Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/420/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľky: E. K., H.. XX.X.XXXX, C.: E. XX, XXX XX E., zast. JUDr. Bronislavou Pavelkovou, PhD., advokátkou, so sídlom: Dobrovičova 6, 811 09 Bratislava proti odporcovi: Q. K., H.. XX.X.XXXX, C.: E. XX, XXX XX E., v konaní o rozvod manželstva takto

rozhodol:

Manželstvo navrhovateľky a odporcu, uzavreté dňa 19.10.1996, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu v Kuzmiciach, vo zväzku V, ročník 1996, na strane 17, pod poradovým číslom 11, r o z v á d z a.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.10.2015 domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom. V návrhu uviedla, že účastníci sa zoznámili v roku 1994, navrhovateľka mala 19 a odporca 23 rokov. Poznali sa približne 2 roky, keď navrhovateľka otehotnela a tak sa zosobášili. Žili v Košiciach v dome, ktorý patril vtedy do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Navrhovateľka sa starala o spoločnú dcéru, odporca zabezpečoval rodinu finančne. Málo času venoval rodine, preto sa začali medzi účastníkmi vytvárať nezhody a veľa sa hádali. Neskôr si uvedomili, že toto nie je vhodné prostredie pre ich spoločnú dcéru a tak sa dohodli na pravidlách ďalšieho fungovania osobitne s tým, že každý z nich sa bude podieľať na starostlivosti o K. v potrebnej miere a nebudú sa navzájom osočovať, hádať, ani si robiť prieky. Navrhovateľka odišla v roku 2008 pracovať do Rakúska. Domov chodievala na cca 10 dní v mesiaci. Vtedy si rozdelili a vyporiadali bezpodielové spoluvlastníctvo dohodou. Dnes je K. už dospelá, navrhovateľka s odporcom stále pekne komunikujú, napriek tomu sa rozhodli, že požiadajú o rozvod manželstva, ktoré je nefunkčné minimálne 7 rokov. Každý z nich hospodári samostatne, každý z nich má iného partnera, s ktorým plánuje spoločnú budúcnosť. Navrhovateľka sa stále trvale zdržiava v Rakúsku. Momentálne má vážnejšie zdravotné problémy a aj táto skutočnosť ju viedla k tomu, že sa rozhodla rozviesť a usporiadať si svoj osobný život. Odporca s jej návrhom súhlasil. Dcéra K. je s rozvodom rodičov uzrozumená, má s nimi dobrý vzťah a chápe, že ich ďalšie spolužitie nie je možné. Obaja účastníci sú si už minimálne 7 rokov vedomí, že ich manželstvo nefunguje a že teda bude pre oboch lepšie, keď ho ukončia rozvodom, obaja sú s rozvodom uzrozumení a keďže z manželstva nepochádzajú žiadne spoločné maloleté deti, niet prekážky, aby súd toto manželstvo rozviedol, nakoľko prestalo plniť svoju spoločenskú funkciu.

Elektronickým podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 1.2.2016 navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne oznámila súdu, že súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.

Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.2.2016 odporca oznámil súdu, že súhlasí s rozvodom manželstva účastníkov konania, ktoré bolo uzavreté dňa 19.10.1996 a zároveň uviedol, že súhlasí s tým, aby súd rozhodol, v prípade ak to bude považovať za účelné, aj bez verejného prejednania veci, len na základe listinných dôkazov.

Podľa ust. § 115a ods. 1 O.s.p., na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

V danom prípade súd vo veci samej rozhodol v súlade s vyššie citovaným ust. § 115a ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, pretože rozhodnutie v predmetnej veci bez nariadenia pojednávania nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu, vo veci bolo možné rozhodnúť len na základe listinných dôkazov a vyjadrení účastníkov a obaja účastníci s takýmto rozhodnutím vyslovili súhlas.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu, ako aj písomných vyjadrení účastníkov a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci:

Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 19.10.1996. U oboch účastníkov išlo o prvé manželstvo.

Z lustrácie v Registri obyvateľov zo dňa 27.10.2015 súd zistil, že posledné spoločné bydlisko mali účastníci konania na ulici E. Č.. XX N. E..

Z vyjadrení účastníkov konania súd zistil, že vzťahy medzi sebou považujú títo za tak vážne rozvrátené, že ich manželstvo už neplní a ani v budúcnosti nemôže plniť svoj spoločenský účel a po prerušení ich manželského spolužitia niet žiadnej nádeje na jeho obnovenie.

Podľa ust. § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba Zákon o rodine), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa ust. § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa ust. § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa ust. § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Podľa ust. § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v manželstve účastníkov pretrváva vážny rozvrat, prejavujúci sa hlbokým citovým odcudzením a nezáujmom o spoločný manželský život. Príčina rozvratu tohto manželstva zrejme spočíva v rozdielnych povahových vlastnostiach manželov, rozdielnych názoroch a postojoch vo vzťahu k rôznym otázkam, vyplývajúcim z manželského spolužitia, neschopnosti vzájomnej uspokojivej komunikácie, čo viedlo k vzájomnému citovému odcudzeniu, strate citovej náklonnosti a dôvery medzi manželmi. Miera rozvratu

vzťahov v tomto manželstve je daná aj jeho trvaním; z vykonaného dokazovania je zrejmé, že manželský život účastníkov konania skončil asi sedem rokov pred podaním návrhu na rozvod manželstva.

Vzťahy medzi sebou manželia vytvárajú vzájomným správaním sa a predovšetkým výkonom práv a povinností vyplývajúcich z inštitútu manželstva. Medzi pravidlá vzájomného správania sa manželov patrí povinnosť životného spoločenstva (nielen spoločného bývania) s cieľom vytvorenia zdravého rodinného prostredia, povinnosť vernosti, povinnosť vzájomnej pomoci, povinnosť spoločnej starostlivosti a uspokojovania potrieb rodiny založenej manželstvom.

V danom prípade možno konštatovať, že manželstvo účastníkov už dlhšiu dobu neplní svoj spoločenský účel, ktorý spočíva v plnení svojich základných funkcií. V danom prípade je zrejmé, že manželstvo účastníkov neplní už žiadnu zo svojich funkcií, ktorými sú funkcia hospodárska, funkcia vzájomnej pomoci, podpory a dôvery medzi manželmi a ostatnými členmi rodiny, ako aj funkcia biologická. Vzhľadom na postoje oboch manželov už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti, preto súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre rozvod tohto manželstva v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine a preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. V danom prípade nebolo potrebné prihliadať na záujmy maloletých detí; dcéra pochádzajúca z manželstva, K., je už plnoletá.

Podľa ustanovenia § 144 O.s.p., účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú pomery účastníkov alebo okolnosti prípadu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia, z ktorého vyplýva, že účastníci konania o rozvod manželstva nemajú právo na náhradu trov konania. Súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov niektorému z účastníkov konania.

Podľa ust. § 27 ods. 1,2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( 205 ods. 2 O.s.p. )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ( § 251 O.s.p. ).