Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/616/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci navrhovateľa: Ekostrada, s.r.o., so sídlom Sverepec 381, IČO: 43 966 292, právne zastúpeného JUDr. Róbertom Faturom, advokátom so sídlom v J. L., M. XX/XX, proti odporkyni: MVDr. R. S., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., J. XXX, právne zastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Iveta Boškajová, s.r.o., so sídlom v Martine, J. Goliana 16, o zaplatenie 3 985,32 eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -79 zo dňa 24. júna 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť mu sumu 3.985,32 eur spolu s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od 7.10.2013 do zaplatenia. Konštatoval, že medzi účastníkmi došlo k vzniku platného záväzkovo-právneho vzťahu - ústnej zmluve o úprave veci v zmysle § 652 OZ, ako osobitnom type zmluvy o dielo. Predmetom takejto zmluvy je existujúca materiálna vec, ktorej vlastnosti sa menia alebo odstraňujú (na rozdiel od zmluvy o zhotovení veci na zákazku, kde ide vždy o novú vec, ktorá sa ma zhotoviť). V danom prípade išlo o činnosť spočívajúcu v zmene vlastností existujúceho jazierka, resp. zlepšení jeho vlastností. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že na danom mieste sa nachádzalo jazierko s rastlinami a rybami, ktoré mala navrhovateľka záujem zrekonštruovať tak, aby sa zmenil celkový ráz tohto jazierka, aby bolo prehĺbené, aby v ňom bola technika na čistenie vody, aby v ňom bola čistá voda, veľa rastlín a aby tam boli ryby. Ak aj v rámci tejto činnosti bolo potrebné vynaložiť niektoré ďalšie - stavebné práce, uvedené neznamená, že ide o zhotovenie novej veci. Je totiž potrebné rozlišovať, čo bolo primárnym účelom zmluvy, nakoľko úprava veci môže v sebe zahŕňať aj vykonanie ďalších potrebných prác, ktoré si vyžaduje povaha objednanej úpravy. Z tohto pohľadu majú samotné stavebné práce vo vzťahu k predmetu zmluvy - úprave jazierka - ako hlavnému predmetu činnosti navrhovateľa ako zhotoviteľa, len sekundárnu povahu. Nadväzne prvostupňový súd dospel k záveru, že zmluvné strany si v zmluve dostatočne vymedzili predmet zmluvy a dohodli sa aj o odmene za vykonané práce, čo vyplýva z ich e-mailovej komunikácie. Je totiž nepochybné, že prvý cenový návrh navrhovateľa (zo dňa 12.8.2010), t.j. rozpočet od 7.612 eur do 9.312 eur bez DPH v závislosti od modelu filtra odporkyňa neakceptovala, z dôvodu, že bol spracovaný na výmeru 100 m2, pričom o také veľké jazero nemala záujem. Z ďalšej e-mailovej komunikácie z mája 2011 vyplýva, že navrhovateľ zaslal odporkyni novú cenovú ponuku - rozpočet vo výške do 2.386 eur s DPH, kde zároveň uviedol, že ceny štrkov a rastlín ostávajú a budú účtované podľa spotreby. Po tomto e-maile ďalšia komunikácia preukázaná nebola. Následne odporkyňa e-mailom zo dňa 29.6.2011 dotazovala navrhovateľa kedy môžu začať a po tomto sa pristúpilo k realizácii diela. O ukončení diela sa nespísal žiaden záznam, podľa vyjadrenia svedka ukončenie diela bolo odporkyni oznámené. Následne

navrhovateľ faktúrou zo dňa 19.9.2011 splatnou 26.9.2011 odporkyni vyúčtoval jazierkovú technológiu vrátane montáže v celkovej sume 3.087,94 eur. Okresný súd pri porovnaní fakturácie a cenovej ponuky z e-mailu zo dňa 16.5.2011 zistil, že fakturácia vychádza z tejto ponuky, pričom navrhovateľ fakturoval jednotlivé položky v nižších cenách, zároveň účtoval geotextíliu a fóliu, ktoré neboli v tejto ponuke uvedené, avšak v cenách ktoré nezodpovedali ani pôvodnej ponuke. Pri spočítaní položiek z ponuky + ceny dodaných štrkov a rastlín predstavuje cena sumu 3.086,99 eur a vo fakturácii je uvedená suma 3.087,97 eur.

