Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_3T-116-2013.pdf
PDF · 135.57 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/116/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Šimkovej a prísediacich Ivany Bujnovej a Anny Závadskej, v trestnej veci obžalovaného F. M., pre pokračovací zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. apríla 2016 v Malackách, takto
rozhodol:
rozhodol:
I.
Obžalovaný F. M., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom J. N. č. XXXX/X, M., prechodne bytom V. V. č. XXXX/X, Z.,
sa uznáva za vinného, že
v presne nezistenom čase od novembra roku 2005 do 31.03.2006 v byte na ulici J. N. č. X v M. opakovane, celkovo šesťkrát, zavolal svoju maloletú dcéru S.S., narodenú XX.XX.XXXX, do izby, kde sa s ňou zamkol, následne jej kázal, aby sa vyzliekla donaha a ľahla si na posteľ, potom sa sám vyzliekol a ľahol si k nej, hladil ju na pohlavnom orgáne, pričom sa sám ukájal až do vyvrcholenia,
teda
osobu mladšiu ako pätnásť rokov opakovane iným spôsobom sexuálne zneužil a čin spáchal na chránenej osobe,
čím spáchal
pokračovací zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e :
podľa § 201 ods. 2 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona a s poukazom na § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa 50 ods. 1 Tr. zákona sa mu určuje skúšobná doba 2 (dva) roky.
II.
Naproti tomu podľa § 285 písm. a) Tr. por. súd
obžalovaného F. M., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom J. N. XXXX/X, M., prechodne bytom V. V. č. XXXX/X, Z.,
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky 1Pv 274/08 - 73, ktorý mu kládol, v bode 2 obžaloby, za vinu spáchanie zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak,
ž e
dňa 11.11.2006 v poobedňajších hodinách počas cesty vozidlom zo M. do obce V., požadoval od svojej bývalej družky M. M., aby stiahla trestné oznámenie, ktoré na neho podala za sexuálne zneužívanie ich spoločnej maloletej dcéry S.S., pričom sa jej vyhrážal, že ak tak neurobí do pondelka 13.11.2006, tak jej doláme nohy a bude na vozíku, pôjde do väzenia a jej syn do ústavu, následne pritom ako vystupovala z jeho vozidla, tak jej povedal, že ak nestiahne to trestné oznámenie, tak jej nevráti ich maloletú dcéru, ktorá jej bola zverená súdom do výchovy a ani jej syna V. R., ktorí sa v tom čase nachádzali u neho v byte,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Malacky podala na obžalovaného obžalobu pre pokračovací zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, na skutkovom základe opísanom vo výrokovej časti rozsudku v časti I. a II. Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného F. M., svedkov - poškodených M. M. st., M. M. ml., svedkov X. N., W. V., L. J., V. M., V. J., O. L., vypočutím znalkyne Mgr. T. G., prehratím obrazovo zvukového záznamov z výsluchov poškodenej maloletej, oboznámením sa so znaleckými posudkami, ďalej listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a uvedenými v texte rozhodnutia. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal iba z dôkazov, ktoré boli vykonané a prebraté na hlavnom pojednávaní a zistil skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že sa necíti byť vinným zo spáchania skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu. Vo svojej výpovedi vo vzťahu ku skutku v bode I. uviedol, že obvinenia považuje za pomstu svojej bývalej družky z dôvodu že ukončil ich vzťah. Taktiež poukázal na skutočnosť, že po rozchode začal žiť so sestrou bývalej družky, ktorá sa k nemu nasťahovala, aj so svojou dcérou presne vo veku maloletej M., ktorá uvedenému tiež neverila. Uviedol, že s poškodenou M. M. st. žili v spoločnej domácnosti v M. v rokoch 2004 až do apríla 2006, žila s nimi aj jeho matka, družka sa začala živiť ako jej opatrovateľka. Problémy v ich vzťahu začali asi pol roka pred jej odchodom z domácnosti, mali konflikty kvôli peniazom a starostlivosti o domácnosť, sexuálne spolu žili až do odchodu družky z domácnosti. Uviedol, že s dcérou mal dobrý vzťah, rovnako ako aj so synom svojej družky, dokonca po odchode družky s domácnosti, požiadal o zverenie oboch detí. Družka odišla zo spoločnej domácnosti v novembri 2005, deti nechala u neho až do 04.04.2006, kedy mu zavolala, že odchádza zo M. a ide sa rozlúčiť s deťmi. Na jej požiadanie jej deti priviezol a odvtedy ich viac nevidel. Až neskôr stretol dcéru náhodne v M., bola aj s matkou a bratom, na základe dohody išli k nemu navštíviť jeho matku a jeho vtedajšiu priateľku W. M. - sestru bývalej družky. Dohodli sa, že deti zostanú u nich do nasledujúceho rána a on odviezol M. do V., skončilo to tým, že večer prišli po deti policajti. Uviedol, že nikdy sa svojej dcéry nedotkol žiadnym nevhodným spôsobom, až neskôr sa dozvedel od svojej matky, že pristihla mal. M. a jej staršieho brata v nevhodných situáciách v ich izbe a tiež sa dozvedel, že bývalá družka a jej
setra W. M. boli detstve zneužívané priateľom ich matky. V čase keď žili v M., deti sa sprchovali samé, dcéru zvykol zabaliť do uteráku a odniesť do izby. Neskôr za dcérou chodil do školy, ale nestretol sa s ňou, pretože učiteľka tomu zabránila, neskôr mal súdny zákaz styku s dieťaťom. Poprel, že by v danom období požíval alkohol vo väčšej miere.
Vo vzťahu ku skutku v bode II. uviedol, že bývalá družka M. na neho podala množstvo trestných oznámení a rôznym spôsobom sa im vyhrážala, všetko to bolo nedôvodné, rovnako ako aj obvinenia uvádzané v tomto bode. Uviedol, že v ten deň, keď sa to malo stať, boli deti u neho v M. a on M. viezol do V., povedal jej pri vystupovaní z auta len to, že sa nemusí báť, že deti na druhý deň dovezie. To sa nestalo, pretože večer prišla M. aj s policajtami a deti odviedla. Po učinenej výpovedi na hlavnom pojednávaní obžalovaný vyhlásil, že sa pojednávaní súdu už nechce zúčastňovať, súd preto pokračoval v hlavnom pojednávaní aj bez prítomnosti obžalovaného, nakoľko boli splnené zákonné podmienky pre konanie v neprítomnosti obžalovaného.
Súd vypočul svedkyňu - poškodenú M. M. st., ktorá je bývalou družkou obžalovaného a matkou ich spoločnej dcéry. Svedkyňa uviedla, že zotrváva na výpovediach z prípravného konania, uviedla, že vzťah obžalovaného k dcére bol do novembra 2005 dobrý, zhoršilo sa to po tom, ako začal piť a dal sa dokopy s jej sestrou. Od novembra 2005 až do 31.3.2006 žili oddelene, pretože ju obžalovaný vyhodil z domu a ukončil ich vzťah. Povedal jej, že bude žiť s jej sestrou. O vzťahu obžalovaného a jej sestry sa dozvedela v decembri 2005 od jeho matky. Obe deti vtedy zostali u obžalovaného a starostlivosť zabezpečovala jeho matka. O sexuálnom zneužívaní sa dcéra M. zdôverila len jej, po podaní trestného oznámenia na obžalovaného sa s ním dcéra už nestretávala. Uviedla, že dcéru konanie otca veľmi poznačilo. Taktiež uviedla, že keď sa presťahovali na východ republiky, tak obžalovaný v dvoch prípadoch maloletú dcéru uniesol zo školy a týždeň bola u neho, kým s policajtmi dieťa nevzala späť. Vo vzťahu ku skutku v bode II. uviedla, že taktiež zotrváva na svojej výpovedi z prípravného konania, doplnila, že keď išla s policajtami k obžalovanému po deti, tieto dobrovoľne vydal a keď odchádzali, povedal jej, že ju a syna zabije a dcéru zoberie k sebe. Počula to len ona, nikto iný to nepočul.
Bola prečítaná aj jej výpoveď z prípravného konania zo dňa 15.02.2007, z ktorej vyplýva, že podávala trestné oznámenie na obžalovaného z dôvodu, že o sexuálnom zneužívaní jej povedala jej dcéra M.. Dcéra sa jej zdôverila dňa 03.04.2006, keď boli v krízovom centre v W.. Boli na izbe, keď dcéra oslovila nevlastného brata O., aby na chvíľu vyšiel z izby von. Potom jej dcéra povedala, že keď spolu bývali v M. v byte, otec sa s ňou zamkol v malej izbe vzadu pri kuchyni, bolo to päť krát, naposledy sa to stalo 31.03.2006. Otec jej mal povedať, že sa idú spolu hrať a aby sa vyzliekla, on si k nej ľahne a že to nebude bolieť. Tiež jej mal povedať, že to bude ich tajomstvo, ak to niekomu povie, potom ju kvôli tomu zabije. Dcéra jej ďalej povedala, že sa na želanie otca vyzliekla, on sa vyzliekol tiež, bol nahý, chytil ju ľavou rukou za vagínu a on si svojou pravou rukou chytil svoj penis, on ju na pinde hladkal a rukou, ktorou držal svoj kokot pohyboval hore dole, až mu vystrieklo niečo také biele na neho a pri tom sa smial. Potom ju poslal osprchovať sa , aj keď to na ňu nevystreklo. Dcéra sa jej vtedy pýtala, čo bolo to biele. Tiež jej vravela, že otec mal vtedy pri sebe červené víno v 5 l fľaši, ktoré pil pri posteli počas noci. Tiež sa jej dcéra priznala, že sa otec s ňou takto zamkol piatich prípadoch. Tiež jej povedala, že keď potom spala pri otcovi tak plakala a vtedy jej otec povedal, že to bude ich tajomstvo, ktoré nesmie nikomu prezradiť a že jej za to kúpi horský bicykel a kolieskové korčule. Uviedla, že dcére verila. Následne vyhľadala v krízovom centre p. L. W. a oznámila jej, čo jej dcéra povedala. Pani W. sa potom s maloletou M. v izbe rozprávala. Na druhý deň išla p. W. s ňou a maloletou M. na políciu, kde podala trestné oznámenie na bývalého druha. S obžalovaným sa maloletá dcéra stretla po podaní trestného oznámenie ešte niekoľko krát, začiatkom augusta 2006 sa náhodne stretli na zastávke autobusu v M., keď ich zbadal obžalovaný, prišiel k nim, oslovil dcéru M. a volal ju so sebou preč. Maloletá M. to odmietla, povedala mu, že jej ublížil a že sa s ním nechce rozprávať. Neplakala, no správala sa agresívne. K ďalšiemu stretnutiu došlo v novembri 2006, o tom sa dozvedela od dcérinej učiteľky, vtedy bol obžalovaný za dcérou v škole a mal pre dcéru list, ktorý učiteľka odmietla odovzdať. Taktiež odmietla vydať dcéru. Učiteľka jej tiež povedala, že keď dcéra videla otca, tak plakala a schovala sa v triede do skrinky. Znovu sa stretli 11.11.2006, vtedy sa dostali do bytu, kde býval obžalovaný aj s jej sestrou a jej deťmi. Obžalovaný sa snažil presvedčiť dcéru, aby u neho zostala, čo ona odmietla, neskôr sa jej dcéra priznala, že keď bola na záchode, tak ju otec nahováral, aby povedala, že ju sexuálne zneužíval jej brat O.. Ďalej uviedla, že keď ich v ten deň obžalovaný viezol do V., tak sa jej vyhrážala, že keď nestiahne trestné oznámenie, tak jej doláme nohy, že bude na vozíku, načo ešte ten deň podala na polícii na neho trestné oznámenie. Dňa 24.04.2012 bola opätovne vypočutá a doplnia, že zneužívanie dcéry sa stalo v čase, keď ona nebola doma a obžalovaný
jej syna poslal k svojmu bratovi. Ku skutku v bode II. uviedla, že bola aj s deťmi v M., lebo ich volal obvinený, že nakúpi niečo dcére, preto tam išla. Vtedy sa už viedlo vyšetrovanie pre zločin sexuálneho zneužívania. Obžalovaný ju vzal do auta a išli na nákup. Počas cesty do V. sa jej začal vyhrážať, že ak nestiahne trestné oznámenie, tak jej doláme nohy a bude na vozíku a keď on pôjde do väzenia, tak syna dá do ústavu. Keď už vystupovala, ktoré zastavil, lebo ho o to požiadala, tak jej ešte raz povedal, že ak to neurobí, tak jej nevráti deti, ktoré boli v tom čase u neho doma. Hneď nato zavolala políciu a podala na neho ďalšie trestné oznámenie.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa X. N., matka obžalovaného, ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že žila v spoločnej domácnosti so svojím synom, jeho družkou M., jej synom O. a maloletou M.. Družka M. bežne odišla na 3 - 4 dni z domu bez detí a túlala sa, v tom čase sa staral o deti jej syn a ona mu pomáhala. Keď bola M. utečená, nachytala O. a malú M., ako sú vo svojej izbe nahí pod paplónom, čo vysvetlili tak, že sa hrali na doktorov. V ten deň to synovi nepovedala, ale na druhý deň sa to opakovalo. Vtedy to už synovi povedala, ten sa s nimi oboma zavrel do izby, ona za dverami nepočúvala. Odvtedy sa nesmeli O. so M. v izbe zamykať. Matke M. to povedať nemohla, pretože tá bola vtedy utečená, potom sa vrátila o 3 - 4 dni a odišla aj s deťmi. Uviedla, že maloletá jej nikdy nepovedala, že by ju otec zneužíval, nikdy jej to nepovedala ani M. staršia.
Svedkyňa W. V., bola učiteľkou maloletej M.. Vo svojej výpovedi uviedla, že M. nebola mimoriadna žiačka, ani nemala mimoriadne ťažkosti, nezdôverovala sa, držala si odstup. Pamätá si na jeden incident, keď bola maloletá zverená svojej matke, prišiel do školy jej otec. Otec maloletej sa informoval na jej prospech a požiadal ju, aby maloletej odovzdala list, ktorý si mala najprv prečítať. Dvere do triedy boli otvorené, deti boli v triede. Zrazu si všimla, že M. bola v triede schovaná za parapetom a bola veľmi rozrušená, preto požiadala otca, aby odišiel. On rešpektoval žiadosť a ona sa išla venovať M., ktorá plakala a hneď sa jej chytila, upokojila sa po chvíli. List, ktorý jej otec odovzdal pre M., vrátila na jeho adresu ešte v ten deň, nečítala ho. Deň po incidente sa M. pýtala, prečo tak plakala, ona nič nepovedala, len sa usmievala. Nikdy sa jej nezverila, že by ju otec sexuálne zneužíval.
Svedkyňa Mgr. L. J., bola pracovníčkou krízového centra Z. do života v Z.. Vo svojej výpovedi uviedla, že keď prišla do kontaktu so M. M., hľadala pre seba ubytovanie, jej deti boli v tom čase zverené otcovi. Ubytovali ju a ona jej poskytovala sociálne poradenstvo, poskytla jej aj pomoc pri spísaní návrhu na zmenu zverenia maloletých detí, pričom M. M. ju žiadala, aby do návrhu uviedla, že má podozrenie o sexuálnom zneužívaní maloletej, nakoľko jej to dcéra prezradila. Následne boli deti zverené jej, v krízovom centre boli od 03.04.2006 cca 5 mesiacov. Podľa názoru svedkyne mali pani M. a jej deti z obžalovaného strach, preto aj bývali v utajenom bývaní. Obžalovaný zistil, kde sa nachádzajú a sledoval ich.
Bola prečítaná aj jej výpoveď z prípravného konania, na ktorej svedkyňa zotrvala a z ktorej vyplynulo, že svedkyňa sa maloletej na sexuálne zneužívanie pýtala, pričom maloletá jej povedala, že nebude s ňou o tom hovoriť.
Svedok V. M., brat obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že domácnosť svojho brata navštevoval, najmä z dôvodu návštev svojej matky a tiež mal syna vo veku malej M.. Spočiatku bolo v partnerstve jeho brata všetko v poriadku, neskôr však návštevy obmedzil, pretože aj so synom boli opakovane svedkami toho, ako M. staršia bila syna O. aj bez dôvodu, správala sa tak najmä keď bola pod vplyvom liekov alebo alkoholu. Toto na neho a jeho syna nevplývalo dobre. Uviedol, že jeho brat mal k svojej dcére normálny otcovský vzťah, takto bral aj O., nerobil medzi nimi rozdiely, aj keď O. nebol jeho. B., že O. mohol u nich viac krát prespať, nevie kto to inicioval. Uviedol tiež, že bol svedkom toho, ako M. sľubovala pomstu jeho bratovi za to, že ju odkopol.
