Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_6T-63-2020.pdf
PDF · 117.89 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/63/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Pavol Roth, v trestnej veci obžalovaného A. B., trestne stíhaného pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1. ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 8. septembra 2022, takto
rozhodol:
Obžalovaný
A. B., nar. XX. X. XXXX v Liptovskom Mikuláši, trvale bytom A. C., D. XXX/X,
j e v i n n ý , ž e
dňa 17. 12. 2019 v čase okolo 03.00 hod. na križovatke príjazdovej cesty vedúcej k areálu Tatranských kúpeľov Lučivná v smere od Svit, okres E., a cesty smerujúcej k železničnej stanici Lučivná, keď poškodený F. F. zo Šváboviec, okres E., sedel v motorovom vozidle zn. C. – B. G., ev. č. E. na strednom sedadle vzadu, tak obžalovaný A. B., ktorý sedel po ľavej ruke poškodeného na sedadle vzadu za vodičom uvedeného vozidla, mu vytrhol z ľavej ruky mobilný telefón zn. Huawei P30, zobral mu z tváre dioptrické okuliare, ktoré rozlomil a povedal mu, že tie mu už nebude treba a tiež mu povedal, aby mu dal všetky peniaze, ktoré má pri sebe, lebo mu nevráti telefón, o ktorý sa spolu naťahovali, pričom obžalovaný A. B. mu päsťou udrel do tváre, do oblasti nosa a následne poškodeného začal ťahať von z motorového vozidla, na čo vystúpil z vozidla vodič H. I., ktorý poškodeného a obžalovaného vytiahol z vozidla von, kde obžalovaný vytrhol poškodenému kapsu a začal poškodeného prehľadávať, kde z vrecka nohavíc mu vzal sumu 100,- €, ďalej z kapsy, v ktorej sa nachádzala peňaženka, zobral finančnú hotovosť v sume 100,- €, bankomatovú kartu poškodeného vydanú Reiffeisen bank, potom kapsu zahodil vedľa vozidla, po čom obžalovaný po nastúpení do vozidla z miesta odišiel preč a poškodeného F. F. nechal na mieste, čím poškodenému F. F. spôsobil zranenie – zlomeninu nosových kostí bez posunu, bez práceneschopnosti a spôsobil poškodenému škodu na poškodených a odcudzených veciach vo výške 847,50 €, ako aj škodu na bolestnom v sume 405,20 €,
t e d a
proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,
č í m s p á c h a l
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona mu výkon trestu podmienečne odkladá a zároveň mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky a zároveň podľa 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona mu ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve, ktorá povinnosť je súčasťou probačného dohľadu.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného F. F., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom J. XXX, D. E., s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 31. 8. 2020 podal na tunajšom súde obžalobu 2 Pv 635/19 zo dňa 26. 8. 2020 na obvineného A. B. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 17. 12. 2019 v čase okolo 03.00 hod. na križovatke príjazdovej cesty vedúcej k areálu Tatranských kúpeľov Lučivná v smere od Svit, okres E., a cesty smerujúcej k železničnej stanici Lučivná, keď poškodený F. F. zo J., okres E., sedel v motorovom vozidle zn. C. – B. G., ev. č. E. na strednom sedadle vzadu, tak obžalovaný A. B., ktorý sedel po ľavej ruke poškodeného na sedadle vzadu za vodičom uvedeného vozidla, mu vytrhol z ľavej ruky mobilný telefón zn. Huawei P30, zobral mu z tváre dioptrické okuliare, ktoré rozlomil a povedal mu, že tie mu už nebude treba a tiež mu povedal, aby mu dal všetky peniaze, ktoré má pri sebe, lebo mu nevráti telefón, o ktorý sa spolu naťahovali, pričom obžalovaný A. B. mu päsťou udrel do tváre, do oblasti nosa a vytiahol z vrecka nôž, na čo mu povedal, že ak mu nedá peniaze, tak ho dopichá, potom nôž otočil smerom dole na stehno ľavej nohy poškodeného a znovu mu povedal, aby mu dal všetky peniaze, inak ho bodne do nohy, následne poškodeného začal ťahať von z motorového vozidla, na čo vystúpil z vozidla vodič H. I., ktorý poškodeného a obžalovaného vytiahol z vozidla von, kde obžalovaný vytrhol poškodenému kapsu a začal poškodeného prehľadávať, kde z vrecka nohavíc mu vzal sumu 100,- €, ďalej z kapsy, v ktorej sa nachádzala peňaženka, zobral finančnú hotovosť v sume 100,- €, bankomatovú kartu poškodeného vydanú Reiffeisen bank, potom kapsu zahodil vedľa vozidla, po čom obžalovaný po nastúpení do vozidla z miesta odišiel preč a poškodeného F. F. nechal na mieste, čím poškodenému F. F. spôsobil zranenie – zlomeninu nosových kostí bez posunu, bez práceneschopnosti a spôsobil poškodenému škodu na poškodených a odcudzených veciach vo výške 847,50 €, ako aj škodu na bolestnom v sume 378,- €.
Súd vo veci vykonal hlavné pojednávanie a konštatoval nasledovné:
Obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku vyhlásil, že sa cíti byť nevinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Na hlavnom pojednávaní vypovedal, že poškodeného predtým veľmi nepoznal, no asi pred 2 mesiacmi mu požičal peniaze, ktoré mu do 5 dní mal poškodený vrátiť. Peniaze mu nevrátil, tak ho aj kontaktoval, pričom toho dňa 16. 12. 2019 sa aj náhodne stretli pred herňou pri Tescu pri Poprade. Prišiel tam spolu s H. I., C. H., K. L. a C. E.. Keď prišli pred herňu, Zubaj a Pačaj išli do herne a on s ostatnými ostal vonku. Pred herňu potom prišli aj traja muži, z ktorých jeden z nich bol poškodený a tých dvoch nepoznal. S poškodeným sa bavil ohľadom vrátenia peňazí, pričom ten mu tvrdil, že peniaze nemá, no zaujímal sa, či mu vie zohnať drogy. Potom tvrdil, že peniaze má, ale nechcel mu ich vrátiť. Keďže prejavil záujem o drogy, tak niekto z nich navrhol, že pôjdu do Lučivnej, a tak nasadli do auta, ktorým prišli. Išlo o mercedes, ktorý šoféroval Zubaj, vedľa neho na sedadle spolujazdca sedel Rác a vzadu sedel on, K. L., C. E. a poškodený F.. Po ceste na benzínke vyložili C. E. a pokračovali v smere na Lučivnú. Počas cesty sa ho poškodený spýtal, či mu tie drogy vybaví, na čo mu povedal, že hej, ale nech mu dá zatelefonovať. Poškodený mu dal svoj telefón zn. Huawei. Ďalej sa spýtal poškodeného, že za koľko peňazí chce tie drogy, na čo mu tento
povedal, nech najprv volá, že keď sa to bude dať, tak mu dá vedieť. Pýtal sa ho teda, či má peniaze, keď chce drogy, na čo mu povedal, že má a keď ho pýtal, aby mu peniaze, ktoré mu dlhuje, vrátil, tak mu poškodený povedal, že mu peniaze dá, ale nie hneď. Keďže poškodený špekuloval a nechcel mu dať naspäť peniaze, tak mu povedal, že si nechá ten mobil do zálohy a keď mu peniaze vráti, tak mu vráti mobil. Poškodený s tým nesúhlasil, začali sa šarpať o mobil, aj slovne. Nespomína si, čo potom presne sa udialo, ale vie, že vystúpili z auta s tým, že sa porozprávajú. Poškodený sa však nechcel nijako dohodnúť, tak nasadol do auta a spolu s ostatnými odišli preč. Poškodeného tam nechali, pričom H. I. ešte vyhodil poškodenému jeho tašku. Nespomína si presne, či to bolo ešte v aute, keď sa s poškodeným trhal o ten mobil alebo potom až vonku, ale v zlosti zlomil poškodenému okuliare. Pokiaľ si spomína, tak poškodený mu dal ešte 50,- eur s tým, že chcel mobil vrátiť, ale on mu povedal, že mu mobil vráti až vtedy, keď mu vyplatí celý dlh, ktorý bol vo výške 250,- eur. Poprel, aby žiadal od poškodeného vrátenie peňazí za použitia noža s tým, že nič také pri sebe nemal. V ďalšej časti výpovede uviedol, že poškodenému už uhradil peniaze za zlomené okuliare a zaplatil mu aj za kryt na telefóne, ktorý mu zlomil. Samotný telefón po tom, čo prišli policajti, ihneď vydal. K poraneniu poškodeného na nose uviedol, že je možné, že keď sa naťahovali, tak ho nejako nechtiac udrel do tváre, možno lakťom, ale určite nie naschvál. Poprel, aby na poškodeného fyzicky útočil. Čo sa týka ostatných, ktorí boli v aute, nespomína si, aby sa títo nejako do incidentu zapájali. V prípravnom konaní vypovedal, že poškodený mu mal dať sumu nie 50,- eur, ale 100,- eur. K vzniknutému rozporu uviedol, že už si na to presne nespomína.
Svedok poškodený F. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že kritického dňa sa stretol s kamarátom C. a ešte ďalším kamarátom, ktorého pozná pod menom C.. Najprv boli v meste, kde vypili skoro 2 fľaše vína a potom sa premiestnili do kasína pri Tescu v Poprade. Keď prichádzali do kasína, všimol si pred ním biely mercedes, v ktorom sedel C. H.. Nakrátko vošiel do kasína a keď vyšiel von, všimol si, ako sa C. rozprával s Rácom, s ktorým sa dohadovali, že by ho mohol zaviesť domov do Šváboviec. Nasadol do auta mercedesu, vodiča poznal iba z videnia, vedľa neho sedel C. H., pričom on si sadol na zadné sedadlá medzi L. a B.. Oboch z nich predtým nepoznal. Bavili sa o tom, že ho odvezú domov, zastavili na benzínke, pričom niekto z auta vystúpil. Potom sa tá osoba vrátila a povedala, že budú musieť ísť niekam inde. Pokračovali potom smerom na Lučivnú, nevie, koľko bolo hodín, ale bolo už po polnoci, keď prišli smerom ku Kúpeľom Lučivná, kde auto zastalo. Tam mu A. B. vytrhol z ruky telefón, ktorý predtým držal a zároveň mu B. zložil okuliare, ktoré mu polámal a povedal, že tie už nebude potrebovať. Začali sa potom naťahovať o telefón a tak ho B. udrel rukou do tváre. Mohlo to byť lakťom do oblasti nosa, lebo z nosa sa mu pustila krv. Telefón chcel naspäť, na čo mu B. povedal, že keď mu dá všetky peniaze, ktoré pri sebe má, tak mu telefón vráti. Nesúhlasil s tým, tak sa ďalej naťahovali. Po chvíli otvoril dvere a začal ho ťahať vonku z auta. Na sebe mal kapsu, za ktorú ho ťahal, potom vonku ho začal prehľadávať, aj po vreckách, aj tú kapsu, ktorú si zobral do auta s tým, že našiel aj peniaze vo vreckách, aj v kapse, ktoré zobral. Dokopy to bolo 200,- eur. Keď bol vonku, začal sa naťahovať o mobil cez šoférovo okno, ktorý mobil mal stále v rukách A. B.. A. B. potom mobil podal C. H., po ktorý sa natiahol a chcel si ho zobrať, ale nato sa natiahol B. a opäť si mobil zobral. B. potom kričal na šoféra, aby odišiel, čo šofér aj urobil. On potom sa pobral ku Kúpeľom Lučivná, kde natrafil na vrátnika, ktorého požiadal, aby mu zavolal taxík. Taxíkom sa vrátil späť do Popradu, zastavil sa pri kasíne, či tam náhodou nebude Mačutek s tým C., ale keďže tam neboli, tak odišiel rovno na políciu. Z akého dôvodu chcel od neho Baláž telefón a peniaze, to nevie, nepovedal mu nič. Žiadne peniaze mu nedlhoval, pretože sa dovtedy nepoznali. Na vzniknutú situáciu medzi nimi dvoma reagoval Rác tak, že kričal, aby prestali, aj šofér povedal, aby si konflikt riešili mimo auta. Keď ho obžalovaný udieral do tváre, povedal mu niečo v tom smere, že ho dobije, keď mu nedá ten telefón. Možno zazneli aj nejaké iné slová, ale to si už nepamätá. Všimol si, že B. má v ruke aj nejaký predmet, ktorý robil odraz, ale nevie, či to mohol byť nôž alebo samotný telefón. V dôsledku zranenia, ktoré utrpel, mal zlomený nos, bol aj na ošetrení, práceneschopný nebol, lebo nebol v tom čase zamestnaný. Pri incidente prišiel o hotovosť, zdá sa mu, že v kapse mal aj bankomatovú kartu. Prišiel aj o telefón a mal aj rozbité okuliare. Telefón mu bol vrátený policajtmi a takisto mu boli poslané od B. peniaze, asi 600,- eur, ako vrátenie hotovosti a škoda na okuliaroch. Materiálnu škodu od obžalovaného nepožaduje, ale požaduje bolestné v súvislosti so zlomeným nosom.
