Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoP/71/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci starostlivosti súdu o mal. deti S. - K., nar. XX.XX.XXXX, X., nar. XX.XX.XXXX, S., nar. XX.XX.XXXX, deti bytom u matky a všetky deti v zastúpení kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, soc. vecí a rodiny Žilina, deti rodičov: matka - Q. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, právne zastúpená JUDr. Máriou Padalovou, advokátkou so sídlom B. XX, G. a otec: X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, právne zastúpený JUDr. Petrom Rybárom, advokátom so sídlom A. S. č. XX, G., o návrhu matky na zvýšenie výživného a návrhu otca na zníženie výživného na mal. deti, na základe odvolania matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -149 zo dňa 22.09.2015, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v časti zamietnutia návrhu matky o zvýšenie výživného na maloleté deti a p o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o náhrade trov konania.

N e d o t ý k a sa rozsudku vo zvyšku.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh matky, ktorým sa dňa 27.08.2014 domáhala zvýšenia výživného na mal. K. zo sumy 100,- eur na sumu 180,- eur mesačne, na mal. X. zo sumy 80,- eur na sumu 120,- eur a na mal. S. zo sumy 50,- eur na sumu 80,- eur mesačne, počnúc u všetkých detí od septembra 2014. Okresný súd zamietol aj návrh otca, ktorým žiadal výživné na mal. deti znížiť a to u K. zo sumy 100,- eur na sumu 70,- eur mesačne, u mal. X. zo sumy 80,- eur na sumu 50,- eur mesačne a u mal. S. zo sumy 50,- eur na sumu 40,- eur mesačne, u všetkých detí s účinnosťou od septembra 2014.

Okresný súd pri právnom posúdení veci postupoval v zmysle § 78 ods. 1, 3, §62 ods. 1, 2, 5, § 75 ods. 1 zákona o rodine a po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotil návrh obidvoch rodičov za nedôvodný.

Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že pôvodnú úpravu výživného na mal. deti stanovil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -69 zo dňa 06.12.2012 (nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 07.01.2013), keď podľa súdom schválenej rodičovskej dohody otec sa zaviazal k povinnosti prispievať na výživu mal. K. sumou 100- eur mesačne, mal. X. 80,- eur mesačne a na mal. S. 50,- eur mesačne. V dobe tejto úpravy mal. K. bola žiačkou 9. ročníka, mal. X. bol žiakom 5. ročníka a mal. S. bola žiačkou 1. ročníka základnej školy. Vychádzalo sa z čistého mesačného príjmu matky z pracovného pomeru v sume 310,- eur a z príjmu otca za rok 2011 podľa daňového priznania vo výške

10.515,78 eur, z jeho výdavkov 4.206,31 eur a zo základu dane 6.309,47 eur. Súd pritom poznamenal, že v čase pôvodného rozhodovania o výživnom otec detí nepracoval.

Po porovnaní pomerov existujúcich v dobe pôvodnej úpravy s pomermi v dobe aktuálneho rozhodovania o návrhoch rodičov, súd konštatoval určitú zmenu v odôvodnených potrebách (nárokoch) mal. detí. Tie súvisia s ich celkovým biologickým vývinom, u mal. X. a S. s ich nástupom do vyššieho ročníka základnej školy, u mal. K. jej nástupom na strednú školu. Súd nepochyboval o tom, že v súvislosti s týmito skutočnosťami matke vznikli zvýšené výdavky.

Okresný súd z vykonaného dokazovania zistil, že mal. K. je študentkou 3. ročníka hotelovej akadémie, navštevuje jazykovú školu, kde je ročný poplatok v sume 85,- eur. Mal. X. je žiakom 8. ročníka základnej školy, navštevuje športovú triedu, hráva futbal, nosí okuliare, inak sú u neho bežné výdavky na stravu, oblečenie, hygienické potreby. Mal. S. je žiačkou 4. ročníka základnej školy. Začala navštevovať umeleckú školu - hru na violončelo, kde je ročný poplatok 77,- eur. Matka u svojho zamestnávateľa Ladislava Hodása HO-VR ukončila pracovný pomer dohodou ku 07.09.2014, jej čistý mesačný príjem za obdobie trvania pracovného pomeru 09/2013 - 08/2014 bol v priemere v sume 366,- eur mesačne. Od 08.09.2014 poberala dávku v nezamestnanosti do 07.03.2015 v priemernej mesačnej sume 176,91 eur (za celé obdobie v sume 1.061,50 eur). Pracovala na základe Dohody o pracovnej činnosti v spoločnosti HRINIK, s.r.o., kde za obdobie 09 - 12/2014 mala čistý mesačný príjem 69,30 eur. U COOP Jednota Žilina, sa zamestnala v období od 06/2015 s čistým mesačným príjmom 470,67 eur. Pracovný pomer však bol uzatvorený len na 3 mesiace, na zastupovanie inej pracovníčky. Od 09/2015 matka je v pracovnom pomere v Country Saloon Belá, so základným platom 430,- eur brutto mesačne, čo v čistom na jeden mesiac zodpovedá 350,- eur.

