Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-142-2015.pdf
PDF · 143.58 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/142/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členiek senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v právnej veci žalobcu: Y. T., W.. XX.X.XXXX, F. F. Č.. XXX, zastúpeného JUDr. Martinom Čemanom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie v Spišskej Novej Vsi, Letná č. 45, proti žalovaným: 1/ Správa ciest Košického samosprávneho kraja, so sídlom v Košiciach, Námestie Maratónu mieru 1, IČO: 35 555 777 a 2/ Košický samosprávny kraj, so sídlom v Košiciach, Námestie Maratónu mieru 1, IČO: 35 541 016, v konaní o náhradu škody vo výške 20.000,- eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 7C/89/2012-195 z 3.12.2014 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania - preddavkovo zaplatené znalečné vo výške 500,- eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania žalovaného v 2. rade a štátu rozhodol tak, že žalovaný v 2. rade ani štát nemá právo na náhradu trov konania.
Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa žalobu, doručenou súdu prvého stupňa dňa 27.9.2012 domáhal od žalovaného v 1. rade zaplatenia sumy 20.000,- eur titulom náhrady škody a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodňoval tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX U. V.. Ú.. F. - C. H. L.. Č.. XXX, v ktorom aj žije. Predmetnou žalobou sa domáha odškodnenia za škody, ktoré boli spôsobené na predmetnom rodinnom dome pôsobením zaťaženia cesty II/536, ktorú spravuje žalovaný, autodopravou a to tým, že cesta nebola stavebne riešená na intenzitu dopravy, nedostatočne absorbovala zaťaženie a prenášala ho cez betónové oplotenie rodinného domu a oporný múr na obvodové múry rodinného domu. Škoda spočíva v praskline v suterénnom murive v rozmeroch 180 cm na výšku a 3 cm na šírku a v celkovom narušení obvodových múrov rodinného domu, pričom náklady na jeho opravu a uvedenie do predošlého stavu žalobca vyčíslil na sumu 20.000,- eur.
V odôvodnení žaloby ďalej uviedol, že dom bol postavený v roku XXXX. U. C. XXXX si svojpomocne postavil oporný múr, ktorý spája obvodový múr domu s jeho oplotením, pričom tak vytvoril zábranu pre zosuv pôdy k ceste, ktorou sa do domu vchádza a keď v roku XXXX oporný múr búral, zistil, že počas
ani nie 10 rokov vplyvom prenášaných tlakov a vibrácií došlo k vtlačeniu oporného múru do obvodového múru domu, čím bola vytvorená kolmá prasklina na obvodovom múre, ktorá je práve na mieste spojenia oporného a obvodového múru. Prenášaním tlakov a vibrácií z cestného telesa na oplotenie rodinného domu a oporný múr rodinného domu došlo k jeho deformácií, ktorá je očividná aj na betónovom oplotení, ktoré je vtlačené do vnútra záhrady v smere od cesty a bola tak silná, že murivo bolo rozrušené do takej miery, že pri búraní oporného múru vypadávali kamene osadené v betónovom základe.
Žalobca si pred doručením žaloby súdu prvého stupňa dal vyhotoviť znalecký posudok Ing. Ladislavom Labisom, ktorý v odbornom stanovisku vyslovil záver, že záťaž cestného telesa sa prenáša aj na oplotenie a cez oporný múr (toho času zbúraný) aj na obvodové múry rodinného domu. Reagujúc na sťažnosť žalobcu zo dňa 26.7.2010 si dal žalovaný v 1. rade taktiež vypracovať znalecký posudok Ing. Tomášom Vargom, PhD., č. 1/2012, ktorý konštatoval, že podstatnejší vplyv na narušenie obvodového muriva má nekvalita jeho výstavby a skutočnosť, že nepodpivničená časť domu nie je dokonale vyplnená zhutneným násypom. Ďalej skonštatoval, že vychýlenie oplotenia súvisí s dynamickým zaťažením premávky na ceste, pričom súčasne dochádza k čiastočnému poklesu krajnice a samotného cestného telesa. Žalobca s vypracovaným znaleckým posudkom v prospech žalovaného nesúhlasil. Mal za to, že žalovaný v 1. rade ako správca cesty má ako zodpovedajúci subjekt stavebne upraviť cestu a krajnicu tak, aby boli vylúčené alebo minimalizované akékoľvek vplyvy na jeho dom a preto zodpovedá za vzniknutú škodu v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) s odkazom na § 420a OZ, keďže nedostatočne stavebne zabezpečil cestné teleso a krajnicu premávky a ako prevádzkovateľ danej cesty má cestu zabezpečiť tak, aby nedochádzalo k poškodeniu a škodám na majetku, keďže mal vybudovať také stavebno-technické riešenie, ktoré by eliminovalo vplyv cestného telesa a premávky na nej, na majetok žalobcu.
Uznesením č.k. 7C/89/2012-66 zo dňa 31.1.2013 súd prvého stupňa pripustil do konania vstup žalovaného v 2. rade.
Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil najprv v zmysle § 106 ods. 1,2 OZ v kontexte vznesenej námietky premlčania žalovanými v 1. a 2. rade. Uviedol, že žalobca sa o škode určujúcej začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty dozvedel prvýkrát v r. XXXX, kedy zistil porušenie rodinného domu pri búraní oporného múru, konkrétne dňa XX.X.XXXX, kedy žalobca podal a písomne adresoval sťažnosť, ktorou sa domáhal od žalovaného v 1. rade urýchlenej opravy cesty a finančného odškodnenia škody spôsobenej na jeho rodinnom dome. Podľa podacej pečiatky predmetná sťažnosť podaná žalobcom bola žalovanému v 1. rade doručená dňa 3.8.2010, pričom žalovaný v 1. rade na túto sťažnosť odpovedal listami zo dňa 14.3.2011, 8.8.2011 a 29.9.2011, v ktorých sa nebránil zodpovednosti za spôsobenú škodu a ani neodkazoval žalobcu na iný zodpovednostný subjekt. Súd prvého stupňa konštatoval, že nakoľko žalobca podal žalobu voči žalovanému v 1. rade dňa 27.9.2012, učinil tak po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá mu uplynula dňom 26.7.2012.
Vzhľadom na uplynutie subjektívnej premlčacej lehoty titulom uplatnenia nároku na náhradu škody voči žalovanému v 1. rade, súd prvého stupňa žalobu proti žalovanému v 1. rade z dôvodu dôvodne vznesenej námietky premlčania zamietol.
Žalobca podaním zo dňa 16.1.2013 podal návrh na pripustenie vstupu žalovaného v 2. rade do konania, o ktorom súd prvého stupňa rozhodol uznesením č.k. 7C/89/2012-66 z 31.1.2013.
Uviedol, že tak ako u žalovaného v 1. rade, tak aj u žalovaného v 2. rade žalobca v roku XXXX zistil porušenie rodinného domu pri búraní oporného múru. S určitosťou o vzniku škody, a kto za ňu zodpovedá (podľa jeho vtedajšieho úsudku) vedel dňa XX.X.XXXX podaním sťažnosti u žalovaného v 1. rade. Až dňa 3.12.2012 žalobca rozšíril žalobu aj voči žalovanému v 2. rade a preto súd prvého stupňa z dôvodu, že už dávno uplynulo dvojročná subjektívna lehota žalobcu na podanie žaloby, žalobu z dôvodu vznesenej námietky premlčania proti žalovanému v 2. rade taktiež zamietol.
Súd prvého stupňa vzhľadom aj na dôvodne vznesené námietky premlčania zo strany žalovaných, sa zaoberal aj preskúmavaním, či žalovaný v 1. rade je v tomto konaní pasívne legitimovaný.
Vychádzal zo zák. č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky s účinnosťou od 1. 1. 2004, kde článok II menil a doplnil zákon č. 135/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Cestný zákon“). Citoval § 3d ods. 2, § 24b ods. 3 Cestného zákona a zákon č. 446/2001 o majetku vyšších územných celkov v platnom znení dňa 29.12.2003 s odkazom na § 24b ods. 3 zák. č. 416/2001 Z.z. a dospel k záveru, že vlastníkom cesty II. triedy je Košický samosprávny kraj, ktorý na zabezpečenie správy pozemných komunikácií v jeho vlastníctve zriadil podľa § 21 ods. 8 zákona č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách organizáciu - Správu ciest Košického samosprávneho kraja so sídlom v Košiciach, Námestie Maratónu mieru 1, ako právnickú osobu s odkazom na ust. § 3d ods. 5 písm. b/ tohto zákona v platnom znení. Z výpisu z LV č. XXX zistil, že výlučným vlastníkom parc. č. Z. XXX U. V.. Ú. F. je Košický samosprávny kraj, pričom rozsah škôd, za ktoré zodpovedá Správa ciest KSK, vymedzuje ustanovenie § 9a ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon). Mal za to, že podľa tohto ustanovenia „správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácií zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií, a ktorých príčinou boli závady zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možnosti tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť. Pri výklade a špecifikácii pojmu „závad v zjazdnosti“ odkázal na ust. § 12 ods. 2 vyhl. č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách.
Súd prvého stupňa mal za preukázané, že škoda, ktorá vznikla žalobcovi na jeho rodinnom dome, nespĺňa ani jednu z vyššie uvedených kumulatívnych podmienok, keďže nebola spôsobená závadou v zjazdnosti cesty II/536 a nevznikla ani pri užívaní komunikácie žalobcom. Preto žalobu o náhradu škody vo vzťahu k žalovanému v 1. rade aj z dôvodu, že žalovaný v 1. rade nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom v tomto konaní, zamietol.
Keďže žalovaný v 2. rade vzniesol námietku premlčania až na poslednom pojednávaní, súd prvého stupňa vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie na posúdenie opodstatnenosti nároku žalobcu na náhradu škody voči žalovanému v 2. rade a vec právne posúdil aj v zmysle ust. § 420 ods. 1 až 3 OZ.
Súd prvého stupňa apeloval na odôvodnenie podanej žaloby a uviedol, že žalobca sa domáha odškodnenia za škody spôsobenej na jeho rodinnom dome v kat. úz. F., ktorá mala byť spôsobená pôsobením zaťaženia cesty K. tým, že cesta nedostatočne absorbovala zaťaženie dopravou, čo sa prenášalo cez betónové oplotenie rodinného domu a oporný múr na obvodové múry rodinného domu. V odôvodnení žalobca škodu vyšpecifikoval tak, že táto spočíva v praskline v suterénnom murive a v celkovom narušení obvodových múrov rodinného domu s vyčíslením nákladov na opravu domu vo výške 20.000,- eur.
Súd prvého stupňa mal za to, že z predmetného odôvodnenia žaloby nevyplýva, aby sa žalobca domáhal náhrady škody aj na iných priľahlých stavbách k rodinnému domu, pričom zo záverov znaleckého posudku nariadeného súdom vyplýva, že ani jeden z komponentov, či už dynamické zaťaženie dopravou na ceste, ani povrchová voda nemajú degeneračný vplyv na konštrukciu rodinného domu, ani na poškodenie rodinného domu a na vytvorenie trhliny v jeho obvodovom murive. Preto konštatoval, že žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť svojho tvrdenia, že žalovaný v 2. rade (ako aj žalovaný v 1. rade) zodpovedá za škodu, ktorá mu bola spôsobená na jeho rodinnom dome č. XXX U. V.. Ú.. F., nakoľko nebolo preukázané zavinenie žalovaných na vzniku takejto škody, ani príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovanými v 1. a 2. rade a škodou. Odkazoval na znalecký posudok č. 9/2014, ako aj závery znaleckého posudku vyhotoveného Ing. T. Vargom, PhD. č. 1/2012. V ich záveroch znalec konštatoval, že príčinou vzniku zvislej trhliny na rodinnom dome žalobcu nebol tlak od opornej steny, resp. umelá seizmicita od dopravy, ktorú oporná stena by mohla prenášať na rodinný dom,
nakoľko ďalším významným nepriaznivým účinkom vzniku škody je nekvalitná výstavba svojpomocne vyhotovených obvodových stien rodinného domu žalobcom. Preto dynamické zaťaženie 9 m vzdialenej cestnej komunikácie je irelevantné na vznik trhliny.
V závere odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvého stupňa dodal, že pokiaľ by žalobca v tomto konaní zo záverov znaleckého posudku vyvodzoval, že žalovaný v 2. rade nesie zodpovednosť za poškodenie plota, tohto nároku sa priamo svojou žalobou žalobca nedomáhal, nevyčíslil osobitne škodu spôsobenú poškodením plota, a aj keby k tomu pristúpil, aj tento nárok tak, ako pôvodný, je voči žalovanému v 1. aj v 2. rade premlčaný.
O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalovanému v 1. rade, náhradu ním požadovaných trov konania, ktoré pozostávajú z preddavkovo zaplateného znalečného vo výške 500,- eur.
Keďže žalobca bol v konaní neúspešný, pričom bol oslobodený od súdnych poplatkov, v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. súd prvého stupňa ho nezaviazal na náhradu preddavkovo zaplatených trov štátu a rozhodol, že štát nemá voči žalobcovi právo na náhradu týchto trov konania, taktiež žalovaný v 2. rade, ktorý si náhradu trov konania neuplatnil.
Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ a e/ O.s.p. t.j., že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (čo je podľa odvolacieho súdu odvolacím dôvodom nie v zmysle § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p., ale správne písm. f/ O.s.p.).
Žalobca sa domnieva, že z vykonaného dokazovania vyplýva a to najmä zo znaleckého posudku č. 9/2014 vypracovaného Doc. Ing. Andrejom Sokolíkom, CSc. vznik škody ako aj príčinná súvislosť. Mal za to, že z predmetného posudku vyplýva, že síce dynamické zaťaženie cestného telesa nemá a ani nemalo vplyv na poškodenie rodinného domu, ale odvodnenie komunikácie vybudované v roku 2012, je podľa znalca nezodpovedajúce technickým predpisom, keďže v čase keď bola spôsobená škoda na rodinnom dome a oplotení na ceste nebolo žiadne odvodnenie. Uviedol, že nové odvodnenie cesty spôsobuje akumuláciu vody v žľaboch s nedostatočným spádom, a následne (po stečení alebo rozprsknutí dopravou na ceste) pôsobí degeneratívne na rodinný dom a výjazd z rodinného domu. Voda z cesty vteká žalobcovi do dvora cez okraj žľabu a práve preto vhodným a technicky správnym osadením odvodnenia komunikácie by nedošlo a nedochádzalo ku škode na majetku žalobcu. Nestotožnil sa so závermi znaleckého posudku ohľadne vplyvu dynamického zaťaženia na rodinný dom, keďže znalec nemohol vykonať znalecké dokazovanie v rozsahu ako sám spočiatku navrhoval, a to kopanou sondou a priamym pozorovaním podkladu vozovky, kedy by mohol jednoznačne ustáliť vplyv dynamického zaťaženia komunikácie na rodinný dom v minulosti, vzhľadom na odmietnutie povolenia vykonať kopanie sondy žalovaným v 1. rade (príloha č. 6 znaleckého posudku). Uviedol, že chcel vypočuť znalca Doc. Ing. Andreja Sokolíka, CSc. ohľadne možných rozdielov vo vyhodnotení vplyvu dynamického zaťaženia na rodinný dom s poukazom na nemožnosť vykonať kopanú sondu oproti stavu, keď vychádzal len z projektovej dokumentácie a neinvazívnych metód výpočtu, pričom súd prvého stupňa zamietol dopočutie znalca ohľadne týchto skutočností na pojednávaní dňa 18.11.2014 a dokazovanie vo veci ukončil.