K užívaniu alkoholu pred skutkom z jeho strany uviedol, že spolu s kamarátmi vypili dve sedmičky červeného vína. Pili zhruba rovnako, cítil, že je opitý, ale nie tak, že by nevedel chodiť. Vnímal čo sa dialo okolo, ale je možné, že niečo nemusel vnímať presne. Navyše bez okuliarov vidí dosť zle, pričom nosí dioptrie 2,5 do diaľky. K výhľadovým pomerom v aute uviedol, že bolo zapálené svetlo v interiéri, ale išlo o svetlo hore pri vodičovi. Vonku bola tma, pouličné osvetlenie nebolo žiadne, jediné osvetlenie išlo zo zapnutých svetiel auta.
V oboznámených výpovediach z prípravného konania uvádzal, že keď sa naťahoval o mobil s obžalovaným, ten ho udrel päsťou do nosa a následne z vrecka vytiahol nôž, ktorým sa mu začal vyhrážať, že ak mu nedá peniaze, tak ho dopichá. Bránil sa tak, že mu tlačil jeho ruku, v ktorej držal nôž, aby ho nepichol. V neskoršej výpovedi z prípravného konania už uvádzal, že nie je si celkom istý, či obžalovaný použil pri skutku nôž, pričom to, že mal nôž, usudzuje z toho, čo mu tento hovoril. K vzniknutým rozporom vypovedal, že je možné, že nôž si mohol zameniť s telefónom, pričom v tom čase mal aj vypité a nemusel k tomu nožu vnímať všetko tak, ako sa to naozaj odohralo. Opakovane zdôrazňoval, že si telefón mohol zameniť s nožom, pričom k vyhrážkam, ktoré mali zaznieť, uviedol, že keďže bol opitý, nepamätá si, ako sa mu v skutočnosti obžalovaný vyhrážal. Keď podával trestné oznámenie a keď prvýkrát vypovedal, bol pod vplyvom alkoholu. Nevie, prečo tvrdil policajtom, že vypil 3 dcl, keď v skutočnosti spolu s C. vypili skoro 2 fľaše.
Svedok H. I. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo v zmysle § 130 ods. 2 Tr. poriadku a odoprel vo veci vypovedať. Rovnaké právo využil aj v prípravnom konaní.
Svedok C. H. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že kritického dňa prišli do herne na mercedese bielej farby spolu s obžalovaným, H. I. a K. L.. Pred herňou sa objavil poškodený s nejakými dvoma kamošmi, pričom poškodený sa rozprával aj s obžalovaný, ale nevie o čom. Objavil sa tam aj C. E.. Poškodený chcel, aby ho odviezli domov, tak šli autom, ktoré šoféroval H. I., on sedel vedľa neho na prednom sedadle, za šoférom sedel obžalovaný, vedľa neho poškodený a vedľa poškodeného bol K. L.. Do auta sa ešte natrepal aj C. E., ale toho hneď vysadili na benzínke. Nespomína si, že by počas cesty sa v aute niečo dialo. Potom prišli ku Kúpeľom Lučivná, kde auto zastavilo, nevie kvôli čomu. Vie, že obžalovaný s poškodeným sa v aute naťahovali ohľadom peňazí. Obžalovaný chcel od poškodeného nejaké peniaze, chcel poškodeného peniaze. Prečo chcel od neho peniaze, to nevie. V aute mali slovnú potýčku, obaja po sebe kričali. Obžalovaný chcel od poškodeného peniaze, ten mu ich nechcel dať. Obžalovaný potom udrel poškodeného, ale už nevie ako. On sa otočil a povedal obžalovanému, nech dá poškodenému pokoj. Potom H. I. vyšiel vonku, otvoril dvere a povedal im, nech vystúpia a nech sa také veci neriešia v aute. On ostal sedieť v aute po celý čas. Čo sa dialo v aute, nevie. Nepamätá si, či na poškodenom si všimol nejaké poranenia po tom, čo ho mal obžalovaný udrieť a nepamätá si, že by okrem peňazí sa naťahovali aj ohľadom nejakej inej veci. Vie však, že keď obžalovaný nastúpil do auta, riešili cez okno niečo ohľadom mobilu, keď poškodený chcel naspäť mobil a obžalovaný mu mobil nechcel dať naspäť. Ako sa dostal mobil k obžalovanému, to nevie. Ten mobil mal aj on v ruke, a to preto, že poškodený keď stál vonku, chcel od obžalovaného, aby tento mobil dal jemu (svedkovi), lebo vedel, že ten mobil poškodenému vráti. Nakoniec mu obžalovaný stiahol ruku, takže ten mobil poškodenému naspäť nedal. K skutočnosti, aby obžalovaný mal nejakú zbraň, nôž, uviedol, že kým boli v aute, nič také si nevšimol. V oboznámenej výpovedi z prípravného konania okrem iného uvádzal, že obžalovaný rozlámal poškodenému okuliare, ktoré mal založené na očiach a vyhodil ich vonku cez okno. Hneď na to obžalovaný poškodenému povedal, aby mu dal svoj mobil, ktorý mobil mu nechcel dať, pričom tento mobil poškodený držal v ruke. O mobil sa naťahovali, nakoniec obžalovaný poškodenému mobil vytrhol z ruky. Poškodený pýtal mobil naspäť, ale obžalovaný mu ho nevrátil. Rovnako obžalovaný povedal poškodenému, aby mu dal peniaze, a tak mu vrátil mobil. Poškodený mu však peniaze nechcel dať, a preto ho obžalovaný udrel rukou, asi do nosa. Či mal obžalovaný niečo v ruke, to nevidel. K vzniknutým rozporom na hlavnom pojednávaní uviedol, že jeho výpoveď z prípravného konania je pravdivá. V ďalšej časti výpovede na hlavnom pojednávaní svedok doplnil, že vie, že poškodený mal aj nejakú tašku so sebou, ktorá sa mu pri aute rozsypala. Zubaj mu dával do nej veci a túto tašku si poškodený zobral so sebou. To, že by poškodený mal odovzdať obžalovanému nejaké peniaze, nevidel, resp. nepamätá si na to. Takisto nevidel, aby niekto poškodeného v aute prehľadával. Neregistroval ani vyhrážky voči poškodenému, registroval však poškodené okuliare, ktoré mu obžalovaný vyhodil von z auta.
Svedok K. L. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pamätá si, že kritického dňa spolu s kamarátmi boli v Poprade pri Tescu, kde k nim prišli nejakí traja chlapci, z ktorých poznal iba poškodeného. Poškodený sa bavil s H., ktorý sedel pri šoférovi. O čom sa bavili, to nevie. Vie, že poškodený si potom sadol do ich auta dozadu a sedel medzi ním a obžalovaným. Autom išli smerom na Svit, Važec. Pamätá si, že obžalovaný s poškodeným mali v aute nejaký spor, pričom obžalovaný aj poškodeného udrel, ale ako to skončilo, to nevie. On bol otočený chrbtom. Vie len, že poškodený bol vyhodený z auta a oni potom pokračovali do Važca a do Liptovského Mikuláša. Prečo mal obžalovaný poškodeného udrieť, to nevie. Videl však, ako poškodenému išla krv. Nevidel, aby obžalovaný poškodenému niečo bral, ani to, že by
držal v ruke nôž. Či sa v aute rozprával o nejakých peniazoch, to si nepamätá. Rovnako nevidel, aby obžalovaný nejako prehľadával poškodeného.
V oboznámenej výpovedi z prípravného konania uviedol, že s autom zastavili niekde pri Kúpeľoch Lučivná s tým, že obžalovaný povedal niečo v tom smere, že sa tam s niekým stretnú, kto donesie nejakú drogu. Poškodený dal obžalovanému svoj telefón, lebo chcel vedieť, či ho nenahráva. Potom obžalovaný zložil poškodenému okuliare, ktoré mu zlomil a vyhodil ich von. Zároveň obžalovaný chcel od poškodeného peniaze, ktoré keď mu dá, tak mu vráti jeho telefón. Poškodený chcel telefón naspäť, naťahovali sa o ten telefón, poškodený nechcel peniaze dať, tak obžalovaný prehľadal poškodenému vrecká na odeve. Poškodený mal v ruke nejaké peniaze, ktoré nechcel obžalovanému dať. O tie peniaze sa naťahovali, nakoniec mu ich obžalovaný z ruky zobral. Na to H. I. bol už z toho nervózny, tak im povedal, aby to išli riešiť von. Obžalovaný potom začal ťahať poškodeného z auta nasilu a nasilu zobral poškodenému aj kapsu, ktorú prehľadal. Či z nej niečo zobral a čo s tou kapsou urobil, to nevidel. Obžalovaný nastúpil potom späť do auta a spolu odišli bez poškodeného. Nevidel, že by obžalovaný mal v ruke nôž a aby týmto sa vyhrážal poškodenému. Vie, že obžalovaný zobral poškodenému mobilný telefón, ako aj peniaze, ktoré rátal v aute a ktoré si aj sám nechal. K rozporom vo svojej výpovedi uviedol, že v prípravnom konaní vypovedal pravdivo. S odstupom času na hlavnom pojednávaní si to už nepamätal.
Svedok M. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v čase skutku pracoval ako správca Kúpeľov Lučivná, mal nočnú službu, pričom niekedy nad ránom prišiel nejaký mladý chlapec v krátkom tričku, ktorý ho žiadal, aby privolal taxík, čo aj urobil. Prečo chcel taxík a čo robil ten chlapec v krátkom tričku vonku napriek tomu, že bola zima, to tento chlapec nevysvetľoval. Či ten chlapec mal požitý alkohol, to nevie posúdiť. Nepamätá si, či mal poranenia. V prípravnom konaní svedok uvádzal, že zdalo sa mu, ako keby ten chlapec bol na tvári opuchnutý, akoby tam mal aj kus krvi. Aj sa ho pýtal, čo sa mu stalo, ale chlapec mu povedal, že to nechce riešiť. Uvedené tvrdenia svedok potvrdil na hlavnom pojednávaní s tým, že s odstupom času sa už bližšie nepamätal.
Svedok E. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 17. 12. 2019 po polnoci prišiel k herni pri Tescu v Poprade spolu s F. F. a C. N.. Po príchode si všimol vozidlo mercedes, o ktorom vedel, že patrí H. I. z Važca. V aute však Zubaj nebol, ale bol tam C. H. a ďalej A. B. a chlapec, ktorého volajú Belo (K. L.). On sa rozprával s C. H. a F. s C. odišli do herne, pričom po chvíli sa vrátili a prišiel aj H. I., ktorého sa opýtal, či by nezaviezol F. domov do Hozelca. On s tým súhlasil a tak F. si nasadol k nim do auta. Videl iba, ako auto odchádzalo z parkoviska a šlo smerom na Svit, pričom si myslel, že tam idú niekoho zaviezť. Telefonoval aj Koterbovi, či je v pohode, na čo mu tento povedal, že A. potrebuje niečo vybaviť. Keď po čase volal F., či je doma, mal vypnutý telefón. Okolo 04,00 hod. ráno mu F. písal z facebooku nejakého policajta, aby sa dostavil na políciu za účelom stotožnenia osôb, s ktorými išiel vo vozidle. Na polícii sa rozprával s poškodeným, ktorý mu však nič konkrétne nepovedal. Keď bol na polícii, stotožnil osoby, ktoré mali byť v aute s poškodeným, z tých osôb opoznal I., H. a L.. Nemá vedomosť o tom, aby sa poškodený poznal s obžalovaným ešte pred týmto stretnutím. Takisto sa nevedel vyjadriť, že by poškodený mal dlhovať obžalovanému nejaké peniaze. Uviedol, že poškodený sa mu ani raz nezdôveril, aby sa mal mu niekto v aute vyhrážať zabitím alebo nožom.
Vo výpovedi z prípravného konania uviedol, že keď sa dostavil na políciu za účelom stotožnenia osôb, s ktorými išiel poškodený vo vozidle, tak mu poškodený uviedol, že ho autom zaviezli ku Lučivnej, ku Kúpeľom, kde mu A. strhol okuliare, udrel ho do tváre, vytrhol mu telefón z ruky, ťahal ho vonku z auta, vytiahol ho za kapsu, ktorú mu mal aj vytrhnúť. Zároveň mu F. povedal, že si Lukáš z kapsy vzal 200-, € a že aj na neho niečo vytiahol, ale nebol si istý, že čo to bolo. Takisto že sa mu mal vyhrážať nejakou bitkou. K rozporom vo svojej výpovedi uviedol, že stojí si za tým, čo vypovedal v oboznámenej výpovedi s tým, že dnes si už na to nepamätá. Na otázku, či pred skutkom požíval s poškodeným alkohol, potvrdil, že áno, že vypili asi fľašu alebo dve červeného vína. Obaja pili zhruba rovnako. Doplnil, že v čase, keď mu poškodený rozprával, čo sa mu malo stať, kto je A. ešte nevedel.
Z lekárskej správy zo dňa 17. 12. 2019 bolo zistené, že poškodený F. F. bol dňa 17. 12. 2019 ošetrený v Nemocnici, a. s. Poprad, kde bolo konštatované zranenie – zlomenina nosa, pričom ako dôvod zranenia uviedol napadnutie inou osobou úderom do nosa.
