Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Co-202-2016.pdf
PDF · 63.38 KB
Case nature
Subarea
17Co/202/2016
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: C.., so sídlom R. 933, XXXXXX C., P. kráľovstvo, reg. č.: 560 07 043, zast. Advokátska kancelária D. D. s.r.o., so sídlom 1. mája XXX/XX, XXX XX V., IČO: 47 234 679 proti odporkyni: H. B., nar. 01.12.1972, trvale bytom R. XXXX/XX, XXX XX L. nad L., o zaplatenie 689,71 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Pripúšťa späťvzatie návrhu na začatie konania.
Rozsudok okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 14.01.2015 č. k. 4C/214/2015-52 z r u š u j e a konanie vo veci zastavuje.
Odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal proti odporkyni zaplatenia sumy 689,71 eur, vyčísleného úroku z omeškania vo výške 257,98 eur a úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 689,71 eur od 15.09.2015 do zaplatenia, titulom poskytnutého úveru. V rozhodnutí konštatoval, že predložená úverová zmluva neobsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, preto poskytnutý úver bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Odporkyňa tak bola povinná vrátiť právnemu predchodcovi navrhovateľa iba istinu úveru, ktorý vyčerpala v sume 3000 eur, bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov. Z predloženého výpisu čerpania splátok a úhrad na meno odporkyne zistil, že odporkyňa zaplatila navrhovateľovi celkom 3.759,87 eur, čo je viac ako poskytnutá istina úveru, preto návrh navrhovateľa bol nedôvodný. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporkyni, ktorá bola v konaní úspešná, náhradu trov konania nepriznal, pretože si náhradu trov konania neuplatnila.
Pred tým, ako rozsudok nadobudol právoplatnosť, navrhovateľ podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 22.02.2016 zobral návrh na začatie konania v celom rozsahu späť. V podaní uviedol, že návrh berie späť z dôvodu, že po podaní návrhu na začatie konania odporkyňa zaplatila dlžnú istinu. Preto žiadal, aby mu bol vrátený súdny poplatok v súlade s § 11 ods. 3 Zák. o súdnych poplatkoch č. 71/1991 Z. z. a aby v krátenej časti súdneho poplatku súd zaviazal odporkyňu na jeho zaplatenie.
Podľa § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.
Nakoľko navrhovateľ po vydaní rozsudku vo veci samej, pred tým, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, zobral návrh vo veci samej v celom rozsahu späť a odporkyňa proti späťvzatiu návrhu
nemala žiadne námietky, odvolací súd postupom podľa § 208 O.s.p. rozhodol o pripustení späťvzatia, rozsudok prvostupňového súdu zrušil a konanie zastavil.
Podľa § 11 ods. 3 veta prvá Zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v znení neskorších predpisov, poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz alebo rozkaz na plnenie.
V preskúmavanej veci návrh na začatie konania nebol vzatý späť navrhovateľom pred prvým pojednávaním vo veci samej, naopak, navrhovateľ vzal návrh na začatie konania späť až po rozhodnutí prvostupňového súdu, ktorým bol jeho návrh vo veci samej zamietnutý. Neboli preto splnené podmienky podľa § 11 ods. 3 cit. zákona pre vrátenie časti súdneho poplatku navrhovateľovi.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by bol dôvod pre aplikáciu ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., t. j., že by došlo k späťvzatiu návrhu pre správanie sa odporkyne, naopak z rozsudku prvostupňového súdu vyplýva, že navrhovateľka ešte pred podaním návrhu zaplatila viac, ako bola povinná navrhovateľovi vrátiť, preto návrh navrhovateľa bol podaný nedôvodne. V danej veci preto navrhovateľ späťvzatím návrhu po vydaní rozhodnutia procesne zavinil zastavenie konania a bol by v zásade povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov konania. Odporkyňa si však náhradu trov konania neuplatnila postupom podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., preto odvolací súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznal.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .