Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/92/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľa: Y. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. Q., U. XXXX/X, zastúpeného JUDr. Bohuslavom Gelatkom, advokátom so sídlom C., W. L. XX, proti odporkyni: E. U., nar. XX. X. XXXX, bytom N. Q., U. S. XX/XX, zastúpenej JUDr. Zuzanou Medveckou, advokátkou so sídlom N. Y., J. XXX, o zníženie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. -79 zo dňa 16. 9. 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým znížil výživné m e n í tak, že rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 24. 11. 2011 č.k. -71 v časti o výživnom na E. U. m e n í tak, že navrhovateľ j e p o v i n n ý prispievať na výživu odporkyne znížené výživné v sume 130,- eur mesačne vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred od 6. 5. 2015.

Vo zvyšnej časti návrh na zníženie výživného z a m i e t a .

Ostatné výroky odvolaním nenapadnuté o s t á v a j ú nedotknuté.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Liptovský Mikuláš zmenil predchádzajúce rozhodnutie o výživnom na E. U. zo dňa 24. 11. 2011 tak, že výživné znížil na sumu 120,- eur mesačne od 6. 5. 2015. Ďalším výrokom zastavil konanie o zníženie výživného o sumu 60,- eur mesačne a vo zvyšnej časti návrh na zníženie výživného zamietol. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na samostatné uznesenie. Prvostupňový súd rozsudok zdôvodnil s poukazom na ust. § 62, § 75, § 77, § 78 Zákona o rodine, ako aj ust. § 96 O.s.p., resp. § 151 ods. 3 O.s.p., keď konštatoval, že od poslednej doby stanovenia výživného došlo k zmene pomerov na strane oboch účastníkov. Naposledy súd rozhodoval o výživnom pri rozvode manželstva rodičov odporkyne, pričom navrhovateľ sa zaviazal na základe schválenej rodičovskej dohody prispievať na výživu odporkyne sumou 200,- eur mesačne a na maloletú W. U. sumou 150,- eur mesačne. V čase rozvodu ukončil živnostenské oprávnenie, v súčasnej dobe pracuje ako vodič nákladnej dopravy. Odporkyňa je študentkou dennej formy štúdia na Vysokom učení technickom v Brne, pričom v minulosti vykonávala na základe dohody o brigádnickej činnosti prácu. Pre zmenu rozhodnutia mal súd preukázané, že navrhovateľ dlhodobejšie dosahuje čistý mesačný príjem v rozpätí od 326,- do 361,- eur a poberá cestovné náhrady. Vyživovaciu povinnosť má k dvom deťom, takisto ako aj matka odporkyne, ktorá dosahuje príjem 476,79 eur. Súd s prihliadnutím na odôvodnené potreby detí, ako aj možnosti a schopnosti rodičov, znížil vyživovaciu povinnosť od podania návrhu, t.j. dňom 6. 5. 2015 na sumu 120,- eur mesačne. Na základe čiastočného späťvzatia návrhu rozhodol o zastavení konania. Vo zvyšnej časti súd návrh na zníženie výživného (na sumu 100,- eur) zamietol.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podala odvolanie odporkyňa. Napadla výrok, ktorým súd znížil vyživovaciu povinnosť na sumu 120,- eur mesačne s tým, že v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa nesprávne. Podľa nej súd nesprávne vyhodnotil skutočnosť, že došlo k zníženiu príjmu navrhovateľa od posledného rozhodnutia, keď v čase rozvodu manželstva a určovania vyživovacej povinnosti formou schválenia dohody nemal navrhovateľ prakticky žiadny príjem. Vodičské oprávnenie na vedenie nákladného motorového vozidla si robil až neskôr, preto nie je zrejmé, z akého príjmu a ako súd posudzoval zmenu v čase uzatvorenia dohody o výživnom a zmene o znížení výživného. Podľa odvolateľky navrhovateľ síce dosahuje príjem okolo 361,- eur mesačne, avšak poberá cestovné náhrady, ktoré síce nie sú súčasťou mzdy, avšak sú príjmom, ktorý výrazným spôsobom zlepšuje majetkové pomery navrhovateľa a sú hlavným stimulom pre vykonávanie práce vodiča diaľkovej kamiónovej dopravy. Poukázala na to, že navrhovateľ si riadnym spôsobom neplní vyživovaciu povinnosť, pričom má za to, že je v jeho možnostiach a schopnostiach poukazovať doteraz stanovené výživné. Pokiaľ súd poukazoval na skutočnosť, že v čase prázdnin, prípadne dovtedajšieho štúdia si privyrábala, jednalo sa o brigádnickú činnosť s nepravidelným príjmom, na čo súd nemal prihliadať. Poukazovala tiež na to, že navrhovateľ síce žiadal znížiť vyživovaciu povinnosť, avšak nesprávne v návrhu uviedol rozhodnutie, ktoré opravil až neskôr. Súd preto mal takúto zmenu návrhu zamietnuť. S poukazom na dôvody odvolania žiadala odporkyňa návrh na zníženie výživného zamietnuť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.

K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril navrhovateľ. Uviedol, že s napadnutým rozsudkom súhlasí, súd vykonal rozsiahle dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Správne sa súd zaoberal existenciou zmeny pomerov na strane účastníkov konania a dospel k správnemu záveru, že takáto zmena nastala a je dôvod na zníženie výživného. Pracuje ako vodič v nákladnej doprave, jeho príjem je maximálne 360,- eur mesačne, nie je preto schopný platiť výživné na obidve dcéry v doterajšej výške 350,- eur mesačne. Odporkyňa nastúpila na vysokoškolské štúdium, s čím sú spojené výdavky, avšak zároveň je vekovo staršia a schopná privyrobiť si na úhradu vlastných nákladov rôznymi brigádami cez prázdniny, čo bolo v súdnom konaní aj preukázané, resp. aj popri štúdiu. Vyplácané cestovné náhrady sú v prevažnej miere použité na zabezpečenie potrieb navrhovateľa pri zahraničných pracovných cestách. Žiadal preto, aby rozsudok prvostupňového súdu bol ako vecne správny potvrdený s tým, že trovy odvolacieho konania si neuplatňuje.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a po prejednaní veci postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu podľa § 220 O.s.p. v napadnutej časti zmenil tak, že výživné znížil na sumu 130,- eur mesačne od podania návrhu. Vo zvyšnej časti návrh na zníženie výživného zamietol. Ostatné výroky rozsudku prvostupňového súdu odvolaním nenapadnuté ponechal nedotknuté.

Aby súd mohol objektívne rozhodnúť o zmene rozhodnutia o výživnom, musí byť preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá umožňuje zmenu pôvodného rozhodnutia. K zmene pomerov môže dôjsť jednak na strane dieťaťa, a to najmä v súvislosti s jeho fyzickým rastom, prípravou na ďalšie povolanie, uspokojovaním kultúrnych, športových potrieb, ale aj na strane rodiča v dôsledku rastu alebo odôvodneného poklesu príjmu, resp. zúženia alebo rozšírenia rozsahu vyživovacej povinnosti. Výživné súd určuje podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase rozhodnutia nového.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení po vykonanom dokazovaní postupoval správne prvostupňový súd, keď zisťoval, či od poslednej úpravy výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom. V tomto smere vykonal dostatočné dokazovanie, vyvodil z neho však nesprávny záver, keď ustálil, že je v možnostiach a schopnostiach navrhovateľa platiť na odporkyňu znížené výživné vo výške 120,- eur mesačne.

Z vykonaného dokazovania mal aj odvolací súd preukázané, že došlo k zmene pomerov, či už na strane odporkyne, ktorá je fyzicky staršia, začala študovať na vyššom stupni školy ako v čase predchádzajúceho rozhodnutia, avšak zmena nastala aj na strane rodičov. V čase schvaľovania dohody o výške výživného na čas po rozvode manželstva dňa 14. 11. 2011 vychádzal súd z príjmu, ktorý predtým dosahoval navrhovateľ z podnikateľskej činnosti, resp. z predchádzajúceho zamestnania. Dňom 23. 11. 2011 však bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v

Liptovskom Mikuláši, následne sa rekvalifikoval a začal vykonávať činnosť vodiča nákladnej dopravy. Túto prácu vykonáva od roku 2012 u viacerých zamestnávateľov, avšak jeho plat sa pohybuje v rozmedzí 326,- až 361,- eur mesačne. V prípade zahraničných pracovných ciest sú mu vyplácané aj diéty, a to mesačne až do výšky takmer 600,- eur. Matka odporkyne dosahuje čistý príjem okolo 476,- eur mesačne. Obidvaja rodičia majú ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére W. U.. Odvolací súd podotýka, že aj vo vzťahu k tejto oprávnenej osobe bol podaný návrh na zníženie výživného, pričom prvostupňový súd rozhodol rozsudkom o znížení výživného na sumu 80,- eur k maloletej W. dňa 16. 9. 2015, pričom odvolací súd rozsudkom sp. zn. rozsudok zmenil a výživné znížil na sumu 130,- eur mesačne od 6. 5. 2015. S prihliadnutím aj na tieto skutočnosti sa potom odvolací súd stotožnil s tým, že je v možnostiach a schopnostiach navrhovateľa aj na odporkyňu prispievať výživné vo výške minimálne 130,- eur mesačne. Prihliadal pritom na skutočnosť, že odporkyňa oproti mladšej sestre študuje na vysokej škole, avšak má možnosť (tak ako aj doteraz bolo v konaní preukázané) si na štúdium, resp. bežné výdavky privyrobiť brigádnickou činnosťou. S prihliadnutím na odôvodnené potreby odporkyne, ako aj možnosti a schopnosti oboch rodičov súd za primerané považoval zníženie výživného na sumu 130,- eur mesačne, a preto v tejto časti zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu a výživné takto stanovil.

Vo zvyšnej časti návrh na zníženie výživného zamietol. Ostatné výroky ostali nedotknuté.

S poukazom na ust. § 224 ods. 4 O.s.p. o prípadných trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.