Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CPr/2/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci žalobkyne: K. Š., R. D. XX, R., zastúpenej splnomocneným zástupcom G. L., U.. XX.X.XXXX, R. U. XX, Bratislava proti žalovanej: Obec Granč-Petrovce, zastúpená starostom obce G.. D. D., o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, náhradu mzdy, odstupného a ochranu osobnosti takto

rozhodol:

Určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce dané žalovanou žalobkyni listom zo dňa 17.8.2015 je neplatné.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume 614,42 Eur brutto, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh v časti zaplatenia odstupného vo výške trojnásobku priemerného mesačného zárobku zo strany žalovanej žalobkyni, zamieta.

Konanie v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala nárokov titulom ochrany osobnosti, zastavuje.

Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalovaná je povinná zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok z návrhu vo výške 136,- Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.9.2015 domáha určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru danú žalovanou. Ďalej žiadala o vyplatenie náhrady mzdy za výpovednú dobu dvoch mesiacov a vyplatenie odchodného vo výške trojnásobku priemerného mesačného zárobku. Zároveň žiadala, aby starosta obce pred pracovníkmi Materskej škôlky v Granč-Petrovciach očistil jej meno a zverejnil rozhodnutie súdu na úradnej tabuli obce po dobu jedného týždňa. V návrhu uviedla, že dňa 19.8.2015 jej počas čerpania dovolenky bolo poštou doručené rozhodnutie starostu obce Granč-Petrovce o okamžitom skončení pracovného pomeru. Vzhľadom k tomu, že si nebola a nie je vedomá závažného porušenia pracovnej disciplíny požiadala zamestnávateľa o zmier, ten však žalovaná odmietla. Rozhodnutie o okamžitom skončení pracovného pomeru má formálne i vecné nedostatky. Sú v ňom uvedené tri dôvody okamžitého skočenia pracovného pomeru a to dlhotrvajúca neospravedlnená absencia, nerešpektovanie príkazov nadriadených a neplnenie si svojich pracovných povinnosti uložených zamestnávateľov. Ani v jednom z týchto dôvodov zamestnávateľ nešpecifikoval konkrétne skutkovo závažné porušenie pracovnej disciplíny, neuvádza kedy sa dopustila dlhotrvajúcej absencie, kedy, kde a aký príkaz nadriadeného nerešpektovala a nekonkretizuje, ktoré pracovné povinnosti, kedy a akým spôsobom nesplnila. V rozhodnutí chýba číslo spisového protokolu a poučenie o odvolaní. Tiež je sporné, či okamžité skončenie pracovného pomeru môže byť prerokované len s jedným zamestnancom a to jej priamou nadriadenou. Zamestnávateľ ju neoboznámil s dôvodmi

výpovede a neumožnil jej vyjadriť sa k tomu. K listu žalovanej zo dňa 21.8.2015 uviedla, že čerpanie dovolenky nahlásila vopred priamej nadriadenej a tá túto skutočnosť oznámila starostovi obce. K vyberaniu finančných prostriedkov za stravu v školskej jedálni pristúpila v apríli 2015, kedy bol účet obce zablokovaný. Z týchto peňazí platila faktúry dodávateľom . Podľa pokynu starostu obce počas čerpania dovolenky dňa 7.8.2015 uhradila faktúry.

Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, u žalovanej bola zamestnaná od roku 1997 ako vedúca školskej jedálne Materskej škôlky. Nikdy nebola zamestnávateľom upozornená, či už ústne alebo písomne na porušenie pracovnej disciplíny. V mesiaci júl 2015 nahlásila svojej bezprostredne nadriadenej G.. L., že v auguste 2015 bude čerpať dovolenku a to od 1. do 21.8. Následne jej oznámila, že v mesiaci august bude musieť prísť do práce kvôli účtovným veciam. Menovaná preto súhlasila s tým, aby dovolenkový lístok si vypísala až keď nastúpi späť do zamestnania. Žiadosť o dovolenku preto nebola daná písomne, teda nebola ani podpísaná jej nadriadenou. Dňa 30.7.2015 ju telefonicky kontaktoval starosta obce, ktorý ju žiadal, aby uhradila faktúry. Tieto uhradila dňa 7.8.2015. Opätovne ju kontaktoval starosta 5.8.2015 a pýtal sa, kto jej dal súhlas na dovolenku, že on o tom nevie. Starostovi oznámila, že dovolenku nahlásila G.. L.. Dňa 19.8.2015 jej bolo doručené okamžité skončenie pracovného pomeru. Na toto reagovala písomne, nebola si vedomá žiadnej absencie v práci ani porušenia pracovnej disciplíny ani neuposlúchnutia príkazu. V okamžitom skončení pracovného pomeru nie je žiaden dôvod skutkovo špecifikovaný. Nie je v ňom uvedené, kedy došlo k absencii, aký príkaz nadriadeného neuposlúchla ani to, čím sa mala dopustiť porušenia pracovnej disciplíny. S dôvodmi okamžitého skončenie pracovného pomeru nebola oboznámená, nebolo jej umožnené vyjadriť sa k tomu. Okamžité skončenie pracovného pomeru malo byť prejednané so zástupcami zamestnancov. Keďže starosta obce oznámil pracovníkom, že porušila pracovnú disciplínu žiada, aby starosta rozhodnutie súdu zverejnil na úradnej tabuli. Zverejnenia rozhodnutia sa domáham aj preto, že sa cíti byť ukrivdená preto čo sa stalo a aj preto, lebo sa jej na to pýtalo veľa ľudí. Nemá záujem na tom, aby ju žalovaná naďalej zamestnávala.

Štatutárny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že ako starosta obce kontaktoval žalobkyňu v lete 2015, aby dala do poriadku veci, ktoré mala na starosti ako vedúca školskej jedálne Materskej škôlky. K tomu ju vyzýval už v mesiacoch jún a júl 2015. Žiadal ju, aby faktúry boli uhradené dodávateľom do konca mesiaca júl 2015. Nikdy nedal žalobkyni súhlas, aby peniaze v hotovosti držala u seba. Nedal jej ani príkaz, aby peniaze v hotovosti vyberala. Pokiaľ to urobila svojvoľne, mala ich odovzdať do pokladne. Právo uhrádzať faktúry žalobkyňa nemá, podpisový vzor má on ako starosta obce. Keďže žalobkyňa neuposlúchla jeho príkazy, ekonómka mala problém vykonať účtovníctvo za daný štvrťrok celej obce. Hlavným dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru u žalobkyne boli jej neospravedlnené absencie v práci. Dovolenka jej nebola udelená a okrem toho už v júli bola upozornená na to, aby nastúpila do práce a dala veci do poriadku. Žalobkyňa sa do práce nedostavila a dokonca nedala svojmu zamestnávateľovi vedieť, že vykonala úhrady. Každý zamestnanec obce vie, že pri čerpaní dovolenky musí sa vypísať žiadosť o udelenie dovolenky a táto musí byť podpísaná. Žalobkyňa nemala súhlas s čerpaním. Ďalej uviedol, že v účtovníctve obce chýbali zúčtované finančné prostriedky v sume 904,03 Eur, ktoré vybrala žalobkyňa v mesiacoch máj a jún 2015 a preto bolo podané trestné oznámenie na OO PZ Spišské Podhradie z dôvodu sprenevery týchto finančných prostriedkov. Následne až v auguste 2015 sa našli v kancelárii Materskej škôlky nejaké bločky, ktoré tam zrejme nechala žalobkyňa. Z týchto dôvodov trestné stíhanie bolo odmietnuté. Nezúčtované ostali ešte finančné prostriedky v sume 68,12 Eur. Po ukončení pracovného pomeru žalovaná ako zamestnávateľ si splnila všetky povinnosti, vyplatila žalobkyni mzdové nároky do ukončenia pracovného pomeru, z ktorých bola stiahnutá suma 68,12 Eur , ktorú žalobkyňa nezúčtovala.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, vypočul účastníkov konania, svedkyne G.. C. L. G.. C. G. oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 17.8.2015 s doručenkou, pokusom o zmier zo dňa 20.8.2015, odpoveďou na pokus o zmier zo dňa 21.8.2015, hromadným príkazom, prepisom sms správ, dochádzkou žalobkyne do práce za mesiace jún až august 2015, pracovným poriadkom žalovanej, zápisnicou o výsluchu zo dňa 17.9.2015, uznesením Okresného riaditeľstva PZ Poprad, pracovnou zmluvou, dohodou o zmene pracovnej zmluvy, výplatnými listinami, mzdovými listami a zistil tento skutkový stav:

Dňa 25.8.1997 bola uzatvorená pracovná zmluva medzi Okresným úradom Levoča ako zamestnávateľom a žalobkyňou ako zamestnancom. Podľa pracovnej zmluvy žalobkyňa nastúpila do zamestnania dňom 26.8.1997 ako vedúca školskej jedálne s miestom výkonu práce v materskej

škôlke v Granč-Petrovciach a dohodnutou mzdou 2 630,- Sk mesačne. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu určitú do 15.7.1998. Podľa Dohody o zmene názvu zamestnávateľa v pracovnej zmluve zo dňa 1.7.2002 práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov Okresného úradu Levoča, odbor školstva prešli na obec Granč-Petrovce. Dohoda je podpísaná žalobkyňou a vtedajším štatutárnym zástupcom obce Granč-Petrovce.

Dňa 19.8.2015 bolo žalobkyni doručené okamžité skončenie pracovného pomeru dátované dňom 17.8.2015, zo strany žalovanej podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu dlhotrvajúcej neospravedlnenej absencie, nerešpektovania príkazov nadriadených a nesplnením si pracovných povinností uložených zamestnávateľom, ktoré platný pracovný poriadok považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo prerokované s priamou nadriadenou žalobkyne G.. C. L. ako zástupkyňou zamestnancov dňa 17.8.2015.

Listom zo dňa 20.8.2015 žalobkyňa oznámila žalovanej, že pracovnú disciplínu neporušila a trvá na pokračovaní pracovného pomeru. Od 1.8. do 21.8.2015 čerpá riadnu dovolenku, nástup ktorej ústne oznámila G.. C. L.. Žiadala o zrušenie rozhodnutia žalobkyne.

Žalovaná na toto podanie reagovala listom zo dňa 21.8.2015, v ktorom uviedla, že neeviduje žiaden písomný doklad, ktorým by žalobkyňa požiadala o dovolenku v termíne od 1.8.2015 do 21.8.2015 a táto skutočnosť je posudzovaná ako neospravedlnená absencia, čo je hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Ďalej uviedla, že žalobkyňa bola vyzvaná k plneniu pracovných povinností a zúčtovaniu finančných prostriedkov, ktoré vybrala v školskej jedálni v máji a júni 2015. Opätovne bola vyzvaná telefonicky dňa 5.8.2015 na úhradu všetkých faktúr týkajúcich sa školskej jedálne a dokončila vyúčtovanie za školský rok 2014/2015, pričom žiadne zúčtovanie a úhrada neprebehli, čím nebola splnená jej pracovná povinnosť. Svojím konaním hrubo porušila pracovnú disciplínu nerešpektovaním príkazov zamestnávateľa a neplnením pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy, pracovného poriadku a Zákonníka práce.

Podľa tvrdenia žalobkyne táto nahlásila čerpanie dovolenky v mesiaci august 2015 G.. C. L.. Ako dôkaz predložila prepis sms správ, z ktorého bolo zistené, že dňa 5.8.2015 zaslala menovanej správu tohto znenia: „Jarka starosta povedal, že sa porozprávame, že komu som nahlásila dovolenku, ja som z toho na nervy, prosím pošli mi správu“. Odpoveď: „Betka, povedala som, že v auguste chcete 3 týždne dovolenky, ale lístok som nevypísala, lebo neviete, či ju budete brat v kuse, tak ste to povedali 30.7“. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že z finančných prostriedkov uhradila faktúry. Z ňou predloženého hromadného príkazu zo dňa 7.8.2015 bolo zistené, že v uvedený deň mali byť uhradené faktúry v celkovej výške 373,26 Eur

Svedkyňa G.. C. L., riaditeľka Materskej škôlky Granč-Petrovce uviedla, že pre žalobkyňu bola nadriadenou pokiaľ sa týka dochádzky do práce, v ostatných pracovných záležitostiach jej priamym nadriadeným bol starosta obce. Dovolenky zamestnancom škôlky udeľovala ona a počas jej neprítomnosti starosta obce, vždy sa vypísal dovolenkový lístok, ktorý podpísala. Výnimočne sa stalo, že dovolenkový lístok sa vypísal až po čerpaní dovolenky, bolo to len v prípade zdravotných problémov. K čerpaniu dovolenky žalobkyňou v auguste 2015 uviedla, že 31.7.2015 na Obecnom úrade je žalobkyňa spomínala, že v auguste chce čerpať dovolenku, avšak má ešte nejakú prácu, ktorú musí dokončiť a nevie presne, kedy túto dovolenku bude čerpať. Ona jej povedala že odchádza na dovolenku do zahraničia, pričom žalobkyňa vedela, že počas jej neprítomnosti o dovolenke rozhoduje starosta obce. Dovolenku žalobkyni teda nepodpísala. Počas jej dovolenky ju žalobkyňa telefonicky kontaktovala, že ju kontaktoval starosta a vyzval ju aby prišla do práce. Odpovedala jej sms správou v tom smere, že vie, že chcela v auguste dovolenku, avšak nevedela, kedy bude túto dovolenku čerpať. Počas dovolenky ju kontaktoval aj starosta obce, ktorému povedala, že dovolenku žalobkyni nepodpísala, ale žalobkyňa jej oznámila, že chce v auguste čerpať dovolenku a to asi 3 týždne nevedela ešte kedy a či túto dovolenku bude čerpať nepretržite. O ukončení pracovného pomeru so žalobkyňou sa dozvedela od starostu. Na pracovisku, t.j. škôlke toto ním oboznamované nebolo. Na pracovisku nemajú zvoleného zástupcu zamestnancov.

G.. C. G.Á. zamestnaná u žalovanej ako ekonómka uviedla, že začiatkom augusta 2015 starosta obce z jej kancelárie telefonicky kontaktoval žalobkyňu, ktorú vyzval aby do konca týždňa prišla do práce a usporiadala jej pracovné povinnosti týkajúce sa účtovníctva. Bolo potrebné uhradiť faktúry, čo bolo jej

pracovnou povinnosťou. Tiež ju upozornil, že nemá podpísanú dovolenku a že má neospravedlnenú absenciu. Žalobkyňa do práce do konca týždňa neprišla ani nasledujúci týždeň. Ešte predtým upozornila starostu obce, že zo strany žalobkyne jej nebola odovzdaná účtovná závierka za mesiac máj a jún 2015, ktorá jej bola odovzdaná až 28.7.2015. O tom, že zo strany žalobkyne boli uhradené cca štyri faktúry sa dozvedela až 4.9.2015 z výpisu z účtu. že ja som upozornila starostu obce, že zo strany žalobkyne mi nebola odovzdaná účtov. závierka za mesiac 5,6/2015. Táto mi bola následne odovzdaná až 28.7. o 14:30 hod. O tom, že následne bol so žalobkyňou rozviazaný pracovný pomer, sa dozvedela od starostu osobne.

Podľa mzdového listu za rok 2015 predloženého žalovanou žalobkyni bola v mesiaci:

- apríl 2015 vyplatená čistá mzda vo výške 264,06 Eur (hrubá mzda 305,20 Eur), pri počte odpracovaných dní 15 t.j. 56,25 odpracovaných hodín, počte dní dovolenky v mesiaci 5,

- máj 2015 vyplatená čistá mzda vo výške 264,06 Eur (hrubá mzda 305,20 Eur), pri počte odpracovaných dní 18 t.j. 67,5 odpracovaných hodín, počte dní dovolenky v mesiaci 1,

- jún 2015 vyplatená čistá mzda vo výške 264,06 Eur (hrubá mzda 305,20 Eur), pri počte odpracovaných dní 18 t.j. 67,5 odpracovaných hodín, počte dní dovolenky v mesiaci 4.

Podľa výpisu z knihy príchodov a odchodov - dochádzka za mesiac august 2015 žalobkyňa v tomto mesiaci v práci nebola.

Podľa §8a ods. 3 písm. a/, c/ Pracovného poriadku pre zamestnancov Obce Granč-Petrovce, za závažné porušenie pracovnej disciplíny s okamžitým skončením pracovného pomeru sa považuje neospravedlnená absencia a porušenie ustanovení § 8 ods. 1 písm. c/ a § 8 ods. 2 písm. c/.

Uznesením Okresného riaditeľstva PZ, Odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Spišské Podhradie č. ČVS: ORP-970/SH-PP/2015 zo dňa 24.9.2015 bola vec trestného oznámenia starostu obce Granč-Petrovce týkajúca sa podozrenia sprenevery finančných prostriedkov zo strany vedúcej školskej jedálne v obci Granč-Petrovce K. Š. odmietnutá z dôvodu, že nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postupu podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Podľa odôvodnenia tohto uznesenia starosta uvedenej obce podal dňa 28.8.2015 trestné oznámenie , ktoré obsahovalo skutočnosti o tom, že vedúca školskej jedálne spreneverila finančné prostriedky obce v celkovej výške 904,03 Eur. Dňa 17.9.2015 starosta obce oznámil, že po zúčtovaní všetkých dostupných podkladov a faktúr týkajúcich sa školskej jedálne bolo zistené, že nedošlo k sprenevere sumy 904,03 Eur, ale len k doposiaľ nezúčtovanej sume v celkovej výške 68,12 Eur. Uvedená suma nedosahovala výšku škody podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona t.j. škodu prevyšujúcu sumu 266,- Eur.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V prípade návrhov na určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru podľa ustanovení Zákonníka práce sa ustanovenia citovaného § 80 písm. c/ O.s.p. neaplikujú, nakoľko naliehavý právny záujem je daný už zo zákona. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva má naliehavý právny záujem, teda žalobkyňa nebola povinná preukazovať a súd sa touto skutočnosťou ani nezaoberal.

Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné

zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Žalobkyňa sa domáhala podaným žalobným návrhom určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru daného jej žalovanou listom zo dňa 17.8.2015, ktorý jej bol doručený dňa 19.8.2015. Návrh na začatie konania zo strany žalobkyne bol na tunajšom súde podaný dňa 29.9.2015 t.j. je zrejme, že bol podaný včas v lehote podľa § 77 Zákonníka práce.

V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa pracovala u žalovanej na základe pracovnej zmluvy ako vedúca školskej jedálne Materskej škôlky v Granč-Petrovciach. Dňa 19.8.2015 bolo žalobkyni doručené okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. V okamžitom skončení pracovného pomeru sú uvedené tri dôvody závažného porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne a to:

- dlhotrvajúca neospravedlnená absencia,

- nerešpektovanie príkazov nadriadených a

- nesplnenie pracovných povinností uložených zamestnávateľom.

Na platné okamžité skončenie pracovného pomeru, či už zo strany zamestnávateľa alebo zamestnanca sa v zmysle citovaného ustanovenia § 70 Zákonníka práce vyžaduje písomná forma, musí v ňom byť uvedený dôvod skončenia pracovného pomeru a musí byť doručené druhému účastníkovi. Ak nie je splnená čo aj len jedna z uvedených podmienok, okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné.

Okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovanou žalobkyni bolo urobené písomne a bolo doručené druhej strane t.j. zamestnávateľovi. V okamžitom skončení pracovného pomeru však nie je v skutkovo vymedzený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným. Žalovaná v okamžitom skončení pracovného pomeru vymedzila jeho dôvod uvedením právneho ustanovenia Zákonníka práce a uvedením, že ide o okamžité skončenie pracovného pomeru pre dlhotrvajúcu neospravedlnenú absenciu, nerešpektovanie príkazov nadriadených a nesplnenie pracovných povinností uložených zamestnávateľom. V liste neuviedla konkrétne skutočnosti tak, aby ich nebolo možné zameniť s inými skutkami. V okamžitom skončení pracovného pomeru nie je uvedené konkrétne obdobie dlhotrvajúcej neospravedlnenej absencie žalobkyne v práci uvedením konkrétneho termínu tejto absencie v práci. Taktiež z neho nie je zrejme aký konkrétny príkaz nadriadeného žalobkyňa nerešpektovala uvedením kedy a o aký príkaz sa jednalo a ktoré konkrétne pracovné povinnosti si nesplnila a kedy. Tým, že v okamžitom skončení pracovného pomeru neboli uvedené tieto skutočnosti, dôvod ukončenia pracovného pomeru nie je vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným.

Je pravdou, že skutočnosti, ktoré sú dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru, nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností z dôvodu, že pre neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné len vtedy, kedy by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer okamžite skončený. Pritom výklad prejavu vôle môže smerovať len k objasneniu jeho obsahu, teda k zisteniu toho, čo bolo skutočne prejavené. Pomocou výkladu prejavu vôle nie je možné „nahrádzať“ alebo „dopĺňať“ vôľu, ktorú účastník v rozhodnej dobe nemal, alebo ktorú síce mal, ale neprejavil ju (rozsudok NS SR sp. zn. ). V danom prípade však nie je možné posúdiť prejav vôle žalovanej, obsiahnutý v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 17.8.2015 ani pri použití výkladu prejavu vôle. Žalovaná totiž v uvedenom liste neuviedla žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné určiť a konkretizovať dôvody skončenia pracovného pomeru

so žalobkyňou. Keďže posúdiť prejav vôle žalovanej, obsiahnutý v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 17.8.2015 nebolo možné ani týmto spôsobom, súd nemôže dopĺňať alebo nahrádzať vôľu žalovanej pri okamžitom skončení pracovného pomeru.

Tým, že v okamžitom skončení pracovného pomeru daného žalovanou žalobkyni nie sú špecifikované dôvody, nie je možné zistiť, či tento úkon bol urobený v stanovenej lehote v zmysle ustanovenia § 68 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel. Tým, že v uvedenom liste žalovanej nebol skutkovo vymedzený dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom nie je možné posúdiť včasnosť jeho podania.

Pri rozhodovaní nie je možné brať do úvahy skutočnosť, že žalovaná konkretizovala dôvody ukončenia pracovného pomeru so žalobkyňou dodatočne v odpovedi na podanie žalobkyne - list zo dňa 21.8.2015. Aj keď v uvedenom liste sú dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru špecifikované tak, že ich nemožno zameniť s inými dôvodmi na uvedené nie je možné prihliadať preto, že dôvod uvedený v okamžitom skončení pracovného pomeru nie je možné dodatočne meniť. Z toho istého dôvodu nie je možné prihliadnuť ani na skutočnosti preukázané žalovanou v tomto konaní, ktoré vyplynuli z výsluchu vypočutých svedkýň.

Žalovaná dôvod skončenia pracovného pomeru v okamžitom skončení pracovného pomeru dostatočným spôsobom nekonkretizovala tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a táto neurčitosť právneho úkonu spôsobuje jeho neplatnosť. Okamžité skončenie pracovného pomeru totiž nespĺňa formálne podmienky platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnanca. Súd preto návrhu žalobkyne v časti určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 17.8.2015 zo strany žalovanej vyhovel.

Podľa § 79 ods. 4 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby, b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 5 Zákonníka práce, v prípadoch ustanovených v odseku 4 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce, rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce, priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Vzhľadom k tomu, že súd určil okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovanou žalobkyni za neplatné a žalobkyňa ako zamestnanec netrvá na tom, aby ju žalovaná ako zamestnávateľ naďalej zamestnávala platí, že pracovný pomer žalobkyne u žalovanej skončil dňom 19.8.2015 t.j. doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyni a žalobkyňa má nárok na náhradu mzdy v sume

jej priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Priemerný mesačný zárobok bol určený za obdobie predchádzajúceho štvrťroka pred ukončením pracovného pomeru t.j. 2. štvrťroka 2015. Dokazovaním mal súd preukázané, že v rozhodujúcom období 2. štvrťroka 2015 mala žalobkyňa za mesiac apríl odpracovaných 56,25 hodín, v mesiaci máj 67,5 hodín a v mesiaci jún 67,5 pracovných hodín t.j. spolu 191,25 pracovných hodín. Hrubá mzda žalobkyne v rozhodnom období predstavovala sumu 747,73 Eur (227,18 Eur apríl plus 280,- Eur máj plus 240,55 Eur jún), čo bolo zistené zo mzdových listov žalobkyne. Hrubá mzda na účely výpočtu priemerného hodinového zárobku nezahŕňa totiž peňažné plnenia, ktoré nie sú mzdou podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce. Hodinový zárobok žalobkyne tak predstavoval sumu 3,9097 Eur (hrubá mzda 747,73 Eur delene počet odpracovaných hodín 191,25 Eur). Priemerný mesačný zárobok sa určí vynásobením priemerného hodinového zárobku priemerným počtom pracovných hodín za mesiac. Priemerný počet pracovných hodín je 174 hodín za mesiac pri pracovnom čase 40 hodín týždenne. Žalobkyňa podľa pracovnej zmluvy mala u žalovanej dohodnutý kratší pracovný čas v rozsahu 50 %. Priemerný mesačný zárobok žalobkyne tak bol určený vo výške 340,14 Eur (174 hodín delene dvoma krát 3,9097 Eur).

Žalobkyni tak vznikol nárok na náhradu mzdy za dvojmesačnú výpovednú dobu vo výške 680,28 Eur brutto (340,14 Eur krát dva mesiace). Žalobkyňa vyčíslila náhradu mzdy vo výške 614,42 Eur brutto. Keďže súd nemôže priznať účastníkovi viac ako žiada, súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni titulom náhrady mzdy sumu vo výške 614,42 Eur brutto, z ktorej vyplýva povinnosť zamestnávateľa - žalovanej uhradiť zákonné odvody na sociálne a zdravotné poistenie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. l písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov, b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov, c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov, d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.

V zmysle citovaného ustanovenia žalobkyňa požadovala aj zaplatenie odstupného vo výške 921,63 Eur. Podľa citovaného ustanovenia odstupné patrí len zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. l písm. a) alebo b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo dohodou z tých istých dôvodov. V danej veci pracovný pomer žalobkyne nebol skončený výpoveďou, ani dohodou a preto žalobkyni nárok na zaplatenie odstupného nevznikol a súd preto v tejto časti návrh zamietol.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania svoj návrh späť, a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Zo strany žalobkyne došlo k čiastočnému späťvzatiu návrhu v časti, v ktorej sa domáhala očistenia jej mena pred kolektívom pracovníkov Materskej škôlky Granč-Petrovce a povinnosti zverejniť rozhodnutie súdu na úradnej tabuli obce. K tomuto čiastočnému späťvzatiu návrhu došlo po začatím pojednávania vo veci. Žalovaná s týmto čiastočným späťvzatím vyslovila súhlas a preto súd konanie v tejto časti podľa § 96 O.s.p. zastavil.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia t.j. podľa úspešnosti v spore. Obaja účastníci konania mali v konaní úspech len čiastočný a preto im súd náhradu trov konania nepriznal.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1192 Z.z., ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

V časti určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy bola žalobkyňa úspešná. Podľa § 4 ods. 2 písm. d/ zákona č. 71/1992 Z.z. bola žalobkyňa v tejto časti oslobodená od súdnych poplatkov. Súd preto zaviazal žalovanú k úhrade súdneho poplatku z návrhu na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa položky 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 99,50 Eur a v časti priznanej náhrady mzdy podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 36,50 Eur (6 % zo sumy 614,- Eur) t.j. spolu 136,- Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Zb. v znení neskorších predpisov. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, môže podať návrh aj na súdny výkon rozhodnutia.