Svedkyňa Bc. V. J., bola pracovníčkou ÚPSVaR. Vo svojej výpovedi uviedla, že osobne robila šetrenia v rodine obžalovaného a to v domácnostiach v M. aj v V.. V rodine v M. nezistili žiadne nedostatky, maloletá bola komunikatívna, tak isto bol pozitívny vzťah medzi p. N. a jej nevestou. Následne, bolo to po začatí trestného stíhania, prišiel obžalovaný na úrad, priviezol aj svoju matku a chcel rozprávať o tých záležitostiach, mala dojem, že ich chce ovplyvniť na svoju stranu. V čase, keď robili šetrenie v V., M. staršia pred obžalovaným unikala aj s deťmi, s maloletou komunikovali bez problémov. Stretnutia s rodinou maloletej boli málo početné a krátke na to, aby si urobila záver o príčine nefunkčnosti rodiny. M. staršia jej tvrdila, že uteká pred obžalovaným kvôli sexuálnemu zneužívaniu maloletej.
Svedok O. L., syn M. M. a brat maloletej M., uviedol, že vzťah jeho matky s obžalovaným bol v celku dobrý, občas sa hádali kvôli peniazom, niektoré hádky končili fyzickými útokmi obžalovaného na jeho matku. Ku skutku sa vyjadriť nevie, osobne nič nevidel, povedala mu o tom jeho matka, ktorá mu uviedla, že sa stalo niečo jeho sestre, nič konkrétne mu ďalej neuviedla. Vzťah maloletej M. a obžalovaného hodnotil ako dobrý, po čase si však všimol, že sestra začala obžalovaného nenávidieť, sama mu povedala, že otca už nenávidí. Svedok so sestrou vychádzal dobre, nemali žiadne konflikty, vedeli sa porozprávať, ale, o zneužívaní mu nič neprezradila. Hrávali sa spolu bežné detské hry, nikdy sa pri hre nevyzliekali ani nedochádzalo medzi nimi k fyzickým kontaktom. V izbe sa nikdy nezamykali, ani im nikto nezakazoval zamykať sa. V čase spolužitia s obžalovaným svedok odchádzal asi 1 - krát do týždňa spávať k bratovi obžalovaného V. M., chodil tam len tak, bez vážneho dôvodu. V čase neprítomnosti matky sa o nich staral obžalovaný. Obžalovaný aj jeho matka si občas vypili, obžalovaný pil oveľa viac.
Za splnenia zákonných podmienok súd čítal výpoveď svedkyne W. M. z prípravného konania. Svedkyňa uviedla, že obžalovaný je jej druh s ktorým žije v jeho byte. M. M., s ktorou žil jej druh pred ňou, je jej sestra. K obžalovanému sa nasťahovala 26.06.2006, predtým sa občas stretli. Nevie sa vyjadriť k spolužitiu svojej sestry a obžalovaného, bola u nich len raz. S maloletou má dobrý vzťah, táto ju má veľmi rada. Uviedla, že obvinenia jej sestry nemôžu byť pravda, predloží kamerový záznam, z ktorého je vidieť, ako sa maloletá správala k obžalovanému. Maloletú stretávali s matkou v M., kde žili v podnájme, nechcela ísť k otcovi. Z maloletou sa stretla ja v škole, keď tam viedla svoju dcéru, spýtala sa jej, či sa na ňu hnevá. Maloletá ju objala a povedala jej, že sa nehnevá. Hovorila o tom, že má od matky zakázané rozprávať sa s ňou, aj o otcovi mala zakázané rozprávať. Neskôr jej zavolala jej sestra, stretli sa spolu, sestra jej vyčítala, že žije s obžalovaným, povedala jej, že zneužíval ich dcéru. Potom jej povedala, že ak chce stretávať maloletú, tak môže, s otcom sa však môže stretávať, len ak sama bude chcieť. Ona teda začala so svojimi deťmi chodiť do V., vzťahy so sestrou sa zlepšili, aj maloletá bola v poriadku. Raz večer im zazvonila poškodená, že si peniaze nechala v robote a nemá sa ako dostať do V.. Zobudila obžalovaného a všetci išli do V.. Obžalovaný celý čas nerozprával, pri V. povedal, že by sa s poškodenou rád rozprával. Ona súhlasila. V sobotu potom išli nakupovať veci pre deti, obžalovaný kúpil maloletej oblečenie, ktoré si vybrala. Maloletá bola veselá, smiala sa, nebolo vidieť, že má s otca strach. Po nákupe pozvali poškodenú aj s deťmi k nim na obed, ona sa pýtala detí, ktoré súhlasili. Keď sa najedli, tak sa maloletá opýtala babky, či môže zostať do ďalšieho dňa. Poškodená s tým najprv nesúhlasila, keď sa maloletá rozplakala, súhlasila s tým, že musí zostať aj jej syn. Vtedy natáčala všetkých na kameru a zo záznamu je zrejmé, že maloletá s otca strach nemala. Poškodenú potom obžalovaný odviezol domov a deti zostali u nich, obžalovaný sa vrátil asi za pol hodinu. Okolo 19.30 hod boli deti okúpané a asi o 20.30 hod prišli policajti a povedali, že matka si nepraje, aby deti zostali na noc a musia byť vrátené. Deti boli odovzdané poškodenej a oni išli vypovedať na políciu. Nevie nič o tom, že by sa obžalovaný vyhrážal poškodenej, aby stiahla trestné oznámenie.
Súd sa oboznámil s výpoveďami poškodenej maloletej prehraním záznamu z výsluchu zaznamenaného na CD nosiči. Maloletá M. vo svoje výpovedi dňa 28.02.2007 poprela spáchanie skutku, opätovne bola vypočutá dňa 24.04.2012, uviedla, že bolo to koncom marca, keď bola doma len babka, ktorá spala, mama doma nebola, brat bol u strýka. Večer ju otec zavolal do izby a povedal jej, že to bude ich tajomstvo, kázal jej aby sa vyzliekla, resp. on ju vyzliekol, najprv vrchnú časť pyžama, potom aj spodnú, potom sa vyzliekol aj on a ľahli si spolu na posteľ. Otec ju hladkal po genitáliách, aj po prsiach a pritom si ukájal svoje chúťky rukou. Vyvrcholilo to tak, že jej ostriekal brucho. Potom ju odniesol do vane a ona sa poumývala. Toto sa stalo ešte päťkrát. Mala pri tom hnusný pocit. Otec ju upozornil, že ak to niekomu povie, zabije mamu. Zdôverila sa svojej mame, až keď boli v krízovom centre v Z.. Keď jej to povedala, išli na políciu.
Súd vypočul, z dôvodu neprimeranej dĺžky trestného konania a veľkého časového odstupu od vykonaných výsluchov v prípravnom konaní, maloletú poškodenú aj v konaní pred súdom, zohľadnil najmä skutočnosť, že vekom sa už blížila k veku dospelého. Maloletá poškodená uviedla, že nechce pred súdom opätovne reprodukovať uvádzané skutočnosti, nechce oživovať neprítomné spomienky a pridržiava sa výpovedí z prípravného konania. Uviedla, že jej vzťah k otcovi bol až novembra 2005 dobrý, nemali žiadne problémy, ani necítila, že by sa snažil o správanie tak, ako sa následne stalo v novembri 2005 až do konca marca 2006. Mama v tomto období chodievala za prácou do M., no vždy sa po robote vrátila späť domov. Nestalo sa, že by viac dní z domu preč. Keď bola mama v práci, staral sa o ňu a brata otec a babka. O tom, čo sa stalo, povedala len svojej matke, nikomu inému. S bratom nikdy
nehrávali nevhodné hry, ani sa v izbe nezamykali. Babka im však vravela, aby sa v izbe nezamykali, aby sa im niečo nestalo. Po podaní trestného oznámenia sa s otcom stretla v dvoch prípadoch, keď ju otec v podstate uniesol zo školy, bolo to v roku 2008 zo M. a v roku 2010 z N., kde bola zhruba jeden týždeň, potom pre ňu prišla mama s policajtmi a zobrala ju naspäť na východ. Počas tých dní, keď bola u otca, neustále na ňu kričal a vyhrážal sa jej, aby zmenila svoju výpoveď, o žiadne sexuálne praktiky sa vtedy nepokúšal.
Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj Mgr. T. G., znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, ktorá uviedla, že maloletú M. vyšetrovala dňa 05.05.2006 predtým, než bola vypočutá. Následne sa zúčastnila na jej výsluchu dňa 28.02.2007, tento výsluch bol však vedený veľmi zle a maloletá nevypovedala. V podanom znaleckom posudku sa vyjadrovala k všeobecnej vierohodnosti a osobnostnej štruktúre maloletej, pričom dospela k záverom, že nič neindikovalo zníženie všeobecnej vierohodnosti maloletej. Z hľadiska osobnostného profilu maloletej sa jednalo o detskú nezrelú osobnosť, simplexnú, pochádzajúcu z konfliktného rodinného prostredia. Z pohľadu znalkyne je dôležité, že maloletá spontánne oznámila sexuálne zneužívanie v krízovom centre svojej matke, stáva sa totiž v takýchto prípadoch, že dieťa to najskôr oznámi, lebo cíti pretlak, neskôr to poprie, najmä ak ide o blízku osobu. Uviedla, že žiaden z rodičov neposkytoval maloletej pocit bezpečia, zázemie pre ňu tvorili kamaráti, osoby v krízovom centre, viac však inklinovala k mame. Testovala taktiež vzťah maloletej k blízkym ľuďom výsledkom čoho bolo, že medzi blízkych rátala aj svojho brata, nič tam nenasvedčovalo patológii, otec vychádzal na poslednom mieste.
Súd sa ďalej oboznámil so znaleckým posudkom znalca PhDr. S. K., PhD. z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, ktorý bol zameraný na psychologické vyšetrenie obžalovaného. V závere znaleckého posudku znalkyňa uvádza, že obžalovaný pôsobí ako osobnosť neharmonická, inteligentná, ale citovo málo diferencovaná, citovo plochá, chudobná. Známky patologických rysov osobnosti sa neprejavili, prejavili sa však známky psychickej lability, afektívnej lability s pohotovosťou aj k afektívnym výbuchom. Ide o prejavy neuroticky štruktúrovaného jedinca, egocentricky a narcisticky zameranej osobnosti, nejde však o príznak duševného ochorenia, známky závažného duševného ochorenia, či výraznejších patologických rysov osobnosti zistené neboli. Obžalovaný má sklon k afektívnym výbuchom, dokáže byť aj nátlakový, presadzuje sa dominanciou a autoritatívnosťou. Má sklon aj k prejavom otvorenej agresivity, najmä ak v je situáciách oslabenej sebaregulácie, napr. pod vplyvom alkoholu. Z hľadiska intelektových schopností je obžalovaný schopný správne vnímať a reprodukovať udalosti, ale pri jeho výpovediach je treba počítať s pôsobením vedomých i nevedomých obranných mechanizmov, ktoré môžu prežívanú skutočnosť skresliť v prospech obžalovaného.
So súhlasom procesných strán boli na hlavnom pojednávaní čítané aj ďalšie znalecké posudky.
