Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/642/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Tatianou Buchvaldovou v právnej veci navrhovateľa: Friendly Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, Košice, IČO: 47 243 368, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie: Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti odporcovi: T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, X., štátny občan SR, toho času na neznámom mieste zastúpený opatrovníkom J. P. tajomníčkou tunajšieho súdu o zaplatenie 313,27 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 248,27 eur spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 248,27 eur od 12.12.2013 do zaplatenia spolu s náhradou trov konania 18,50 eur na účet navrhovateľa č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, IBAN SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX vedený vo K. X., H..U.. pobočka zahraničnej banky, B.T.. U. XX, X. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V zostávajúcej časti súd konanie z a s t a v u j e .

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 79,90 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa advokáta Mgr. Henricha Schindlera, so sídlom advokátskej kancelárie: Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, vedený vo K. X., H..U.., L. Z. X., č. účtu: XXXXXXXXXX/ XXXX, IBAN U. to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom, doručeným na súd dňa 23.10.2015 sa domáhal navrhovateľ voči odporcovi zaplatenia sumy vo výške 313,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 248,27 eur odo dňa 12.12.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako spotrebiteľom došlo dňa 11.11.2013 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len „Rámcová zmluva“) a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „Zmluva“), a to tým, že odporca prijal návrh Rámcovej zmluvy a Zmluvy zo strany navrhovateľa v súlade s čl. III bod 3. Rámcovej zmluvy, na základe ktorých navrhovateľ poskytol odporcovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 190 eur. Predpokladom uzatvorenia Zmluvy a Rámcovej zmluvy bola registrácia odporcu ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla navrhovateľa ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie Zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová zmluva, Zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a návrhu Zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom elektronickej pošty. Odporca sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť celkovú čiastku 248,27

eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru vo výške 190 eur a individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 58,27 eur. Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa 11.12.2013. Nakoľko odporca navrhovateľovi nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti, navrhovateľ priloženými písomnými výzvami vyzval odporcu na úhradu jeho záväzku voči navrhovateľovi. V zmysle čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65 eur, pričom odporca bol pred uzatvorením Rámcovej zmluvy a Zmluvy riadne oboznámený s poplatkami súvisiacich s porušením povinnosti odporcu splniť riadne a včas svoj záväzok. Celkový nárok navrhovateľa predstavuje sumu vo výške 313,27 eur s príslušenstvom.

V časti peňažnej sumy vo výške 65 eur predstavujúcej personálne náklady ( t.j. náklady na prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e-mailové správy, písomné výzvy ako aj ďalšie súvisiace náklady vynaložené navrhovateľom z dôvodu omeškania odporcu), súd pre späťvzatie návrhu navrhovateľom písomným podaním zo dňa 14.04.2016 konanie v zmysle § 96 O.s.p. v tejto časti konanie zastavil.

Odporca sa v rámci prípravy pojednávania k návrhu písomne nevyjadril.

Pobyt odporcu sa súdu nepodarilo zistiť toho času sa zdržiava na neznámom mieste a preto mu bol v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovený opatrovník na konanie.

Súd rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 28.04.2015 v neprítomnosti účastníkov konania v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi: výpisom z obchodného registra navrhovateľa, Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a s tým spojených ďalších služieb zo dňa 11.11.2013, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 11.11.2013, výpisom z bankového účtu navrhovateľa, Upomienkou o nezaplatení pohľadávky zo dňa 18.12.2013, Urgenciou nezaplatenej pohľadávky zo dňa 25.12.2013 a 03.01.2014, Výpoveďou a Upozornením navrhovateľa na hrozbu exekúcie pohľadávky zo dňa 06.01.2014, reláciami o pobyte odporcu, písomným vyjadrením zo dňa 18.04.2016, ako aj obsahom celého súdneho spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Odporca uzavrel dňa 11.11.2013 s navrhovateľom Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len „Rámcová zmluva“), ktorá rámcovo upravovala práva a povinnosti zmluvných strán bližšie upravených v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Súčasne spolu s Rámcovou zmluvou odporca v ten istý deň, t.j. 11.11.2013 uzavrel s navrhovateľom aj Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „Zmluva“). Na základe Rámcovej zmluvy a Zmluvy sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi krátkodobú bezúčelovú, bezúročnú pôžičku ( nie úver ako je nesprávne uvedené v žalobnom návrhu ) vo výške 190 eur s možnosťou čerpania jednorazovo, bezhotovostným prevodom z účtu navrhovateľa na bankový účet odporcu najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení Zmluvy, pričom odporca sa zaviazal v lehote splatnosti vrátiť navrhovateľovi pôžičku s príslušenstvom v celkovej výške 2248,27 eur bezhotovostne na bankový účet navrhovateľa. Zmluva bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená na dobu určitú, so splatnosťou pôžičky s príslušenstvom dňa 11.12.2013. Celkové náklady poskytnutej pôžičky pozostávali z poplatku za poskytnutie pôžičky vyjadreného pevnou sumou 58,27 eur, pričom predstavovali ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN), ktorej spôsob výpočtu je uvedený v čl. IV bod 8 Rámcovej zmluvy. Z výpisu účtu navrhovateľa zo dňa 11.11.2013 vyplýva, že navrhovateľ dňa 11.11.2013 bezhotovostným bankovým prevodom poskytol odporcovi na jeho bankový účet peňažné prostriedky vo výške 190 eur predstavujúce zmluvne dohodnutú pôžičku. Odporca pôžičku čerpal, avšak v lehote splatnosti navrhovateľovi poskytnutú pôžičku nesplatil, čím porušil zmluvné podmienky vyplývajúce z Rámcovej zmluvy a Zmluvy. Z dôvodu nesplatenia pôžičky odporcom v zmluvne dohodnutej lehote splatnosti, navrhovateľ písomnými výzvami zo dňa 18.12.2013, 25.12.2013, 03.01.2014, 06.01.2014, vyzval odporcu na dodatočnú úhradu jeho peňažného záväzku navrhovateľovi. Odporca na predmetné výzvy navrhovateľa nereagoval, preto navrhovateľ si návrhom podaným na súde uplatnil voči odporcovi zaplatenie dlžnej pohľadávky v celkovej výške 313,27 eur s príslušenstvom, pričom žalovaná istina predstavovala nesplatenú pôžičku vo výške 190 eur, vzniknuté náklady v súvislosti s poskytnutím pôžičky pozostávajúce z poplatku za poskytnutie pôžičky v sume 58,.27 eur a z nákladov vzniknutých v súvislosti s vymáhaním pôžičky / čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy / v celkovej výške 65 eur.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 12.06.2014 (ďalej len „zákon č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku“), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

Podľa § 2 písm. c/ zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, na účely tohto zákona sa rozumie dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku.

Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa odseku 1 zreteľným a zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie v súlade so zásadami dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby bol zrejmý obchodný účel týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé.

Podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, účinného do 30.04.2014 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 11.11.2013 Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len „Rámcová zmluva“), ktorá rámcovo upravovala práva a povinnosti zmluvných strán bližšie upravených v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Súčasne spolu s Rámcovou zmluvou účastníci konania v ten istý deň, t.j. dňa 11.11.2013 uzavreli aj Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „Zmluva“). V danom prípade bolo potrebné najprv posúdiť, či zmluvný záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol zo Zmluvy podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch alebo zo zmluvy o úvere iba podľa Obchodného zákonníka, príp. zo zmluvy o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka. Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nie je možné na daný prípad aplikovať vzhľadom na ustanovenie § 1 ods. 3 písm. l/ cit. zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa tohto ustanovenia totiž spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. Súd vychádzajúc z obsahu uzatvorenej Zmluvy, na základe ktorej bola odporcovi poskytnutá jednorazovo, bez účelu a bez úročenia peňažná suma vo výške 190 eur s lehotou splatnosti kratšou ako jeden mesiac, mal za to, že uzatvorená Zmluva zo dňa 11.11.2013 je zmluvou o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka. V Zmluve nebola dojednaná povinnosť dlžníka platiť úroky za poskytnuté peňažné prostriedky, preto nemôže ísť o zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka, nakoľko nie je naplnený vyššie uvedený pojmový znak obligatórneho ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka (t.j. zaplatiť veriteľovi spolu s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov aj dohodnuté úroky).

Na základe Rámcovej zmluvy a Zmluvy navrhovateľ poskytol dňa 11.11.2013 odporcovi krátkodobú bezúčelovú, bezúročnú peňažnú pôžičku vo výške 190 eur, pričom odporca sa zaviazal poskytnutú peňažnú pôžičku v lehote splatnosti do 11.12.2013 vrátiť navrhovateľovi. Zmluva bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená na dobu určitú. Odporca poskytnutú pôžičku v lehote splatnosti navrhovateľovi nesplatia, čím sa dostal do omeškania so splnením svojho dlhu. Navrhovateľ viacerými písomnými výzvami dodatočne vyzval odporcu na splnenie peňažného záväzku voči navrhovateľovi. Odporca na predmetné výzvy navrhovateľa nereagoval, preto si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi zaplatenie dlžnej pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o pôžičke návrhom podaným na súde. Žalovaná istina predstavovala celkovú dlžnú sumu 313,27 eur, ktorá pozostávala z nesplatenej pôžičky vo výške 190 eur, vzniknutých nákladov v súvislosti s poskytnutím pôžičky predstavujúcich poplatok za poskytnutie pôžičky v sume 58,27 eur a z nákladov vzniknutých v súvislosti s vymáhaním pôžičky / čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy / v celkovej výške 65 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca sa dostal s plnením peňažného záväzku voči navrhovateľovi do omeškania, nakoľko neuhradil poskytnutú pôžičku v lehote jej splatnosti, a to dňa 12.12.2013, súd v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami návrhu navrhovateľa vyhovel, avšak po čiastočnom späťvzatí vo výške 65 eur len v časti zaplatenia peňažnej sumy výške 248,27 eur ( t.j. pozostávajúcej z nesplatenej pôžičky vo výške 190 eur a vzniknutých nákladov v súvislosti s poskytnutím pôžičky predstavujúcich poplatok za poskytnutie pôžičky v sume 58,27 eur ).

O príslušenstve pohľadávky súd rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.02.2013, nakoľko sa odporca dostal do omeškania so splnením svojich záväzkov zo Zmluvy, preto súd návrhu v časti zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 248,27 eur (zníženej o personálne náklady, ktoré neboli navrhovateľom preukázané) odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti pôžičky až do zaplatenia pôžičky vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 248,27 eur od 12.12.2013 do zaplatenia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi priznal náhradu trov pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 18,50 eur a z trov právneho zastúpenia čo predstavuje trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 79,90 eur vyčíslené podľa § 10 ods. 1, 13a ods. 1, písm. a/, c/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení.

O povinnosti nahradiť trovy právneho zastúpenia navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu súd rozhodol podľa § 149 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a) f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.