Z oboznámeného znaleckého posudku podaného znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia úrazovej chirurgie, MUDr. Marekom Šperkom, okrem iného vyplynulo, že poškodený pri incidente 17. 12. 2019 utrpel zlomeninu nosových kostí bez posunu, ktoré poranenie z medicínskeho hľadiska je hodnotené ako ľahké. Poranenie vzniklo pôsobením tupého násilia, koža nosa nebola poranená. Mohlo ísť o úder päsťou alebo otvorenou rukou nízkej až strednej intenzity. Mechanizmus vzniku poranenia korešponduje s výpoveďou poškodeného. Poškodený trpel bolesťami stredného stupňa približne 3 dni, potom mierneho stupňa asi 3 týždne. Analgetiká neužíval. Nebol nijako obmedzovaný na obvyklom spôsobe života, bolestné vyčíslil na 20 bodov.
Zo záverov znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Košice pod č. PPZ-KEU-KE-EXP-2020/680, okrem iného vyplynulo, že z výsledkom DNA analýzy vyplýva, že biologický materiál zaistený z predmetu č. 1 (biologickej stopy č. 2) – nylonovej tyčinky pochádza najmenej od dvoch osôb, pričom prítomnosť biologického materiálu od tretej osoby dokázaná nebola, DNA profil uvedenej stopy je kombináciou profilov DNA porovnávacích vzoriek bukálnych výterov označených „F. F.“ a „A. B.“. Osoby, od ktorých pochádza porovnávací materiál označený „F. F.“ a „A. B.“ nie je možné vylúčiť ako pôvodcov časti biologického materiálu v uvedenej zmiešanej biologickej stope.
V priebehu vyšetrovania obžalovaný A. B. vydal telefón značky Huawei P30 patriaci poškodenému, ktorý mu bol následne vrátený. Vo veci bolo zabezpečené odborné vyjadrenie k výške škody, z ktorého vyplynulo, že poškodenému bola spôsobená škoda vo výške 674,50 € (čo vo vzťahu k hodnote mobilného telefónu a škode na rozbitých dioptrických okuliaroch). Z predložených poštových poukážok, ktoré sú súčasťou trestného spisu vyplynulo, že obžalovaný v priebehu trestného konania uhradil obžalovanému škodu, a to dňa 29. 7. 2020 v sume 378,- €, dňa 29. 7. 2020 v sume 200,- €, dňa 24. 11. 2021 v sume 27,20 € a dňa 23. 1. 2020 v sume 106,- €.
Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením ďalších listinných dôkazov, a to zápisnice o trestnom oznámení, vyjadrenia Zdravotnej poisťovne UNION, zápisnice o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou, charakteristikami obžalovaného, odpisom z registra trestov obžalovaného, výpisom z evidencie priestupkov obžalovaného a lustrácie Generálnej prokuratúry SR a iných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu.
Na základe takto vykonaného dokazovania hodnotiac dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti mal súd dostatočne preukázané, že obžaloba v danej trestnej veci bola podaná dôvodne, a to pre skutok, ktorý sa stal, ktorý je trestným činom a ktorý spáchal obžalovaný. Obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti vo svojich výpovediach usvedčuje poškodený F. F., ktorý opakovane tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní vypovedal o fyzických útokoch, resp. o požití násilia zo strany obžalovaného súvisiacich so zmocnením sa jeho vecí. Skutočnosť, že došlo k použitiu fyzického násilia, potvrdzuje aj lekárska správa a podaný znalecký posudok a o takýchto násilných prejavoch spojených so zámerom zmocniť sa jeho vecí vypovedali aj svedkovia K. L. a C. H.. Rovnako aj svedok C. vo svojej výpovedi potvrdzoval, že poškodený po skutku mu hovoril o okolnostiach skutku a o okolnostiach zmocnenia sa jeho vecí zo strany obžalovaného. Spornou otázkou v súvislosti s vykonaným dokazovaním je otázka súvisiaca s použitím zbrane – noža zo strany obžalovaného pri takýchto útokoch tak, ako je to kladené obžalovanému za vinu. V tomto smere o použití noža vypovedal v prípravnom konaní iba samotný poškodený F. F., ktorý však v následných svojich výpovediach, či už vykonaných v prípravnom konaní alebo na hlavnom pojednávaní, túto skutočnosť poprel, resp. poukazoval na to, že nemôže jednoznačne tvrdiť, že obžalovaný v rámci svojho konania použil aj nôž. Opakovane poukazoval na to, že je možné, že si mohol nôž zameniť s iným predmetom, ktorý obžalovaný mal v ruke, napr. blýskajúcim sa mobilným telefónom, ktorý obžalovaný držal v ruke, ktorého sa predtým zmocnil. Napriek snahe súdu odstrániť rozpory v tejto časti výpovede poškodeného je potrebné doplniť, že poškodený nevedel tieto jednoznačne vysvetliť, pričom opakovane zdôrazňoval, že konanie spojené s použitím noža na strane obžalovaného nevie jednoznačne potvrdiť a súčasne poukazoval na to, že keď bol vo veci pôvodne vypočúvaný, bol pod vplyvom alkoholu, a teda určité skutočnosti si mohol nesprávne vysvetľovať. Keďže použitie noža iné dôkazy nepotvrdzujú, súd v rámci vyhodnotenia dôkazov túto skutočnosť nemal za jednoznačne preukázanú, a preto nemohol ju zohľadniť v rámci skutku, z ktorého obžalovaného uznal vinným. Uvedená skutočnosť má potom odraz aj v právnej kvalifikácii skutku, pričom súčasne v tomto smere súd upravil aj skutkovú vetu, v rámci ktorej aj odlišne posudzoval škodu na bolestnom, keďže v čase skutku hodnota bodu predstavovala sumu 20,26 € a nie 18,90 € za jeden bod tak, ako to uvádzala obžaloba.
Z hľadiska právnej kvalifikácie súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, pretože proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci.
Obžalovaný je plne trestne zodpovedným subjektom z hľadiska veku a príčetnosti, trestnej činnosti sa dopustil zavinene vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona. Objektom uvedeného trestného činu je záujem štátu na ochrane majetkových hodnôt jednotlivcov pred násilnými spôsobmi jeho zmocnenia sa. Medzi protiprávnym konaním obžalovaného a spôsobeným následkom existuje vzájomná kauzalita.
Ako poľahčujúcu okolnosť súd konštatoval okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona, teda že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Aj keď obžalovaný v priebehu trestného konania zaplatil podstatnú časť spôsobenej škody, k jej úhrade v celkovej výške nedošlo, a preto túto skutočnosť nemohol považovať za poľahčujúcu okolnosti. Priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona nezistil žiadnu.
Za uvedené konanie obžalovanému hrozil trest odňatia slobody vo výmere 3 - 8 rokov. Existencia prevahy poľahčujúcich okolností má za následok zníženie hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu. S prihliadnutím na osobu obžalovaného, okolnosti skutku zohľadňujúc pri tom účel trestu vyjadrený v § 34 ods. 1 a nasl. Trestného zákona, keď trest má plniť represívnu funkciu, ale aj úlohu individuálnej a generálnej prevencie a zároveň má odradiť páchateľa od pokračovania v páchaní trestnej činnosti, mal súd za to, že tento je možné dosiahnuť aj uložením trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 3 rokov, pričom osoba obžalovaného, ktorá pred spáchaním trestnej činnosti viedla riadny život odôvodňuje, že pre dosiahnutie účelu bude postačovať aj hrozba trestom počas primeranej skúšobnej doby, a preto trest vyslovil ako podmienečný, pričom za primeranú skúšobnú dobu považoval dobu 3 rokov. Zároveň keďže uložený podmienečný trest presahuje výmeru 2 rokov, súd uložil obžalovanému aj probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe a povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve, ktorá povinnosť je súčasťou probačného dohľadu.
Poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces, pretože v rámci adhézneho konania je súd viazaný návrhom uplatneným poškodeným. Poškodený F. F. v konaní pred súdom vyhlásil, že si neuplatňuje škodu na spôsobených veciach, ale uplatňuje si iba škodu spojenú s ujmou na zdraví – bolestným. Podľa obžaloby výška bolestného predstavuje sumu 378,- €, teda sumu, ktorá poškodenému už dňa 29. 7. 2020 zo strany obžalovaného bola uhradená. Samotná výška bolestného predstavuje pri zohľadnení hodnoty 1 bod = 20,26 € v čase spáchania skutku za 20 bodov sumu 405,20 €. V rámci zdokladovaných platieb o úhrade škody je zrejmé, že obžalovaný zaplatil poškodenému dňa 24. 11. 2021 sumu 27,20 €, čo v súčte s predchádzajúcou úhradou predstavuje sumu 405,20 €, teda sumu, ktorá zodpovedá výške bolestného, a teda uvedený nárok bol aj uhradený. Je zrejmé, že zo strany obžalovaného nedošlo k úhrade celkovej výške škody, a to na odcudzených resp. poškodených veciach (táto škoda by mala predstavovať výške 73,69 €), avšak túto škodu si poškodený v priebehu konania pred súdom neuplatnil. Z uvedeného dôvodu preto súd nemohol rozhodnúť o tomto nároku poškodeného, a preto s jeho prípadným nárokom na náhradu škody ho odkázal na civilný proces. proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.