Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Em-7-2014.pdf
PDF · 104.61 KB
Case nature
Subarea
5Em/7/2014
Uznesenie
Okresný súd Zvolen vo veci výkonu rozhodnutia o výchove maloletej C. L., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Krupina, dieťa rodičov: otca A. L., nar. XX.X.XXXX, bytom Ž. X, E. a matky B. C., nar. X.X.XXXX, bytom P.. E. XXX/XX, E., o návrhu otca na výkon rozhodnutia o úprave styku s maloletým dieťaťom, takto
rozhodol:
Súd návrh na výkon rozhodnutia z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 17P/18/2013-56 zo dňa 5.11.2013 súd maloletú C. L., nar. XX.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a otcovi maloletej uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej C. sumou 100,- € mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku vždy do 20-teho dňa v mesiaci k rukám matky. Súd súčasne v tomto rozsudku upravil aj styk otca s maloletou C. L., nar. XX.X.XXXX tak, že otec si dieťa prevezme vždy na adrese bydliska matky mal. dieťaťa každý pondelok, stredu a v piatok o 16.00 hod. a s dieťaťom bude až do 18.00 hod., a to za prítomnosti matky mal. dieťaťa a každú nedeľu si dieťa prevezme o 13.00 hod. a bude s dieťaťom až do 16.00 hod., a to za prítomnosti matky mal. dieťaťa. O trovách konania rozhodol súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 4.12.2013.
Otec maloletej dňa 18.12.2014 doručil na tunajší súd návrh na výkon rozhodnutia o úprave styku s maloletým dieťaťom zo dňa 17.12.2014, ktorý doplnil písomným podaním zo dňa 23.2.2015, doručeným súdu dňa 24.2.2015. Uviedol, že matka maloletej nerešpektuje rozhodnutie súdu, neumožňuje mu stretávať sa s maloletou dcérou v pondelok, stredu a piatok. Matka maloletej nerešpektovala rozhodnutie súdu hneď od začiatku. Hneď po súde mu matka maloletej povedala, že stretávať sa s maloletou štyrikrát týždenne nebude, že je to príliš často. On matke maloletej povedal, že podľa rozhodnutia súdu má na to právo, pričom matka maloletej mu na to „že ju to nezaujíma“. Tak sa s maloletou stretával len nedele, pričom sa stále snažil matku maloletej presvedčiť, že chce byť s dieťaťom aj cez týždeň. Cez týždeň však za dieťaťom chodiť nemohol. Stretávať sa s dieťaťom mohol len v domácnosti matky maloletej, kde na neho stále slovne útočila matkina matka Ľ. C., vyvolávala hádky a konflikty. Hádky boli hlavne kvôli tomu, že on sa chcel s maloletou stretávať aj cez týždeň, ale matka maloletej spolu so svojou matkou boli vždy proti tomu. Takýto stav trval niekoľko mesiacov (skoro dva roky). Posledná návšteva, kedy videl maloletú C. bola 18.1.2015, kedy znovu stará matka maloletej vyvolala hádku. Nechcel v hádke pokračovať, snažil sa odísť, pričom matka maloletej sa mu postavila do dverí. Matku maloletej odstrčil, pričom táto sa udrela. Matka maloletej spolu so svojou matkou zavolali na neho policajtov, že matku maloletej fyzicky napáda (čo nie je pravda). Dosvedčiť správanie matky maloletej a jej matky mu môžu jeho rodičia.