Žalobca namieta, že súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní spojil nárok na náhradu škody na rodinnom dome s nárokmi na náhradu škody na oplotení rodinného dom, ktorých vznik bol preukázaný v odlišných časoch, ako aj odlišným spôsobom. Škodu na rodinnom dome z titulu dynamického zaťaženia a škodu na oplotení rodinného domu taktiež z titulu dynamického zaťaženia žalobca zistil rovnako v roku XXXX s poukazom na jeho sťažnosť zo dňa XX.XX.XXXX. Mal ale za to, že škodu na oplotení rodinného domu ako aj na betónovom vjazde spôsobenú vodou, zistil až po podaní žaloby, nakoľko škoda priamo
súvisí s rekonštrukciou cesty, v rámci ktorej bolo osadené nedostatočné odvodnenie cestného telesa a predmetná rekonštrukcia sa vykonala v priebehu júna 2012 a jej vplyv zistil žalobca, až po predmetnej rekonštrukcii. Preto až následne rozšíril žalobu podaním zo dňa 22.4.2013 o náhradu škody na oplotení rodinného domu a betónového vjazdu a to z dvoch príčin, jednak z dôvodu dynamického zaťaženia a jednak vplyvom vody.
Poukazoval na to, že ak celková škoda bola spôsobená opakovaným či pokračujúcim pôsobením tej istej škodovej udalosti, môže ísť jednak buď o nedeliteľný nárok, alebo o viac samostatných nárokov, o ktoré ide vtedy, ak vedľa už vzniknutej škody vznikli neskoršie z tej istej škodovej udalosti ďalšie následky, ktoré znamenajú ďalšiu škodu, ktorých náhradu nebolo možné požadovať skôr, pretože ešte tieto následky (t. j. škoda) neexistovali. Uviedol, že škoda na rodinnom dome vznikla v priebehu druhej polovice roku XXXX, pričom žalobca sa domáhal opravy a odškodnenia mimosúdne u žalovaného v 1. rade a podľa neho účelovo až na pojednávaní dňa 3.12.2012 oznámil žalovaný v 1. rade, že má pochybnosti o svojej pasívnej vecnej legitimácii. Preto mal za to, že ho uviedol do omylu ohľadne zodpovednostného subjektu. Vzhľadom k tomu nemohla v danej veci uplynúť subjektívna premlčacia lehota, ktorá vyžaduje vedomosť o škode, ako aj vedomosť o subjekte, ktorý za škodu zodpovedá.
Poukazoval na to, že skutočne sa dozvedel o vzniku škody a o príčinnej súvislosti medzi cestným telesom a škodou až z odborného stanoviska Ing. Ladislava Labisa. Vychádzajúc z vyjadrení žalovaných počas súdneho konania, ktorí nemali ustálenú zodpovednosť za vzniknutú škodu, a až na pojednávaní dňa 19.11.2014 žalovaný v 2. rade uznal svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Preto nemohlo dôjsť k uplynutiu subjektívnej ani objektívnej premlčacej lehoty u žalovaného 2. rade.
Uviedol, že v danej veci je nutné rozlišovať škodu spôsobenú vplyvom prenášania tlakov a otrasov, so škodou vzniknutou pôsobením vody, ktorá nastala pred oplotením rodinného domu. Zdôraznil, že otrasy a tlaky prebiehali už v rokoch XXXX kedy cestné teleso bolo pôvodného stavu bez rekonštrukcie a následne až po rekonštrukcii cesty v roku 2012 nastali aj problémy s vodou stekajúcou na dvor žalobcu, resp. stojacou pred jeho oplotením, spôsobenú nedostatočným odvodnením nového cestného telesa. Vzhľadom k tomu mal žalobca za to, že v prípade vplyvu vody sa jedná o pokračovanie v porušovaní povinnosti predchádzať vzniku škody na cudzom majetku, resp. škody vzniknutej prevádzkovou činnosťou žalovaného v 2. rade, pričom táto škoda podľa neho vznikla až po osadení nového cestného telesa bez dostatočného odvodnenia. Preto, v prípade vplyvu vody na vznik škody na oplotení a betónovom vjazde mohla začať plynúť premlčacia doba až od roku 2012, kedy bola vykonaná rekonštrukcia cesty a osadenie nevyhovujúcich odvodňovacích žľabov. Navrhoval, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Žalovaný v 2. rade k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne ako aj právne správny. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil. Mal za to, že závery znaleckého posudku č. 9/2014 vypracovaného Doc. Ing. Andrejom Sokolíkom, CSc. sú jednoznačné a nepreukazujú žiadnu príčinnú súvislosť medzi pôsobením cesty na vznik škody. Zo strany žalobcu sú prezentované skutočnosti vytrhnuté z kontextu. Znalec jednoznačne vo vypracovanom znaleckom posudku uviedol, že voda stekajúca z cesty nemá vplyv na rodinný dom a to aj vzhľadom na tú skutočnosť, že dom stojí pod svahom ako takým, a voda padajúca vo forme dažďa alebo snehu steká k rodinnému domu bez ohľadu na cestu a jej odvodnenie. K nevykonaniu kopania sondou do vozovky v kontexte namietaného nedostatočného neinvazívneho spôsobu merania, žalovaný v 2. rade jeho vykonanie považoval za tendenčné a v rozpore s bežnou praxou, keďže neinvazívne spôsoby zisťovania skutočného stavu sú často krát presnejšie ako priame zisťovanie. Takýto spôsob bol využitý aj pri zisťovaní kvality betónu v základoch domu, t.j. bez jeho navŕtania, čo žalobca ani nenamietal. Uviedol, že rodinný dom, ako aj cesta boli postavené v približne rovnakom čase, no kým cesta prešla rekonštrukciou a prispôsobila sa novým parametrom, rodinný dom ostal v pôvodnom stave a žalobca nevykonal všetky potrebné opatrenia, ktoré by smerovali k spevneniu základov alebo ich ochrane pred vodou. Napriek tomu, že žalobca v odvolaní uvádza, že za žalovanú škodu považoval aj škodu na oplotení, uvedená skutočnosť nevyplýva zo žiadnych jeho podaní, ktorými by nárok rozšíril z rodinného domu aj na oplotenie a preto ide o samostatný nárok. Apeloval na to, že skutočnosť kto je vlastníkom
cesty, kto je jej správcom, sú známe nielen z katastra nehnuteľností, ktorý je verejne prístupný, ale aj zo samotných právnych predpisov kde platí jednoznačne „Ignorantia juris non excusat“.
Žalovaný v 1. rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej lehote, preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p. verejne vyhlásil po tom, čo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 28.4.2015 o 13.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 20.4.2016.
Žalobca v odvolaní uplatňuje odvolacie dôvody uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ a f/ O.s.p. teda, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. a/ až h/ O.s.p..
Vadami konania podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 221 ods. 1 O.s.p., ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu napr. pri dokazovaní (ak pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami O.s.p.), pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti, ku ktorým došlo počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom tieto vady nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Typickou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Ide napr. o nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a pod., neposkytnutie poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 101 ods. 1 O.s.p.) alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 120 ods. 1 prvá veta O.s.p.), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania, aj keď pre to neboli splnené podmienky (§ 115 ods. 1 O.s.p.) a pod. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami O.s.p., napr. ak súd nevykonal dokazovanie na pojednávaní (§ 122 ods. 1 O.s.p.), svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz nebol vykonaný spôsobom ustanoveným v § 129 ods. 1 O.s.p., účastníkovi v rozpore s § 123 O.s.p. nebolo poskytnuté právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali, a pod.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. je daný aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, keďže ide o vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Judikatúra Najvyššieho súdu SR (R 111/1998) už dávnejšie dospela k záveru, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladá (len) inú vadu konania vyjadrenú v ust. § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. (napr. sp.zn. 3Cdo/249/2008, 3Cdo/290/2009, 3Cdo/138/2010, 3Cdo/49/2011, 3Cdo/165/2011, 3Cdo/84/2012, 3Cdo/49/2013, 3Cdo/18/2013, 1Cdo/140/2009, 1Cdo/181/2010, 2MCdo/18/2008, 2Cdo/83/2010, 4Cdo/310/2009, 5Cdo/290/2008, 5Cdo/216/2010, 6Cdo/25/2012, 7Cdo/52/2011, 7Cdo/109/2011 a 1ECdo/10/2014). Správnosť takéhoto nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia a jej dôsledkov potvrdzujú tiež rozhodnutia ústavného súdu sp.zn. I.ÚS 184/2010, III. ÚS 184/2011, I. ÚS 264/2011, I. ÚS 141/2011, IV. ÚS 481/2011, III. ÚS 148/2012, IV. ÚS 481/2011, IV. ÚS 208/2012, IV. ÚS 90/2013, rovnako v náleze z 30.1.2013 sp. zn. III. ÚS 551/2012 a v náleze z 27.3.2014 IV. ÚS 196/2014.
Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p., nakoľko dáva jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky relevantné skutkové a právne otázky.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo keď výsledky hodnotenia dôkazov nezodpovedajú tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O.s.p.
Nesprávnym právnym posúdením veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil na správne zistený skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo aplikoval správny predpis ale ho nesprávne vyložil, prípadne vtedy, ak z preukázaných skutočností vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska rozsahu a spôsobu vykonania dôkazov ako aj ich hodnotenia na zistenie skutkového stavu veci dospel k záveru, že dokazovanie vo veci bolo vykonané v zmysle ust. § 120 a nasl. O.s.p. a výsledky hodnotenia dôkazov zodpovedajú tomu čo malo byť, prípadne bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až 135 O.s.p., pretože súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci z hľadiska spôsobilosti preukázať právne významných skutočností potrebných na rozhodnutie súdu prvého stupňa vo veci vzhľadom na vznesené námietky premlčania žalovanými v 1. a 2. rade.
Žalobca namietal nevykonanie dôkazu - dopočutie znalca Doc. Ing. Andreja Sokolíka, CSc., ohľadne možných rozdielov vo vyhodnotení vplyvu dynamického zaťaženia na rodinný dom, s poukazom na nemožnosť vykonať kopanú sondu oproti stavu, keď vychádzal len z projektovej dokumentácie a neinvazívnych metód výpočtu, ktorý súd prvého stupňa zamietol na pojednávaní dňa 18.11.2014 (podľa zistenia odvolacieho súdu dňa 19.11.2014). Na tomto na pojednávaní súd prvého stupňa uznesením
návrh žalobcu na dopočutie znalca zamietol z dôvodu, že otázka, ktorú žalobca a jeho právny zástupca mieni znalcovi dodatočne položiť bola vysvetlená a zodpovedaná v záveroch znaleckého posudku.
S týmto záverom odvolací súd súhlasí a poukazuje na správne zamietnutie ďalšieho dokazovania výsluchom znalca. Aj podľa odvolacieho súdu z obsahu znaleckého posudku vypracovaného znalcom Doc. Ing. Andrejom Sokolíkom, CSc., č. 9/2014 jasne vyplýva, že znalec sa s otázkou, ktorú opakovane žalobca predniesol vysporiadal tak, že ohľadom únosnosti vozovky z dôvodu, že nebolo možné realizovať sondy vo vozovke, zorganizoval meranie únosnosti vozovky pred rodinným domom v zmysle technických podmienok Slovenskej správy ciest a meranie a hodnotenie únosnosti zariadením KUAB. Vzhľadom k tomu aj podľa odvolacieho súdu sa znalec odborne vysporiadal a náhradným riešením zabezpečil potrebné meranie, ktorých výsledky potom spracoval v závere znaleckého posudku. Znalecký posudok znalec vykonal v spolupráci s ďalšími odborníkmi - znalcami, ktorých si k súdnoznaleckému dokazovaniu prizval, pretože ide o dostatočne fundovaných znalcov s odborným postupom. Preto nie je potrebné v tomto konaní polemizovať o tom, že sonda, ktorá by sa urobila priamo na vozovke by mala vplyv na iný záver súdnoznaleckého dokazovania, vychádzajúc aj z odôvodnenej námietky žalovaného v 1. rade, že by došlo k poškodeniu vozovky.
Odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa nevykonanie tohto dôkazu v odôvodnení napadnutého rozsudku bližšie odôvodnil na str. 9 ods. 2 a 3 a na správnosť tohto odôvodnenia odvolací súd poukazuje a naň prihliada.
Preto napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu a ani to, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický spor, prípadne, aby výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúci z ust. § 133 až § 135 O.s.p. alebo, aby na zistený stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne interpretoval.
Odvolací súd uvádza, že odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/ a f/ O.s.p. v prejednávanej veci neboli preukázané.
Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody spôsobenej na jeho rodinnom dome pôsobením zaťaženia cesty K., ktorú spravuje správne žalovaný v 2. rade, dopravou a ktorá tým, že nebola stavebne riešená na intenzitu dopravy (nedostatočné spevnený základ cesty), ktorá na nej prebieha v súčasnosti, nedostatočne absorbovala zaťaženie a prenášala ho cez betónové oplotenie rodinného domu a oporný múr na obvodové múry rodinného domu. Škoda spočívala v praskline v suterénnom murive v rozmeroch 170 cm na výšku a 3 cm na šírku a celkom narušení obvodových múrov rodinného domu, pričom náklady na ich opravu a uvedenie do predošlého stavu žalobca vyčíslil na 20.000, eur (viď bod I. odôvodnenia podanej žaloby). Z bodu III. odôvodnenia žaloby ďalej jednoznačne vyplýva, že zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá vznikla na rodinnom dome bola spôsobená nedostatočným stavebným zabezpečením cestného telesa a krajnice premávky, čo malo rozhodujúci vplyv na vznik škody v kontexte ust. § 420 OZ.
Následne podaním zo dňa 22.4.2013 žalobca rozšíril podanú žalobu titulom náhrady škody aj o škodu spôsobenú na oplotení rodinného domu v dĺžke 30 m a betónovom vjazde do rodinného domu v dĺžke cca 20 m a šírke 3 m, ktorú spôsobil prenos tlaku a otrasov cestného telesa, ako aj stojaca voda. Doterajší skutkový stav týkajúci sa predmetného rozšírenia základu nároku žalobcu odôvodňoval znaleckým posudkom vypracovaným Ing. Tomášom Vargom, PhD. č. 1/2012 v časti 2.4. Uviedol, že cestné teleso a jeho nekvalitná stavba má vplyv aj na oplotenie rodinného domu, ktoré je poškodené, pričom zotrval na pôvodnej výške náhrady škody vo výške 20.000,- eur. V tomto rozšírení žaloby zároveň poukazoval na to, že k premlčaniu nároku na náhradu škody žalobcu nedošlo ani v prípade oplotenia rodinného domu alebo betónového vjazdu, lebo vznik škody a príčinnú súvislosť škody na rodinnom dome a jeho
oplotení s cestným telesom a betónovom vjazde žalobca zistil až z vypracovaného odborného vyjadrenia k praskline v suterénnom murive rodinného domu zo dňa 16.6.2011 od Ing. Ladislava Labisa.
Podľa § 420 ods. 1,2,3 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Citované ustanovenie pri určovaní rozsahu náhrady škody rozoznáva skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného (prípadne náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav).
Odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa nárok žalobcu na náhrady škody v zmysle § 420 OZ zamietol voči žalovaným v 1. a 2. rade v dôsledku vznesenej námietky premlčania, s odkazom na uplynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá plynie v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby. Vychádzal z tej skutočnosti, že žalobca sa na žalovaného v 1. rade obrátil sťažnosťou zo dňa 26.7.2010 doručenej žalovanému v 1. rade dňa 3.8.2010 (č.l. 43) z dôvodu opravy sklonu hlavnej cesty v F. T. H. Č.. XXX, ktorá poškodila plot jeho rodinného domu. Náväzne na to mu tlak ich cesty poškodil dom a to tak, že má narušené základy a popraskané múry domu. Žiadal o urýchlenú opravu cesty, ako aj finančné odškodnenie škody spôsobenej na jeho dome. Žalovaný v 1. rade mu odpoveďou zo dňa 14.3.2011 oznámil, že nie je možné, aby pôsobením zaťaženia od cesty došlo k praskaniu stien na dome žalobcu, keďže dom sa nachádza v dostatočnej vzdialenosti od cesty a čo sa týka úpravy cesty K. táto je zaradená do investičného zámeru, ktorého realizácia je predpokladaná v rokoch 2011 až 2012. Žalobca práve na základe tejto odpovede si dal vypracovať statický posudok Ing. Ladislavom Labisom v júni 2011, k praskline v suterénnom murive rodinného domu. Tu bol vyslovený záver, že záťaž cestného telesa sa prenáša aj na oplotenie a cez zbúraný oporný múr aj na obvodové múry rodinného domu (č.l. 12-14 spisu). Tento posudok bol podkladom pre doručenie žaloby na súd prvého stupňa dňa 27.9.2012, ktorou si žalobca uplatňuje náhradu škody vo výške 20.000,- eur. Znalecký posudok vyhotovený na návrh žalovaného č. 1/2012 znalcom Ing. Tomášom Vargom, PhD. zo dňa 12.12.2012 spochybnil hore uvedené závery (č.l. 15-27 spisu).
Odvolací súd uvádza, že právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví (§ 106 ods. 1. a 2 OZ).
Ustanovenie § 106 OZ upravuje premlčaciu dobu vo vzťahu ku všetkým právam na náhradu škody. Táto premlčacia doba sa uplatní vo vzťahu k ustanoveniam § 420 a nasl. OZ, ale aj vo vzťahu k tým ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú zodpovednosť za škodu v rámci špecifických právnych vzťahov (pozri napr. § 42 a § 510 OZ a pod.). Pri práve na náhradu škody je teda stanovená dvojitá kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Ich začiatok je stanovený samostatne; kým objektívna premlčacia doba plynie od tzv. škodovej udalosti, subjektívna plynie odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Ich vzájomný vzťah je taký, že sú od seba nezávislé, čo do svojho priebehu, jeho začiatku i konca, a ak skončí priebeh jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. Pre vzťah objektívnej a subjektívnej premlčacej doby teda platí zásada, že lehota zo subjektívne stanoveným začiatkom nemôže skončiť neskôr ako lehota s objektívne určeným začiatkom, ale môže skončiť najneskoršie s ňou. V tejto súvislosti môžu nastať rôzne okolnosti plynutia subjektívnej doby premlčania.
Občiansky zákonník viaže premlčanie práva z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby na časovú podmienku uplynutia dvojročnej doby na vedomosť poškodeného - o škode a kto za ňu zodpovedá. Premlčacia doba začína plynúť dňom, kedy sa poškodený skutočne (nie iba predpokladane) dozvedel o škode, t.j. kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy určitého druhu, ktorú možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde a ďalej o tom, kto za škodu zodpovedá (porovnaj R 38/1975).
Pojem „dozvie sa o škode“ (§ 106 ods. 1 OZ) vyjadruje teda nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo o udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť, vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde (Z IV, str. 634 ods. 3). Nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne (napr. na základe odborného posudku), ale v zmysle ust. § 106 ods. 1 OZ sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia (rozhodnutie NS ČR z 29.11.2006 sp.zn. 25Cdo/721/2005).
K vedomosti o škodcovi a k plynutiu subjektívnej premlčacej doby treba poukázať na tú skutočnosť, že poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá v zmysle § 106 ods. 1 OZ, v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti (R/16/2014).
Vychádzajúc z uvedeného zdôvodnenia plynutia dvojročnej premlčacej doby pri práve na náhradu skutočnej škody prameniacej z vedomosti poškodeného o škode a kto za ňu zodpovedá, odvolací súd poukazuje na nedôvodnosť odvolacích námietok žalobcu.
Žalobca mal vedomosť o existencii škody, či už na rodinnom dome - jeho obvodovom múre, oplotení a kto za ňu zodpovedá už dňa 26.7.2010, keďže vtedy podal a písomne adresoval sťažnosť žalovanému v 1. rade, ktorou sa domáhal od žalovaného v 1. rade urýchlenej opravy cesty a finančného odškodnenia škody spôsobenej na jeho rodinnom dome. Predmetná sťažnosť bola podľa podacej pečiatky žalovanému v 1. rade doručená dňa 3.8.2010, čo ale nemá vplyv na plynutie premlčacej doby v kontexte vedomostí žalobcu o vzniknutej škode, kto za túto škodu zodpovedá, bez ohľadu na to, že v čase podania žaloby žalovaný v 1. rade nebol vo veci pasívne vecne legitimovaný a žalobca označil ako žalovaného v 2. rade nie dňa 3.12.2012 ako to uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa, ale až dňa 21.1.2013 doručením návrhu na pripustenie vstupu žalovaného v 2. rade do konania (viď uznesenie na č.l. 66) súdu prvého stupňa.
