Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_27C-133-2010.pdf
PDF · 106.2 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/133/2010
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom: JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci žalobcu: O. C., nar. X.X.XXXX, bytom K. W. X/XX, Z., zastúpená splnomocneným zástupcom N.. L. OX., proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, ktorý poveril na zastupovanie Mgr. Ing. Petru Brunovú, bytom Medňanského 10428/14C., Martin - Priekopa, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozsudok rozhodcovského súdu - Arbitrážny súd Košice zo dňa 29.7.2009 sp. zn. 2C/01/2009.
Žalobcovi súd trovy konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podaným návrhom domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku 2C/01/2009. Návrh odôvodnila tým, že rozhodcovský súd určil viacero právnych vzťahov napriek tomu, že existuje vykonateľné rozhodnutie súdu - predbežné opatrenie, podľa ktorého sa má zdržať žalovaný používania niektorých praktík a tiež sú namietané všeobecné poistné podmienky žalovaného z 21.5.2007 ako neplatné. Najväčším nedostatkom postupu žalovaného je porušenie odbornej starostlivosti. Rozhodcovská doložka uvedená v rámci neplatných všeobecných poistných podmienok žalovaného, je neplatná rozhodcovská doložka. Na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je bez ďalšieho nezákonný aj rozhodcovský rozsudok. Pretože žalovaný porušil viaceré právne normy na ochranu sporiteľa, bolo by nelogické, ak by rozhodcovský súd rozhodol v prospech žalovaného a všeobecný súd o tom istom rozhoduje a okrem iného má žalovanému zakázať používať uvedené všeobecné poistné podmienky a odstrániť protiprávny stav.
2. Žalovaný žiadal žalovaný návrh zamietnuť. Poukázal na to, že exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 1.1.2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Uvedené ustanovenie je platné a účinné od 1.1.2015. Ďalej z uvedeného vyplýva, že v dôsledku aplikácie dispozície tejto právnej normy danej v § 243d/ Exekučného poriadku sa právne postavenie účastníkov tohto súdneho konania obnovilo do stavu pred vydaním rozhodcovského rozsudku - žalobca nie je viazaný povinnosťou založenou mu rozhodcovským rozsudkom a žalovaný nemôže uplatňovať nárok mu rozhodcovským rozsudkom priznaný. Vo všeobecnosti je teda potrebné uviesť, že rozhodcovský rozsudok prestáva účastníkov zaväzovať, to znamená, že uvedená novela Exekučného poriadku anuluje právoplatnosť takéhoto rozhodcovského rozsudku. Vzhľadom na uvedené žiadali teda zamietnuť žalobný návrh.
3. Súd na viac ako 6-tich pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom procesných strán, oboznámil sa predovšetkým so samotným rozhodcovským rozsudkom 2C/01/2009 Arbitrážneho súdu v Košiciach, množstvom písomných vyjadrení žalovaného, poistnou zmluvou, informáciou o odkúpenej hodnote, pripojenými rozsudkami Krajského súdu v Nitre 25Co/404/2015, Krajského súdu v Košiciach 3Co/1013/2014, uznesením Krajského súdu v Nitre 9Co/80/2011, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici 15Co/145/2011, uznesením NS SR 6Cdo/3/2013, rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves 4C/57/2010 a zistil nasledovné:
4. Rozhodcovským rozsudkom 2C/01/2009 Arbitrážneho súdu Košice v právnej veci žalobcu Rapid life životná poisťovňa, proti žalovanej O. rozhodol tak, že určil, že zníženie poistného z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX p.odpísané žalovaným dňa 10.7.2007 je platné. Ďalej určil, že pristúpenie k všeobecným poistným podmienkam Rapid life životnej poisťovne z 21.5.2007 podpísané žalovaným dňa 10.7.2007 je platné. Určil, že právo žalovaného na zrušenie poistenia založeného vyššie uvedenou poistnou zmluvou s výplatou odkupnej hodnoty všeobecných poistných podmienok žalobcu z 21.5.2007 nie je. Ďalej určil, že právo žalobcu na administratívny a správny poplatok je platné, takisto určil, že časť všeobecných poistných podmienok je platná.
5. Žalobca žiadal zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku. Znova poukázal, že rozhodcovská doložka bola predložená vo forme predtlačenej žiadosti ako návratka z listu, že žalovaný ponúka vernostnú zľavu na poistné, ktorú podmienil odoslaním tejto žiadosti. List informoval žalobkyňu, že odoslaním tejto žiadosti získa z platby poistného zľavu v tom čase 40,-Sk mesačne pri nezmenených parametroch poistnej zmluvy. V žiadosti žalovaný vsunul aj spornú klauzulu, ktorá predstavuje pristúpenie k sporným všeobecným poistným podmienkam, v rámci ktorých je uvedená rozhodcovská doložka v tejto časti neplatná. Rozhodcovská zmluva nebola uzavretá ako jeden dokument podpísaný zmluvnými stranami. Ak by žalovaný tvrdil, že písomná forma tejto zmluvy je zachovaná tak, že dohoda o rozhodcovskej zmluve je obsiahnutá vo vzájomne vymenených listoch medzi žalovaným a žalobkyňou, tak túto skutočnosť namietal. Aj keby sa považoval súhlas na vysporiadanie sporných nárokov z poistenia pred Špeciálnym súdom postupom podľa časti XV. všeobecných poistných podmienok zo dňa 21.5.2007 predtlačený na tlačive samotného žalovaného za návrh žalobkyne na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, tak tomuto návrhu nekorešponduje včas realizovaná akceptácia tohto návrhu zo strany žalovaného. K prejaveniu vôle sa nedá dospieť ani výkladom v zmysle § 35 ods. 2 O.z., nakoľko jazykové vyjadrenie obsiahnuté v poistke za žiadnych okolností nepoukazuje na vyslovené prejavenie vôle žalovaného riešiť spory cez rozhodcovský orgán. Nakoľko nenastali ani predpoklady predvídané podľa § 43c ods. 3 O.z., a teda žalobkyňa neupozornila žalovaného na to, že toto neskoré prijatie návrhu akceptuje, nedošlo k platenému uzavretiu rozhodcovskej doložky. Takéto upozornenie sa mohlo realizovať opäť len písomnou formou. V podstate ďalej žalobca uzatvoril, že pokým nebola medzi zmluvnými stranami dohodnutá doložka o riešení sporov cez rozhodcovský orgán, nemohol byť vydaný ani rozhodcovský rozsudok vo veci 2C/01/2009.
6. Ako to už bolo vyššie uvedené, samotný žalovaný pred posledným pojednávaním zaslal svoje písomné vyjadrenie, kde uviedol, že predmet sporu v tomto konaní odpadol, keďže od 1.1.2015 platí novela zákona č. 233/1995, Exekučný poriadok, kde bolo vložené nové ustanovenie § 243d/, v ktorom je uvedené v podstate to, že v dôsledku aplikácie tohto ustanovenia rozhodcovský rozsudok prestáva zaväzovať účastníkov tohto rozsudku, resp. novela exekučného poriadku anuluje právoplatnosť takéhoto rozhodcovského rozsudku. V nadväznosti na to teda žiadal návrh ako neopodstatnený, keď odpadol predmet sporu, zamietnuť.
7. Z pripojeného listinného dôkazu, a to poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX mal súd zistené, že 19.6.1998 bola podpísaná medzi účastníkmi tohto vzťahu O. C. a Prvou česko-slovenskou poisťovňou Rapid, a.s., poistná zmluva. Koniec poistného bol stanovený na deň 19.6.2013. V zmluve bolo dohodnuté platenie poistného vo výške 217,-Sk, ktorá suma mal byť uhrádzaná mesačne.
8. Následne samotný žalovaný listom ešte z roku 2007 zaslal žalobcovi - poistenému, že mu bolo priznané zníženie dojednaného poistného zo sumy 257,-Sk na sumu 217,-.Sk. K tomu, aby došlo k zníženiu poistného, bolo potrebné vyplniť a zaslať žiadosť, ktorej predtlač bola žalobcovi zaslaná súčasne s týmto listom. Podľa už predtlačenej žiadosti o zníženie poistného žalobca požiadal o zníženie poistnej zmluvy zo sumy 257,-Sk na sumu 217,-Sk. Žiadosť zároveň
obsahovala text písaný menším písmom, podľa ktorého poistné sa znižuje v súlade so všeobecnými poistnými podmienkami. Tiež je tu uvedený súhlas poisteného, aby sa všetky sporné nároky z tejto žiadosti - poistenia vyporiadali pred špeciálnym súdom postupom podľa časti XV. všeobecných poistných podmienok zo dňa 21.5.2007 s tým, že tento súhlas je súhlasom s rozhodcovskou doložkou v zmysle bodu 2. osobitných dojednaní. Poistník podľa predtlače mal právo v lehote 10 dní od zaslanej žiadosti aj bez uvedenia dôvodu jednostranne odstúpiť od časti XV. všeobecných poistných podmienok a bodu 2.osobitných dojednaní 01/2007 bez toho, aby bol odstúpením dotknutý zvyšok poistného vzťahu. Žalobkyňa podpísala 10.7.2007 túto žiadosť o zníženie poistného v poistnej zmluve a samozrejme aj naformulovanú doložku o rozhodcovskom konaní.
9. Pripojené všeobecné poistné podmienky žalovaného v časti XV. obsahujú rozhodcovskú doložku, kde podľa bodu 1. tohto článku poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. Podľa bodu 3. uvedeného článku - rozhodcovskému konaniu podliehajú všetky spory medzi poisťovňou a poistníkom, poisteným, oprávnenou osobou alebo ich právnymi nástupcami.
10. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 O.z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 O.z. , Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
12. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v rozhodcovskom konaní možno rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania pred súdom môžu skončiť súdnym zmierom.
13. Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2012 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského súdu len ak, a/ rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorý nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, b/ rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c/ jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d/ sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e/ účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť, alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania ( § 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j/ pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
14. Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
15. Podľa § 80 O.s.p., žalobou na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä: a/ o osobnom stave, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho, b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
16. Poistná zmluva, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľkou zmluvou podľa všeobecných ustanovení O.z. Zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný ako poisťovateľ konal v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z obchodného registra. Žalobca je spotrebiteľom, čiže uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, z rozhodnutia rozhodcovského súdu ani z vyjadrenia účastníkov nie je zrejmé, aby žalobca pri uzatvorení zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive.
17. Vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a žaloba bola podaná žalobcom ako spotrebiteľom. Z tohto dôvodu je podľa § 4 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch oslobodený od platenia súdnych poplatkov žalobca pre toto konanie.
18. Žalobca sa podaným návrhom domáhal určenia neplatnosti rozhodcovského rozsudku. Jeho žalobný návrh na začatie konania bol z jeho strany podaný v zákonom stanovenej lehote 30 dní. Je to zrejmé z pripojeného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný ešte 29.júla 2009 a žalobný návrh bol podaný na tunajší súd 4.8.2009.
19. Z vykonaného dokazovania má súd za to, že žaloba bola podaná zo strany žalobcu dôvodne. Predmetom konania rozhodcovského súdu bolo určenie, či určitý vzťah tu je alebo nie. Rozhodcovské súdy v zmysle citovaného ustanovenia § 1 č. 244/2002 môžu rozhodovať len spory, ktoré účastníci konania môžu skončiť súdnym zmierom. V tomto prípade rozhodcovský súd rozhodol o platnosti, resp. neplatnosti právnych úkonov, a to znížením poistného a pristúpení k všeobecným poistným podmienkam žalovaného. Ďalej rozhodol o tom, či tu právo na zrušenie poistenia zo strany žalobcu je alebo nie dané, či žalovaný má právo na administratívny a správny poplatok a o platnosti konkrétneho článku všeobecných poistných podmienok. V každom konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je poukazujúc na cit. ust. § 80 písm. c / O.s.p. súd sa v prvom rade zaoberá otázkou, či sporová strana, ktorá žalobu podala má alebo nemá na určení naliehavý právny záujem. Ak by sporové strany v súdnom konaní, ktorého predmetom je určovacia žaloba, uzavreli súdny zmier, bolo by nevyhnutné konštatovať, že na určení právneho vzťahu žalobca nemá naliehavý právny záujem, a teda zmier medzi účastníkmi by nemohol byť schválený. Pokiaľ rozhodcovský súd uviedol, že v každom konaní, predmetom ktorého je žaloba na plnenie, súd rieši ako predbežnú otázku, či daný právny vzťah alebo právo tu je alebo nie je a konanie môže byť ukončené zmierom, treba poukázať na to, že zmierom aj v týchto prípadoch ukončí súd len konanie o žalobe na plnenie a nie konanie o určovacej žalobe.
Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že rozhodcovským rozsudkom 2C/01/2009 bolo rozhodnuté o predmete konania, ktorý nemožno prejednať rozhodcovským súdom z dôvodu, že bol ním rozhodnutý spor, ktorý účastníci konania ani pred súdom nemôžu skončiť súdnym zmierom. Z uvedeného dôvodu bol predmetný rozhodcovský rozsudok zrušený poukazujúc na ust. § 40 ods. 1, písm. a/ zák. č. 244/2002 Z.z.
20. Ďalším dôvodom na zrušenie tohto rozhodcovského rozsudku je skutočnosť, že rozhodcovský súd rozhodol vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je súčasťou všeobecných poistných podmienok. Konkrétne rozhodcovská doložka je uvedená v čl. XV. Rozhodcovská doložka je tak súčasťou druhého neprehľadného textu písaného malými písmenami, splýva s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných podmienkach. Podľa rozhodcovskej doložky v uvedenom článku všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenie budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému - spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovského konaniu. Tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Uvedená rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na Smernicu Rady ES č. 93/13/EHS, ktorá uvádza niektoré nekalé podmienky vo svojej prílohe, kde podľa písm. q/ bod 1. tejto prílohy neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Podľa tohto je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov z akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy.
21. Okrem už uvedeného má súd za to, že predmetná doložka nebola osobitne vyjednaná tak, ako to tvrdil v konaní samotný žalovaný. Žalovaný poukazoval na to, že v žiadosti o zníženie poistného bol žalobca oboznámený so všeobecnými poistnými podmienkami, keďže táto žiadosť obsahovala odkaz na emailovú stránku, na ktorej boli tieto podmienky zverejnené. Okrem toho bol odporca v žiadosti o zníženie poistného upozornený na možnosť v lehote 10 dní odstúpiť od článku XV. všeobecných poistných podmienok, v ktorom je uvedená rozhodcovská doložka. Toto mohol urobiť bez toho, aby odstúpením bol dotknutý zvyšok poistného vzťahu medzi účastníkmi. V prvom rade tu súd poukazuje na to, že žalovaný nepreukázal skutočnosť, aby bol žalobca skutočne oboznámený so všeobecnými poistnými podmienkami. To, že odkázal žalobcu na určitú emailovú stránku ešte neznamená, že žalobca sa skutočne mal možnosť s týmito podmienkami oboznámiť, resp., že sa s nimi oboznámil. Odkaz na všeobecné poistné podmienky je písaný malým písmom, menšími než ostatný text uvedenej žiadosti, ktoré neoznačujú dôležitosť uvedeného textu. Žiadosť o zníženie poistného bola zaslaná žalobcovi žalovaným ako nepodpísané tlačivo. Toto nie je možné považovať za návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ aj žalobca toto tlačivo podpísal a odoslal žalovanému, žalovaný nepredložil žiadnu listinu, ktorá by obsahovala jeho súhlas s rozhodcovskou zmluvou, a ktorá by bola zaslaná späť žalobcovi. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie NS SR č. 3Cdo/122/2011 zo dňa 9.2.2012, ktorým rozhodol o dovolaní žalovaného ako oprávneného v exekučnom konaní, kde exekučným titulom práve rozsudok 2C/01/2009. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že rozhodcovská doložka v čl. XV. všeobecných poistných podmienok je neprijateľnou, a teda neplatnou zmluvnou podmienkou. Rozhodcovský súd preto nemohol rozhodnúť na základe takejto doložky, a teda nemal právomoc vo veci konať.
22. Teraz sa súd ešte zapodieval aj posledným písomným vyjadrením sa žalovaného, že predmet konania v tejto veci odpadol vzhľadom na novelu Exekučného poriadku. K tomuto súd uvádza, že návrh na vykonanie exekúcie z titulu rozhodcovského rozsudku 2C/01/2009 bol žalovaným podaný dňa 10.9.2009. Uznesením Okresného súdu Žilina č. 20Er/3093/2009-270 zo dňa 21.9.2012 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá s poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a ust. § 45 zák. 244/2002 Z.z. V tomto uznesení je uvedený priebeh exekučného konania, a teda preukazuje, že exekučné konanie bolo iniciované ešte pred prijatím novely Exekučného poriadku s ust. § 243d/, a teda aj pred dňom 31.3.2015.
Je zrejmé, že nie sú splnené ani podmienky, ktoré špecifikuje novela Exekučného poriadku v ust. 243d/ ods. 1 a tvrdenia a právne úvahy žalovaného v podaní, že z titulu novely exekučného zákona by mal konajúci súd žalobu zamietnuť, sú bezvýznamné.
23. V tomto zmysle je potrebné poukázať aj na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/1047/2015 zo dňa 28.1.2016 (Rapid life životná poisťovňa, a.s., ako žalovaný), ktorý sa nestotožňuje so zamietnutím žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku z titulu novely Exekučného poriadku. Tunajší súd len v krátkosti cituje: „Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku na žalobný návrh spotrebiteľa nestratilo zmysel nadobudnutím účinnosti § 243d/ ods. 1 Exekučného poriadku. V dôsledku účinnosti § 243d/ ods. 1 Exekučného poriadku rozhodcovský rozsudok vydaný pred 1.1.2015 nezanikol, nezrušil sa, nezanikla jeho právoplatnosť, uvedenou právnou úpravou nebol anulovaný, len dňom 1.4.2015 nie je vykonateľný exekučným titulom, ak do 31.3.2015 nebol podaný návrh na jeho vykonanie. Pokiaľ bude žalobca úspešný, rozhodnutie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je konečné a súd musí pokračovať v konaní o návrhu uplatnenom na rozhodcovskom súde. Okrem tohto právna úpravu uvedená v § 243d/ ods. 1 Exekučného poriadku neodstránila medzi účastníkmi konania neistotu, či žalovaný má voči žalobcovi pohľadávku vyplývajúcu zo sporného rozhodcovského rozsudku. Súd prejednávajúci spor po neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemá možnosť objektívne zistiť, či na podklade exekučného titulu - sporného rozhodcovského rozsudku vydaného pred 1.1.2015 nezačalo exekučné konanie na niektorom inom súde, ako na súde povinného (žalobcu). Preto je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné začaté konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku dokončiť.“ Obdobne uvedené skutočnosti vyplývajú aj z rozhodnutia Krajského súd v Košiciach sp. zn. 3Co/1013/2014 (Rapid life životná poisťovňa, a.s., ako žalovaný).
24. Tunajší súd má za to, že z vyššie uvedených rozhodnutí je zjavné, že účinky novely Exekučného poriadku ust. § 243d/ ods. 1 nezakladajú dôvod na zamietnutie žaloby.
.Ešte súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Nitre 25Co/404/2015, ktorý takisto konštatoval, že „ide o prelomenie materiálnej, nie formálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský rozsudok sa zo zákona nezrušil, teda v dôsledku zmeny právnej úpravy nedošlo k zániku možnosti žalobcu domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku.“
Vzhľadom na viacero rozhodnutí krajských súdov súd nemohol akceptovať požiadavku žalovaného, aby bol žalobný návrh zamietnutý.
25. O trovách konania rozhodoval súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. V tomto konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalobca. Súd po vynesení rozsudku poučil žalobcu v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p., o možnosti uplatnenia si trov konania v lehote troch dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Žalobca si však v tejto lehote žiadne trovy konania neuplatnil.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).