Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_2Co-52-2016.pdf
PDF · 74.13 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/52/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným 1./ O.. D. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, XXX XX A. F. Q., 2./ H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX J. - Z., ako právny nástupca po nebohej žalovanej E. S., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. XXX/XX, J. - Z., zomrelej XX.XX.XXXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, zastúpeného JUDr. Patrik Podhorský, advokát, so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, v konaní o zaplatenie 2.148,61- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu H., č.k. 19C 207/2014-71 zo dňa 21.10.2015, jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd H. (ďalej len „súd prvého stupňa“) pripustil, aby sa konania na strane žalovaných ako vedľajší účastník zúčastnilo združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, zastúpeného JUDr. Patrik Podhorský, advokát, so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil právnym predchodcom žalovaných povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.148,61- Eur. Písomným podaním doručeným dňa 04.09.2014 združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV oznámilo súdu vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaných. Žalobca podal námietku proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania, nakoľko vedľajšie účastníctvo nie je prípustné z dôvodu nepreukázania súhlasu odporcov. Prvostupňový súd oznámil žalovaným, že do konania vstúpil vedľajší účastník. Žalovaní sa k vstupu vedľajšieho účastníka nevyjadrili. Vzhľadom na splnenie procesných podmienok podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako aj berúc na zreteľ skutočnosť, že žalovaní síce nevyslovili súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania, avšak ich súhlas do 31.12.2014 ani nebol potrebný, preto Súd rozhodoval v zmysle právnej úpravy vedľajšieho účastníctva v O.s.p. účinnej v čase vstupu vedľajšieho účastníka a pripustil vstup tohto vedľajšieho účastníka do konania. Dôvodil, že medzi účastníkmi konania ide o spotrebiteľský vzťah a cieľom vstupu vedľajšieho účastníka je ochrana spotrebiteľa. V danom prípade už ustálená judikatúra súdov potvrdila rozhodnutie ohľadom vstupu vedľajšieho účastníka do týchto konaní a žalobca svojou námietkou nespochybnil ani atribút dôvodnosti vstupu takéhoto združenia do konania.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Poukázal na to, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil. Domnieval sa, že § 93 ods. 3 O.s.p. jednoznačne stanovuje súhlas hlavného účastníka a absenciu súhlasu nemožno nahradiť ani oznámením zo strany súdu. Vzhľadom na to, že združenie takýto súhlas do dnešného dňa nepredložilo, nesplnilo podmienky
na vznik vedľajšieho účastníctva v predmetnom konaní. Nečinnosť žalovaných nemožno vyhodnotiť ako súhlas, pretože § 93 ods. 3 vyžaduje súhlas so vstupom. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a nepripustiť vstup vedľajšieho účastníka, pričom si zároveň uplatnil trovy odvolacieho konania, ktoré aj špecifikoval.
K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník, ktorý uviedol, že jeho vstup do konania podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2014 legitimizuje samotný zákon bez toho, aby explicitne vyžadoval súhlas účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje. Dôvodil, že procesný kódex účinný do 31.12.2014 prezumoval súhlas hlavných účastníkov s vedľajším účastníctvom. Navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad upravených v § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, združenie môže podať návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa § 21 ods. 1 orgánu dozoru alebo návrh na začatie konania na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov, a to vrátane konania vo veci ochrany kolektívnych záujmov spotrebiteľov, alebo môže byť účastníkom konania
a) ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti alebo b) je uvedené v zozname oprávnených osôb vedenom Európskou komisiou (ďalej len "zoznam oprávnených osôb"), bez toho, aby bolo dotknuté právo súdu preskúmať, či je tento subjekt oprávnený v danom prípade podať návrh na začatie konania.
Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, združenie podľa odseku 1 môže na základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi orgánmi o uplatňovaní jeho práv vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práv spotrebiteľa.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 93 ods. 1-4 O.s.p. účinného v čase oznámenie vedľajšieho účastníka o vstupe, ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.
V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
Predovšetkým je potrebné konštatovať, z ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. plynie, že vedľajší účastník (vrátane právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu) môže do konania vstúpiť z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Vedľajší účastník je teda procesne samostatný, čo vyplýva aj z § 93 ods. 4 O.s.p.. Ak účastník, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje, vyjadrí nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania alebo s ďalším trvaním pôsobenia vedľajšieho účastníka v súdnom konaní, ide o návrh na
vyriešenie prípustnosti vedľajšieho účastníctva a súd sa ním bude zaoberať po podaní takéhoto návrhu zo strany účastníka.
Je potrebné poukázať aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (PL. ÚS 1/2014), v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky poukázal na to, že je potrebné pripomenúť aj záväzky Slovenskej republiky plynúce z práva Európskej únie, konkrétne Smernice Rady č. 93/13/ EHS, v úvodnej časti ktorej Rada Európskych spoločenstiev deklaruje, že osoby a organizácie, ktoré majú oprávnený záujem na tejto záležitosti, musia mať prostriedky na podanie podnetu na začatie postupov týkajúcich sa zmluvných podmienok navrhovaných pre všeobecné uplatňovanie v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi a najmä nekalých podmienok buď pred súdom alebo správnym orgánom príslušným na rozhodnutie sťažnosti alebo na podanie návrhu na začatie príslušných súdnych konaní.
S prihliadnutím na uvedené považoval Ústavný súd SR za odôvodnenú existenciu verejného záujmu na rozšírení okruhu subjektov, ktoré sa môžu stať vedľajšími účastníkmi súdneho konania, aj o právnické osoby, ktorých predmetom je ochrana práva podľa osobitného predpisu, ktoré sami o sebe nemajú právny záujem na výsledku konania, svoju činnosť však vykonávajú v záujme ochrany práv niektorého z účastníkov konania alebo tretích osôb (napr. spotrebiteľov), ktorí sa pri ochrane svojich práv nachádzajú oproti druhej strane sporu spravidla v nevýhodnejšom postavení.
Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa si oznámením žalovaným o vstupe vedľajšieho účastníka splnil povinnosť, kde žalovaní mali možnosť namietať neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka na ich strane. Oznámenie o vstupe bolo žalovaným riadne doručené a žalovaní mali možnosť namietať neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka na ich strane, avšak zákonodarca v právnej úprave platnej a účinnej do 31.12.2014 ich súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na ich strane ani nevyžadoval.
Napokon z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 5.2.2013, sp. zn. 3 Cdo 188/2012 jasne vyplýva záver, že absencia výslovného nesúhlasu účastníka konania, na ktorého strane by mal vystupovať, nebráni naplneniu samotného účelu jeho účasti ako vedľajšieho účastníka v konaní. V tomto prípade preto súhlas odporcu so vstupom do konania za účinnosti právnej úpravy v čase vstupu vedľajšieho účastníka ani nebol potrebný, aj keď súd prvého stupňa si, ako je uvedené vyššie, svoju oznamovaciu povinnosť splnil.
Odvolací súd preto v zhode s právnym názorom súdu prvého stupňa uzatvára, že v predmetnej veci sú splnené procesné podmienky na vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaných tak, ako to predpokladá § 93 ods. 2 O.s.p..
S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.