Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_25C-294-2015.pdf
PDF · 106.94 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/294/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: I. U., T.. XX.XX.XXXX, H. C., B. I. XX, v konaní právne zastúpený N.. V. Š., Z. G. G. D. G., O.. G. R. XXX/XX, proti žalovanému: C. X. G., G.. M.. B.., V.: XX XXX XXX, C. XX, H., v konaní o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, takto
rozhodol:
žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) uzavretej medzi žalobcom a žalovaným k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na výkon zrážok zo mzdy žalobcu,
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške XXX,XX Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadal súd, aby vydal rozsudok, na základe ktorého by bol žalovaný povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) uzavretej medzi žalobcom a žalovaným k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX súd pripustil zmenu žalobného návrhu v znení, že žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) uzavretej medzi žalobcom a žalovaným k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na výkon zrážok zo mzdy žalobcu.
Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovaným dňa XX.XX.XXXX uzatvoril zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Predmetom úveru bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške X XXX,XX Eur. Na tunajšom súde prebiehalo konanie vedené pod spisovou značkou XXC XXX/XXXX, v ktorom spoločnosť C. X. G., G.. M.. B.. žalovala žalobcu o zaplatenie sumy X XXX,XX Eur s príslušenstvom, a to z titulu neuhradených splátok z predmetnej zmluvy. Súd žalobe vyhovel len čiastočne a priznal žalovanému sumu XXX,XX Eur spolu s X %-ným ročným úrokom z omeškania od XX.XX.XXXX do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Žalobca poukázal na to, že predmetná zmluva je problematická, neobsahuje náležitosti vyžadované zákonom 258/2001 Z. z., je úžerná a čo sa týka všeobecných obchodných podmienok, je takmer nečitateľná. Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo zo strany veriteľa vopred pripravené, je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalobca tvrdil, že mu bolo povedané, že ak chce úver, musí predložené listiny aj s Dohodou o zrážkach zo mzdy podpísať. Aj keď Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov bola uzavretá v osobitnej forme, žalobca nebol o jej dôsledkoch nijako poučený a nemal možnosť ju odmietnuť, ak chcel úver získať. Žalovaný, napriek spornosti veci, požiadal zamestnávateľa žalobcu
o vykonanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie o povinnosti plniť, zamestnávateľ žalobcu je povinný vykonávať zrážky z jeho mzdy a žalobca nemá možnosť ich priamo zastaviť. Žalovaný žiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonanie zrážok na neuhradenú pohľadávku vo výške X XXX,XX Eur.
Podľa žalobcu nie je inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Podľa žalobcu pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu, alebo inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Žalobca tiež tvrdil, že uzatvorenie Dohody o zrážkach zo mzdy bolo podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere.
Žalobca zároveň žiadal vydať predbežné opatrenie. Súd nariadil predbežné opatrenie týkajúce sa povinnosti žalovaného zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a taktiež zamestnávateľovi žalobcu uložil povinnosť, aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy podľa tejto dohody.
Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že ochrana spotrebiteľa je založená na ochrane „priemerného spotrebiteľa“. Toto chápanie zabezpečuje zachovanie prvku právnej istoty aj pre dodávateľa, ktorá má byť vlastná aj spotrebiteľským právnym vzťahom. Pri poskytovaní ochrany v zmysle právneho poriadku nie je možné a ani súdny orgán nie je oprávnený prekročiť rozsah ochrany poskytovanej priemernému spotrebiteľovi. Podľa žalovaného Dohoda o zrážkach zo mzdy ako právny inštitút a spôsob zabezpečenia pohľadávky nie je zaraditeľný v rozsahu, v akom zodpovedá zákonnej úprave, pod pojem neprijateľná podmienka.
Zabezpečenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy bolo v čase uzavretia dotknutej Dohody o zrážkach zo mzdy prípustné. Zákonná úprava tento spôsob zabezpečenia záväzkov povoľuje. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom pohľadávky. Javí sa nelogické tvrdenie žalobcu o tom, že Dohoda o zrážkach zo mzdy odporuje svojím účelom zákonu, ak zákonodarca ako jediný oprávnený na reguláciu právnych vzťahov prostredníctvom prijímania právnych noriem upravoval pre oblasť spotrebiteľských vzťahov Dohodu o zrážkach zo mzdy. Podľa žalovaného nie je možné aplikovať znenie právnej normy § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. s účinnosťou od 01.05.2014, keďže Dohoda o zrážkach zo mzdy bola zo dňa XX.XX.XXXX. Podľa žalovaného nejestvuje ani žiadna právna norma, ktorá by Dohodu o zrážkach zo mzdy v rámci únijného práva zakazovala.
