravidla zohľadnené v dedičskom konaní/. Odporca v priebehu konania uznal hodnotu nehnuteľností určenú znalcom ako technickú a tejto ceny bol ochotný vyplatiť podiel navrhovateľky.

V konaní nebolo sporné, že je potrebné podielové spoluvlastníctvo účastníkov zrušiť a vyporiadať, keď predovšetkým nie je možné žiadneho zo spoluvlastníkov nútiť, aby v podielovom spoluvlastníctve zotrval a sám odporca so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva súhlasil, obaja účastníci / spoluvlastníci/ súhlasili s prikázaním nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva odporcu s jeho povinnosťou výplaty podielu navrhovateľky.

S poukazom na závery znaleckého posudku Ing. S. - keď ani neprichádza od úvahy reálne rozdelenie nehnuteľností, bolo potrebné použiť i s prihliadnutím na zhodné prednesy účastníkov druhý spôsob vyporiadania nehnuteľností, a to jej prikázanie jednému zo spoluvlastníkov /v danom prípade odporcovi, ktorý nehnuteľnosti užíva a má o ne záujem/ za primeranú náhradu, ohľadne ktorej došlo k dohode účastníkov.

Medzi účastníkmi došlo k dohode ohľadne hodnoty nehnuteľností určením technickej hodnoty nehnuteľností vyčíslenej znaleckým posudkom Ing. N. vo výške 70.302,60 eur, z čoho podiel navrhovateľky predstavuje suma 23.434,20 eur, ktorú žiadala navrhovateľka na svoj podiel vyplatiť.

Lehotu na vyplatenie podielu navrhovateľky súd určil odporcovi primerane na získanie prostriedkov na vyplatenie tohto podielu zabezpečením hypotekárneho úveru, ktorý si má odporca na výplatu čerpať.

Podľa § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Z. z. súd zaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh, keď navrhovateľka bola od jeho platenia oslobodená a v konaní bola úspešná.

Zároveň súd rozhodol o vrátení časti preddavkov zložených /nepoužitých/ odporcom na trovy znaleckého dokazovania.

Úspešná navrhovateľka si náhradu trov konania neuplatnila /tieto jej nevznikli/, preto súd rozhodol, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.