Na základe uvedeného súd I. stupňa uzavrel, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že cena diela bola dohodnutá na sumu 8.594,81 eur, resp. že cena uvedená vo faktúre zo dňa 19.9.2011 nebola cenou konečnou a že odporkyňa neuhradila dohodnutú cenu diela. Tieto tvrdenia neboli preukázané ani z výsluchu svedka, ani z výsluchu účastníkov v konaní vedenom pod sp.zn. , kde predmetom konania nebol vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou, ale uplatnený nárok J. R. na zaplatenie sumy 5.506,87 eur, na základe ním vystavených faktúr za vykonané práce na predmetnom jazierku. V rozsudku v uvedenej veci okresný súd vyslovil, že medzi J. R. a odporkyňou nedošlo k zmluvnému vzťahu, z ktorého by menovanému vznikol nárok voči odporkyni. Odporkyňa totiž uzavrela zmluvu na vybudovanie jazierka so spoločnosťou Ekostrada, s.r.o. a bolo vecou danej spoločnosti, či všetko vykoná sama alebo prostredníctvom ďalších subdodávateľov a odporkyňa bola povinná zaplatiť za vykonané práce a dodaný materiál len spoločnosti Ekostrada, s.r.o. Taktiež navrhovateľ nepreukázal, že by medzi ním a odporkyňou nebola dohodnutá žiadna cena, alebo že by bola určená nejakým limitom alebo odhadom. Cenu navrhovateľ rozpočtoval a podľa toho postupoval. Cena podľa rozpočtu môže byť určená len pri uzatváraní zmluvy pred začatím diela, v žiadnom prípade nie po dokončení diela. Práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak ich schválil objednávateľ písomne, alebo ak práce dodatočne písomne objednal. Pokiaľ v rozpočte neboli zahrnuté práce a náklady, nemôže ich zhotoviteľ dodatočne jednostranne bez písomného súhlasu objednávateľa navyšovať, po oznámení novej ceny je objednávateľ oprávnený od zmluvy odstúpiť. Uvedené však v konaní nebolo preukázané. Obdobne, aj pri určení ceny odhadom, pokiaľ ju nemožno určiť pevnou sumou platí, že ak zhotoviteľ dodatočne zistí, že bude treba cenu určenú odhadom prekročiť, je povinný na to objednávateľa bez meškania písomne upozorniť a oznámiť mu novourčenú cenu, inak nemá právo na zaplatenie rozdielu v cene.

Súd I. stupňa nemal pochybnosti o tom, že dielo bolo ukončené, nakoľko odporkyňa po doručení faktúry zo dňa 19.9.2011 listom zo dňa 27.9.2011 reklamovala vady diela, čo bola jej prvá reakcia a pokiaľ uvádzala, že dielo nebolo dokončené včas podľa dohodnutého termínu ani napriek niekoľkým urgenciám, tieto tvrdenia nepreukázala, keď sama konkrétny dátum začatia realizácie diela a dokončenia diela neuviedla. Jej odstúpenie od zmluvy o dielo z dôvodu vád a nedokončenia diela preto súd nepovažoval za platné. V tejto spojitosti argumentoval, že odo dňa odovzdania diela (19.9.2011) vznikol odporkyni ako objednávateľke nárok uplatňovať si prípadné právo zodpovednosti za vady. Reklamáciou zo dňa 27.9.2011 vytkla konkrétne vady a odstúpila od zmluvy a žiadala vrátiť dielo do pôvodného stavu. Práva vyplývajúce zo zodpovednosti za vady upravenej veci upravuje ust. § 655 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého sa odporkyňa mohla domáhať bezplatného odstránenia vád v dohodnutej lehote, čoho sa však u odporcu nedomáhala. Pri neodstrániteľnej vade, alebo vade, ktorá nebola odstránená v dohodnutej lehote alebo pri opätovnom vyskytnutí vady, mala možnosť domáhať sa zrušenia zmluvy alebo primeranej zľavy z ceny z úpravy veci. Takéto skutočnosti v konaní ale neboli preukázané. Odporkyňa v reklamácii ani netvrdila, že ide o neodstrániteľné vady, alebo o vady ktoré neboli odstránené v dohodnutej lehote alebo opätovné vady. V tejto súvislosti súd poukázal na to, že voľba spôsobu odstránenia vady zásadne prislúcha zhotoviteľovi, avšak odporkyňa si u navrhovateľa takýto nárok neuplatnila. Odporkyňa si predmetnou reklamáciou uplatnila voľbu zodpovednostného práva - odstúpenie od zmluvy, na ktoré jej ale nárok nevznikol. Nárok na odstúpenie od zmluvy jej nevznikol ani podľa všeobecných ustanovení zmluvy o dielo (§ 642 , nakoľko dielo bolo zhotovené. Súd z opísaných dôvodov (následne) neprihliadal na vznesenú námietku premlčania zo strany odporkyne a právny vzťah medzi účastníkmi neposudzoval ako vzťah zo zrušenej zmluvy.

Zhrnúc čiastkové závery, okresný súd konštatoval, že faktúra navrhovateľa zo dňa 19.9.2011 bola vystavená po ukončení diela, jej výška zodpovedá dohodnutej cene, pričom odporkyňa predmetnú faktúru uhradila. Následne faktúry, od ktorých odvíjal navrhovateľ svoj nárok neboli vystavené ním, ale jeho subdodávateľom J. R. a boli v nich účtované práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté, preto

súd nepovažoval za potrebné vo veci vykonať obhliadku na mieste samom, príp. nariaďovať znalecké dokazovanie, ohľadom rozsahu prác. Rozhodovanie o trovách konania si súd I. stupňa vyhradil v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p. na obdobie po právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alternatívne zmeny v podobe vyhovenia návrhu v celom rozsahu. Namietal nesprávne skutkové zistenia, ako aj nesprávne právne posúdenie veci. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že nakoľko odporkyňa nebola odborníčkou v danej veci, dala navrhovateľovi pokyny v rámci svojich možnosti a schopnosti, na čo reagoval navrhovateľ ako odborník v danej oblasti tým, že jazierko treba vybudovať v podstate nanovo, t.j. dať novú fóliu, techniku, rastliny, kamene a samozrejme jazierko aj prehĺbiť. Uvedené je preukázané z výpovede navrhovateľa, ako aj z výpovede odporkyne. Logickým uvažovaním v nadväznosti na preukázateľne zrealizovaný rozsah diela v porovnaní s jeho predchádzajúcim stavom, musí byť jasné, že nejde len o úpravu veci, ale realizáciou diela vznikla úplne nová vec. Z pôvodného jazierka nezostalo absolútne nič, čo bolo možné verifikovať obhliadkou na mieste samom, resp. znaleckým dokazovaním. Pokiaľ teda súd uzavrel rozsah diela iba na úpravu jazierka, jeho záver je nesprávny a nezodpovedá realite, pričom takéto zistenie prvostupňového súdu presahuje rámec jeho odborných znalostí. Ďalej odvolateľ namietal závery ohľadne dohodnutej ceny zrealizovaného diela. Považoval totiž za jednoznačne preukázané, že práce, ktoré vykonal J. R. pre navrhovateľa vykonané boli, avšak ich cenu nevyhodnotil prvostupňový súd správne. V tomto prípade išiel súd podľa odvolateľa nad rámec skutkových zistení, nakoľko navrhovateľ sa jasne vyjadril, že otázku výkopových prác ponecháva na J. R., ktorý tieto zrealizoval s vedomím a súhlasom odporkyne. Tiež sa vyjadril, že ich cenu bude mať bez DPH a teda táto časť diela bude vzhľadom na uvedené pre ňu lacnejšia, samozrejme „legálne akceptovateľným spôsobom“. Bolo tiež ustálené, že vzápätí nastal komunikačný problém medzi tými tromi osobami a tak principiálne cena tejto časti diela bola dohodnutá vo výške podľa dohody J. R. a odporkyne v zmysle pôvodných návrhov navrhovateľa v rámci ústnej a emailovej komunikácie a to s prihliadnutím na vôľu navrhovateľa a konanie odporkyne, ktorá umožnila J. R. realizáciu diela. Navrhovateľ tak podal žalobu dôvodne, keď žaloval túto časť diela vo výške faktúr podľa J. R., ktoré akiste museli mať reálny podklad a musela im predchádzať dohoda. Pokiaľ by aj prvostupňový súd sa nestotožnil s cenou diela ako určenou, mal postupovať podľa § 634 ods. 1 a cenu zisťovať po zistení rozsahu diela prostredníctvom znaleckého posudku, čo však nevykonal. Odvolateľ uzavrel, že pokiaľ si zistenú chybu v komunikácií prvostupňový súd v konaní vysvetlil výlučne v prospech odporkyne oproti tvrdeniam navrhovateľa a iným dôkazom nad rámec zistenej vôle navrhovateľa a odporkyne, ide o svojvoľný postup súdu, ktorý nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ktoré sa javí v nadväznosti na uvedené ako nedostatočné.

V písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyňa žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Stotožnila sa so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu a uviedla, že argumentácia odvolateľa nevyplýva z žiadneho predloženého listinného dôkazu, ani z výpovede svedka, resp. iných dôkazov. Tvrdenie, že nedošlo k úprave veci, ale vzniku novej veci je v rozpore s obsahom vykonaného dokazovania, najmä v rozpore s výpoveďou svedka, ktorý potvrdil, že na jazierko na mieste už existovalo. K vzniku novej veci by mohlo dôjsť výlučne za splnenia predpokladu zániku pôvodnej veci, čo sa však nestalo, ktorá skutočnosť je z obsahu spisu nesporná.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal k tomu oprávnený účastník konania (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. za použitia § 156 ods. 3 O.s.p.) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny.

Primárne - pokiaľ ide o právne (nie odborné, ako sa nesprávne domnieva odvolateľ) posúdenie dotknutého zmluvného vzťahu, t.j. že ide o zmluvu o úprave veci, odvolací súd sa s prezentovanými východiskami/dôvodmi tohto záveru stotožňuje a v konkrétnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Nespornou medzi účastníkmi konania totiž bola (skoršia) existencia jazierka, ktorého úprava vlastností pri zachovaní funkčného určenia veci v plnej miere legitimizuje záver o naplnení zákonných charakteristík zmluvy o úprave veci. Bez právnej relevancie sú z tohto pohľadu tvrdenia o dodaní novej fólie, resp. ďalších materiálov, nakoľko uvedené pojmovo nevylučuje ustálený zmluvný typ, naopak, je pravidelným

znakom činnosti spočívajúcej v úprave vlastností veci. V konečnom dôsledku však uvedené ani nie je určujúce, nakoľko vo vzťahu k cene (aj zmluvy o úprave veci) platí všeobecná úprava zmluvy o dielo

- § 632 až § 643 OZ. Sám odvolateľ ani neuvádza žiadne konzekvencie, ktoré by z iného právneho posúdenia veci mali vyplývať.

Rovnako správne prvostupňový súd vyhodnotil nenáležité uplatnenie zodpovednostného nárok zo strany odporkyne v rámci plurality/množiny možností (§ 655 ods. 1 , ktorými disponovala. Nebolo totiž preukázané, že odporkyňou reklamované vady sú neodstrániteľné, alebo že ide o vady, ktoré neboli odstránené v dohodnutej lehote alebo vady opätovné. Nadväzne odporkyni nevznikol nárok na odstúpenie od zmluvy, ide teda o dielo ukončené (prípadne s odporkyňou tvrdenými vadami) v zmysle platnej zmluvy.

Nadväzne, pokiaľ ide o podstatu predmetného sporu - výšku dojednanej ceny a nemožnosť jej dodatočnej jednostrannej úpravy - z vykonaného dokazovania skutočne nie je možné vyvodiť existenciu inej dohody, než ktorej zodpovedala odporkyňou uhradená faktúra zo dňa 19.9.2011. Predostretej e- mailovej komunikácii (ako najrelevantnejšiemu/najobjektívnejšiemu dôkaznému prostriedku v súdenej veci) zmluvných strán totiž jednoznačne korešponduje záver prvostupňového súdu, že nebolo preukázané tak dojednanie vyššej ceny, rovnako ani nedojednanie žiadnej ceny (a následná potreba určovania primeranej ceny na základe znaleckého dokazovania, ako sa nenáležite domáha odvolateľ). Z hľadiska aplikovanej určujúcej právnej úpravy - o nemožnosti účtovať práce a ceny do rozpočtu nezahrnuté - je následne odvolateľom prezentovaná „chyba v komunikácii“ právne irelevantná a konštatovanie o neunesení dôkazného bremena o zmluvnom zakotvení povinnosti úhrady ďalších plnení/čiastok v plnej miere zodpovedá princípom kontradiktórneho/sporového súdneho konania. Navrhovateľ ako zmluvná strana, ktorá predkladá zmluvné podmienky zodpovedá za ich náležitú kontraktáciu a nesie zodpovednosť za pochybenia v tejto fáze zmluvného vzťahu.

Z konštatovaného vyplýva vecná správnosť napadnutého rozsudku, z ktorého dôvodu odvolací súd pristúpil k jeho potvrdeniu. Okresný súd, ktorý si rozhodnutie o trovách konania vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, rozhodne zároveň aj o trovách aktuálneho odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .