Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-49-2016.pdf
PDF · 73.19 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/49/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Daniely Šramelovej a JUDr. Martina Žovinca, v trestnej veci odsúdeného: U. X., v konaní o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 11.1.2016 sp. zn. 7PP/244/2015-17, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28.4.2016 takto
rozhodol:
Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného U. X., nar. X.X.XXXX, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 66 odsek 1 písm. b/ Trestného zákona zamietol žiadosť odsúdeného U. X. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 24.6.2013 sp. zn. 3T/80/2013 podľa § 213 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona v trvaní 3 rokov nepodmienečne pričom pre výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Svoje rozhodnutie odôvodnil okresný súd tým, že u odsúdeného neboli splnené podmienky podmienečného prepustenia v zmysle ustanovenia § 66 Trestného zákona, a to jednak z dôvodu menej priaznivej resocializačnej prognózy odsúdeného a jednak z dôvodu, že odsúdený sa v minulosti opakovane dopúšťal trestnej činnosti. Okresný súd pri svojom rozhodovaní prihliadol na závažnosť a charakter spáchanej trestnej činnosti, nakoľko odsúdený bol v minulosti už osemkrát slovenskými súdmi uznaný za vinného zo spáchania trestnej činnosti. Vzhľadom na spáchanú trestnú činnosť odsúdeného a sklony k páchaniu trestnej činnosti, bol okresný súd toho názoru, že u odsúdeného je riziko sociálneho zlyhania a resocializačná prognóza sa u odsúdeného javí ako menej priaznivá. Je preto potrebné, aby výkon trestu odňatia slobody dostatočne splnil u odsúdeného zákonom sledovaný účel prevýchovy a resocializácie, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Proti tomuto uzneseniu zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí sťažnosť odsúdený, ktorou sa domáhal zrušenia napadnutého uznesenia a jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. V písomne dôvodoch sťažnosti odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu namietal,, že samotná skutočnosť, že už bol v minulosti trestaný nemôže automaticky zakladať predpoklad, že nebude v budúcnosti schopný viesť riadny život. Podľa jeho názoru je potrebné vziať do úvahy predovšetkým súčasný stav a teda tie skutočnosti, že v rámci svojich schopností vedie vo výkone trestu riadny život, riadne si plný povinnosti a úlohy, je bezkonfliktný a má jednoznačný záujem opätovne sa zaradiť do spoločnosti. Tieto skutočnosti sú zvýraznené i tým, že onedlho bude mať už 50 rokov a teda si uvedomuje, že šanca, ktorú chce dostať kladným rozhodnutím jeho žiadosti o podmienečné prepustenie, môže byť jeho poslednou. Ďalej uviedol, že má ťažko chorú matku, ktorú chce po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody dochovať. Jeho cieľom je riadne si zabezpečiť príjem, konkrétne podnikaním v oblasti stavebníctva, a teda chce byť finančne zabezpečený tak, aby sa v budúcnosti už nikdy trestnej
činnosti nedopustil. Taktiež poukazuje na hodnotenie riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, ktorý konštatoval, že preukazuje splnenie všetkých podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody a odporučil ho podmienečne prepustiť. V sťažnosti ďalej uviedol, že jeho snaha viesť riadny život je úprimná a je ochotný prijať akékoľvek primerané povinnosti a obmedzenia a povinnosti, ktoré by súd považoval za potrebné. Má za to, že aktuálny legislatívny stav po prijatí zákona č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami poskytuje také široké a spoľahlivé možnosti kontroly výkonu plnenia uložených povinností a obmedzení, že akékoľvek ich porušenie by bolo okamžite zaznamenané. Je toho názoru, že súd by mal využiť možnosť použiť prostriedky technickej kontroly, aby sa opätovne zaradil do života. Krajský súd podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako i konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia, a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Z obsahu spisu krajský súd zistil, že odsúdený si vykonáva trest odňatia slobody v trvaní 3 /troch/ rokov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 24.6.2013 sp. zn. 3T/80/2013 pre zločin sprenevery podľa § 213 odsek 3 Trestného zákona. Na výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Odsúdenému lehota na podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona uplynula dňa 8.11.2015 a predpokladaný koniec trestu má mať dňa 8.4.2017. Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS v Hrnčiaroviec nad Parnou krajský súd zistil, že odsúdený bol dňa 1.4.2014 premiestnený do ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou na výkon trestu odňatia slobody. Po absolvovaní nástupného oddielu bol umiestnený na oddiel s diferenciačnou skupinou „B“, kde sa nachádza aj v súčasnosti. Správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu trestu v predchádzajúcom ústave je hodnotené kladne. Správanie a vystupovanie odsúdeného počas výkonu trestu v tunajšom ústave je stabilne na požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia príslušníkov ústavu rešpektuje a plní. Ústavný poriadok, až na jeden menej závažný nedostatok, dodržiava, taktiež dodržiava časový rozvrh dňa. V kolektíve odsúdených konfliktné situácie nevyvoláva, výkonom funkcie z radov odsúdených nebol poverený. Doposiaľ bol dvakrát disciplinárne odmenený, disciplinárne potrestaný nebol. Počas výkonu trestu bol pracovne zaraďovaný podľa potrieb ústavu, počas jeho pracovného zaradenia neboli zistené žiadne negatívne skutočnosti. V súčasnosti pracovne zaradený nie je. Odsúdený plní ciele stanovené programom zaobchádzania. U odsúdeného je stredné riziko sociálneho zlyhania, resocializačná prognóza sa javí ako menej priaznivá, dôvodom je opakovaná trestná činnosť, drogy, finančný problém, spáchaný zločin. V minulosti bol súdne trestaný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti riaditeľ ústavu konštatuje, že odsúdený preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a odporučil odsúdeného podmienečne prepustiť.
Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že má ťažko chorú matku, ktorú by chcel dochovať. Chce viesť riadny život, a po podmienečnom prepustený z výkonu trestu odňatia slobody chce podnikať v stavebníctve. Je ochotný prijať aj dlhšiu skúšobnú dobu a po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody chce bývať v U..
Zástupca ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou na verejnom zasadnutí uviedol, že k zmenám v hodnotení neprišlo a zotrval na záveroch hodnotenia.
Prokurátorka navrhla žiadosť odsúdeného zamietnuť pre neplnenie zákonných podmienok, odsúdený sa opakovane dostával do rozporu so zákonom.
Podľa § 66 odsek 1 písm. b/ Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojim správaním preukázal polepšenie, a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta SR zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Podľa § 66 odsek 2 Trestného zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadne súd aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. V prvom rade je potrebné skonštatovať, že odsúdený v čase podania žiadosti splnil formálnu podmienku pre účely podmienečného prepustenia a to v podobe výkonu dvoch tretín uloženého trestu odňatia slobody.
Krajský súd však z obsahu spisového materiálu, zistil, že u odsúdeného nie sú splnené všetky podmienky pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 66 odsek 1 Trestného zákona. Okresný súd v tomto smere vo svojom rozhodnutí správne poukázal na nesplnenie oboch materiálnych podmienok vyžadovaných ustanovením § 66 odsek 1 písm. b/ Trestného zákona, a to požiadavky riadneho správania sa odsúdeného počas výkonu trestu odňatia slobody a tiež predpokladu, že v prípade podmienečného prepustenia bude viesť na slobode riadny život.
Odsúdený plnením svojich povinností vo výkone trestu odňatia slobody síce preukázal určité polepšenie, o čom svedčí jeho v celku pozitívne hodnotenie riaditeľom ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou avšak vzhľadom na jeho osobu doterajší spôsob života najmä na s poukazom na jeho trestnú minulosť nemožno predpokladať jeho pozitívne správanie sa v budúcnosti. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na samotnú osobu odsúdeného, ktorý bol v minulosti slovenskými súdmi osemkrát a rakúskym súdom jedenkrát súdne trestaný z čoho je zrejmé, že u odsúdeného nejde o jednorazové vybočenie z medzí zákona. Je dôležité poukázať aj na tú skutočnosť, že odsúdený bol už v minulosti vo výkone trestu odňatia slobody, dokonca bol z výkonu trestu odňatia slobody aj podmienečne prepustený, a teda je nepochybné, že odsúdený ani po prechádzajúcich odsúdeniach si nevzal dostatočné ponaučenie, opätovne sa dostal do rozporu so zákonom. Tieto skutočnosti v dostatočnej miere odôvodňujú obavy, že v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody by sa odsúdený opätovne dostal do rozporu so zákonom.
Nie je obligatórnou povinnosťou súdu prepustiť odsúdeného na slobodu len z dôvodu, že počas výkonu trestu odňatia slobody svojim správaním poukazoval polepšenie nakoľko pri hodnotení okolností je potrebné vychádzať striktne z vyššie citovaného ustanovenia § 66 odsek 1 Trestného zákona. V zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a s poukazom na uvedené skutočnosti, krajský súd dospel k záveru, že v danom prípade nebolo možné odsúdeného podmienečne prepustiť. Nakoľko krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, sťažnosť odsúdeného U. X. ako nedôvodnú v zmysle § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.