Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/376/2014

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom v Českej republike, Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČO: 264 29 705, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej: F. S., bytom Z. XXX/XX, A., v konaní o zaplatenie 570,87 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, č. k. -48 zo dňa 15. apríla 2014, takto

rozhodol:

Odvolací súd čiastočné späťvzatie žaloby o zaplatenie zmenkového úroku 0,19 % denne zo sumy 910,87 Eur od 18.09.2010 do 02.08.2012 a zo sumy 570,87 Eur od 03.08.2012 do zaplatenia n e p r i p ú š ť a.

Odvolací súd z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, ktorým bola žalovanej uložená lehota na plnenie do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v časti výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a v časti výroku o náhrade trov konania a v zrušenom rozsahu vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 570,87 Eur, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy vo výške 67,87 Eur, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 570,87 Eur od 03.08.2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 zmenkovej sumy, teda 3,04 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou podanou podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnou sporu (ďalej len Nariadenie) domáhal zaplatenia zmenkovej sumy, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z konkrétnych súm za konkrétne obdobia, zákonného 6 % ročného úroku z konkrétnych zmenkových súm za konkrétne obdobia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3 zo zmenkovej sumy a náhrady trov konania. Vzhľadom k tomu, že v súlade s čl. 5 ods. 1 veta prvá Nariadenia, je konanie v zásade písomné, súd prvého stupňa vo veci samej rozhodol bez nariadenia pojednávania. Vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a po vykonaní dokazovania a zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný. Zmenka bola vystavená ako zabezpečovací prostriedok úveru poskytnutého spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. žalovanej ako spotrebiteľovi a bola indosovaná spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. na žalobcu. Zmenku predloženú žalobcom považoval súd prvého stupňa za formálne platnú, pretože obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky splatnej na videnie. Zo zmenky vyplýva povinnosť žalovanej zaplatiť sumu 810,87 Eur pri predložení, na rad spoločnosti POHOTVOSŤ s.r.o. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 570,87 Eur, pretože suma 340 Eur bola žalovanou zaplatená. Jej predložením žalobca preukázal základ svojho nároku. Za daného skutkového stavu súd priznal žalobcovi zmenkovú sumu 570,87 Eur a zákonné príslušenstvo podľa čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ, a to 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy a

zmenkovú odmenu vo výške 1/3 zmenkovej sumy. Zmluvne dohodnutý zmenkový úrok 0,25 % denne súd prvého stupňa žalobcovi nepriznal a v tejto časti žalobu zamietol. Súd prvého stupňa považoval zmenkový úrok vo výške takmer 100 % ročne za dojednaný neplatne pre rozpor s dobrými mravmi a pre rozpor s § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Vychádzal pritom z toho, že z povahy zmenky, ktorá je zmenkou zabezpečovacou, vyplýva, že úrok má mať funkciu sankcie sa omeškanie dlžníka so splácaním dlžnej sumy veriteľovi. Má teda rovnakú funkciu ako zákonný úrok z omeškania, ktorý bol v čase začatia úročenia zmenky vo výške 9 % ročne. Dohodnutý zmenkový úrok ho prevyšuje viac ako 10-násobne a je v hrubom nepomere vo vzťahu k zabezpečovanej zmluvnej povinnosti, je neprimeraným plnením a obchádzaním zákona. Povinnosť prihliadať na absolútnu neplatnosť dojednaného zmenkového úroku podľa názoru súdu prvého stupňa prevyšuje zásadu, že nemožno namietať právne vzťahy, ktoré tu boli v čase vystavenia zmenky, voči poslednému majiteľovi zmenky. Považoval za potrebné inak posudzovať zmenkový právny vzťah v prípade, keď sú na oboch jeho stranách rovnocenné subjekty (napríklad podnikatelia) a keď je na jednej strane subjekt silnejší (veriteľ, majiteľ zmenky) a na druhej subjekt slabší (dlžník, spotrebiteľ). Výkon práv majiteľa zmenky (hoci v súlade so zákonom zmenkovým a šekovým) môže neprimerane zasiahnuť do práv zmenkového dlžníka - spotrebiteľa. Podľa názoru súdu prvého stupňa je preto potrebné v zmenkových právnych vzťahoch, v ktorých je zo všetkých okolností zrejmé, že ich subjektom je na jednej strane subjekt, ktorý bol v pôvodnom (kauzálnom) právnom vzťahu spotrebiteľ, vykladať zákon takým spôsobom, aby spotrebiteľ nebol ukrátený na svojich právach, ktoré mu priznáva jednak európska legislatíva (napr. smernica č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách), ale aj vnútroštátne právne predpisy, do ktorých je európske právo transponované (napr. Občiansky zákonník, zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa a pod.). Len taký výklad zákona totiž bude v súlade s požiadavkou vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, ktorá je zakotvená okrem iného aj v Zmluve o fungovaní Európskej únie (čl. 169). O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov konania nemá na náhradu trov konania právo, pretože boli v konaní čiastočne úspešní a čiastočne neúspešní.

Proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým zamietol zmenkový úrok 0,25 % denne zo zmenkovej sumy a proti výroku o nepriznaní náhrady trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov že : konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov odvolacieho konania, ktoré vyčíslil. V odvolaní namietal, že súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie okrem iného aj oboznámením sa s úverovou zmluvou. Žalobca ani žalovaná takého dokazovanie nenavrhli. Súd prvého stupňa vykonal nikým nenavrhnuté dokazovanie, a to bez účasti účastníkov konania, čím svojvoľne rozšíril rozsah vykonaných dôkazov, dokazovanie vykonal nezákonným spôsobom a najmä neumožnil účastníkom konania vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu, či navrhnúť ďalšie dokazovanie. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Zb. a žalovaná voči forme a obsahu zmenky ani nenamietala. Neexistovala tak žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračná zásada podľa čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak však tak neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods.1, veta prvá O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za žalovanú. Ak tak súd učiní, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania, ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany nedovolávala, pohľadávku žalobcu nerozporovala, svojim konaním ju prakticky uznala, súd sám iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom

smere, aby získal pre žalovanú dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu. Takéto správanie súdu je v právnom štáte neprijateľné a predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods.1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca v odvolaní tvrdil, že je majiteľom zmenky na základe indosamentu, a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, pričom ide o zmenku platnú, ktorá je abstraktným samostatným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať ani podmieňovať inými okolnosťami než tými, ktoré sú uvedené na zmenke. Súd prvého stupňa sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmene upravených v zákone č. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu, predovšetkým ust. § 17 ZŠZ, z ktorého vyplýva, že žalovaná vo všeobecnosti nie je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Ak tak v sporovom konaní nemôže robiť žalovaná, tým menej tak môže robiť sám súd. Súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Žalovaná uplatnený nárok nepoprela, no napriek tomu súd uplatnený nárok v časti zamietol. Preto je rozhodnutie a konanie súdu postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca zdôraznil, že zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu, je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a nemožno ju podmieňovať inými okolnosťami než sú na zmenke uvedené. Zmenku vystavila žalovaná, túto dobrovoľne podpísala. Sadzba zmenkového úroku je napísaná na zmenke, táto bola žalovanej známa v čase jej vystavenia a s výškou 0,25 % denne zmenkového úroku žalovaná súhlasila. Žalobca v súvislosti s uplatnenými zmenkovými nárokmi poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22.08.2002, sp. zn. , rozsudok Okresného súdu Lučenec zo dňa 13.02.2014, sp. zn. , rozsudok Okresného súdu Revúca zo dňa 06.03.2014, sp. zn. , rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 11.02.2014, sp. zn. , rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 03.02.2010, sp. zn. .

K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.

V zákonom stanovenej 15 - dňovej lehote na podanie odvolania (dňa 07.05.2014) doručila žalovaná súdu prvého stupňa podanie, v ktorom uviedla, že nie je schopná prisúdenú istinu 570,87 Eur zaplatiť žalobcovi naraz, lebo poberá malý invalidný dôchodok, stará sa o malé dieťa a má aj iné záväzky, ktoré musí platiť. Keďže nízky príjem jej nepostačuje ani na základné životné potreby, požadovala, aby dlžnú sumu mohla splácať v splátkach po 20 Eur mesačne. Odvolací súd toto podanie žalovanej z hľadiska jeho obsahu vyhodnotil ako odvolanie proti rozsudku v časti výroku určujúceho lehotu na plnenie.

V priebehu odvolacieho konania vzal žalobca žalobu čiastočne späť a to v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne a žiadal priznať len 0,06 % denný zmenkový úrok z jednotlivých súm za v žalobe uvedené obdobia.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k čiastočnému späťvzatiu žaloby uviedla, že s čiastočným späťvzatím žaloby nesúhlasí, lebo zmenku nepodpisovala a ani nevie, čo zmenka je.

Podľa § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Pretože žalovaná s čiastočným späťvzatím žaloby výslovne nesúhlasila, odvolací súd v zmysle § 208 veta druhá O.s.p. rozhodol tak, že späťvzatie žaloby nepripustil. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v odvolaniami napadnutej časti zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 221 ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Odvolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich odvolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.).

Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada odvolací súd z úradnej povinnosti aj vtedy, ak by v odvolaní neboli uplatnené (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Z úradnej moci odvolací súd podrobil preskúmaniu žalobcom tvrdené vady konania podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., či sa účastníkom konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobou v predpísanej podobe (tlačivo A) podanou podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia, sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia zmenkovej sumy s príslušenstvom a zmenkovej odmeny .

Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia má konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomnú formu. Súd nariadi ústne pojednávanie iba vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhnú účastníci, príp. niektorý z nich. V súlade s článkom 19 Nariadenia ak Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi slovenským procesným právom. Procesný postup súdu je upravený v článku 5 ods. 2 - 7, článku 6, 7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v ostatnom sa tento postup riadi O.s.p..

Kľúčovými cieľmi európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu stanovenými v článku 1 Nariadenia sú zrýchlenie, zjednodušenie konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch v rámci EÚ a zníženie nákladov, čím sa zjednoduší prístup k spravodlivosti. Pri plnení týchto cieľov majú súdy úlohu iniciovať kontroly a určovať postup, ktorý treba v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu dodržiavať, ako aj primeraným spôsobom uplatňovať vnútroštátne procesné právo, čo vyplýva z článku 19 Nariadenia. V zmysle bodu 9 preambuly Nariadenia by mal súd rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho procesu najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania, o dôkazných prostriedkoch a rozsahu, v akom sa vykonávajú dôkazy.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v spise sa nachádza len zmluva o úvere uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, avšak sa v ňom nenachádzajú všeobecné podmienky k nej patriace, ktoré podľa úverovej zmluvy mali tvoriť je súčasť. Napriek tomu z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa tieto listiny posudzoval a vyvodil z nich právne závery, keď v odôvodnení rozsudku na strane 2 konštatoval, že plnenie z úverovej zmluvy bolo zabezpečené zmenkou. Bez pripojenia týchto listín vykonal súd prvého stupňa skutkové zistenia, ktoré posúdil ako právne významné pre rozhodnutie o uplatnenom nároku a následne rozhodol vo veci.

Okrem vyššie uvedeného procesného pochybenia, súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal a nevysporiadal so žiadosťou žalovanej o povolenie plniť dlh v splátkach, a to aj napriek skutočnosti, že žalovaná o túto možnosť požiadala najskôr v písomnom podaní doručenom súdu prvého stupňa dňa 05.11.2013 a na nepriaznivé osobné a majetkové pomery poukázala aj osobne na pojednávaní konanom dňa 15.04.2014. Súd prvého stupňa sa s týmito okolnosťami v odôvodnení svojho rozsudku vôbec nezaoberal, ani sa o nich nezmienil.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno ustáliť, že postup súdu prvého stupňa pri prejednávaní a rozhodovaní danej veci bol v rozpore s procesným poriadkom a zmätočný. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa v konaní nedodržal procesný postup v zmysle Nariadenia a O.s.p. keď si nepripojil listinné dôkazy, na ktoré v odôvodnení odkazuje a z ktorých pri rozhodovaní vychádzal (všeobecné podmienky poskytnutia úveru obsahujúce dohodu o vyplnení zmenky) a keď sa vôbec nezaoberal návrhom žalovanej na povolenie splniť dlh v splátkach s prihliadnutím na ust. § 160 ods. 1 O.s.p. Týmto postupom zaťažil konanie vadami v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods.

1 písm. f/ O.s.p., pre ktoré bolo potrebné rozhodnutie v napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p..

Vzhľadom na dôvody zrušenia rozsudku v napadnutej časti výroku, ktorým bola žalovanej uložená lehota na plnenie do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v časti výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a v časti výroku o trovách konania ako závislého výroku, sa odvolací súd vecnými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní nezaoberal.

Súd prvého stupňa, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p., vec prejedná a vo veci opätovne rozhodne. Vady konania spočívajúce v procesnom postupe súdu prvého stupňa, tak ako ich odvolací súd zistil a uviedol v tomto zrušujúcom uznesení, odstráni súd prvého stupňa v konaní v novom rozhodnutí vo veci.

Podľa ustanovenia § 224 ods. 3 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.