Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13P/100/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou Mgr. Anna Móroczová v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. E., U.. XX.XX.XXXX, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, dieťa rodičov: matka - K. E., U.. XX.XX.XXXX, R. T. XXX, Č. A. a otec - H. E., U.. XX.XX.XXXX, R. T. XXX, Č. A., obaja právne zastúpení advokátkou JUDr. Helenou Buzgóovou, advokátska kancelária Alžbetínske nám. 2, Dunajská Streda, o návrhu navrhovateľky B.. U. L., U.. XX.XX.XXXX, R. N. XXX/X, N. E., pr. zast. advokátkou, JUDr. Evou Skačániovou, advokátska kancelária Korzo Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda, o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti takto

rozhodol:

I. Súd maloletého H. E., U.. XX.XX.XXXX zveruje do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky

- sestry matky maloletého B.. U. L., U.. XX.XX.XXXX, R. N. XXX/X, N. E., počnúc od právoplatnosti rozsudku.

II. Navrhovateľka je oprávnená a povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého v rovnakom rozsahu ako ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach.

III. Rodičia malol. K. E. a H. E. sú povinní prispievať na výživu malol. každý sumou rovnajúcej sa sume 30% životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa zákona č. 601/2003 Z.z. a príslušného opatrenia Ministerstva práce, soc. vecí a rodiny SR mesačne a následne vždy k 1.7. každého roka do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc od právoplatnosti rozsudku.

IV. Styk rodičov s maloletým dieťaťom sa neupravuje.

V. Súd ukladá navrhovateľke, aby rodičov maloletého pravidelne vždy ku koncu bežného mesiaca písomne informovala o zdravotnom stave maloletého a o jeho výsledkoch v škole.

VI. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka dňa 10.07.2015 podala na tunajší súd návrh na zverenie mal. H. do osobnej starostlivosti. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo matky je neusporiadané sprevádzané násilím, kvôli čomu matka viackrát opustila svojho partnera spolu s maloletým dieťaťom. Pri poslednom incidente, ktorý sa odohral dňa 14.05.2015 prišla matka maloletého spolu s maloletým k navrhovateľke, kde maloletý aj zostal. Maloletý má strach a rodinné prostredie ho emociálne zaťažuje, čo je vidieť v zhoršení jeho prospechu, psychickom vývine a sociálnej izolácii.

Tunajší súd uznesením č.k. - 58 zo dňa 16.07.2015 nariadil predbežné opatrenie, na základe ktorého bol maloletý dočasne zverený do starostlivosti navrhovateľky, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 26.08.2015 č.k. -134 nadobudlo právoplatnosť dňom 10.09.2015.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s pripojenými a zadováženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 20.11.2015. Pojednávania sa nezúčastnila matka ani otec maloletého, ktoré mali doručenie riadne a včas vykázané. Súd preto s poukazom na ust. § 101 O.s.p. pojednával v ich neprítomnosti.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že maloletý sa nechce vrátiť k rodičom kvôli otcovi. Zároveň uviedla, že matka nechce opustiť otca a nechce sa ani liečiť od syndrómu týraná osoba. Matka chodieva za maloletým do školy, kde ho ohovára, pričom učitelia sú nútení zatajovať prítomnosť maloletého v škole. Maloletý chodieva do školy prevažne autobusom, navrhovateľka chodí pre neho len vtedy, keď ide k psychológovi. Po stretnutí s otcom sa u maloletého prejavuje agresívne správanie. Maloletý je z celej situácie psychicky vynervovaný v dôsledku čoho priberá. Minule sa maloletý priznal navrhovateľke, že ešte doma skúšal požívať alkohol a fajčiť, ale nešlo mu to, preto sa venuje počítaču. V používaní počítača je maloletý obmedzovaný. Navrhovateľka žije v rodinnom dome s maloletým, pracuje vo vlastnej firme, pričom jej mesačný zárobok je vo výške 572,- €.

Právna zástupkyňa rodičov uviedla, že rodičia súhlasia so zverením maloletého do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Do leta 2014 neboli s maloletým problémy, mal výborné výsledky v škole. Problémy sa začali pravdepodobne vtedy, keď otec maloletému zakázal byť pri počítači dlhšie ako do 20:30 hod. Matka mu dovoľovala v neprítomnosti otca byť pri počítači do 22:00 hod. Následne sa zhoršil prospech maloletého a prestal poslúchať matku. Čo sa týka samotného incidentu s navrhovateľkou sa matka dohodla, že ponechá u nej maloletého do doby kým si rodičia neusporiadajú vzťahy resp. kým matka nepodá návrh na rozvod. Aj napriek tomu, že vzťahy boli medzi manželmi usporiadané navrhovateľka neumožnila rodičom stretnúť sa s maloletým. Rodičia nesúhlasia, aby bol úplne obmedzení styk s maloletým.

Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že maloletý odmieta stretávať sa s rodičmi a to najmä s otcom. Matku odmieta kvôli tomu, že nechce opustiť otca a maloletému sa zdá, že otca uprednostňuje pred ním. V dôsledku toho je maloletý z jej správania sklamaný a konanie matky vníma akoby ho opustila.

Na pojednávanie sa dňa 19.01.2016 nedostavil otec maloletého, ktorý bol ospravedlnený právnym zástupcom. Súd preto nariadil, že sa bude pojednávať v neprítomnosti otca.

Maloletý H. na pojednávaní uviedol, že v rodine mali finančné problémy, pričom otec bol žiarlivý a nadmerne požíval alkohol. Otec mal podozrenie, že ho matka podvádza, preto ju vzal na nejaký test, toto podozrenie sa však nepotvrdilo. Vtedy sa veľmi opil a bol agresívny voči matke. Otec nepracoval len na jar a v letných mesiacoch a to v Rakúsku. Inak len sprostredkovával zamestnanie iným, za čo mu ľudia platili. Maloletý chcel skôr opustiť otca, ale matka vždy váhala. Keď sa matka vrátila k otcovi bolo všetko ako predtým. V máji začal otec po matke hádzať nože, z toho dôvodu zavolal navrhovateľke, aby pre nich prišla. U rodičov nemal maloletý vlastnú izbu, ale býval spolu s rodičmi v ich spálni, kde mal aj počítač. Maloletému otec bránil mať vlastných kamarátov asi od 10 rokov. Predtým ako sa matka naposledy k otcovi vrátila povedala maloletému, že u navrhovateľky môže ostať dokedy bude chcieť a taktiež, že otec pre ňu znamená viac ako maloletý. To sa maloletého veľmi dotklo. Maloletý má preto pocit, že pre rodičov neznamená nič, pričom navrhovateľka sa oňho stará lepšie ako vlastný rodičia. Maloletý ďalej uviedol, že sa u navrhovateľky cíti dobre a chcel by u nej zostať. Rodičov opustil kvôli tomu, že ich vzťahy neboli rodičovské. Otec neustále pil a z daného dôvodu prebiehali medzi rodičmi neustále hádky, pravdepodobne to bolo aj pre otcovu milenku. O maloletého sa väčšinou rodičia nezaujímali. Čo sa týka návštevy školy maloletý uviedol, že v septembri bol v škole len asi 5 alebo 6 dní. Bolo to z dôvodu, že ho pred školou neustále čakala matka alebo otec, pričom sa chcel vyhnúť kontaktu s nimi. V novembri už chýbal len asi 3 alebo 4 dni. Študijné výsledky si zlepšil, nakoľko v prvom štvrťroku mal dve päťky a na polrok len jednu štvorku, ostatné známky mal dvojky a trojky. V súvislosti so stretávaním sa s rodičmi maloletí uviedol, že s otcom sa nechce stretávať pre jeho správanie sa, naopak s matkou by sa stretávať chcel, ale nechce, aby to bolo súdne upravené, chce, aby bol styk s matkou ponechaný neobmedzene. S matkou by sa dokázal dohodnúť. Na ňu už sa toľko nehnevá. Maloletý by chcel zmeniť školu, pretože sa mu zdá, že učitelia ho ponižujú a spolužiaci ním opovrhujú. Maloletý pravidelne chodieva k psychológovi a k psychiatrovi, pričom u psychiatra rieši problémy s počítačom.

Matka na pojednávaní uviedla, že s manželom žije 25 rokov. Majú dobré manželstvo lenže jej rodina manžela nikdy neprijala. V máji sa pohádala s manželom a odišla z domu spolu s maloletým k navrhovateľke. U navrhovateľky bola asi 2 týždne potom sa vrátila k manželovi bez maloletého, pretože on chcel ostať u navrhovateľky. S maloletým komunikovali každý deň buď sms-kami resp. mu telefonovali. Rodičia boli prekvapení, že dostali zo súdu rozhodnutie o dočasnom zverení do starostlivosti. Od uvedenej doby maloletý prestal komunikovať s rodičmi. Z uvedeného dôvodu matka chodila za ním do školy. Matka ďalej uviedla, že maloletý má rád otca, ten nikdy maloletého neudrel. Nakoľko maloletý v poslednej dobe veľmi pribral a v škole má zlé výsledky má matka o maloletého strach. Uviedla, že ona pracuje vo Veľkom Mederi, pričom jej mesačný zárobok v čistom je vo výške 350,- €. Otec pracuje v Rakúsku a zarába asi 500,- € až 600,- € mesačne . Matka súhlasí, aby bol maloletý zverený do starostlivosti navrhovateľky a zároveň žiada, aby bol umiestnený na pol roka do ústavu a bol mu odobratý telefón, počítač a bol bez prítomnosti navrhovateľky. Právna zástupkyňa rodičov navrhla, aby vo veci bolo rozhodnuté tak, že maloletý bude zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky, pričom úpravu styku žiadala od soboty 09:00 hod do nedele 17:00 hod.

Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že nie je presvedčená, o tom, že súdom upravený styk maloletého s rodičmi by bol v najlepšom záujme maloletého, ktorý potrebuje čas, aby sa dokázal vyrovnať s realitou a rozhodnúť sa o svojom stretávaní sa s matkou. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní navrhla, aby bol maloletý zverený do starostlivosti navrhovateľky. Pokiaľ ide o styk s rodičmi, maloletý sa jasne vyjadril, že nechce upraviť styk. Zo strany maloletého nie je vôľa stretávať sa s rodičmi a úprava styku by komplikovala situáciu maloletého.

Navrhovateľka na pojednávaní dňa 28.04.2016 uviedla, že sa pokúsila s kontaktovať s matkou maloletého a mali dohodnuté miesto stretnutia, avšak matka nesúhlasila a žiadala o stretnutie na inom mieste, čomu sa nedalo vyhovieť v záujme maloletého. Maloletý naďalej odmieta stretnutia so svojimi rodičmi. Maloletí sa hanbí za to, že má takých rodičov. Navrhovateľka si myslí, že by matka mala zmeniť spôsob komunikácie s maloletým. Za účelom stretnutia s maloletým bol dohodnutý termín u psychologičky na deň 03.05.2016.

Matka maloletého na pojednávaní uviedla, že pôjde na stretnutie ku psychologičke, ktoré sa má uskutočniť 03.05.2016. Ďalej matka uviedla, že sa stretla so synom, ktorý jej povedal, že nevedel o predchádzajúcom stretnutí s matkou. Matka opätovne vyhlásila, že súhlasí s tým, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Taktiež uviedla, že ukončila pracovný pomer u svojho zamestnávateľa, nakoľko prácu nezvládala a taktiež aj z dôvodu, že sa chce stretávať so synom. Čo sa týka styku s maloletým, každý deň sa zdržiava pri škole, aby sa s maloletým mohla stretnúť. Matka má záujem stretávať sa s maloletým čo najčastejšie. Zároveň si myslí, že správanie sa rodiny voči jej osobe je pomstou voči nej.

Otec maloletého na pojednávaní uviedol, že s matkou mali ukážkové manželstvo a vôbec sa medzi sebou nehádali, len rodina z matkinej strany ich chcela rozdeliť. Kým bol maloletý doma bol vynikajúcim žiakom, chodil na súťaže a mal priateľov. Odkedy sa presťahoval k navrhovateľke je neslušný a zanedbáva školu. Ďalej uviedol, že ak chce maloletý zostať u navrhovateľky, tak nech ostane, chcel by sa s ním však stretávať. Uviedol, že je zamestnaný v Rakúsku, kde vykonáva brigádnické práce. V čistom zarába asi 350,- €. S matkou vlastnia rodinný dom, pričom ich mesačné výdavky sú na elektrinu 60,- €, plyn 110,- €, voda 50 až 60,- € polročne, hypotekárny úver 250,- €, telefón 45,- € a synov telefón 5,- €. Otec ďalej uviedol, že nepožíva alkoholické nápoje a nechodí ani do krčmy zároveň dodal, že matku nikdy neudrel. Čo sa týka úpravy styku, otec navrhol, aby ten ostal neupravený a ak sa maloletý bude chcieť stretnúť s rodičmi, nech im to oznámi.

Kolízna opatrovníčka na pojednávaní uviedla, že má dojem, že rodičia si prostredníctvom maloletého riešia svoje rodinné problémy. Podľa názoru kolíznej opatrovníčky by možno bolo potrebné nariadiť znalecké dokazovanie, aby znalec dokázal príčinu problému medzi rodičmi a maloletým. Prikláňa sa k názoru, že v prípade rozhodnutia súdu je potrebné neupraviť styk s rodičmi, aby si rodičia postupne získali dôveru maloletého.

Zo správy zo šetrenia vykonaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 07.08.2015 súd zistil, že maloletý u navrhovateľky má k dispozícii celú obývačku, kde má rozťahovaciu pohovku, písací stôl s notebookom a skriňu. Navrhovateľka je podnikateľkou, podniká v rámci obchodnej spoločnosti KISS - NED, s.r.o., kde je väčšinovou vlastníčkou. Jej mesačný príjem je 572,29 €.

Rodičia maloletého bývajú v rodinnom dome, ktorý pozostáva z kuchyne a 2 izieb. Jedna slúži ako spálňa a druhá ako detská izba, avšak táto izba pôsobila dojmom, že pôvodne slúžila ako obývačka a na detskú izbu bola prerobená až po vydaní predbežného opatrenia. Manželia splácajú hypotéku vo výške 240,- € a majú ďalšie náklady súvisiace s bývaním vo výške 200,- €. Obaja pracujú v zahraničí brigádnicky, pričom odmietli uviesť mesačný zárobok.

Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.

Podľa § 44 ods. 2 Zákona o rodine náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.

Podľa § 44 ods. 3 písm. a) Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča ( ďalej len „ náhradná osobná starostlivosť “ )

Podľa § 44 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.

Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.

Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo malol. dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Podľa § 45 ods. 4 Zák. o rodine osoba ,ktorej bolo malol. dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o malol. dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať malol. dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom malol. dieťaťa môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.

Jedným z práv a povinností rodičov je povinnosť sústavne a dôsledne sa starať o výchovu dieťaťa, jeho zdravie, výživu a všestranný vývoj. Ak rodičia túto starostlivosť zanedbávajú alebo nie sú ju schopní poskytnúť, v dôsledku čoho je výchova dieťaťa vážne ohrozená, súd môže zveriť dieťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby. Náhradná osobná starostlivosť má dočasnú povahu. Právnym následkom jej nariadenia je, že rodičia sa nemôžu o svoje dieťa osobne, teda každodenne starať. Túto každodennú starostlivosť zabezpečuje osoba, ktorej súd dieťa zveril do starostlivosti. Súd pri tom berie do úvahy záujem maloletého dieťaťa, jeho rodinné väzby a skutočnosť, že rodičia sa nemôžu postarať o svoje dieťa. Rodičia však naďalej zostávajú zákonnými zástupcami svojho dieťaťa a spravujú aj jeho majetok. Z dočasného charakteru náhradnej osobnej starostlivosti vyplýva, že po odpadnutí dôvodu nariadenia náhradnej osobnej starostlivosti súd túto starostlivosť zruší a o dieťa sa budú starať opäť rodičia.

Súd na základe dokazovania má za to, že navrhovateľka, teta maloletého má vytvorené vhodné podmienky pre zdravý fyzický a psychický vývoj maloletého. Maloletý chce zostať u navrhovateľky, u ktorej má vhodné prostredie pre svoj vývoj, nakoľko doma sa rodičia stále hádajú, čo naňho zle vplýva. Maloletý zazlieva matke, že sa neustále vracia k otcovi, aj napriek jeho správaniu sa k nej a myslí si, že ho využívala len na obranu pred otcom. Rodičia maloletého súhlasili s tým, aby maloletý bol zverený do starostlivosti navrhovateľky. Súd preto je toho názoru, že je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, aby pokiaľ sa neupravia jeho vzťahy k svojim rodičom bol zverený do starostlivosti svojej tety.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času , kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zák. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča , ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 81 ods. 1 Zák. o rodine ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

Vzhľadom na to, že maloletý bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, súd rodičov zaviazal na platenie výživného. Keďže matka maloletého nepracuje a otec pracuje len brigádnicky pár mesiacov v roku v Rakúsku a jeho príjem dosahuje v čistom 350,- €, súd ich zaviazal na zaplatenie výživného vo výške rovnajúcej sa sume 30 % životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré je v súčasnosti vo výške 27,13 €.

Súd styk rodičov s maloletým neupravil. Maloletý sa odmieta stretávať s otcom, pre jeho zlé správanie k matke, avšak s matkou by sa aj stretol. Rodičia však na maloletého stále tlačia v dôsledku čoho maloletý odmieta stretávanie sa s nimi. Súd je toho názoru, že viac ako 16 ročné dieťa je schopné vyjadriť svoj názor o tom, či sa chce stretávať so svojimi rodičmi alebo nie. Z jeho strany sú dané dôvody, prečo v súčasnosti sa nechce s rodičmi stretávať. Je to správanie sa otca voči matke a sklamanie z matky, že ona uprednostnila pred ním manžela a vrátila sa k nemu. Nebolo by v jeho záujme, keby súd proti jeho vôli upravil styk s rodičmi. Je mu potrebné nechať čas na to, aby rodičom odpustil ich správanie a prijal ich aj so svojimi nedostatkami.

Rodičia malol. naďalej zostávajú zákonnými zástupcami maloletého. Navrhovateľka je oprávnená zatupovať ho iba v bežných veciach, preto súd jej uložil, aby rodičov maloletého pravidelne informoval najmä o jeho zdravotnom stave a výsledkoch v škole.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; 31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).