Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_8CoE-43-2015.pdf
PDF · 75.36 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/43/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zast. Mgr. H. C., LL.M., advokátom so sídlom v M., V. 3, proti povinnému: X. M., bytom W. Y. XXX, štátny občan Slovenskej republiky, o vymoženie 755,75 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Partizánske zo dňa 20. novembra 2014, č. k. 1Er/1212/2014 - 16, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Patricia Baďuru o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom zo 11.11.2014 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie v neprospech povinného pre vymoženie istiny vo výške 755,75 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, sp. zn. 135/10/13 zo dňa 14.11.2013. Dôvodil, že dňa 04.03.2011 uzavreli oprávnený a povinný Zmluvu o úvere. Z obchodného registra vyplynulo, že oprávnený je podnikateľ, predmetom činnosti ktorého je okrem iného poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Oprávnený pri uzatváraní zmluvy konal teda v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. Z listinných dôkazov nevyplynulo, že by bol povinný podnikateľom, resp. že by zmluvu uzatvoril v rámci predmetu svojej obchodnej, či inej podnikateľskej činnosti. Zmluva o úvere mala charakter vopred pripraveného a predtlačeného formulára. Súd prvého stupňa na základe uvedeného posúdil zmluvu o úvere ako zmluvu štandardnú (adhéznu, typovú) spotrebiteľskú zmluvu a vzťah založený zmluvou o úvere ako spotrebiteľský. Spotrebiteľ neprestáva byť spotrebiteľom a neprestáva požívať zvýšenú mieru ochrany v právnych vzťahoch s dodávateľom ani v exekučnom konaní, ktoré je súčasťou práva na súdnu ochranu. Poukázal na skutočnosť, že v ten istý deň, ako bola uzavretá zmluva o úvere, bola uzavretá medzi oprávneným a povinným aj rozhodcovská zmluva podľa § 3 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní, na podklade ktorej v spore medzi účastníkmi rozhodol rozhodcovský súd. Súd prvého stupňa preskúmal obsah tejto zmluvy a dospel k záveru, že je potrebné posudzovať obe zmluvy vo vzájomnej súvislosti (§ 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka). Súd prvého stupňa po zvážení všetkých okolností, za ktorých bola zmluva o úvere a rozhodcovská zmluva uzavreté, dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva nebola osobitne dojednaná a rozhodcovská zmluva potom napĺňa všetky predpoklady jej neprijateľnosti, a teda v súlade s § 53 ods. 5 jej absolútnej neplatnosti. Mal za to, že z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nemôže byť na podklade takejto zmluvy vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Súd prvého stupňa použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 tretej vety Exekučného poriadku s poukazom § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom zamietol.
Proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 67,52 Eur. Zastával názor, že v danej veci ide o nesprávny výklad ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská zmluva bola zjednaná alternatívne, teda tak, že v prípade sporu majú zmluvné strany (ako oprávnený, tak aj povinný) možnosť svojich práv voči druhej strane domáhať sa buď na všeobecnom súde alebo na rozhodcovskom súde. Právo povinného - spotrebiteľa je teda z pohľadu hmotného práva jednoznačne zachované, a to až do okamihu podania žaloby na jednu z rozhodovacích autorít (všeobecný súd alebo rozhodcovský súd). Namietal, že exekučný súd sa pri rozhodovaní neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho sú nielen zjavné chyby a nedostatky v zistení skutkového stavu, ale neobstojí ani jeho následné právne posúdenie. Uviedol, že rozhodcovská zmluva predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nie je (resp. nebola) podmienkou uzavretia paralelnej zmluvy o revolvingovom úvere, čo jednoznačne vyplýva z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ako aj z právnych dôsledkov bodu 7 rozhodcovskej zmluvy, ktorý dlžníkovi umožňuje odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy v lehote 14 kalendárnych dní od jej uzavretia. Zastával názor, že nie je silnejšieho práva spotrebiteľa, ako inštitút odstúpenia od zmluvy, ktorý mu zaručuje zrušenie zmluvy akéhokoľvek obsahu ex tunc, bez sankcií a bez povinnosti vracať dodávateľovi plnenie. Poukázal na to, že v danom prípade s povinným uzavrel rozhodcovskú zmluvu, ktorá nepodmieňuje uzavretie zmluvy o úvere, zakladá právo spotrebiteľa odstúpiť od nej, nestanoví žiadne sankcie ani podmienky pre odstúpenie a obsahuje aj poučenie a potvrdenie o poučení povinného o odlišnostiach, právach a povinnostiach v rozhodcovskom konaní. Dôvodil, že v predmetnej veci povinný jednoznačne mohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy, a to hneď dvakrát - pred a po jej uzavretí, pričom bol riadne poučený o obsahu a význame rozhodcovskej zmluvy, čo svojim podpisom na nej aj potvrdil. Vzhľadom na uvedené záver súdu prvého stupňa o tom, že rozhodcovská zmluva je zmluvou formulárovou, uzatvorenou jednostranne a bez možnosti zmeniť jej obsah, nie je správny. Zároveň uviedol, že predmetná rozhodcovská zmluva nie je súčasťou nepodpísaných všeobecných podmienok inej zmluvy a súčasne bol povinný pri odmietnutí ju uzavrieť oprávnený bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť súvisiacu zmluvu o revolvingovom úvere. Poukázal aj na uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE/372/2013 zo dňa 21.11.2013 a sp. zn. 1CoE/328/2013 zo dňa 10.12.2013, ako aj na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8CoE/4/2014 zo dňa 31.01.2014.
Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. a vec podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov:
Z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 11.11.2014, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi JUDr. Patriciovi Baďurovi dňa 13.11.2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 755,75 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu sp. zn. 135/10/2013 zo dňa 14.11.2013, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 14.01.2014 a vykonateľnosť dňa 18.01.2014.
Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť predovšetkým otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na tom právnom základe, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom spotrebiteľským a vec preto treba posudzovať aj podľa príslušných právnym noriem chrániacich spotrebiteľa. Následne súd prvého stupňa vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú
medzi oprávneným a povinným, na podklade ktorej oprávnený inicioval voči povinnému rozhodcovské konanie, za neprijateľnú a neplatnú.
Odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa v danej veci správne zisťoval, či medzi účastníkmi bola platne uzatvorená rozhodcovská zmluva a či rozhodcovský rozsudok, ktorý má byť exekučným titulom v posudzovanej veci, nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom (§ 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku). Uvedené otázky môže súd vyriešiť len posúdením kompletnej úverovej zmluvy, vrátane príslušných všeobecných zmluvných podmienok, alebo iných obdobných zmluvných dojednaní a kompletnej rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky uzavretej medzi účastníkmi konania.
Zo spisového materiálu vyplýva, že súd prvého stupňa mal k dispozícii Zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinným dňa 04.03.2011 a príslušné všeobecné obchodné podmienky. Oprávnený doložil konajúcemu súdu aj Rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi oprávneným a povinným, na podklade ktorej mala byť založená právomoc rozhodcovského súdu. Odvolací súd preskúmaním predmetnej Rozhodcovskej zmluvy založenej do spisu zistil, že táto nie je v celom rozsahu riadne čitateľná a preskúmateľná z hľadiska jej obsahu. Na základe uvedeného súd prvého stupňa a následne ani odvolací súd objektívne nemohol dôsledne posúdiť prijateľný, resp. neprijateľný charakter rozhodcovskej zmluvy v tejto konkrétnej veci. Za danej dôkaznej situácie je preto záver súdu prvého stupňa o nekalom charaktere rozhodcovskej zmluvy predčasný a nepreskúmateľný v inštančnom postupe. Existencia, resp. neexistencia platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky v zmluve je pritom podľa názoru odvolacieho súdu prioritnou otázkou pri posudzovaní exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok.
Na základe uvedeného je uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nepreskúmateľné a preto odvolací súd uvedené rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude opätovne vyzvať oprávneného na riadne doloženie rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi tak, aby táto bola úplná a čitateľná. Pokiaľ by takáto kompletná a čitateľná rozhodcovská zmluva v súdom stanovenej lehote oprávneným doložená nebola, konajúci súd by bol nútený uzavrieť, že nemal preukázanú existenciu právomoci rozhodcovského súdu na vydanie rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom. Pokiaľ oprávnený takúto rozhodcovskú zmluvu doloží, súd prvého stupňa opätovne posúdi predovšetkým otázku existencie právomoci rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť rozhodcovským rozsudkom a existenciu, resp. neexistenciu dôvodov na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .