Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/87/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v právnej veci žalobcu: R. W., a.s., Q. č. 8, O., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou O., O. a spol. s r.o., so sídlom v O., Dr. B. D. č. XX, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: S. & W., s.r.o., so sídlom v S., I. č. XX, IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 711,48 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. -68 zo dňa 30.1.2015 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa. Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 711,48 eur s 0,05% - ným úrokom z omeškania denne odo dňa 24.6.2011 až do zaplatenia a nahradiť trovy právneho zastúpenie vo výške 376,76 eur a iné trovy konania vo výške 42,50 eur X.. Q. O., advokátovi, konateľovi na účet O., O. a spol., s.r.o., Dr. B. D. č. XX, O., do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom rozhodol prvostupňový súd o peňažnom nároku uplatnenom žalobou vo výške 711,48 eur s príslušenstvom a to o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 47,60 eur s prísl., z titulu nezaplatenia faktúr za poskytované telekomunikačné služby a o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 663,88 eur s prísl. z titulu vyúčtovania zmluvnej pokuty.

Konštatoval prvostupňový súd, že žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že jeho firma prebrala záväzok za posledné 3 mesiace užívania Internetu a ani jedna faktúra vystavená žalobcom neobsahovala správne údaje, resp. chýbali tak, aby si to firma mohla zúčtovať podľa zákona o účtovníctve, že niekoľkokrát kontaktoval žalobcu cez zákaznícke miesta, aby urobil nápravu, celkovo bol trikrát v R. centre v tejto veci a ani potom nedošlo k náprave.

Prvostupňový súd vykonaným dokazovaním (oboznámením listinných dôkazov - Zmluvy č. O ako aj Dodatku k zmluve č. U faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.3.2011 na sumu 25,69 eur splatnej dňa 18.3.2011, faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 1.4.2011 na sumu 16,60 eur splatnej dňa 15.4.2011, faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 2.5.2011 na sumu 3,98 eur splatnej 16.5.2011, faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 2.5.2011 na sumu 1,33 eur splatnej dňa 16.5.2011 ) zistil, že predmetom zmluvy č. O je zriadenie pripojenia odbernej jednotky s uvedenou adresou k optickej sieti spoločnosti R. za účelom užívania služieb R. P., že v zmysle predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanému W. kartu, ktorá umožňuje žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom ako aj, že SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX, ktoré dňa 7.2.2011 bolo prevedené z H. V. na žalovaného a že žalobca pri uzavretí Dodatku k zmluve č. U odpredal mobilný telefón (telekomunikačné

zariadenie značky Konvertor G-XXE za kúpnu cenu 33,16 eur). Žalovaný sa zaviazal používať služby poskytované žalobcom a riadne za ne platiť dohodnutú cenu. Konštatoval prvostupňový súd, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb fakturovaných žalobcom v celkovej sume 47,60 eur za obdobie XXXX/XX-XXXX/XX, v dôsledku čoho porušil zmluvné povinnosti a v zmysle Dodatku k zmluve č. U časť - následky neplnenia si zmluvných povinností, je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 663,88 eur.

Prvostupňový súd citujúc ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka uviedol, že účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy, ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Poukázal na to, že ide o špeciálnu úpravu inominátneho kontraktu vo vzťahu k ust. § 51 Občianskeho zákonníka, avšak z princípu zmluvnej voľnosti vyplýva, že v režime Obchodného zákonníka je možné uzatváranie inominátnych kontraktov. Poukázal tiež na to, že v danom prípade si účastníci dostatočne určili predmet svojich záväzkov.

Prvostupňový súd ďalej citoval ust. § 43 ods. 1, 2 zák.č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, § 43 ods. 3 citovaného zákona, § 41 ods. 1, 2, § 42 ods. 1 písm.a/ a ods. 4 citovaného zákona, § 544 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a uzavrel, že v danom prípade si zmluvné strany dojednali zmluvnú pokutu vo výške 663,88 eur (20.000,00 Sk) v prípade porušenia niektorej povinnosti účastníka uvedenej v bode 2.3. alebo 2.4. najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2., jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti (čl. 2 bod 2.5 Dodatku k zmluve o pripojení za poskytovanie služieb Orange Doma č. U

K tvrdeniam žalovaného prvostupňový súd uviedol, že dňa 7.2.2011 uzatvoril žalobca so žalovaným zmluvu O na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému telekomunikačné služby a v uvedený deň došlo so súhlasom žalobcu k uzatvoreniu Dohody o prevode pripojenia odbernej jednotky medzi odstupujúcim účastníkom Ingrid V. a pristupujúcim účastníkom - žalovaným a uviedol, že v zmluve č. O zo dňa 7.2.2011 a v Dohode o prevode pripojenia odbernej jednotky zo dňa 7.2.2011 sú uvedené údaje o žalovanom, ktoré žalovaný odsúhlasil svojim podpisom.

