Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_25CoE-14-2016.pdf
PDF · 80.35 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoE/14/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598 právne zast. Advocate, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141 proti povinnému S. O., bytom U. XX, o vymoženie 43,99 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 2Er/259/2015 - 24 zo dňa 23. novembra 2015 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uviedol, že exekučným titulom mal byť rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. sp. zn. SR 07722/09 zo dňa 8.7.2009, na základe ktorého sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej formulárovej zmluvy o úvere č. 7500325 zo dňa 26.5.2008, pričom mal zistené, že súčasťou zmluvy o úvere boli Všeobecné obchodné podmienky, ktoré obsahovali v bode 17. rozhodcovskú doložku, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu a podľa ktorej spory zo zmluvy mal riešiť rozhodcovský súd, ak žalobca podá žalobu na tomto súde. Predmetnú zmluvy súd vyhodnotil vzhľadom na postavenie a činnosť strán ako spotrebiteľskú. Predovšetkým skúmal právomoc rozhodcovského súdu konať vo veci a dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej veci je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je neplatná, a to z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa, bola vopred pripravená dodávateľom k formulárovej zmluve bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah, nie je ta výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán, doložka nebola individuálne dojednaná. Formulácia doložky iba zdanlivo poskytuje spotrebiteľovi možnosť voľby, v skutočnosti znemožňuje jeho voľbu dosiahnuť riešenie sporu štátnym súdom. S odkazom na § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, Smernicu Rady 93/13/EHS, zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch s podporou rozhodnutí Súdneho dvora (ES) C-240/98 (nezáväznosť nekalých podmienok pre spotrebiteľa), C-168/05, C-243/08 (ex offo povinnosť súdu skúmať nekalosť podmienok), tiež C-40/08 uzavrel, že a ak nedošlo k uzavretiu doložky nemohol spor prejednávať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok, pretože nebola daná jeho právomoc. Preto zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Poukázal predovšetkým na tú skutočnosť, že exekučný súd prekročil preskúmavaciu právomoc danú mu zákonom č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Exekučný súd má posúdiť exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky, teda dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu a hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Nemôže však skúmať samotné rozhodcovské konanie, má sa obmedziť na výrok
exekučného titulu v otázke povahy uloženého plnenia, nemôže však zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku exekučného titulu. Pri týchto názoroch sa oprel o § 45 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Namietol tiež neúplnosť zisteného skutkového stavu, keďže súd uzavrel, že medzi stranami nebola dojednaná rozhodcovská zmluva/doložka. Tá naopak bola uzavretá, a to podľa § 3 ZoRK, a preto právomoc rozhodcovského súdu bola daná. Navyše doložka nenútila spotrebiteľa, aby riešil spory zo zmluvy výlučne v rozhodcovskom konaní.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyjadrených v § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Vo veci bol súdom prvého stupňa v potrebnom rozsahu zistený skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité rozsiahle odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Súd prvého stupňa správne aj bez návrhu prioritne riešil rozhodujúcu otázku platnosti rozhodcovskej doložky, aby zistil, či v predmetnom exekučnom konaní je k dispozícii spôsobilý exekučný titul. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých svojich rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky judikoval, že vo veciach v ktorých je ako exekučný titul predložený rozhodcovský rozsudok, exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platnej rozhodcovskej zmluvy. (Obdobne porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 6M Cdo 9/2012, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.)
Odvolací súd bližšie poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v uznesení sp. zn. 2Cdo 245/2010 zo dňa 30. novembra 2011, ako aj v uznesení sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. októbra 2011 vyslovil, že „pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný“ Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná“.
V predmetnej veci bola právomoc rozhodcovského súdu založená rozhodcovskou doložkou, ktorá bola obsahom bodu 17. všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 26.05.2008 a podľa ktorej spory zo zmluvy mal riešiť rozhodcovský súd alebo príslušný všeobecný súd podľa toho, na ktorom súde podá žalujúca strana žalobu.
Odvolací súd v súvislosti s odvolacou námietkou, že skúmaná rozhodcovská doložka nenúti spotrebiteľa riešiť spory zo zmluvy výlučne v rozhodcovskom konaní, odkazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh
dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008“.
Exekúcia vedená na podklade ničotného rozhodcovského rozsudku, ktorý má svoj základ v neplatnej rozhodcovskej doložke, je neprípustná a exekučný súd na to prihliada v každom štádiu konania, preto prvostupňový súd správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Rozhodcovský súd môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s § 3 zákona o rozhodcovskom konaní uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.) žiaden rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.
Občiansky zákonník takúto neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ustanovení § 53 ods. 5 so sankciou neplatnosti. Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nie je uvedené medzi prípadmi relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), ide o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti. Ak teda dojednanie ukladá spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom, je pre jeho neprijateľnosť neplatné.
Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora európskej únie C-243/08 Pannon).
Podľa smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa čl. 3 ods. 1, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná sa považuje za nekalú, ak v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, v neprospech spotrebiteľa. Podľa čl. 3, ods. 2 je podmienka vždy považovaná za nedohodnutú individuálne, pokiaľ bola spísaná vopred a spotrebiteľ preto nemohol mať žiaden vplyv na obsah podmienky, najmä v súvislosti s vopred spísanou štandardnou, formulárovou zmluvou.
Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní nenamietal rozhodcovskú doložku, s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora C-240/98 Oceano Grupo Editorial: „Podmienka, ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu, ktorý môže byt ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byt prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto spadá dokategórie podmienok, ktoré majú ciel alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy ku Smernici. Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej obtiažnym. Keď je neprerokovaná jurisdikčná klauzula zahrnutá v takej zmluve v zmysle Smernice a deleguje právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje obchodné sídlo, považuje sa za necestnú v zmysle Cl. 3 Smernice, pokiaľ spôsobuje v rozpore s požiadavkou dobrej viery značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa.“).
Neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá môže mať odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva, a aj v tejto veci bola neplatnosť rozhodcovskej doložky aj z tohto dôvodu zrejmá.
Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.
Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne, vrátane osvojenia si dôvodov, potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 1, 4 O.s.p. pri zastavení exekučného konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.