Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tos/49/2016

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Daniely Šramelovej a JUDr. Martina Žovinca, v trestnej veci odsúdeného: U. X., v konaní o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 11.1.2016 sp. zn. -17, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28.4.2016 takto

rozhodol:

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného U. X., nar. X.X.XXXX, z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 odsek 1 písm. b/ Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného U. X. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 24.6.2013 sp. zn. podľa § 213 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona v trvaní 3 rokov nepodmienečne pričom pre výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Svoje rozhodnutie odôvodnil okresný súd tým, že u odsúdeného neboli splnené podmienky podmienečného prepustenia v zmysle ustanovenia § 66 Trestného zákona, a to jednak z dôvodu menej priaznivej resocializačnej prognózy odsúdeného a jednak z dôvodu, že odsúdený sa v minulosti opakovane dopúšťal trestnej činnosti. Okresný súd pri svojom rozhodovaní prihliadol na závažnosť a charakter spáchanej trestnej činnosti, nakoľko odsúdený bol v minulosti už osemkrát slovenskými súdmi uznaný za vinného zo spáchania trestnej činnosti. Vzhľadom na spáchanú trestnú činnosť odsúdeného a sklony k páchaniu trestnej činnosti, bol okresný súd toho názoru, že u odsúdeného je riziko sociálneho zlyhania a resocializačná prognóza sa u odsúdeného javí ako menej priaznivá. Je preto potrebné, aby výkon trestu odňatia slobody dostatočne splnil u odsúdeného zákonom sledovaný účel prevýchovy a resocializácie, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Proti tomuto uzneseniu zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí sťažnosť odsúdený, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. V písomne dôvodoch sťažnosti odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu namietal,, že samotná skutočnosť, že už bol v minulosti trestaný nemôže automaticky zakladať predpoklad, že nebude v budúcnosti schopný viesť riadny život. Podľa jeho názoru je potrebné vziať do úvahy predovšetkým súčasný stav a teda tie skutočnosti, že v rámci svojich schopností vedie vo výkone trestu riadny život, riadne si plný povinnosti a úlohy, je bezkonfliktný a má jednoznačný záujem opätovne sa zaradiť do spoločnosti. Tieto skutočnosti sú zvýraznené i tým, že onedlho bude mať už 50 rokov a teda si uvedomuje, že šanca, ktorú chce dostať kladným rozhodnutím jeho žiadosti o podmienečné prepustenie, môže byť jeho poslednou. Ďalej uviedol, že má ťažko chorú matku, ktorú chce po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dochovať. Jeho cieľom je riadne si zabezpečiť príjem, konkrétne podnikaním v oblasti stavebníctva, a teda chce byť finančne zabezpečený tak, aby sa v budúcnosti už nikdy trestnej

činnosti nedopustil. Taktiež poukazuje na hodnotenie riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, ktorý konštatoval, že preukazuje splnenie všetkých podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a odporučil ho podmienečne prepustiť. V sťažnosti ďalej uviedol, že jeho snaha viesť riadny život je úprimná a je ochotný prijať akékoľvek primerané povinnosti a obmedzenia a povinnosti, ktoré by súd považoval za potrebné. Má za to, že aktuálny legislatívny stav po prijatí zákona č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami poskytuje také široké a spoľahlivé možnosti kontroly výkonu plnenia uložených povinností a obmedzení, že akékoľvek ich porušenie by bolo okamžite zaznamenané. Je toho názoru, že súd by mal využiť možnosť použiť prostriedky technickej kontroly, aby sa opätovne zaradil do života. Krajský súd podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia, a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Z obsahu spisu krajský súd zistil, že odsúdený si vykonáva trest odňatia slobody v trvaní 3 /troch/ rokov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 24.6.2013 sp. zn. pre zločin sprenevery podľa § 213 odsek 3 Trestného zákona. Na výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Odsúdenému lehota na podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona uplynula dňa 8.11.2015 a predpokladaný koniec trestu má mať dňa 8.4.2017. Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS v Hrnčiaroviec nad Parnou krajský súd zistil, že odsúdený bol dňa 1.4.2014 premiestnený do ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou na výkon trestu odňatia slobody. Po absolvovaní nástupného oddielu bol umiestnený na oddiel s diferenciačnou skupinou „B“, kde sa nachádza aj v súčasnosti. Správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu trestu v predchádzajúcom ústave je hodnotené kladne. Správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu trestu v tunajšom ústave je stabilne na požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia príslušníkov ústavu rešpektuje a plní. Ústavný poriadok, až na jeden menej závažný nedostatok, dodržiava, taktiež dodržiava časový rozvrh dňa. V kolektíve odsúdených konfliktné situácie nevyvoláva, výkonom funkcie z radov odsúdených nebol poverený. Doposiaľ bol dvakrát disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný nebol. Počas výkonu trestu bol pracovne zaraďovaný podľa potrieb ústavu, počas jeho pracovného zaradenia neboli zistené žiadne negatívne skutočnosti. V súčasnosti pracovne zaradený nie je. Odsúdený plní ciele stanovené programom zaobchádzania. U odsúdeného je stredné riziko sociálneho zlyhania, resocializačná prognóza sa javí ako menej priaznivá, dôvodom je opakovaná trestná činnosť, drogy, finančný problém, spáchaný zločin. V minulosti bol súdne trestaný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti riaditeľ ústavu konštatuje, že odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporučil odsúdeného podmienečne prepustiť.

Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že má ťažko chorú matku, ktorú by chcel dochovať. Chce viesť riadny život, a po podmienečnom prepustený z výkonu trestu odňatia slobody chce podnikať v stavebníctve. Je ochotný prijať aj dlhšiu skúšobnú dobu a po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody chce bývať v U..

Zástupca ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou na verejnom zasadnutí uviedol, že k zmenám v hodnotení neprišlo a zotrval na záveroch hodnotenia.

Prokurátorka navrhla žiadosť odsúdeného zamietnuť pre neplnenie zákonných podmienok, odsúdený sa opakovane dostával do rozporu so zákonom.

Podľa § 66 odsek 1 písm. b/ Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie, a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta SR zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Podľa § 66 odsek 2 Trestného zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadne súd aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. V prvom rade je potrebné skonštatovať, že odsúdený v čase podania žiadosti splnil formálnu podmienku pre účely podmienečného prepustenia a to v podobe výkonu dvoch tretín uloženého trestu odňatia slobody.

Krajský súd však z obsahu spisového materiálu, zistil, že u odsúdeného nie sú splnené všetky podmienky pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 66 odsek 1 Trestného zákona. Okresný súd v tomto smere vo svojom rozhodnutí správne poukázal na nesplnenie oboch materiálnych podmienok vyžadovaných ustanovením § 66 odsek 1 písm. b/ Trestného zákona, a to požiadavky riadneho správania sa odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody a tiež predpokladu, že v prípade podmienečného prepustenia bude viesť na slobode riadny život.

Odsúdený plnením svojich povinností vo výkone trestu odňatia slobody síce preukázal určité polepšenie, o čom svedčí jeho v celku pozitívne hodnotenie riaditeľom ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou avšak vzhľadom na jeho osobu doterajší spôsob života najmä na s poukazom na jeho trestnú minulosť nemožno predpokladať jeho pozitívne správanie sa v budúcnosti. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na samotnú osobu odsúdeného, ktorý bol v minulosti slovenskými súdmi osemkrát a rakúskym súdom jedenkrát súdne trestaný z čoho je zrejmé, že u odsúdeného nejde o jednorazové vybočenie z medzí zákona. Je dôležité poukázať aj na tú skutočnosť, že odsúdený bol už v minulosti vo výkone trestu odňatia slobody, dokonca bol z výkonu trestu odňatia slobody aj podmienečne prepustený, a teda je nepochybné, že odsúdený ani po prechádzajúcich odsúdeniach si nevzal dostatočné ponaučenie, opätovne sa dostal do rozporu so zákonom. Tieto skutočnosti v dostatočnej miere odôvodňujú obavy, že v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody by sa odsúdený opätovne dostal do rozporu so zákonom.

Nie je obligatórnou povinnosťou súdu prepustiť odsúdeného na slobodu len z dôvodu, že počas výkonu trestu odňatia slobody svojim správaním poukazoval polepšenie nakoľko pri hodnotení okolností je potrebné vychádzať striktne z vyššie citovaného ustanovenia § 66 odsek 1 Trestného zákona. V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a s poukazom na uvedené skutočnosti, krajský súd dospel k záveru, že v danom prípade nebolo možné odsúdeného podmienečne prepustiť. Nakoľko krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, sťažnosť odsúdeného U. X. ako nedôvodnú v zmysle § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.