V nadväznosti na vyššie uvedené uviedol, že žalovaný nepreukázal, že žalobca uvádzal vo faktúrach iné údaje, ako údaje, ktoré žalovaný oznámil žalobcovi pri vzniku zmluvného vzťahu a v prípade, že nebol spokojný s obsahom faktúr a zistil vo faktúrach chyby, mal možnosť predmetné faktúry reklamovať v súlade s čl. 15 bod 15.4. Všeobecných zmluvných podmienok, podľa ktorých reklamáciu je účastník oprávnený uplatniť písomne v sídle spoločnosti žalobcu a adresovať ju oddeleniu reklamácii alebo prostredníctvom Telekomunikačného úradu SR a to v lehote 30 dní od oznámenia reklamovanej úhrady vo faktúre za poskytnuté služby alebo v lehote 30 dní od nekvalitného poskytnutia služby. V konaní však nebolo preukázané, že žalovaný písomne reklamoval vady a žalovaný teda žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že žiadal o opravu faktúr.

Pokiaľ žalovaný uviedol, že v každom dokumente vyprodukovanom žalobcom je pri mene používateľa uvedené meno odstupujúcej H. V., aj keď by tam malo byť uvedené meno niekoho iného, uviedol prvostupňový súd, že uvedené tvrdenie žalovaného je nepravdivé, keďže nie je pravdou, že v každom dokumente je uvedené meno odstupujúcej účastníčky H. V.. V zmluve č. O zo dňa 7.2.2011 uzavretej účastníkmi konania, z ktorej nároky si žalobca v tomto konaní uplatňuje, meno H. V. uvedené nie je. Q. H. V. je uvedené v písomnej Dohode o prevode pripojenia odbernej jednotky, kde je označená ako odstupujúci účastník.

K označeniu žalovaného vo faktúrach uviedol prvostupňový súd, že žalobca uviedol vo faktúrach údaje o žalovanom, ktoré mu žalovaný poskytol. Pri uzavretí Zmluvy a Dohody o prevode pripojenia žalovaný žalobcovi DIČ a IČ DPH neoznámil. Ak teda faktúry považoval žalovaný za nesprávne alebo neúplné mal možnosť predmetné faktúry reklamovať písomne, resp. žiadať o opravu alebo doplnenie ich obsahu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca poskytol telekomunikačnú služby žalovanému, avšak žalovaný nezaplatil za poskytnuté telekomunikačné služby faktúry a zmluvnú pokutu spolu vo výške 711,48 eur.

Citujúc ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka uviedol, že v konaní bolo preukázané, že sadzba úrokov z omeškania je dohodnutá vo výške 0,05% z dlžnej ceny za každý deň omeškania (čl. 11 bod. 11.14 Všeobecných zmluvných podmienok), a preto s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd vyhovel žalobe v celom rozsahu.

O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní vo veci úspešný ich náhradu vo výške 419,26 eur, ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku v sume 42,50 eur a z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 376,76 eur. Trovy právneho zastúpenia žalobcu pozostávali z odmeny za 5 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 19.6.2014, písomné podanie na súd 25.6.2014, 11.12.2014 a účasť na pojednávaní dňa 30.1.2015) s tým, že sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je vo výške 51,45 eur v súlade s ust. § 10 ods. 1 vyhl. MS SR 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, teda celkom 205,80 eur za 4 úkony právnej služby; sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 12,86 eur v zmysle ust. § 14 ods. 5 citovanej vyhlášky + 4x režijný paušál 8,04 eur a 1x 8,39 eur podľa ust. § 16 citovanej vyhlášky. Keďže právny zástupca je platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrada podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty (§ 18 ods. 3 citovanej vyhlášky) t.j. o 51,84 eur (20% DPH od 1.1.2011). Trovy konania pozostávali aj z náhrady za stratu času podľa ust. § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky vo výške 26,80 eur (13,40 eur x 2 polhodín za deň 19.6.2014) a 27,96 eur (13,98 eur x 2 polhodín za deň 30.1.2015) + 20% DPH - 10,95 eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Odvolací dôvod zakladal na ust. § 205 ods. 2 písm.c/, d/ a f/ O.s.p., teda že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V odvolaní uviedol, že považuje rozsudok za nezákonný a nesprávny a že celé konanie bolo vedené jednostranne bez akceptácie doložených dôkazov a zistení zo strany žalovaného, že ohľadne vyjadrenia žalovaného nie je zmienka, pokiaľ poukázal na zákon č. 222/2004 Z.z., konkrétne § 71 ods. 2 citovaného zákona, v zmysle ktorého je uvedené, čo všetko musí faktúra obsahovať, ako aj že za správnosť údaju vo faktúre a za včasnosť jej vyhotovenia zodpovedá platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu. Ignoráciu platného zákona a vymáhanie si niekoľkonásobne vymyslených nákladov a pokút zo strany navrhovateľa považuje za nekorektné a zavádzajúce. Ak navrhovateľ vystavil faktúru zle napriek tomu, že mu poskytol všetky relevantné údaje, tak podľa vyššie uvedeného zákona mal navrhovateľ vyzvať o ich doloženie a nehádzať zodpovednosť za jeho nekompetentnosť na plecia žalovaného. V dohode o prevode pripojenia odbernej jednotky je jasne uvedené kto je kto. Zároveň namietal aj priznané trovy právneho zastúpenia. Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania alternatívne zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca sa k odvolaniu podanému žalovaným nevyjadril.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, na prejednanie ktorého by podľa § 214 ods. 1 O.s.p. bolo potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť napadnutého rozsudku a jeho odôvodnenia a v celom rozsahu sa s ním stotožňuje. Na doplnenie odôvodnenia napadnutého rozsudku a k odvolaniu žalovaného, odvolací súd udáva nasledovné:

Žalovaný namietal v podanom odvolaní, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm.d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a

ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, keď výsledok hodnotenia dôkazov súdom nezodpovedá ust. § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli v konaní najavo, pretože súd opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo alebo preto, že pri hodnotení dôkazov prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, prípadne vierohodnosti je logický rozpor.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm.c/ O.s.p. je daný vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. K tomuto odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné, ďalej dôkazy nadbytočné t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.

Odvolací súd má za to, že v posudzovanej veci súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. a na základe týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva úvaha súdu, ktorou sa riadil pri hodnotení vykonaných dôkazov ako aj úvaha, na základe ktorej dospel k záveru o dôvodnosti nároku žalobcu s poukazom na skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Súd prvého stupňa vykonal všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy a iné dôkazy účastníci nenavrhli vykonať, hoci boli poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p..

V sporovom konaní účastníci majú povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť /§ 101 ods. 1 O.s.p./. Táto povinnosť spočíva v tom, že žalobca i žalovaný musia tvrdiť konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok, resp. odôvodňujú obranu proti uplatnenému nároku a musia osvedčiť dôkazy preukazujúce ich tvrdenia. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov.

V prejednávanej veci dôkazné bremeno na preukázanie uplatneného nároku bolo na žalobcovi, ktorý dôkazné bremeno uniesol. Žalovaný však neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojej obrany, že povinnosť plniť mu nevznikla.

Aj keď námietky uvádzané žalovaným sú len opakovaním jeho tvrdení pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa vysporiadal v dôvodoch svojho rozhodnutia, považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že žalovaný v podanom odvolaní (ale ani v priebehu konania na súde prvého stupňa) nespochybnil, že žalobca ako poskytovateľ služieb a žalovaný ako užívateľ uzatvorili dňa 7.2.2011 Zmluvu o pripojení, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj všeobecné podmienky, že v zmysle predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá umožňovala žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom, že uvedenej SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXX/XXXXXXX, ktoré bolo prevedené z H. V. na žalovaného, že pri uzavretí dodatku k zmluve odpredal žalobca mobilný telefón ako aj, že žalovaný sa zaviazal používať služby poskytované žalobcom a za tieto riadne platiť dohodnutú cenu. Rovnako nebolo sporné, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých fakturovaných služieb, v dôsledku čoho porušil svoje zmluvné povinnosti. Jedinou námietkou žalovaného bolo tvrdenie, že faktúra vystavená žalobcom neobsahovala správne údaje, resp. chýbali tak, aby si to firma mohla zúčtovať podľa zákona o účtovníctve, keď zároveň tvrdil, že niekoľkokrát kontaktoval žalobcu cez zákaznícke miesta, aby urobil nápravu, ku ktorej však nedošlo.

V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že v žalobcom vystavených faktúrach sú obsiahnuté údaje, ktoré žalovaný oznámil žalobcovi pri vzniku zmluvného vzťahu, v dôsledku čoho nie je sporné, že vystavené faktúry adresované žalovanému sa týkajú služieb poskytovaných žalovanému. Je však potrebné prisvedčiť odvolateľovi, že vo faktúre č. XXXXXXXXXX, faktúre č. XXXXXXXXXX a faktúre č. XXXXXXXXXX je navyše uvedené pod kolónkou „meno používateľa“ meno H. V.. Táto skutočnosť však nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, keďže je nesporné, vychádzajúc aj z vykonaného dokazovania, že za služby poskytnuté žalobcom a vyúčtované uvedenými faktúrami žalovaný nezaplatil, pričom ich výšku žalovaný v priebehu konania nespochybnil. V prípade, že žalovaný mal výhrady k vystaveným faktúram, mal možnosť predmetné faktúry reklamovať v súlade s čl. 15 bod 15.4. Všeobecných zmluvných podmienok, podľa ktorých reklamáciu je účastník oprávnený uplatniť písomne v sídle spoločnosti R. W. a adresovať ju oddeleniu Reklamácii, alebo prostredníctvom Telekomunikačného úradu SR a to v lehote 30 dní od oznámenia reklamovanej úhrady vo faktúre za poskytované služby alebo v lehote 30 dní od nekvalitného poskytnutia služby. Uplatnenie reklamácie účastníka na správnosť úhrady poskytnutej služby nemá odkladný účinok na zaplatenie ceny poskytnutej služby (čl. 15 bod 15.6. posledná veta).

Je tiež potrebné uviesť, že v zmysle čl. 15 bod 15.7. spoločnosť žalobcu je povinná písomne oznámiť účastníkovi výsledok prešetrenia jeho reklamácie v lehote 60 dní odo dňa prevzatia písomnej reklamácie a v prípade, ak spoločnosť žalobcu neoznámi účastníkovi písomne výsledok prešetrenia reklamácie v lehote podľa predchádzajúcej vety, považuje sa reklamácia za uznanú.

V prejednávanej veci je však potrebné dať za pravdu súdu prvého stupňa, že žalovaný nepreukázal, že písomne reklamoval vystavené faktúry a teda žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že žiadal o opravu faktúr.

Za tejto situácie, keď žalobca uniesol dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti svojho nároku a žalovaný svoju obranu nepreukázal, súd prvého stupňa rozhodol na základe vykonaných dôkazov správne, keď žalobe vyhovel.

Žalovaný odôvodňoval podané odvolanie aj nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav tzn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci (§ 205 ods. 2 písm.f/ O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov a s poukazom na zistený skutkový stav použil aj správne zákonné ustanovenia. Správny je aj záver súdu prvého stupňa vo vzťahu k nároku žalobcu na úroky z omeškania, pretože žalovaný sa nepochybne dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku.

Žalovaným v odvolaní uvádzané skutočnosti neumožňujú teda záver, že súd prvého stupňa použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval, preto ani tento odvolací dôvod nie je daný.

Dôvodné nie je ani odvolanie žalovaného proti výroku o náhrade trov prvostupňového konania, v ktorom len všeobecne vyjadruje svoj nesúhlas s ich zaplatením a v ktorých súd prvého stupňa rozhodol v súlade s platnou právnou úpravou.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny, vrátane výroku o priznaní úroku z omeškania a vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvého stupňa v súlade so zákonnou úpravou.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalovaný nebol v tomto konaní úspešný a žalobca si trovy odvolacieho konania neuplatnil, keďže mu žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.