Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_14C-368-2014.pdf
PDF · 70.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-14C/368/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnej veci navrhovateľky: B. S., rod. A., nar. X.X.XXXX, bytom v S. Č..XX, zast. advokátkou JUDr. Katarínou Habiňákovou so sídlom na Štúrovej 20 v Košiciach proti odporcom: 1. X. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom A. D. T. XXX, 2. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. I., D. X, 3. X. A., nar. XX.X.XXXX, bytom A. S. XX, 4. U. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. S. XX, 5. Y.. S. A., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX, 6. B. S., toho času na neznámom mieste, 7. S. A.Á., toho času na neznámom mieste, 8. Y. N., bytom A. S. XXX, 9. K. D.Á., nar. XX.X.XXXX, bytom A. M., R. XXX, Č., 10. W. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B., S. XXXX, Č., 11. N. Q., nar. X.X.XXXX, bytom A. S. XX, 12. T. A., nar. XX.X.XXXX, bytom A. Č., Ž. XXX/X, 13. H. A., nar. X.X.XXXX, bytom v Č., P. XXX/X, 14. B. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom A. S. XXX, 15. X. B., toho času na neznámom mieste, 16. W. S., toho času na neznámom mieste, 17. D. N.Á., bytom A. I., Q. XX, odporcovia v 1.,3.,4., 5.,9., 11. a 14.rade zast. na základe plnej moci odporkyňou v 2.rade, odporcovia v 6.,7.,15. a 16.rade zast. opatrovníkom W.. M. A., zamestnankyňou Okresného súdu Košice I, v konaní o určenie vlastníckeho práva takto
rozhodol:
Súd určuje, že navrhovateľka B. S., rod. A., nar. X.X.XXXX je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti kat.úz. S., obec S., okr. Košice-okolie, zapísanej na LV č. XXX, parc.reg. „C“ CKN č.512 - záhrady vo výmere 1005 m2 a parc. CKN č. 513 - zast.plochy a nádvoria vo výmere 545 m2.
Účastníkom sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že je vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat.úz. S., zapísanej na LV č.XXX ako parc.reg.“C“ CKN č.512 - záhrady vo výmere 1005 m2 a parc.č.513 - zast.plochy a nádvoria vo výmere 545 m2. Odporcovia s podaným návrhom súhlasili.
Opatrovníčka sa k návrhu nevyjadrila.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä LV č.XXX, dedičskými rozhodnutiami č. D 926/00, 13D 167/06, 13D 84/07, D 328/99, D 839/98, 13D 534/05, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat.úz. S. zapísané na LV č.XXX ako parc. reg.C č.512-záhrady vo výmere 1005 m2 a parc.č.513-zast.plochy a nádvoria vo výmere 545 m2 sú v podielovom spoluvlastníctve účastníkov. Predmetné nehnuteľnosti boli pôvodne zapísané v pozemno-knižnej vložke č.312 mpč.381.
Parc. CKN č.512 a č.513 vznikla z pôvodnej parcely mpč.381 a bola v podielovom spoluvlastníctve rodiny A..
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že návrh podala z toho dôvodu, že v roku 1991 predmetné nehnuteľnosti zdedila po svojom strýkovi, pričom pozemok vlastnil jej strýko, a to na základe dávnej reálnej deľby medzi spoluvlastníkmi. Tento aj začal s výstavbou rodinného domu, pričom získal na túto výstavbu súhlas od všetkých spoluvlastníkov, avšak tento písomný súhlas sa nezachoval. Ďalej uviedla, že jej strýko predmetný pozemok užíval ešte pred rokom 1963, kedy začal s výstavbou rodinného domu a odvtedy nepretržite užíval predmetnú nehnuteľnosť, pričom ona túto nehnuteľnosť užíva od roku 1992, odkedy zdedila tieto nehnuteľnosti. O skutočnosti, že predmetná nehnuteľnosť bola reálne rozdelená, sa dozvedela od svojej matky, starej matky, otca, ako aj od strýka, pričom všetci spoluvlastníci nadobudli svoje pozemky, na ktorých si postavili rodinný dom. Vypočutí odporcovia B. B., D. N., H. A.Ľ., T. A., H. A. B.. zhodne uviedli, že majú vedomosť o tom, že v minulosti predmetná parcela bola rozdelená medzi spoluvlastníkmi, a preto súhlasili s návrhom navrhovateľky určiť predmetné nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva.
Odporca v 10.rade v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že sa v celom rozsahu pripojuje k návrhu a súhlasí s tým, aby sa výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti stala navrhovateľka.
Z dedičského rozhodnutia č. D 1448/91 súd zistil, že navrhovateľka na základe testamentu zdedila ako výlučná dedička spoluvlastnícke podiely po M. A., zomr.11.9.1991.
Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa ods.1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Vydržanie patrí k všeobecným originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. Predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec (vrátane bytov a nebytových priestorov), ktorá je individuálne určená. K zákonným predpokladom vydržania patria predpoklady, že nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, ako aj nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach 3 roky a pri nehnuteľnostiach 10 rokov. Skutočnosť, či držiteľ veci je alebo nie je dobromyseľný, treba vždy hodnotiť objektívne, a to nielen z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci. Dobrú vieru treba totiž chápať ako presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. Možno o nej usudzovať len z okolnosti, za ktorých sa tento psychicky stav navonok prejavuje. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, musí byť preto podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo, a to nielen pri jeho vstupe do držby, ale po celú vydržaciu dobu dôvodné.
Nakoľko mal súd v konaní preukázané, že navrhovateľka užíva predmetné nehnuteľnosti od doby, kedy ich zdedila a jej právny predchodca užíval predmetné nehnuteľnosti od roku 1963, pričom táto ich držba bola oprávnená a dobromyseľná a trvala po zákonom požadovanú dobu, pričom je to predmet spôsobilý držby a navrhovateľka má naliehavý právny záujem na usporiadaní si vlastníckeho práva k nim.
Vzhľadom na tieto skutočnosti súd určil, že predmetné nehnuteľnosti patria z titulu vydržania do vlastníctva navrhovateľky.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, keďže navrhovateľka, ktorá bola v konaní úspešná, náhradu trov konania nepožadovala a odporcom podľa výsledku sporu náhrada trov nepatrí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.