Matka maloletej v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 26.2.2015 uviedla, že po rozhodnutí súdu sa otec maloletej stretával s maloletou vždy za jej prítomnosti v uvedené dni: pondelok, stredu, piatok a nedeľu. Zo začiatku sa stretávali v byte otca maloletej, kde zakaždým maloletá strašne kričala a plakala až do zájdenia. Maloletá sa otca veľmi bála. Celý čas dieťa mala v náručí a nemohla sa ani pohnúť. Celá scéna pokračovala, kým neodišli domov. Otec si maloletú sám vziať nikdy nechcel, povedal, že čo by s ňou robil. Keďže plakanie neustávalo, začali sa stretávať na verejnosti, prechádzali sa po meste alebo išli na nákup. Otec maloletej sa nemohol chytiť ani kočíka, dieťa hneď kričalo a tak je to dodnes. V noci a počas dňa maloletá zo spania vykrikovala, potila sa, plakala zajakávajúcim plačom. Počas ich stretávania sa otec maloletej sa s ňou len hádal, ponižoval ju aj celú jej rodinu, pričom toto otec robil aj počas celých 9 mesiacov, keď dieťa nosila. Trvalo to do marca 2014, postupne začal otec maloletej chodiť len v stredu a v nedeľu s výhovorkami, že má aj iné povinnosti a nemá čas. Návštevu maloletej otec skracoval, niekedy neprišiel vôbec. Z vlastnej vôle a rozhodnutia od 1.4.2014 otec maloletej prestal chodiť, nemá to vraj zmysel. Otec prestal mať záujem o dieťa, nezaujímalo ho, ako sa maloletá má a či je zdravá. Otec maloletej sa ozval koncom novembra, či môže vidieť dieťa. Súhlasila, ale stretávali sa v dome jej matky, kde s dieťaťom bývajú. Napriek prostrediu, ktoré dieťa pozná a cíti sa dobre a pokojne, sa dieťa otca opäť bálo. Sám otec maloletej navrhol, že bude chodiť len v nedeľu. Opakovalo sa plakanie, dieťa sa otca veľmi bálo aj bojí, nie je medzi nimi žiadna citová väzba. Pridalo sa budenie zo sna aj 5-krát v noci aj cez deň. Dieťa sa strhávalo celé spotené a uplakané. Bojí sa veľmi o dieťa, dieťa porodila zdravé, je to strašné, čo prežíva. Pri každej návšteve sa maloletá skrýva za dverami. Útočiskom pred otcom je pýtanie sa do jej náručia. Zdravie maloletej je narušené, keď ide niekto k nim, pozerá na dvere, začne kričať a celý čas maloletú musí mať na rukách. Podľa slov otca maloletej je to bežné, aj keď sa s ňou vadí, ponižuje ju, obchytkáva za prsia aj medzi nohami, nevadí mu, že to vidí jej matka aj dieťa, vykrúca jej ruky aj prsty, u otca doma je to bežné (otec sa z toho smeje). Otec maloletej si nevážil, že chodil za dieťaťom aj počas choroby, nielen v určené dni. Nevie, prečo otec maloletej podal tento návrh, keby bol poriadny a mal ich tak rád a nemal by toľko žien aj z verejného domu, bolo by všetko v poriadku. Jej matke sa otec maloletej vyhráža, že ju dá zavraždiť a ešte uvidia, čo im spraví. Nevie, ako si otec maloletej chcel vôbec dieťa brávať, keď doma pre dieťa nemá nič potrebné, čo by mal mať. Otec maloletej ju neustále vydieral otázkou, kedy sa k nemu vrátia a keď otcovi povedala, že nikdy, tak ju hneď trhal za ruky pred dieťaťom a vyhrážal sa, že uvidia, čo s nimi spraví. Proste samé vyhrážanie. V decembri ju otec maloletej napadol, hodil ju o stenu. Dňa 18.1.2015 ju otec maloletej zbil pred dieťaťom a jej matkou, sotil aj do dieťaťa, ktoré po celý čas kričalo, o čom predložila doklad z chirurgie. Polícia to ešte vyšetruje. Navštívila Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, kde jej odporučili podať návrh na zmenu styku otca s dieťaťom.
Súd podľa § 272 ods. 3 O.s.p. vyzval matku maloletého dieťaťa písomnou výzvou zo dňa 9.3.2015 (č.l. 16-17), aby sa podrobila súdnemu rozhodnutiu a aby dodržiavala súdom upravený styk otca s maloletým dieťaťom. Zároveň súd upozornil matku na následky neplnenia týchto povinností. Písomnú výzvu si matka prevzala osobne dňa 7.4.2015 prostredníctvom pošty.
Súčasne súd v zmysle § 272 ods. 5 O.s.p. v spojení s § 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 474/2011 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, žiadosťou zo dňa 27.3.2015 požiadal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Krupina ako príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately o poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní informácií o dôvodoch nepodrobenia sa matky maloletého dieťaťa rozhodnutiu a o poskytnutie súčinnosti pri preverení týchto dôvodov a o vypracovanie správy zo zisťovania informácií o dôvodoch nepodrobenia sa rozhodnutiu zo strany matky maloletého dieťaťa.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Krupina zo dňa 13.4.2015 súd zistil, že pracovníčky ich úradu PhDr. Konôpková a Mgr. Ambrošová dňa 10.4.2015 na ich pracovisku s matkou maloletej vykonali požadované zisťovanie. Matka maloletej uviedla, že od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 17P/18/2013 zo dňa 5.11.2013, právoplatného dňa 4.12.2013 sa o maloletú riadne stará tak, ako to robila aj do samotnej úpravy súdom. Otec maloletej na výživu dieťaťa neprispieva v zmysle právoplatného rozsudku, výšku dlžnej sumy matka nevedela uviesť. Čo sa týka samotnej úpravy styku, podľa vyjadrenia matky táto úprava je od samého začiatku problematická. Prvé dva týždne otec dieťaťa požadoval, aby ona prišla k nemu s dieťaťom a nie tak, ako je to uvedené v rozsudku, že otec si prevezme dieťa na adrese bydliska. Pokiaľ to matka namietala, otec trval na svojej požiadavke. Matka tvrdila, že mala obavu neposlúchnuť požiadavku otca maloletej. Podľa matky, otec podmieňoval stretávanie s úhradou výživného na dieťa, ako aj samotným oznámením na súd.
Ďalšie dva týždne chodili spoločne na prechádzku po meste. Znovu otec neprišiel po ne, ale určil miesto stretnutia v meste, napr. na námestí. Následne, keďže bola vonku zima, začal otec na návrh matky realizovať styk v domácnosti matky. Takto to prebiehalo asi do apríla 2014, a to zo strany otca nie pravidelne v zmysle rozsudku, stávalo sa, že otec neprišiel, resp. odišiel ešte pred súdom jemu stanovenej časovej dotácie bez ospravedlnenia, resp. uvedenia dôvodu. Od apríla 2014 do novembra 2014, presnejšie matkou neuvedené dátumy, otec úplne prestal kontaktovať matku za účelom návštevy dieťaťa, a to znovu bez ospravedlnenia, resp. uvedenia dôvodu svojho nezáujmu. Podľa tvrdenia matky nepredchádzala tomu žiadna výnimočná konfliktná situácia. Neskôr otec matke uviedol, že prestal chodiť, lebo si ho matka počas realizovaných návštev vôbec nevšímala. Matka poukázala na skutočnosť, že aj dovtedy realizované stretnutia matky a dieťaťa s otcom boli napäté. Otec dieťaťa mal skôr snahu sa venovať matke a nevenoval pozornosť počas stanovených dvoch hodín dieťaťu. Napriek tomu, že takéto správanie otca matku urážalo, čo mu aj povedala, strpela ho do určitej miery z dôvodu, aby dieťa malo možnosť byť so svojím otcom. Matka zdôraznila, že ona dieťa vždy pripravila na stretnutie, otec však neprišiel tak, ako už uviedla. Koncom novembra 2014 prostredníctvom facebooku otec kontaktoval matku s tým, že má záujem sa stretnúť s maloletou. Nato mu matka odpovedala, že v poriadku, len má obavu z reakcie dieťaťa, keďže otec dieťa tak dlho nevidel. Stretnutie prebehlo začiatkom decembra 2014 v domácnosti matky. Tak ako vyššie matka uviedla, otec nepriniesol dieťaťu nič, žiadne ovocie, sladkosť, ani hračku. Počas celého stretnutia dieťa plakalo. Od uvedenej doby otec pondelok a piatok nechodil, chodil iba v stredu a v nedeľu, dokonca niekedy len v nedeľu. Matka znovu poukázala, že napriek psychickej náročnosti týchto stretnutí vždy otca čakali pripravené. Takto sa to realizovalo do januára 2015, kedy otec fyzicky zaútočil na matku dieťaťa. Matka sa otcovi snažila v ten deň ako už mnohokrát predtým zdôrazniť, že oni dvaja skončili ako partneri a sú len rodičia. Po takomto jednoznačnom stanovisku zo strany matky sa podľa nej otec stal agresívny, matka mala strach o seba aj dieťa. V okamihu napadnutia stálo dieťa vedľa matky a začalo hystericky plakať. O uvedenej skutočnosti prebehla medzi rodičmi aj elektronická komunikácia, kde sa otec matke ospravedlnil. Následne matka volala políciu, táto prišla po troch hodinách a začala v danej veci konať. Od uvedenej doby sa otec znovu prestal kontaktovať s matkou vo veci stretnutia s dieťaťom. Raz sa náhodne stretli na zastávke autobusu, kedy sa otec opýtal, ako sa im darí a pozval matku na obed, čo matka odmietla. Matka podotkla, že zo strany otca ešte došlo k jednému fyzickému útoku, a to týždeň pred Vianocami v jej domácnosti, kedy však neprivolala políciu. Matka trvá na tom, že vždy dieťa riadne a načas pripravila na stretnutie s otcom a rovnako aj ona sa mienila podrobiť výkonu právoplatného rozsudku, a to napriek skutočnosti, že otec dieťaťa venoval zvýšenú pozornosť počas týchto stretnutí matke a nie dieťaťu. Pokiaľ nedošlo k stretnutiu, bolo to vždy znemožnené zo strany otca, ktorý sa ani neospravedlnil. Matka poukázala na to, že otec si svojvoľne menil pravidlá, odmietal si prevziať dieťa na adrese bydliska matky, neplnil si riadne vyživovaciu povinnosť. Matka zároveň uviedla, že podáva návrh na zmenu úpravy styku prostredníctvom advokáta.
Otec maloletého dieťaťa písomným podaním zo dňa 6.10.2015, doručeným súdu dňa 7.10.2015, súdu oznámil, že matka maloletej nerešpektuje rozhodnutie súdu, rovnako nerešpektuje ani výzvu, ktorá jej bola zo súdu doručená. Matka maloletej mu neumožňuje stretávať sa s maloletou v pondelky a v piatky. Viackrát matku o to žiadal, táto mu povedala, že sa jej stretávať nechce. Takýto stav trvá viac než dva roky.
Písomnou výzvou zo dňa 29.2.2016 (č.l. 32) súd vyzval otca maloletej, aby doplnil svoje písomné podanie zo dňa 6.10.2015 o presné uvedenie konkrétnych dátumov, kedy si bol maloleté dieťa prevziať v zmysle právoplatného rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 17P/18/2013-56 a v ktorých termínoch mu matka maloletej neumožnila styk s maloletým dieťaťom a z akého dôvodu. Zároveň aby tiež uviedol, či si chodí pre dieťa tak, ako má stanovené v zmysle právoplatného rozsudku, teda každý týždeň v pondelky, stredy, piatky a nedele, resp. v ktorých dňoch v týždni si pre dieťa chodí a o koľkej presne si pre dieťa chodí a kedy presne (s uvedením konkrétnych dátumov) mu matka maloletej neumožnila styk s maloletým dieťaťom a z akého dôvodu. Zároveň aby uviedol, či mu dané skutočnosti môže niekto dosvedčiť (konkrétni svedkovia), prípadne či dané skutočnosti môže preukázať iným spôsobom a akým a aby doložil aj dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností.
K písomnému podaniu otca maloletej zo dňa 6.10.2015 sa vyjadrila matka maloletej písomným podaním doručeným súdu dňa 9.3.2016, v ktorom uviedla, že od mája 2015 do súčasnosti sa otec maloletej stretáva s maloletou vždy v stredu a v nedeľu. V stredu je to od 17.00 hod. do 19.15 hod., pričom čas si určil otec dieťaťa, pretože v práci končí o 16.00 hod. nie je možné, aby aj pre dieťa chodil o 16.00
hod. V nedeľu otec chodí o 13.00 hod. do 16.00 hod. Stane sa, že je otec s dieťaťom aj dlhšie. Dieťa doprevádza aj ona, lebo otec sa k dieťaťu nemôže ani priblížiť, tak sa ho dieťa bojí. Pondelok a piatok si otec pre dieťa nechodí z vlastnej vôle, ani raz otec u nich nezazvonil v uvedenom čase. Otec čaká na ulici v aute a keď ho dieťa vidí, kričí a kýva rúčkami, že nie, nie. Má na to svedkov, však rodina a celé okolie vie, ako sa otec správa a vrieska, nadáva na ňu aj pred dieťaťom. Keď otec neprišiel v stredu, nebránila mu v kontakte v iný deň. Vzťah dieťaťa s otcom sa vôbec nezmenil, aj naďalej je to napätá a zložitá situácia. Dieťa odmieta akékoľvek zblíženie. V letných mesiacoch sa otec vôbec nedostavil, ani nedal vedieť, prečo neprišiel. Dokonca ona musela otcovi volať, či príde. V októbri 2015 sa maloletá nestretla s otcom z dôvodu choroby. Otcovi maloletej sa prispôsobila, chodia k otcovi v nedeľu aj na byt. Otec chcel chodiť do kostola. Súhlasila, lenže otec musí stáť tak, aby ho dieťa nevidelo. Boli sa pozrieť na Ranč na Litave, ale maloletá nevydržala v prítomnosti otca ani 20 minút, maloletú nezaujímali ani zvieratká napriek tomu, že ich má rada. S otcom maloletej sa nedá vôbec vydržať, je agresívny, stále nadáva, vrieska a každého ponižuje. Dňa 2.11.2015 bol súd a tesne pred ním bol otec u advokáta prepísať svoj byt na iné meno, aby maloletá v prípade jeho smrti nič nededila. Otec tak urobil preto, lebo malé dieťa sa nedá vydediť. Otec jej to vykričal pri jednej z hádok. Aj teraz v nedeľu sa jej otec vyhrážal, že skončí ešte horšie, ako jeho žena a syn, ktorí zahynuli pri autohavárii. Otec sa vyjadruje, že za dcérou chodí len preto, lebo musí platiť na toto šteňa. Otec chodí pre ne v čase návštev pred dom, zavolá „príďte do mesta“, a odíde na aute a ona ide s dieťaťom sama aj domov. Ako dôkaz matka predložila potvrdenie MUDr. Z. U., všeobecná zdravotná starostlivosť pre deti a dorast, zo dňa 12.10.2015 o tom, že maloletá C. L. je od 12.10.2015 chorá - má tráviace obtiaže, pričom ochorenie vyžaduje asi týždňové liečenie, a tiež potvrdenie MUDr. Miloty Fraňovej, všeobecná zdravotná starostlivosť pre deti a dorast zo dňa 22.10.2015 o tom, že maloletá C. L. je chorá - obj. katar horných dýchacích ciest, viróza, predpokladaná doba liečenia je týždeň až 10 dní.
Otec maloletého dieťaťa na základe výzvy súdu písomným podaním zo dňa 10.3.2016, doručeným súdu dňa 10.3.2016, doplnil svoje písomné podanie zo dňa 6.10.2015 tak, že uviedol, že matka mu umožňuje stretávať sa s maloletou C. len v stredy a v nedele. Matka mu neumožňuje stretávať sa s dieťaťom v pondelky a v piatky, a to pravidelne už tri roky. Keď matke povie, že má právo byť s dieťaťom aj v pondelky a v piatky, matka maloletej mu odpovie, že ju to nezaujíma a že ona sa s ním stretávať nebude, lebo sa jej nechce. Dosvedčiť správanie matky maloletého dieťaťa mu môžu jeho rodičia.
Otec maloletého dieťaťa písomným podaním zo dňa 7.4.2016, doručeným súdu dňa 8.4.2016, súdu opätovne oznámil, že matka maloletej nerešpektuje rozhodnutie súdu, rovnako nerešpektuje ani výzvu, ktorá jej bola zo súdu doručená. Matka maloletej mu neumožňuje stretávať sa s maloletou v pondelky a v piatky, a to pravidelne už 3 roky. Dcéru C. videl len v stredy a v nedele, a to nie pravidelne. Matka maloletej mu neustále menila čas, kedy bol s dieťaťom, pričom matka používala rôzne výhovorky (C. sa hrá, C.P. sa pocikala, C. sa pokakala, C. spí). Matka mu nikdy neumožnila stretnúť sa s maloletou v čase, ako bolo určené súdom.
Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 5P/236/2015 súd zistil, že v predmetnej veci sa vedie konanie o zvýšenie výživného na maloleté dieťa C. L., nar. XX.X.XXXX a o zmenu úpravy styku otca A. L., nar. XX.X.XXXX s maloletým dieťaťom C. L., nar. XX.X.XXXX. Konanie sa začalo na návrh matky maloletého dieťaťa doručený tunajšiemu súdu dňa 8.7.2015, pričom matka maloletého dieťaťa žiada o zvýšenie výživného na sumu 180,- € mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku a súčasne žiada upraviť styk otca s maloletou C. L., nar. XX.X.XXXX dvakrát do mesiaca prvú a tretiu nedeľu v mesiaci v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky. Konanie vo veci nie je zatiaľ právoplatne skončené. Na základe vykonaného dokazovania v predmetnom konaní súd zo správy zamestnávateľa otca - Slovenská autobusová doprava Zvolen, a.s. zo dňa 11.12.2015 zistil, že otec maloletého dieťaťa je zamestnaný ako vodič osobnej autobusovej dopravy a jeho pracovná doba počas dní školského vyučovania je od 4.40 hod. do 16.15 hod. Počas dní školských prázdnin je jeho pracovná doba pohyblivá, ale je možné ju upraviť podľa potreby zamestnanca. Počas víkendov a sviatkov má voľno. Z obsahu spisu súd zároveň zistil, že dňa 2.11.2015 sa v predmetnej veci konalo pojednávanie, na ktorom otec maloletého dieťaťa čo sa týka úpravy styku uviedol, že matka mu v tomto bráni, pričom podal aj návrh na výkon rozhodnutia. Na dotaz uviedol, že počas školského roku má pracovnú dobu od 4.55 hod. do 16.00 hod., pričom mu matka nie vždy o 16.00 hod. umožnila styk, hoci prišiel načas. Na ďalší dotaz uviedol, že v nedeľu mal naposledy úpravu styku 04.10. tohto roku. Inak tri týždne dcéru nevidel.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Podľa § 272 ods. 3 O.s.p., pred nariadením výkonu rozhodnutia podľa odseku 1 súd písomne vyzve povinného, ktorý sa odmieta podrobiť rozhodnutiu podľa odseku 1, aby sa rozhodnutiu podrobil. V tejto výzve upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí. Ak sa javí, že účel výzvy možno lepšie dosiahnuť pojednávaním, sudca je oprávnený nariadiť pojednávanie a môže naň predvolať povinného, oprávneného, maloleté dieťa, zástupcu príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo zástupcu príslušného orgánu obce.
Podľa § 272 ods. 5 O.s.p., súd je oprávnený pred nariadením výkonu rozhodnutia podľa odseku 1 požiadať príslušný orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, prípadne príslušný orgán obce o poskytnutie súčinnosti pri zisťovaní informácií o dôvodoch nepodrobenia sa rozhodnutiu a o poskytnutie súčinnosti pri preverení týchto dôvodov najmä v mieste pobytu dieťaťa alebo v mieste, kde sa dieťa zdržiava, v škole alebo u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.
Podľa § 273 ods. 1 O.s.p., ak výzva súdu podľa § 272 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1963/99/20160101> zostane bezvýsledná, súd je oprávnený uložiť povinnému, ktorý neplní dobrovoľne rozhodnutie podľa § 272 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1963/99/20160101>, pokutu vo výške 200 eur. Pokutu možno uložiť aj opakovane. Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.
Úlohou súdu v konaní o výkon rozhodnutia vo veci maloletých je v prvom rade viesť povinného k tomu, aby si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo súdneho rozhodnutia plnil dobrovoľne. Pre nariadenie výkonu rozhodnutia povinnému rodičovi je rozhodné obdobie od doručenia výzvy súdu povinnému rodičovi na dobrovoľné plnenie si povinností. Po doručení výzvy súdu povinnému, súd skúma, či povinný rodič naďalej odmieta rešpektovať právoplatné a vykonateľné rozhodnutie alebo či výzva splnila svoj účel a už dochádza k dobrovoľnému rešpektovaniu súdneho rozhodnutia. V prípade, ak výzva zostane bezvýsledná a povinný rodič naďalej neplní dobrovoľne súdne rozhodnutie, ukladá mu súd postupne pokuty, nariadi zastavenie rodinných prídavkov, či rodičovského príspevku a v krajnom prípade súd nariadi odňatie maloletých detí. Súd pri rozhodovaní má v prvom rade na zreteli záujem detí a podľa názoru súdu by tento záujem mali sledovať aj obaja rodičia.
V danom prípade sa oprávnený - otec maloletého dieťaťa návrhom domáhal výkonu rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 17P/18/2013-56 zo dňa 5.11.2013, právoplatného dňa 4.12.2013, ktorým bolo maloleté dieťa C. L., nar. XX.X.XXXX zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Styk oprávneného - otca s dieťaťom bol upravený tak, že otec si dieťa prevezme vždy na adrese bydliska matky mal. dieťaťa každý pondelok, stredu a v piatok o 16.00 hod. a s dieťaťom bude až do 18.00 hod., a to za prítomnosti matky mal. dieťaťa a každú nedeľu si dieťa prevezme o 13.00 hod. a bude s dieťaťom až do 16.00 hod., a to za prítomnosti matky mal. dieťaťa. Po podaní návrhu súd v zmysle § 272 ods. 3 O.s.p. vyzval povinnú - matku maloletého dieťaťa, aby sa dobrovoľne podrobila súdnemu rozhodnutiu.
Z lekárskych správ mal súd preukázané, že v októbri 2015 bolo maloleté dieťa choré, teda stretnutie oprávneného s maloletou sa nerealizovalo z dôvodu choroby dieťaťa. Na základe zhodných vyjadrení účastníkov mal súd preukázané, že styk otca s maloletým dieťaťom sa realizuje v stredy a v nedele. Čo sa týka rozporných vyjadrení účastníkov konania ohľadom realizácie styku oprávneného s maloletým dieťaťom v pondelky a v piatky, keď otec dieťaťa tvrdí, že matka mu neumožňuje stretávať sa s maloletou v pondelky a v piatky, zatiaľ čo matka dieťaťa tvrdí, že v pondelky a piatky si otec pre dieťa nechodí z vlastnej vôle a ani raz u nich nezazvonil v uvedenom čase, súd v tomto prípade viac uveril tvrdeniam matky maloletej, pričom prihliadol aj na tú skutočnosť, že otec maloletej má podľa oznámenia jeho zamestnávateľa pracovnú dobu počas dní školského vyučovania od 4.40 hod. do 16.15 hod., z čoho je zrejmé, že počas pracovných dní si otec nemôže preberať dieťa o 16.00 hod. v zmysle právoplatného rozsudku. Zároveň otec maloletej napriek výzve súdu ani neuviedol, či si chodí pre dieťa tak, ako má stanovené v zmysle právoplatného rozsudku, teda každý týždeň v pondelky, stredy, piatky a nedele a o koľkej presne a ani nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností, že mu matka
styk s dieťaťom v pondelky a v piatky neumožňuje, pričom od podania návrhu mal otec možnosť tieto dôkazy predložiť.
Pre uloženie pokuty je rozhodné obdobie od doručenia výzvy súdu povinnej na dobrovoľné plnenie si povinností a následne, ak táto výzva zostane bezvýsledná, ukladá súd tomu, kto neplní dobrovoľne súdne rozhodnutie postupne pokuty. V danom prípade je súd toho názoru, že realizácia styku oprávneného s maloletým dieťaťom prebiehala v zásade v súlade s právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu. V konaní nebolo nijako preukázané, že v súčasnosti by matka otcovi úmyselne bránila v styku s maloletým dieťaťom. Z uvedených dôvodov preto súd návrh otca na výkon rozhodnutia ako nedôvodný zamietol. Záverom súd dodáva, že z vyjadrení rodičov je zrejmé, že vzťah medzi nimi je problémový a táto problémovosť sa následne prenáša do vzťahu medzi rodičmi a dieťaťom. Dieťa je takto vystavované psychickému tlaku. Je dôležité, aby si rodičia uvedomili, že ako partneri sa môžu rozísť, ale ako rodičia sú navždy spojení nerozlučným putom prostredníctvom svojho dieťaťa a sú neoddeliteľnou súčasťou jeho života. Je potrebné, aby obaja rodičia dokázali rozlíšiť rodičovskú rovinu a partnerskú rovinu vzťahu, s tým, že akékoľvek nezhody medzi nimi by nemali presahovať a komplikovať výkon role rodičovskej, pretože záujem dieťaťa stojí nad všetkými inými záujmami, vrátane záujmu rodičov.
V danom prípade nebol nariadený výkon rozhodnutia, súd preto o trovách rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko sa jedná o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).