Zo znaleckého posudku znalca MUDr. Z. H., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie sexuológia, vyplýva, že zo sexuologického hľadiska sa v prípade obžalovaného jedná o jedinca s prejavmi hypersexuality, u ktorého prevládajú pudové tendencie pred eticko morálnymi zábranami. Dominuje u neho nestálosť, egoizmus, hedonistické tendencie a známky hypersexuality. Intímne vzťahy obžalovaného sú povrchné, zamerané predovšetkým na uspokojenie vlastných sexuálnych potrieb. Boli u neho preukázané tendencie k dominantnosti, autoritatívnosti a za okolností oslabujúcich jeho sebaregulačné mechanizmy (napr. požívanie alkoholu) i tendencie k priamej agresivite, nepreukázala sa však sexuálna agresivita.
Zo znaleckého posudku znalca MUDr. V. Q., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatra, ktorý bol zameraný na zistenie prípadnej závislosti obžalovaného na alkohole, vyplýva, že u obžalovaného nebol zistený syndróm závislosti na alkohole, jeho stav si nevyžaduje ani ochrannú liečbu, ani iné ochranné opatrenie.
Zo znaleckého posudku znalca MUDr. W. M., znalec z odboru neurológia, ktorý bol zameraný na vyšetrenie poškodenej M. M. st., súd zistil, že poškodená trpí epilepsiou, pričom toto ochorenie môže ovplyvniť psychiku, správanie, vnímanie skutočnosti, ale len v prípade, keby došlo k zmnoženiu epi záchvatov. V čase vyšetrenia poškodenej (r. 2007), znalec nezistil degradáciu intelektových a osobnostných štruktúr v dôsledku neurologického ochorenia. V prípade poškodenej sa jedná o simplexnú osobnosť s rozumovým a pamäťovým výkonom v pásme podpriemeru na podklade ľahkej mentálnej retardácie s prejavmi spomaleného psychomotorického tempa a spomaleného myslenia
Zo znaleckého posudku znalcov MUDr. N. J. a Prim. MUDr. V. Q., znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatra, ktorý bol zameraný na vyšetrenie duševného stavu poškodenej M. M. st., vyplýva, že u poškodenej neboli zistené poruchy vnímania, myslenie je bez porúch v obsahoch a štruktúre. U poškodenej sa jedná o simplexne štruktúrovanú osobnosť s menej kvalitnou intelektovou výbavou. Nemala a ani nemá poruchy vnímania, konfabulácie neboli zistené. Poškodená M. M. netrpí duševnou poruchou v zmysle poruchy, neprejavujú sa u nej sklony konať impulzívne, ani agresívne, netrpí duševnou poruchou, ktorá by mala vplyv na vnímanie reality.
Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní i ďalšie dôkazy, či už ich prečítaním alebo oboznámením.
Z listinných dôkazov súd poukazuje na zápisnicu o trestnom oznámení, Záznam o telefonickom rozhovore spísaný na ÚPSVaR Malacky, správy ÚPSVaR Malacky o šetrení v domácnostiach obžalovaného a poškodenej, znalecký posudok MUDr. Q. K., obrázky kreslené maloletou poškodenou , Výpis z knihy udalosti a Záznam zo služby zo dňa 11.11.2006.
Z odpisu registra trestov je zrejmé, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra súd zistil, že obžalovaný nemá záznam o priestupku. Doposiaľ bol prejednávaný za jeden priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, konanie bolo prerušené.
Súd odmietol návrh prokurátora na vykonanie dôkazu dopočutím maloletej poškodenej a vyťažením polície k udalostiam o „únose“ maloletej poškodenej obžalovaným zo školy v rokoch 2008 a 2010, uvádzaných poškodenou pri svojom výsluchu, nakoľko návrh na vykonanie dôkazu sa týka okolností nepodstatných pre rozhodnutie súdu.
K právnej kvalifikácii a k výroku o vine obžalovaného (výroková časť I. rozsudku): Súd vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že sa stal skutok uvedený vo výrokovej časti I. rozsudku, pričom bolo preukázané, že predmetného skutku sa dopustil práve obžalovaný F. M. (ďalej len obžalovaný). Obžalovaný je usvedčený predovšetkým výpoveďou svedkyne maloletej M. M., pričom táto výpoveď bola znalkyňou Mgr. T. G. hodnotená ako vierohodná. Rovnako aj svedkyne M. M. st., matka maloletej a W. V., učiteľka maloletej, ktoré s ňou boli v blízkom kontakte, uviedli, že maloletá M. nemala sklon ku klamstvám. Svedkyňa- poškodená maloletá M. M. ml., vo svojej výpovedi uviedla, že k obťažovaniu zo strany obžalovaného malo dôjsť v čase keď matka nebola doma a doma sa nezdržiaval ani jej brat, babka už spala. Podrobne popísala skutok a nakreslila situáciu aj na obrázku. Súd hodnotil výpoveď maloletej aj z ohľadu jej motivácie, ktorá by mohla viesť k udávaniu nepravdivých tvrdení v jej výpovedi. Súd poukazuje predovšetkým na výpovede všetkých členov spoločnej domácnosti a blízkych príbuzných, ktorí zhodne udávali, že vzťah maloletej k obžalovanému bol dobrý do novembra 2005, len v poslednej dobe, ktorá predchádzala odchodu maloletej z domácnosti svojho otca, sa zhoršil, zhoršilo sa aj správanie maloletej, pričom medzi maloletou M. a obžalovaným nedochádzalo k takým zásadným konfliktom ktoré by mohli viesť maloletú k tomu, aby nepravdivo obvinila obžalovaného zo sexuálneho obťažovanie. Konfliktná situácia medzi rodičmi maloletej pretrvávala v rodine už dlhšiu dobu, napriek tomu bol vzťah maloletej k obžalovanému najbližším okolím hodnotený ako dobrý. Vykonaným dokazovaním, teda nebola preukázaná taká skutočnosť, ktorá by mohla viesť maloletú k tomu, aby nepravdivo obvinila obžalovaného, tvrdenie obžalovaného, že maloletú zmanipulovala jej matka, bolo vyvrátené znaleckým dokazovaním, keď znalkyňa sama uviedla, že maloletá nemá sklon k fabuláciám a dokáže reprodukovať zažitú skúsenosť. Súd teda vyhodnotil výpoveď maloletej ako pravdivú, pričom pri jej hodnotení odkazuje predovšetkým na závery znaleckého posudku znalkyne Mgr. T. G. ako aj na výpovede ostatných svedkov, a to predovšetkým učiteľky maloletej a jej blízkych príbuzných, ktorí nikdy neuvádzali, že maloletá mala sklon k vážnym klamstvám. Súd poukazuje aj na tú časť výpovede znalkyne Mgr. G., kde uviedla, že dôležitý bol aj ten moment, že sa zverila svojej matke o sexuálnom obťažovaní až v krízovom centre, teda po odchode z domácnosti obžalovaného. V tejto súvislosti je tiež potrebné zdôrazniť, že maloletá svedkyňa v jednotlivých výpovediach a rozhovoroch vždy popisovala prežité udalosti v podstatných bodoch rovnako, bez zjavných rozporov. Obžalovaný vo svojej obrane udával, že žalovaného konania sa nedopustil, s dcérou mal štandardný otcovský vzťah. Obžalovaný tvrdil, že maloletá bola pod vplyvom svojej matky, pričom zo strany matky maloletej sa jednalo o pomstu za to, že ukončil ich vzťah a nadviazal vzťah s jej vlastnou sestrou. Taktiež
uviedol, že jeho matka prichytila maloletú v chúlostivej situácii so svojim bratom, boli nahí a malo sa to stať opakovane. Tieto tvrdenia obžalovaného potvrdila len jeho matka, ktorej výpoveď však v tomto ohľade mohla byť účelová, zároveň znaleckým dokazovaním nebolo preukázaná žiadna patológia medzi maloletou a jej bratom. Pri hodnotení dôkazov sa súd ďalej zaoberal závermi znaleckého posudku MUDr. H., podľa ktorého nebola u obžalovaného zistená žiadna sexuálna deviácia, avšak jedná sa o jedinca s prejavmi hypersexuality, u ktorého prevládajú pudové tendencie pred eticko morálnymi zábranami obžalovaného. Znalkyňa ďalej uviedla, že u obžalovaného boli preukázané tendencie k dominantnosti, autoritatívnosti a za okolností oslabujúcich jeho sebaregulačné mechanizmy (napr. požívanie alkoholu) i tendencie k priamej agresivite. Nakoľko sa jedná o jedinca hypersexuálne orientovaného, dlhodobejšia sexuálna abstinencia, spôsobená odchodom partnerky zo spoločnej domácnosti, ako aj príležitostný nadmerný konzum alkoholu, pravdepodobne bol u obžalovaného spúšťačom správania tak, ako je uvedené v skutku I. a to i napriek nezistenej deviácii v zmysle pedofílie. V tomto smere súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že podľa známych odborných názorov, k sexuálnemu zneužívaniu maloletých nedochádza len sexuálne deviantnými jedincami, ale aj takzvanými sexuálnymi delikventami, u ktorých nemusí byť zistená pedofília, prípadne iná sexuálna deviácia. V týchto prípadoch ide predovšetkým o náhradné sexuálne správanie v dôsledku dlhodobej sexuálnej frustrácie. Z výpovede obžalovaného ako aj jeho družky, poškodenej M. M. st. vyplýva, že od novembra 2005 spolu už intímne nežili. Z uvedeného možno dôjsť k záveru, že vynútená sexuálna abstinencia obžalovaného mohla spôsobiť jeho sexuálnu frustráciu, ktorá viedla k takémuto konaniu obžalovaného.
Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a na ich podklade má za preukázané, že obžalovaný sa svojím konaním popísaným v skutkovej vete v bode I. dopustil pokračujúceho zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, nakoľko naplnil všetky subjektívne ako aj objektívne znaky tohto trestného činu. Obžalovaný sa tohto konania dopustil na chránenej osobe, pričom v tomto prípade sa za chránenú osobu považuje osoba blízka v zmysle ustanovenia § 139 písm. c/ Trestného zákona. Súd k takémuto záveru dospel aj napriek nedostatku priamych dôkazov, pričom poukazuje na skutočnosť, že takéto zločiny sa dejú predovšetkým za zatvorenými dverami, bez svedkov, a preto dokazovanie spočíva najmä na nepriamych dôkazov, kde dôležitú úlohu zohráva predovšetkým výpoveď maloletého dieťaťa. Súd zdôrazňuje, že výpoveď maloletej M. považuje za vierohodnú, a to z už vyššie uvedených dôvodov. Podľa názoru súdu, na vyvrátenie výpovede maloletej nestačí zistenie, že obžalovaný netrpí žiadnou sexuálnou deviáciou, a z toho dôvodu sa žalovaného konania nemohol dopustiť. Preukázané skutočnosti, ako dlhodobá sexuálnu abstinenciu obžalovaného, popis náhle zhoršeného vzťahu dieťaťa k svojmu otcovi, jeho záchvaty plaču v prítomnosti otca, spoluvytvárajú obraz o obžalovanom a jeho situácii, v akej sa nachádzal a zároveň podporujú výpoveď maloletej M.. Súd preto dospel k záveru, že výpoveď maloletej, ako aj ostatné nepriame dôkazy sú dostatočné na preukázanie viny obžalovaného, nakoľko vytvárajú jeden celok a navzájom si neodporujú.