Otec v spoločnosti GEOSTAV DETVA s.r.o. vykonával sezónne práce, za obdobie 05/2013 - 12/2013 dosiahol čistú mesačnú mzdu v priemere 350,- eur, od 03/2014 do 12/2014 mal čistú mzdu 357,- eur mesačne. Pracovný pomer otca u tohto zamestnávateľa skončil 19.12.2014, poberal od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina dávku v hmotnej núdzi od 02/2015 v mesačnej sume 61,60 eur a od 16.03.2015 mal uzatvorený nový pracovný pomer na dobu určitú do 18.12.2015 v spoločnosti GEOSTAV DETVA s.r.o., kde za obdobie 03/2015 - 08/2015 mal priemernú čistú mesačnú mzdu v sume 412,- eur. Otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k mal. Q. S., nar. XX.XX.XXXX. Okresný súd zvýraznil, že v čase schválenia rodičovskej dohody otec už nepracoval, napriek tomu sa zaviazal prispievať na výživu detí sumou 230,- eur, zrejme v dobe pôvodnej úpravy bol schopný platiť výživné v takejto výške a mal by ho byť schopný platiť aj v súčasnosti, navyše mal by otec vyvinúť väčšiu aktivitu a úsilie pri hľadaní si zamestnania s vyšším príjmom a tým bude schopný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom. Okresný súd uzavrel, že od doby pôvodnej úpravy výživného nenastala podstatná zmena pomerov v schopnostiach otca odôvodňujúca podmienky pre zmenu výšky výživného jeho či už zvýšením alebo znížením. Náklady na mal. deti sa nezvýšili do takej miery, aby súd zvýšil výživné na mal. deti, síce ich nástup do vyššieho ročníka základných škôl môže znamenať zmenu odôvodnených potrieb (zvýšenie) ale automaticky nezakladá dôvod pre zvýšenie výživného. Okresný súd mal za to, že doposiaľ určené výživné zodpovedá tak odôvodneným nárokom mal. detí ako aj možnostiam a schopnostiam otca, z tohto dôvodu návrh otca na zníženie výživného a návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.

Otázku náhrady trov konania okresný súd posudzoval podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie matka, domáhala sa zmeny rozsudku, v rámci nej žiadala zvýšiť výživné na maloleté deti v súlade s podaným návrhom. Nesúhlasila so zamietnutím návrhu o zvýšenie výživného, podľa nej od doby pôvodnej úpravy výživného ( ktorá bola cca pred dvomi rokmi ) nastala zmena pomerov v odôvodnených potrebách mal. detí. Najstaršia dcéra K. kým v dobe pôvodnej úpravy bola žiačkou 9. ročníka základnej školy, v čase podania návrhu o zvýšenie výživného už bola študentkou 2. ročníka, začala navštevovať 3. ročník Hotelovej akadémie v Žiline. Zvýšené náklady súvisia s náhradou cestovných výdajov do školy v sume 70,- eur mesačne, s úhradou školských pomôcok (1 kniha angličtiny 30,- eur, zošity, písacie potreby), ZRPŠ 15,- eur ročne, skladanie na stužkovú 70,- eur ročne, obedy a desiate v škole 40,- eur mesačne, mobil 7,- eur mesačne. Dcéra K. študuje odbor cestovný ruch, pravidelne sa zúčastňuje exkurzií, čo mesačne znamená výdaje v sume cca 15,- až 20,- eur, navštevuje tiež jazykovú školu , kde je ročný poplatok

v sume 85,- eur, na oblečenie vynaloží 30,- eur mesačne, na nákup drogérie cca 10,- až 15,- eur mesačne, v aktuálnom školskom roku má ísť na lyžiarsky výcvik ktorý stojí 150,- eur. Maloletý X. je žiakom 8. ročníka základnej školy. Zmena v jeho odôvodnených potrebách súvisí s nákupom učebných pomôcok do školy, ktoré oproti pôvodnej úprave sa zvýšili. Navštevuje športovú triedu, hrá futbal, len tenisky stoja 50,- eur ( ktoré treba aspoň 2-3 krát do roka vymeniť ), športový úbor 10,- eur, cestovné náklady do školy 15,- eur mesačne, mobil 6,- eur mesačne, exkurzie, divadlo, kino zo školy cca 8,- až 10,- eur mesačne, maloletý nosí okuliare, potrebuje najmenej 1x do roka nové, tie stoja cca 150,- eur. Syn narástol, stále sa vyvíja, preto sú vyššie aj výdaje na jeho stravu, oblečenie, nákup obuvi a pod. Maloletá S. je žiačkou 4. ročníka základnej školy, náklady na ňu sa zvýšili predovšetkým z dôvodu návštevy základnej umeleckej školy - odbor violončelo, ročný poplatok bol v sume 77,- eur a od 01.09.2015 je poplatok v sume 82,- eur. Dcére zakúpila violončelo za 180,- eur a príslušenstvo k nemu 49,- eur. Nosí tiež okuliare, tie stoja 80,- eur ročne. Aj ona narástla, preto sú vyššie aj náklady na jej stravu, oblečenie.

V čase poslednej úpravy otec bol evidovaný na úrade práce, vtedy zrušil živnosť podľa matky účelovo, aj napriek tomu uzatvoril rodičovskú dohodu, v ktorej sa zaviazal prispievať výživným na deti v celkovej sume 230,- eur mesačne. Otec aktuálne pracuje ako bagrista, je vlastníkom strojníckeho preukazu, pracuje v sťažených podmienkach, preto podľa matky nie je možné, aby poberal minimálnu mzdu, súd by mal požiadať Inšpektorát práce Banská Bystrica o prešetrenie pracovného pomeru a príjmu otca. Ona na vykonaní tohto dôkazu trvá, o to viac, že otec uvádza príjem vo výške 356,50 eur mesačne, pritom bývanie ho stojí 60,- eur mesačne, výživné na tri deti 230,- eur mesačne, zostane mu 66,- eur mesačne. Z tejto čiastky by mal uživiť svoju rodinu, teda ďalšie dieťa a družku, uhradzovať stravu, oblečenie, drogériu a pod., čo je podľa matky nereálne. Ona si myslí, že otec zarába viac a finančné prostriedky sú mu vyplácané na ruku. Keby vyšší príjem nemal nebol by si určite založil rodinu a nemal ďalšie dieťa. Stotožňuje sa s tým, že otec by mal vyvinúť vyššie úsilie pri hľadaní lepšie plateného zamestnania, kde by mal podstatne vyšší príjem a mohol vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom vo vyššej miere plniť, napokon plnenie vyživovacej povinnosti otcom na maloleté deti má prioritu pred úhradou iných životných nákladov.

Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal potvrdiť rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku z dôvodu vecnej správnosti. Zvýraznil, že posledná úprava výživného na mal. deti bola stanovená rozsudkom OS Žilina sp. zn. zo dňa 06.12.2012, právoplatne 07.01.2013. Návrh matky na zvýšenie výživného bol súdu doručený 27.08.2015, t.j. od poslednej úpravy výživného do podania návrhu o zvýšenie výživného neuplynuli ani dva roky. Jemu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, nie je vlastníkom nehnuteľného majetku, resp. hnuteľného majetku väčšej hodnoty, jeho družka je na materskej dovolenke a tiež má ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Len okolnosť, že on je vlastníkom strojníckeho preukazu sama o sebe neznamená dosahovanie vyššieho príjmu. K tejto otázke sa dostatočne vyjadril, navyše Inšpektorát práce podľa jeho názoru nie je orgán povolaný skúmať príjem zamestnanca dojednaný v pracovnej zmluve a ani nie je zrejmé, čo by mal takýto úrad skúmať na pracovnom pomere otca. On si našiel prácu, riadne pracuje a z finančných prostriedkov získaných prácou uhrádza výživné na mal. deti. Otec mal za to, že od poslednej úpravy výživného, hodnotiac pomery mal. detí v spojení s jeho pomermi nedošlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu posledného rozhodnutia o výške výživného.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky iba stručne poznamenal, že zotrváva na svojom vyjadrení prezentovanom na pojednávaní dňa 22.09.2015.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a rozsudok okresného súdu aplikáciou postupu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p. v odvolaním napadnutom výroku (zamietnutie návrhu matky o zvýšenie výživného) a v súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania potvrdil pre vecnú správnosť podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Predmetom odvolacieho prieskumu sa stala tá časť rozhodovania okresného súdu, ktorým zamietol návrh matky o zvýšenie výživného, keďže otec odvolanie proti výroku o zamietnutí jeho návrhu o zníženie

výživného nepodal. Krajský súd v rámci odvolacieho prieskumu zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v akceptovateľnom rozsahu, a z vykonaných dôkazov vyvodil aj správny právny záver.

Ak sa zmenia pomery môže súd bez návrhu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom pre mal. deti. Pre zmenu výšky výživného musia byť naplnené dve zásadné kritériá. Prioritne musí ísť o zmenu v odôvodnených potrebách mal. detí a zároveň musí existovať aj zmena v pomeroch osoby povinnej, t.j. rodiča povinného platiť výživné.

Krajský súd nespochybňuje tvrdenie matky (jej tvrdenie v konaní bolo aj riadne preukázané), že od doby pôvodnej úpravy výživného rozsudkom OS Žilina č.k. -69 zo dňa 06.12.2012, ktorým výživné bolo stanovené na mal. K. sumou 100,- eur mesačne, na mal. X. 80,- eur mesačne a na mal. S. sumou 50,- eur mesačne, nastala zmena pomerov v odôvodnených potrebách mal. detí. V konaní bolo preukázané, že deti v dôsledku biologického vývinu majú väčšie nároky na stravu, na zabezpečenie základných potrieb (napr. oblečenie, obuv, hygienické potreby a pod.). Maloletá K. je študentkou strednej školy, pripravuje sa dennou formou štúdia na budúce povolanie. Náklady študentky študujúcej na strednej škole sú podstatne vyššie než žiačky základnej školy. Ďalšie dve maloleté deti nastúpili do vyšších ročníkov základnej školy, vyššie výdaje súvisia so záujmom a športovou aktivitou maloletého X. ( navštevuje športovú triedu, hrá futbal ) a vyššie výdaje u najmladšej maloletej dcéry sú dané v dôsledku jej záujmu o hudobné umenie, venuje sa hre na violončelo.

Na druhej strane však aj výška výživného je limitovaná možnosťami a schopnosťami povinného rodiča. Otec u súčasného zamestnávateľa dosahuje priemerný čistý mesačný príjem na hranici minimálnej mzdy. Pre súd právnu relevanciu znamená správa zamestnávateľa o príjme otca, ktorú zamestnávateľ predkladá pre účely súdneho konania, zamestnávateľ je však povinný poskytnúť súdu pre účely súdneho konania pravdivé a objektívne údaje, ide o zákonnú povinnosť zamestnávateľa otca, preto nevidel krajský súd dôvod na preverenie príjmu otca cez Inšpektorát bezpečnosti práce. O to viac, keď pri hodnotení príjmu otca pri posudzovaní zmeny výšky výživného sa vychádzalo z jeho potencionálneho príjmu, ktorý otec zo živnosti v daňovom priznaní za rok 2011 vykázal. Ak by otec živnosť neukončil, ale v ňom pokračoval, mohol by dosiahnuť čistý mesačný príjem v sume 525,78 eur mesačne, avšak so zreteľom na to, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu, nemohol by ani z tohto tzv. potencionálneho príjmu uhradzovať vyššie výživné, než je stanovené doteraz. Krajský súd však podporuje stanovisko kolízneho opatrovníka, že otec by mal vyvinúť aktívnu snahu do budúcna pri hľadaní lepšie plateného pracovného miesta ( zamestnania ), z vyššieho príjmu totiž by mohol zabezpečiť svojim deťom vyšší štandard výchovy a života. V súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania rozhodovanie okresného súdu má oporu v ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Z týchto dôvodov krajský súd odvolaniu matky vyhovieť nemohol a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného na mal. deti a v súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania potvrdil. Nedotýkal sa výroku rozsudku odvolaním nenapadnutého (ide o zamietnutie návrhu otca o zníženie výživného).

Podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. krajský súd žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, predmetom rozhodovania bola vec starostlivosti súdu o mal. deti, ktoré konanie je možné začať aj bez návrhu.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .