Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Co-309-2015.pdf
PDF · 79.96 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/309/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: W.. C. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XXA, P., XXX XX P., zastúpeného JUDr. Petrom Markom, advokátom so sídlom Sv. Cyrila a Metoda 4648, 955 01 Topoľčany, proti žalovanému: Wünstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31 383 408, o zaplatenie sumy 1.761,89 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 8C/72/2012-171 zo dňa 23.02.2015 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.761,89 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Zároveň vyslovil, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Toto rozhodnutie odôvodnil najmä s odkazom na ustanovenie § 427 ods. 1, § 428, § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2,4, § 15 ods. 1, § 11 ods. 6 písm. b) a § 11 ods. 7,8 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o povinnom zmluvnom poistení“). Vychádzal zo skutkového stavu, že dňa 22.04.2012 došlo k poistnej udalosti - poškodeniu osobného motorového vozidla značky V. S-C. R.: TO XXX CN, ktorého vlastníkom je žalobca, a to tak, že spod ľavého kolesa pred ním idúceho vozidla zn. Renault Scenic, EVČ: P., ktoré riadil pôvodný žalovaný v 1. rade, O. Y., došlo k vymršteniu kameňa, ktorý zasiahol ľavú stranu panoramatickej sklenenej strechy motorového vozidla žalobcu a tým ju poškodil. Priebeh škodového deja mal súd za preukázaný zo zápisu o poškodení skla spísaného žalobcom a O. Y. dňa 22.04.2012, z oznámenia poškodeného o poistnej udalosti zo dňa 25.04.2012 ako aj z výpovede žalobcu a O. Y. ešte v procesnom postavení žalovaného v 1. rade. Z ich výpovedí tiež vyplynulo, že v čase vzniku škody sa tam nenachádzalo žiadne iné motorové vozidlo, ktoré by mohlo spôsobiť uvedenú škodu. Žalobca a O. Y. po tejto poistnej udalosti vyhotovili spoločne zápis o poškodení osobného motorového vozidla zn. V. S-C., R.: TO XXXCN, kde zhodne opísali priebeh škodovej udalosti. Následne žalobca dňa 25.04.2012 spísal oznámenie poškodeného o poistnej udalosti adresované žalovanému, t. j. poisťovni, a dňa 27.04.2012 poškodené vozidlo žalobcu bolo ohliadnuté pracovníkom žalovaného W.. K. E., ktorý vykonal zápis o poškodení vozidla k škodovej udalosti č. 1261899, kde určil jednak rozsah poškodenia a jednak príčiny poškodenia osobného motorového vozidla žalobcu. Tento technik poisťovne zároveň v konaní veci vypovedal ako svedok a potvrdil, že prasklina na panoramatickom strešnom okne motorového vozidla žalobcu vykazovala známky poškodenia od kameňa, lebo bol tam výlupok, od ktorého išla prasklina na viac strán. V ostatnom odkázal na zápis o poškodení vozidla, ktorý podpísal. Súd mal tiež za preukázané, že na vozidle žalobcu vznikla škoda v sume 1.761,89 eura, ktorá bola žalobcovi vyfakturovaná faktúrou č. 20120762 zo dňa 11.05.2012, splatnou dňa 25.05.2012,
a vystavenou D. T. S. T., P. cesta XX, J. nad J., W.: XX XXX XXX. Súd konštatoval, že žalobca si u poisťovne dňa 16.05.2012 písomne uplatnil spolu s doložením listinných dôkazov náhradu škody z povinného zmluvného poistenia na svojom motorovom vozidle, no žalovaný dňa 22.05.2012 písomným stanoviskom oznámil, že po vykonanom šetrení škodovej udalosti, keďže nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na vozidle žalobcu a prevádzkou motorového vozidla pána O. Y., uplatnenú sumu neuhradí; toto stanovisko o odmietnutí nahradiť žalobcovi škodu opakoval aj písomne dňa 06.07.2012. Dňa 08.08.2012 žalobca vyzval aj O. a opätovne aj žalovaného, aby mu škodu 1.761,89 eura vzniknutú na jeho osobnom motorovom vozidle uhradili do 21.08.2012. O. Y. na to reagoval tak, že síce svoju zodpovednosť na škody uznáva, avšak škodu musí žalobcovi uhradiť poisťovňa (žalovaný). Žalovaný opätovne žalobcovi oznámil, že mu škodu neuhradí s poukazom na § 428 Občianskeho zákonníka, lebo škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke.
Proti tomuto rozsudku v jeho vyhovujúcej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh zamietnuť, resp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, § 428 Občianskeho zákonníka a tvrdil, že súd ustanovenia zákona neaplikoval správne. K vymršteniu kamienka došlo v dôsledku rotácie kolies motorového vozidla, a teda došlo k stretu prevádzky s okolnosťou nemajúcou pôvod v prevádzke. Skalka ležiaca na ceste je jednoznačne okolnosťou existujúcou mimo vodiča a samotného vozidla, a preto nie je súčasťou prevádzky a nemôže mať pôvod v prevádzke. Skutočnosť, že je vymrštená kolesom vozidla, ju tiež súčasťou prevádzky nerobí. Kinetická energia udelená krútiacou silou kolesa je len pôsobenie osobitnej povahy prevádzky na okolnosť nemajúcu pôvod v prevádzke. Ak by sa uvoľnilo samotné koleso a v dôsledku krútiacej sily motora prenášanej na os kolesa by odletelo z motorového vozidla a samo koleso spôsobilo škodu, išlo by o škodu spôsobenú okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, pretože koleso je súčasťou vozidla. Prevádzkovateľ sa zbaví zodpovednosti, pretože škodu nespôsobila okolnosť majúcu pôvod v prevádzke a škode sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Od údajného škodu nebolo možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody ako jazdiť primeranou rýchlosťou, a preto je zbavený zodpovednosti za škodu. Opačný výklad robí vodiča zodpovedným za náhodu, čo je z hľadiska práva neprijateľné a i vzhľadom na historický výklad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nesprávne. Do úvahy pripadá i nedodržanie bezpečnej vzdialenosti vozidla žalobcu od vozidla údajného škodcu a spoluzavinenie žalobcu podľa § 441 Občianskeho zákonníka porušením § 4 ods. 1 písm. c) v spojení s ustanovením § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Vodič a s ním rovnako prevádzkovateľ je liberovaný zo zodpovednosti za škodu. Je nespravodlivé požadovať zaplatenie náhrady škody, pri ktorej sa škodca zodpovednosti zbavil.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Rozsudok súdu prvého stupňa je podľa neho zákonný a odvolanie je účelové a nedôvodné. V tejto súvislosti poukázal na stanovisko Útvaru dohľadu nad finančným trhom NBS zo dňa 16.07.2013 a najmä s ním súvisiace stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Cpj 5/2014 zo dňa 03.06.2014.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP) prejednal vec podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156 ods. 3 OSP. Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne. Preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP napadnutý rozsudok potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 219 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je správny a dostatočne primerane odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad. Rozsudok v zamietajúcej časti v dôsledku absencie odvolania žalobcu nadobudol právoplatnosť.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa zistil skutkový stav v súlade s ustanovením § 120 ods. 1 OSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver. V konaní nebolo sporné, že prevádzateľ vozidla zn. Renault Scenic s evidenčným číslom TO XXXCR mal u žalovaného uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v súlade s ustanovením § 1 a nasl. zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom dňa 22.04.2012 pri jazde v obci G. došlo k poistnej udalosti spočívajúcej v tom, že z uvedeného motorového vozidla pôsobením otáčavého pohybu kolies bol na vozidlo žalobcu zn. Ford S-Max evidenčného čísla TO XXXCN vymrštený kamienok, ktorý poškodil strešné sklo jeho vozidla. Priebeh skutkového deja a ani výška škody rovnako neboli medzi účastníkmi sporné. Žalovaný odmietol plniť poistné plnenie z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla s odôvodnením, že nešlo o škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom uvádzal aj ďalšie jeho právne závery tak, ako sú opísané v podanom odvolaní. Toto svoje stanovisko uvádzal v priebehu celého konania a súd prvého stupňa sa ním dostatočne zaoberal, keď poukázal najmä na zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zn. Cpj 5/2014, ktoré žalovaný odmietol akceptovať a zotrval na svojom právnom názore. Toto stanovisko rovnako ako aj zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na danú vec súd prvého stupňa uviedol súd v odôvodnení svojho rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky prijal záver o tom, že aj škoda spôsobená na čelnom skle (v danej veci na strešnom skle) motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, pričom zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 prvej vety Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť. Odvolací súd aplikáciu súdom prvého stupňa uvedených zákonných ustanovení a aj uvedeného stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považoval za správne a zákonné, preto na odôvodnenie jeho rozhodnutia v podrobnostiach odkazuje.
Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa o trovách konania podľa § 151 ods. 3 OSP zatiaľ nerozhodol, odvolací súd o nich rovnako nerozhodoval v súlade s ustanovením § 224 ods. 4 OSP. O týchto trovách bude v ďalšom konaní rozhodovať súd prvého stupňa.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.