Odvolací súd sa preto stotožňuje s konštatovaním súdu prvého stupňa, že žaloba žalobcu podaná na súd prvého stupňa dňa 27.9.2012 je ním podaná po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty, keďže k uplynutiu dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty došlo dňom 26.7.2012, rovnako u oboch žalovaných a to z titulu náhrady škody vzniknutej na rodinnom dome žalobcu, jeho obvodovom múre, ako aj oplotení.
Odvolací súd uvádza, že námietka žalobcu voči správnemu posúdeniu vecnej pasívnej legitimácie vo veci náhrady škody ním uplatnenej najprv proti žalovanému v 1. rade a až dňa 21.1.2013 správne voči žalovanému v 2. rade, nemá vplyv na posúdenie vznesenej námietky premlčania žalovaným v 2. rade a to so zreteľom na výpis LV č. XXX T.. Č.. Z. XXX V.. Ú.. F., ako aj tú skutočnosť, že výpisy z LV sú verejne prístupné, so zreteľom na citované právne predpisy uvedené na strane 11-12 odôvodnenia napadnutého rozsudku posledný a prvý odsek, z ktorých jednoznačne vyplýva, že v danej veci je správcom cestnej komunikácie žalovaný v 2. rade.
Odvolací súd dodáva, že nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku škody) presne (napr. na základe odborného posudku), ale v zmysle ust. § 106 ods. 1 OZ sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch. Keďže žalobca vzniknutú škodu vyčíslil vo výške 20.000,- eur, o výške škody mal vedomosť a teda aj o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch už dňa XX.X.XXXX, keď žalovanému v 1. rade adresoval sťažnosť. Už vtedy mal podľa odvolacieho súdu žalobca vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá v zmysle § 106 ods. 1 OZ, keďže táto vedomosť nastáva v okamihu preukázateľného získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá, pričom v uvedenom okamihu nemusí byť daná nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti. V čase podania sťažnosti u žalovaného v 1. rade dňa XX.X.XXXX už žalobca mal preukázateľne zistené skutkové okolnosti, kto za škodu zodpovedá, aj keď sa nesprávne domnieval, že je to žalovaný v 1. rade, ako aj jej výške, ktorú vyčíslil vo výške 20.000,- eur.
Vzhľadom k tomu je nárok žalobcu jednoznačne premlčaný a to voči žalovanému v 1. rade, ktorý nie je vo veci vecne pasívne legitimovaný, ako aj voči žalovanému v 2. rade, ktorý je vo veci vecne pasívne legitimovaný, keďže obaja žalovaní dôvodne vzniesli námietky premlčania uplatneného nároku na náhradu škody vo výške 20.000,- eur, ktorý v zmysle odôvodnenia žaloby pozostáva zo škody na rodinnom dome a na betónovom oplotení. Táto škoda jednoznačne v zmysle súdom nariadeného znaleckého posudku č. 9/2014 znalcom Doc. Ing. A. Sokolíkom, CSc. nie je spôsobená dynamickým zaťažením dopravou, ani vodou, ktorá nemá degeneračný vplyv na konštrukciu rodinného domu. Ďalej znalec dodal, že merania preukázali, že cesta č. K. U. V.. Ú. F. (v okolí domu č. súp. XXX) je vyhotovená v kvalite a nosnosti (únosnosti), ktorá zodpovedá zaťaženiu cesty dopravou, ako aj pre daný typ cestnej komunikácie, tak vzhľadom na intenzitu premávky, ako aj hmotnosť dopravných prostriedkov. Geodetické meranie potvrdilo, že nivelita vozovky má plynulý priebeh a v okolí domu č. súp. XXX nebol nameraný a zaznamenaný žiadny pokles konštrukcie vozovky. Výškové vedenie trasy komunikácie je plynulo vedené v údolnom oblúku. Tým vplyv dopadnutého zaťaženia nebol pri vzniku škody v konaní preukázaný.
K uplatnenej odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa skutočnosti, že až rekonštrukciou cesty vykonanej v priebehu júna 2012 došlo k rozšíreniu žaloby podaním zo dňa 22.4.2013, podanej na súd prvého stupňa dňa 22.4.2013 o náhradu škody na oplotení rodinného domu a betónovom vjazde a to z dôvodu vplyvu stekajúcej vody, ako aj rekonštrukciou cesty, ktorá bola vykonaná až v roku 2012, odvolací súd konštatuje, že tento uplatnený nárok na náhradu škody je samostatným nárokom, nakoľko vznik tejto škody u žalobcu vznikol neskoršie, a v čase uplatnenia žaloby žalobcom ju nebolo možné ešte žalobcom požadovať, pretože táto škoda v čase podania žaloby na súd prvého stupňa dňa 27.9.2012 ešte neexistovala a preto neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že vznik tejto škody, ako aj nárok z tohto titulu možno subsumovať pod celkovú škodu uplatnenú podanou žalobou titulom náhrady škody vo výške 20.000,- eur.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a preto odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny, ako aj s ním súvisiaci výrok o trovách konania podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný a úspešní žalovaní si ich náhradu nežiadali.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.