Zo subjektívnej stránky súd vyhodnotil konanie obžalovaného ako konanie v priamom úmysle, nakoľko chcel porušiť zákonom chránený záujem, ktorým je v tom prípade záujem na ochrane mravného a fyzického vývinu detí mladších ako pätnásť rokov pred akýmikoľvek útokmi proti ich pohlavnej nedotknuteľnosti.
O osobe obžalovaného súd zistil, že doposiaľ nebol súdne trestaný ani postihnutý za priestupok. Zo správ o povesti vyplýva, že ide o bezproblémovú osobu, v práci si plní riadne svoje povinnosti, je hodnotený kladne.
Obžalovanému bola priznaná jedna poľahčujúca okolnosť, v zmysle ustanovenia § 36 písm. j) Trestného zákona - pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Priťažujúca okolnosť mu nebola priznaná žiadna.
Pri ukladaní trestu súd vychádzal primárne z trestnej sadzby ustanovene zákonom, ktorá je pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods.1, ods. 2 Trestného zákona, stanovená v rozsahu sedem rokov až dvanásť rokov. Nakoľko u obžalovaného prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, súd upravil túto trestnú sadzbu v zmysle ustanovenia § 38 ods. 3 Trestného zákona a hornú hranicu zákonom určenej trestnej sadzby znížil o jednu tretinu.
V danom prípade na jednej miske váh sú význam chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý a následok (porušenie a ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom), na druhej miske ostatné okolnosti spoluurčujúce spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti ,poľahčujúce okolnosti a osoba páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Po vzhliadnutí všetkých okolností prípadu súd dospel k záveru, že pôsobiť na obžalovaného prísnym, hoci zákonným, nepodmienečným trestnom odňatia slobody, i keď na samom spodku zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 7 rokov, by bolo neprimerane prísne a preto súd aplikoval zákonné ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. a mimoriadne znížil obžalovanému trest odňatia slobody. V tejto súvislosti senát konajúci a rozhodujúci v danej trestnej veci potom, čo mu bola vec pridelená, konštatuje, že v danom prípade dĺžku trestného konania možno považovať za neprimeranú, nakoľko od spáchania skutku uplynulo vyše 10 rokov, pričom skutkovo ani právne nemohlo ísť o tak zložitú vec, ktorá by uvedenú dĺžku konania odôvodňovala. Na tomto základe súd pri ukladaní trestu použil zmierňujúce ustanovenie § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona a obžalovanému trest odňatia slobody mimoriadne znížil pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby, pričom v tomto smere považoval minimálne určenú výmeru 2 (dva) roky pri tomto druhu trestu za adekvátnu, dostatočnú, zohľadňujúcu povahu prejednávaného prípadu, ako aj osobu obžalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný pred spáchaním trestného činu nebol súdne trestaný a ani po spáchaní činu sa nedopustil žiadneho trestného činu, ani priestupku, považoval súd podmienky upravené v § 49 odsek 1 Trestného zákona pre podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody za splnené a preto mu výkon trestu podmienečne odložil s určením skúšobnej doby v trvaní 2 (dva) roky, ktorú považoval za primeranú, taktiež odôvodnená osobou obžalovaného a predovšetkým už spomenutou neprimeranou dĺžkou trestného konania.
K výroku o oslobodení spod obžaloby (časť II. rozsudku):
Súd je pri posudzovaní skutku viazaný obžalobným návrhom a iné skutočnosti ako tie, ktoré sú predmetom obžaloby ani nemôžu byť predmetom konania a dokazovania na súde (obžalovacia zásada). Súd v tomto posudzovaní a vyhodnocovaní dôkazov nehľadá možnosť postihu určitej osoby, ale výlučne hodnotí objektívne i subjektívne kritériá trestnosti činu.
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal kontradiktórne dokazovanie z ktorého je nepochybné, a to ani nebolo medzi stranami sporné, že dňa 11.11.2006 v poobedňajších hodinách obžalovaný svojim vozidlom viezol bývalú družku M. M. zo M. do obce V., okrem menovaných sa v aute iná osoba nenachádzala. Podanie obžaloby na jeho osobu vo vzťahu ku skutku v bode II. vychádzalo len z výpovedí poškodenej, listinné dôkazy taktiež vychádzali z oznámení poškodenej. Obžalovaný od začiatku trestného stíhania popiera spáchanie trestného činu. Poškodená vypovedala v konaní pred súdom, z dôvodu rozporov bola čítaná aj jej výpoveď z prípravného konania.
Z takto vykonaných dôkazov mal súd dôvodné pochybnosti o tom, či došlo k spáchania žalovaného trestného činu tak, ako sa uvádza v obžalobe prokurátora v bode II. Na uznanie viny obžalovaného zo spáchania určitého skutku sa podľa zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie ohľadom viny o jednoznačne zistené a bezpečne preukázane fakty, a nie iba o pravdepodobnosť. Iné dôkazy, ako vyššie uvedené, neboli navrhované ani obžalobou, ani obhajobou. Žiaden iný dôkaz usvedčujúci obžalovaného z konania majúceho znaky zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, v konaní pred súdom produkovaný nebol. Tam, kde nie je možné bezpečne určiť, ktorý z možných variantov skutku zodpovedá skutočnosti, musí súd zvoliť tú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia v zmysle zásady in dubio pre reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného). Na základe uvedeného musel súd skonštatovať, že po vykonanom dokazovaní zostali dôvodné pochybnosti, či sa skutok stal a za tejto dôkaznej situácie súd rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, spravujúc sa úvahami uvedenými v tomto odôvodnení, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).