Dôvodom neplatnosti dohody nemôže byť to, že vykonávaniu zrážok zo mzdy nepredchádza nijaké súdne rozhodnutie, keďže žiadna právna norma toto neurčuje. Žalovaný uviedol, že z konania žalobcu nevyplýva, že by s Dohodou o zrážkach zo mzdy nesúhlasil alebo o nej nevedel. To, že žalobca akceptoval zmluvu o revolvingovom úvere, neznamená, že mal záujem len o uzatvorenie tejto zmluvy, ale sledoval získanie finančných prostriedkov so všetkými podmienkami, s ktorými bolo poskytnutie finančných prostriedkov spojené. Za takejto situácie, pripustením opaku a schválením tvrdenia žalobcu, by tento vlastne mohol tvrdiť, že sa domnieval, že ide o dar, nenávratnú výpomoc a podobne. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením s listom adresovaným zamestnávateľovi žalobcu, zmluvou o úvere, Dohodou o zrážkach zo mzdy, vyjadrením žalovaného, výsluchom svedkyne, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:
Dňa XX.XX.XXXX uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Predmetná zmluva pozostávala zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom úvere, pričom úver bol dohodnutý na sumu X XXX,XX Eur a žalovaný sa zaviazal splatiť tento úver v XX-tich mesačných splátkach po XX,XX Eur, s ročnou úrokovou sadzbou XX,XX % a predpokladanou RPMN v tej istej výške, t. j. XX,XX %. V zmluve bola zároveň uvedená priemerná hodnota RPMN vo výške XX,XX % a zmluvná odmena vo výške X XXX,XX Eur. Z karty klienta (žalobcu) vyplýva, že žalovanému bola vyplatená suma X XXX,XX Eur a žalovaný doposiaľ uhradil sumu XXX,XX Eur. Na základe oznámenia o zosplatnení zo dňa XX.XX.XXXX žalobca oznámil žalovanému zosplatnenie úveru v lehote 15 dní od doručenia tohto oznámenia.
V zmluve nie je uvedená konečná splatnosť úveru. Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo zo strany veriteľa vopred pripravené, je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov). Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená na osobitnej listine v ten istý deň.
Podľa článku I. Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka (ďalej len Dohody), spoločnosť bude mať voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá vznikne tým, že spoločnosť poskytne dlžníkovi na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX čiastku vo výške X XXX,XX Eur. Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečované touto Dohodou sú tvorené úverom vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru (revolvingu), prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými dodatkami.
Podľa článku II. Dohody, mesačné zrážky mohli byť vykonané vo výške XX,XX Eur.
Žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonanie zrážok zo mzdy listom zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný v liste uvádzal, že v zmysle priloženej Dohody o zrážkach zo mzdy sa oprávnene domáha uspokojenia neuhradenej splatnej pohľadávky vo výške X XXX,XX Eur k XX.XX.XXXX.
Podľa vyjadrenia žalobcu v čase, keď uzatváral zmluvu, bol v ťažkej finančnej situácii. Vo svojej výpovedi uviedol, že o Dohode o zrážkach zo mzdy nevedel. Povedali mu, že ide len o formalitu. Bol presvedčený, že pokiaľ predložené listiny nepodpíše, úver mu neposkytnú. V čase kedy si žalovaný uplatnil zrážky zo mzdy u zamestnávateľa žalobcu, na tunajšom súde prebiehal spor vo veci XXC XXX/XXXX. Žalobca teda požiadal svojho zamestnávateľa, aby zrážky nevykonával. Napriek právoplatnému rozhodnutiu Krajského súdu v konaní XXC XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný na základe žiadosti žalobcu o splátkový kalendár zo dňa XX.XX.XXXX zaslal žalobcovi dohodu o úhrade dlhu vo výške X XXX,XX Eur. Tento dlh mal podľa žalovaného žalobcovi vzniknúť práve zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX.
V konaní bola vypočutá aj svedkyňa, ktorá ako sprostredkovateľka žalovaného uzatvorila so žalobcom zmluvu o úvere. Svedkyňa potvrdila, že bola uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy. Pri uzatváraní zmluvy svedkyňa upozornila žalobcu, že pokiaľ nebude splácať predmetnú zmluvu, môže byť táto Dohoda predložená jeho zamestnávateľovi. Žalobca sa mal pýtať, z akého dôvodu je uzatváraná Dohoda o zrážkach zo mzdy. Svedkyňa mu dôvody uzatvárania Dohody, ako aj následky nesplácania vysvetlila. Svedkyňa zároveň potvrdila, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola podmienkou poskytnutia úveru. Pokiaľ ju klient nepodpísal, úver poskytnutý nebol.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52a ods. 1 OZ, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.
Podľa § 52a ods. 2 OZ, ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len citovaného zákona), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
V predmetnom konaní súd skúmal, či medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, či je v konaní možné poskytnúť zvýšenú ochranu žalobcovi ako spotrebiteľovi a či nároky, ktoré si žalovaný voči žalobcovi uplatňuje z Dohody o zrážkach zo mzdy, vznikli v súlade so zákonom.
Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne, cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.
Súd zistil, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere. Žalobca nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ale peniaze použil na pokrytie potrieb do domácnosti. Žalovaný vystupoval ako dodávateľ. Napriek tomu, že zmluva bola uzatvorená v roku XXXX, kedy ochrana spotrebiteľov zo strany štátu, ako aj súdov už bola na značnej úrovni a množstvo tak právnych predpisov,
ako aj rozhodnutí súdu ukladalo dodávateľom, akým spôsobom majú byť uzatvárané zmluvy a čo môžu a nemôžu robiť pri uzatváraní úverových zmlúv so spotrebiteľmi, žalovaný uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá nespĺňa náležitosti zákona č. 258/2001 Z. z. Zmluva mimo iného neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. e). S poukazom na tieto skutočnosti potom súd vychádzal z toho, že uzatvorená zmluva je síce platná, ale bezúročná a bez poplatkov, tak ako to konštatoval súd aj v konaní XXC XXX/XXXX. Žalobca bol povinný zaplatiť žalovanému len to, čo od neho dostal. Napriek právoplatnému rozhodnutiu vo vyššie uvedenom konaní žalovaný toto nerešpektoval a v čase existencie prvostupňového rozsudku požiadal zamestnávateľa žalobcu o výkon zrážok zo mzdy. Po právoplatnosti rozsudku dokonca zaslal žalobcovi dohodu o splátkach, v ktorej úplne ignoruje právoplatné rozhodnutie súdu a žiada od žalobcu dokonca viac, než si uplatňoval v konaní, pričom z odôvodnenia rozsudku mu muselo byť zrejmé, že žiadať od žalobcu plnenie nad sumu, ktorú mu priznal súd, je z jeho strany nedôvodné.
Vzhľadom na túto skutočnosť potom mal súd za to, že žalobcovi je namieste poskytnúť ochranu a žalovanému uložiť povinnosť, aby sa zdržal použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola uzatvorená k úverovej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX. Vzhľadom na znenie žaloby sa súd bližšie nezaoberal tým, či samotná Dohoda o zrážkach zo mzdy je platná alebo nie, aj keď sa vzhľadom na znenie článku I. tejto Dohody javí, že pre svoju neurčitosť by neplatnou mohla byť. Podstatné pre súd bolo, že žalovaný sa svojim nekalým konaním snažil o získania plnenia, na ktoré nemal právo, a to bez toho, aby výška plnenia, ktoré žalovaný od žalobcu žiadal, bola preskúmaná súdom. Súd mal zároveň za to, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola podmienkou uzatvorenia zmluvy o úvere. Táto skutočnosť vyplýva z výpovede svedkyne, ako aj výpovede samotného žalobcu, ktorý uvádzal, že bez toho, aby prejavil vôľu uzatvoriť takúto Dohodu, mu táto bola predložená na podpis. Takémuto inštitútu potom nie je možné poskytnúť ochranu a ponechať žalovanému možnosť, aby si vymáhal od žalobcu finančné prostriedky, na ktoré nemá nárok. Súd poukazuje na to, že žalovaný pri žiadosti o zrážkach zo mzdy žiadal viac ako X XXX Eur, pričom súdom mu bolo priznané XXX,XX Eur. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti teda súd žalobe vyhovel.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v konaní plne úspešný, súd mu priznal aj náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 784,16 Eur v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Súd priznal žalobcovi odmenu za 3 úkony právnej pomoci á XX,XX Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, žaloba, účasť na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX), za 2 úkony á XX Eur (účasť na pojednávaní XX.XX.XXXX, účasť na pojednávaní XX.XX.XXXX), za 1 úkon á XX,XX Eur (návrh na nariadenie predbežného opatrenia) a za 1 úkon á XX,XX Eur (účasť na pojednávaní XX.XX.XXXX) v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 vyhlášky spolu vo výške XXX,XX Eur a režijný paušál vo výške XX,XX Eur (4 × X,XX Eur, 3 × X,XX Eur) postupom podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky. Odmena a režijný paušál sú tak spolu vo výške XXX,XX Eur.
Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu aj cestovné náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov pri použití osobného motorového vozidla za cestu G. - C. a späť (XXX km) na pojednávanie dňa XX.XX.XXXX pri cene PHM 1,239 €/l vo výške X Eur (uplatnená 1 z XX Eur), dňa XX.XX.XXXX pri cene PHM 1,159 €/l vo výške X,XX Eur (uplatnená 1/3 z XX Eur), dňa XX.XX.XXXX pri cene PHM 1,134 €/l vo výške XX Eur, dňa XX.XX.XXXX pri cene PHM 1,199 €/l vo výške XX Eur. Náhrada za stratu času cestou G. - C. a späť predstavuje dňa XX.XX.XXXX sumu vo výške XX,XX € (X polhodiny × XX,XX € × uplatnená 1), dňa XX.XX.XXXX sumu vo výške XX,XX € (X polhodiny × XX,XX € × uplatnená 1/3), dňa XX.XX.XXXX sumu vo výške XX,XX € (X polhodiny × XX,XX €), dňa XX.XX.XXXX sumu vo výške XX,XX € (X polhodiny × XX,XX €).
Keďže právny zástupca žalobkyne je platcom DPH, súd priznal postupom podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky aj túto daň vo výške XXX,XX Eur.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že celkové trovy konania, ktoré vznikli žalobcovi, sú vo výške 784,16 Eur, na ktorých náhradu súd zaviazal žalovaného, pričom podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je tento povinný zaplatiť ich na účet právneho zástupcu žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená po nadobudnutí jeho vykonateľnosti, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.