Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_13C-3-2015.pdf
PDF · 128.75 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/3/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci navrhovateľa: AB 1 B.V., reg.č.: 560 07 043, so sídlom: Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo, práv. zast.: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom: Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti odporcovi: E. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom: XXX XX Š. XXX, práv. zast.: JUDr. Katarína Gahírová, advokátka, so sídlom: Centrum 27/32, Považská Bystrica, o zaplatenie 2.476,23 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 625,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne z tejto sumy od 18.2.2015 do zaplatenia, všetko v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Navrhovateľ j e po v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 213,36 Eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia, na účet právnej zástupkyne odporcu, v lehote do troch dní od jeho právoplatnosti.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 26.11.2014 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 2.476,23 eur, s kapitalizovaným úrokom z omeškania vo výške 376,35 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.476,23 eur od 11.11.2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Návrh na začatie konania skutkovo odôvodnil tým, že pohľadávky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. boli na základe zmluvy zo dňa 28.01.2013 postúpené na navrhovateľa. Právny predchodca navrhovateľa dňa 25.01.2010 uzatvoril ako veriteľ a odporca ako dlžník úverovú zmluvu č. 4001068849, ktorou sa zaviazal odporcovi poskytnúť dohodnutý úver vo výške 3.000,- eur, ktorý sa odporca zaviazal vrátiť v 84 mesačných splátkach po 74,13 eur splatných v zmysle úverových podmienok. Odporca bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku, ako to vyplýva z výpisu čerpania. V zmysle úverových podmienok bol odporca vyzvaný listom zo dňa 28.01.2013 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty - ak boli vygenerované - a zo zosplatnených budúcich splátok. Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania 8,75 % ročne a sadzba bola stanovená ku dňu omeškania s plnením dlhu - 15.02.2013. Navrhovateľ sa domáha zaplatenia istiny vo výške 112,84 eur, úroku 151,77 eur, zosplatnenej istiny 2.181,58 eur, poistenia 20,88 eur, poplatku za vedenie účtu 7,96 eur, poplatku za možnosť zmeny splátky 1,20 eur, kapitalizovaného úroku z omeškania 376,35 eur napočítaného k 10.11.2014 a úroku z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 2.476,23 eur od 11.11.2014 do zaplatenia.
Odporca sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 21.04.2016 a uviedol, že si od navrhovateľa požičal sumu 3.000,- eur, túto sumu splácal, pričom splatil 33 splátok po 74,13 eur, teda celkom splatil sumu 2.374,03 eur. Považoval za nepostačujúce, že navrhovateľ doložil len výpis splátok s rekapituláciou, ktorá obsahuje peňažné sumy prenesené do petitu, a preto navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Namietal, že podací hárok, ktorý má preukázať, že bol odporcovi doručený list so zosplatnením úveru, je bezpredmetný, lebo nie je preukázané, aká listina ním bola zasielaná. Nie je preukázané ani doručenie ďalšej listiny, ktorou navrhovateľ opravuje chybu vo výške dlžnej sumy. Následne sa odporca vyjadril aj podaním doručeným dňa 27.04.2016, kde poukázal na to, že zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, a preto má byť úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov, a preto je návrh dôvodný len v časti o zaplatenie sumy 625,97 eur. Rovnako tak namietal uplatnenie poistného, pretože navrhovateľ nepreukázal, že odporcu skutočne poistil. Súd nariadil pojednávanie na deň 28.04.2016, na ktoré sa dostavil právny zástupca odporcu. Právny zástupca navrhovateľa svojím elektronickým podaním žiadal neúčasť navrhovateľa ako i svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlniť s tým, že súhlasí, aby vec bola prejednaná v jeho neprítomnosti. Právny zástupca ospravedlnil neúčasť odporcu na pojednávaní a súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu odporcu a oboznámením s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise. Právny zástupca odporcu na pojednávaní zotrval na oboch svojich písomných podaniach, má za to, že dlh odporcu predstavuje sumu 625,97 eur, čo je rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 3.000 eur a sumou, ktorú odporca zaplatil vo výške 2.374,03 eur. Namietal však úrok z omeškania, pretože navrhovateľ nepreukázal doručenie výzvy na zaplatenie celého dlhu. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: Právny predchodca navrhovateľa - spol. Home Credit Slovakia, a.s. postúpil zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.01.2013 ( č.l. 29) pohľadávku voči odporcovi zo zmluvy o úvere č. 4001068849 zo dňa 25.01.2010. Postúpenie pohľadávky bolo odporcovi oznámené listom zo dňa 23.10.2014, ktorý bol odporcovi doručovaný podľa priloženého podacieho hárku a ktorého doručenie odporca nenamietal.
Z úverovej zmluvy č. 4001068849 dňa 25.01.2010 vyplýva, že túto zmluvu uzatvoril právny predchodca navrhovateľa a odporca. Obsahom záväzku právneho predchodcu navrhovateľa bolo poskytnúť v prospech odporcu spotrebiteľský úver vo výške 3.000,- eur. Obsahom záväzku odporcu bola povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v 84 mesačných splátkach po 74,13 eur, ktorých splatnosť bola určená tak, že prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcej splátky je vždy 15.deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcom po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka. Konečná splatnosť je 84 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Úroková sadzba bola určená na 20,10 % ročne, RPMN bola označená v rozmedzí od 21,80 % do 22,50 % ( v závislosti na dni poskytnutia úveru s tým, že presná výška RPMN má byť dlžníkovi oznámená po poskytnutí úveru), priemerná hodnota RPMN bola 18,45 %. Súčasťou zmluvy boli aj úverové zmluvné podmienky navrhovateľa. Podľa platobnej histórie navrhovateľ odporcovi poskytol úver vo výške 3.000,- eur, ktorý bol čerpaný dňa 26.01.2010. Z predloženej platobnej histórie súd zistil, že odporca navrhovateľovi uhradil celkovo sumu 2.374,03 eur. Uvedené skutočnosti medzi účastníkmi sporné neboli. Písomnosťou zo dňa 01.07.2013 vyzval právny predchodca navrhovateľa odporcu na splatenie celého čerpaného úveru a súčasne opravil výšku dlhu vypočítaného ku dňu 28.01.2013 na sumu 2.806,69 eur. Odporcu vyzval, aby dlžnú sumu uhradil do 15 dní od odoslania výzvy na označený bankový účet. K listu doložil navrhovateľ poštový podací hárok datovaný dňom 31.01.2013 ktorým má byť preukázané doručovanie uvedenej písomnosti odporcovi. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len ZoSU) Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. a/, b/ ZoSU na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom
Podľa § 3 ods. 1, 2 ZoSU veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 ZoSU Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa § 4 ods. 2 ZoSU Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 3 ZoSU Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Z doložených listinných dôkazov vyplýva, že navrhovateľ si uplatňoval voči odporcovi nároky vzniknuté mu z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.01.2010. Odporca zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom na základe zmluvy uzavretej dňa 25.01.2010 je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa hľadí ako na typovú spotrebiteľskú zmluvu. Z predloženej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 25.01.2010 možno ustáliť, že právny predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver vo výške 3.000,- eur. Uvedenú sumu mal odporca splácať v 84 mesačných splátkach po 74,13 eur. Odporca z titulu splátok uhradil sumu 2.374,03 eur, čo vyplýva z platobnej histórie.
Keďže sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z., súd najskôr zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 tohto zákona.
Po jej preskúmaní súd zistil, že zmluva neobsahuje tieto náležitosti:
- podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona : výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
V zmluve sa uvádza, že odporca sa zaväzuje splatiť úver v 84 splátkach vo výške po 74,13 eur. Prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcej splátky je vždy 15.deň v kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcom po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka.
Toto ustanovenie, pokiaľ ide o termíny splatnosti splátok, je pre bežného spotrebiteľa nezrozumiteľné a zmätočné, pretože nejednoznačne a zložito určuje termíny splatnosti jednotlivých splátok, keďže na základe takéhoto ustanovenia je bežný spotrebiteľ odkázaný sám si vypočítavať splatnosti jednotlivých splátok. Čím zložitejšie je ustanovená splatnosť každej jednej splátky, tým vyššie je riziko, že dlžník nebude splátky splácať včas, naviac, keď zákon vyslovene vyžaduje, aby boli určito a presne vymedzené jednotlivé termíny splatnosti splátok. Preto súd vyvodil, že na túto časť zmluvy nemožno prihliadať. S tým súvisí i nedostatočné vymedzenie náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona, a to vymedzenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve sa uvádza len toľko, že lehota splatnosti je 84 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15.dňa v poslednom mesiaci. Ustanovenie zmluvy, ktoré stanovovalo termíny jednotlivých splátok odpočtom počtu dní a mesiacov od uzavretia zmluvy a počet splátok, nemožno podľa názoru súdu za konformné so zmyslom a účelom sledovaným takto zakotvenou podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom. Takýto údaj však uzavretá zmluva neobsahovala. Naviac aj zákon používa pojem termín, čo znamená, že má byť presne uvedený termín, na ktorý pripadá konečná splatnosť úveru a nie je možné nahradiť uvedenú náležitosť zmätočným odpočtom termínov splatnosti 1. až 84. splátky tak, že sa sám spotrebiteľ musí dopátrať k termínu, na ktorý pripadá konečná splatnosť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Primárnemu účelu právnej
úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky (u každej takejto čiastkovej položky osobitne). Nemôže preto stačiť, ak je v zmluve uvedená len celková výška splátky pozostávajúca z istiny, úrokov a poplatkov. V splátke by mala byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov. Podľa zistenia súdu to však v danom prípade tak nebolo a požiadavka na presnosť vyžadovaná uvedeným ustanovením splnená preto nie je. Uvedenie časti, ktorá z každej splátky pripadá na splatenie vyčerpanej istiny, na splatenie úrokov a splatenie prípadných poplatkov, je podľa súdu potrebné i preto, aby veriteľ nemal možnosť celú zaplatenú splátku použiť iba na úhradu úrokov (prípadne poplatkov). Neuvedenie tejto náležitosti by mohlo spôsobiť, že hoci dlžník spláca úver, istina prakticky jeho splátkami splácaná nie je, nakoľko ním uhrádzané splátky sa používajú (bez toho, aby mal dlžník možnosť si uvedené skontrolovať) v celom rozsahu na úhradu príslušenstva, z ktorého dôvodu nedochádza k poníženiu dlžnej istiny. Len vtedy, pokiaľ je v zmluve presne vymedzené, aká časť splátky sa použije na úhradu istiny a aká časť na úhradu príslušenstva, je vylúčené, aby vznikli pochybnosti o tom, ako mali byť splátky splatené dlžníkom započítavané na úhradu dlžného úveru s príslušenstvom.
- podľa § 4 ods. 2 písm. j/ zákona: ročnú percentuálnu mieru nákladov
V zmluve je uvedené RPMN v rozmedzí od 21,80 % do 22,50 %, pričom v poznámke pod čiarou sa uvádza, že presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru a presnú výšku RPMN navrhovateľ oznámi odporcovi po poskytnutí úveru. Súd je toho názoru, že už pri samotnom uzatvorení zmluvy musí byť dlžníkovi presne zrejmé, aká je výška RPMN pre ním využitý úver a musí byť stanovená presná hodnota RPMN tak, aby si mohol porovnať priemernú RPMN a RPMN vyplývajúcu zo zmluvy za účelom svojho rozhodnutia, či využije služby navrhovateľa alebo iného poskytovateľa úverov. Nie je prípustné, aby odporcovi ako dlžníkovi akákoľvek náležitosť zmluvy, ktorú zákon vyžaduje, aby bola známa už pri uzatvorení zmluvu a ktorá má vplyv na jeho rozhodnutie uzavrieť či neuzavrieť zmluvu, bola oznámená až dodatočne, po uzatvorení zmluvy. V takomto prípade sa odporca - spotrebiteľ dozvedá podstatnú náležitosť, ktorá mala byť zakotvená v zmluve, až po uzatvorení zmluvy a potom nemá viac možnosť ani prípadne prehodnotiť svoje rozhodnutie uzatvoriť alebo neuzatvoriť zmluvu. V konaní nebolo preukázané či vôbec, kedy a akým spôsobom odporcovi uvedenú presnú hodnotu RPMN navrhovateľ oznámil. Naviac, ani zákon č. 258/2001 Z.z. vo svojich ustanoveniach nepripúšťa, aby bola RPMN určená v zmluve rozmedzím, ale vyžaduje sa celkom jednoznačné uvedenie presnej hodnoty, čo v danom prípade nebolo splnené, a preto súd konštatuje nedostatok tejto náležitosti.
Vzhľadom na uvedené sa v zmysle § 4 ods. 3 zákona poskytnutý úver považuje z dôvodu absencie uvedenej náležitosti za bezúročný a bez poplatkov.
Vzhľadom na uvedené, súd vyhodnotil nárok navrhovateľa zo zmluvy o úvere nasledovne:
Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver v celkovej sume istiny 3.000,- eur. Odporca uhradil sumu celkom vo výške 2.374,03 eur. Vzhľadom na to, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, je možné priznať navrhovateľovi iba sumu nesplatenej istiny bez akýchkoľvek poplatkov a úrokov po odčítaní odporcom realizovaných platieb. Z titulu nesplatenej istiny úveru tak súd priznal navrhovateľovi sumu 625,97 eur, keďže súd nemal preukázané, že by odporca uvedenú sumu istiny uhradil a vo zvyšku požadovanej istiny súd návrh zamietol.
Z dôvodu, že úver je považovaný za bezúročný a bez poplatkov, súd návrh zamietol aj v časti požadovaných úrokov (151,77 eur) a poplatkov za vedenie účtu (7,96 eur) a za možnosť zmeny splátky (1,20 eur).
Ďalej si navrhovateľ uplatnil aj poistenie v sume 20,88 eur, keďže podľa úverovej zmluvy malo byť dohodnuté aj poistenie „Balíček Premium“ pre prípad dlhodobej PN, straty pravidelného zdroja príjmu, invalidity a smrti následkom úrazu, celkovo vo výške úhrady 5,22 eur mesačne. Vo vzťahu k takto uplatnenému nároku navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno. Vo formulárovej zmluve je síce pod
bodom 58 dojednané poistenie „balíček Premium“, avšak poistenie predstavuje vedľajšiu službu, ktorú sa navrhovateľ zaviazal zabezpečiť uzatvorením poistnej zmluvy s poisťovateľom. Takúto skutočnosť (uzatvorenie poistnej zmluvy) však navrhovateľ v konaní nepreukázal, a preto súd návrh v tejto časti zamietol.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania vyčíslený v sume 376,35 eur z dlžnej sumy 2.476,23 eur v sadzbe 8,75 % ročne od 15.02.2013 do dňa vypracovania návrhu 10.11.2014 a následne úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 2.476,23 eur od 11.11.2014 do zaplatenia.
Súd konštatuje, že navrhovateľ nepreukázal, že by odporcovi doručoval oznámenie o tom, že úver sa stal v dôsledku porušenia povinnosti odporcu splácať splátky úveru riadne a včas, predčasne splatným. Súdu bol predložený list zo dňa 01.07.2013, kde veriteľ opravil vyčíslenie dlžnej sumy ku dňu 28.01.2013 na sumu 2.806,69 eur a vyzval, aby odporca dlžnú sumu uhradil do 15 dní od odoslania výzvy. Súčasne sa v uvedenej listine uvádza, že oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru bolo odporcovi doručované už skôr, dňa 28.01.2013, avšak v tejto listine bola výška dlhu vyčíslená nesprávne, a preto je mu zasielané toto opravné vyčíslenie dlhu. Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo dňa 28.01.2013 (teda to, ktoré malo obsahovať nesprávne vyčíslenie výšky dlhu), súdu predložené nebolo, a preto jeho nepredložením navrhovateľ súdu znemožnil preskúmať jeho obsah, a teda nebolo preukázané, že by listina, ktorá mala byť datovaná dňom 28.01.2013 bola listinou, ktorou veriteľ úver zosplatnil. Pokiaľ navrhovateľ predložil súdu poštový podací hárok zo dňa 31.01.2013 ako doklad o doručení zosplatnenia úveru zo dňa 28.01.2013 odporcovi, z uvedeného nevyplýva, aká listina bola dňa 31.01.2013 odporcovi doručovaná, a teda navrhovateľ ani týmto nepreukázal doručovanie oznámenia o zosplatnení úveru odporcovi. K listine zo dňa 01.07.2013 (opravenému vyčísleniu dlhu a výzve na úhradu) navrhovateľ ani len nedoložil poštový podací hárok preukazujúci jeho doručenie odporcovi (doručovaný mohol byť najskôr v deň jeho vyhotovenia, teda dňa 01.07.2013, no jediný v spise sa nachádzajúci poštový podací hárok je zo dňa 31.01.2013, ako bolo už vyššie spomínané, preto predložený podací hárok celkom jednoznačne nemôže patriť k listu datovanému neskorším dátumom). Navrhovateľ teda nepreukázal ani doručenie tejto listiny odporcovi.
Vzhľadom na uvedené, súd vychádzal z toho, že informácia o tom, že odporca má plniť dlh, sa do dispozičnej sféry odporcu dostala dňom doručenia návrhu a jeho príloh odporcovi, teda dňa 16.02.2015. Doručenie žaloby a jej príloh sa pritom považuje v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka za výzvu na plnenie, a teda odporca bol povinný plniť v deň nasledujúci, tj. dňa 17.02.2015. Od 18.02.2015 je preto v omeškaní, a teda súd priznal navrhovateľovi úroky z omeškania až od tohto dňa, pretože, ako už bolo vyššie uvedené, skôr sa do omeškania odporca nemohol dostať, keďže nebolo preukázané doručenie oznámenia o vyhlásení splatnosti úveru a výzva na jeho plnenie odporcovi. V tento deň úroky z omeškania podľa § 10c a §3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. predstavovali 8,05% ročne (základná úroková sadzba ECB 0,05%+ 8%), a preto súd priznal úroky z omeškania v tejto sadzbe a vo zvyšku úrokov z omeškania návrh zamietol.
Vo výroku o náhrade trov konania medzi účastníkmi konania rozhodol v tomto uznesení súd podľa ustanovenia § 142 ods. 2 zák. č. 99/1963 Z.z., Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len OSP), podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Navrhovateľ sa domáhal priznania sumy 2.476,23 eur, úrokov z omeškania 376,35 eur a úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.476,23 eur od 11.11.2014 do zaplatenia (čo činí ku dňu vyhlásenia rozsudku sumu 317,58 eur). 100%ným úspechom navrhovateľa by bolo priznanie sumy 3.170,16 eur.
Navrhovateľ bol úspešný iba v časti, keďže mu súd priznal sumu 625,97 eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne z tejto sumy od 18.02.2015 do zaplatenia (čo činí ku dňu vyhlásenia rozsudku sumu 60,19 eur). Navrhovateľ bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 686,16 eur.
Úspech navrhovateľa predstavuje 21,64 %. Odporca tak bol úspešný vo zvyšku, teda v 78,36 % a bol úspešnejší. Čistý úspech odporcu (úspech - neúspech) je 56,72 %. Odporca má preto právo na náhradu trov konania v rozsahu 56,72 % z uplatnených trov.
Odporca si prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu uplatnil trovy konania titulom náhrady trov právneho zastúpenia. Náhrada trov právneho zastúpenia bola uplatnená za 5 úkonov právnej služby v zmysle ustanovenia § 13a ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhl.), a to: 1. prevzatie a príprava zastúpenia 29.03.2016 2. nahliadnutie do spisu 11.04.2016 3. písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k návrhu z 13.04.2016 4. písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k návrhu z 27.04.2016 5. účasť na pojednávaní 28.04.2016.
Súd preskúmal odporcom uplatnený nárok a priznal mu proti navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 56,72 % z uplatnenej sumy trov konania nasledovne:
a/ náhrada trov právneho zastúpenia v rozsahu 56,72 % z uplatnenej tarifnej odmeny a režijného paušálu za:
1. úkon právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 13a ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 56,72 % z 101,25 eur je 57,43 eur, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. vo výške 56,72 % z 8,58 eur je 4,87 eur;
2. úkon právnej služby: písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k návrhu na začatie konania podľa § 13a ods. 1 písm. c) v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 57,43 eur, režijný paušál podľa § 19 ods. 3 vyhl., vo výške 4,87 eur;
3. úkon právnej služby: účasť na pojednávaní 28.04.2016 podľa § 13a ods. 1 písm. d) v nadväznosti na § 10 ods. 1 vyhl., vo výške 57,43 eur, režijný paušál podľa § 19 ods. 3 vyhl., vo výške 4,87 eur;
Súd odporcovi nepriznal náhradu trov za úkon nahliadnutie do spisu z 11.04.2016, vrátane náhrady za stratu času a cestovných náhrad. Odmena za predmetný úkon právnej služby totiž nemá oporu vo vyhláške. Uvedený právny úkon vyhláška výslovne nezakotvuje. Zároveň však podľa názoru súdu nemožno použiť ani ust. § 13a ods. 5 vyhlášky v znení účinnom ku dňu vykonania tohto úkonu, podľa ktorého za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a 2, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie. Z obsahu spisu vyplýva, že právny zástupca odporcu bol nahliadnuť do spisu dňa 11.04.2016 (č.l. 26) a spis študoval od 11,22 hod do 11,25 hod, teda 3 minúty. Nahliadnutie do spisu a jeho štúdium v rámci nahliadnutia do neho však nie je svojím charakterom možné pripodobniť ani k jednému z úkonov uvedených vo vyhláške a možno jednoznačne konštatovať, že nahliadnutie do spisu nie je úkonom odborného charakteru vykonaného zo strany advokáta tak, ako zvyšok úkonov právnej služby, za ktoré vyhláška priznanie odmeny a režijného paušálu predpokladá. Preto súd nepriznal za tento úkon ani tarifnú odmenu, ani režijný paušál, cestovnú náhradu ani náhradu za stratu času. Navyše súd konštatuje, že oboznámenie sa s vecou, prípadne spisom je úlohou advokáta vrámci úkonu - príprava a prevzatie právneho zastúpenia, za ktorý súd náhradu trov riadne priznal.
Vzhľadom na vyššie uvedené a navyše aj vzhľadom na dĺžku štúdia spisu súd hodnotí tieto trovy ako vynaložené neúčelne.
Ďalej súd nepriznal ani náhradu trov za úkon - vyjadrenie k návrhu zo dňa 27.04.2016 (poznámka súdu : v poradí druhé vyjadrenie návrhu), ktoré bolo podané ani nie týždeň po prvom vyjadrení odporcu k návrhu a navyše deň pred pojednávaním. Súd uvedené v poradí druhé vyjadrenie k návrhu nepovažuje za účelné, a to jednak preto, že nič nebránilo odporcovi skutočnosti uvedené v neskoršom podaní uviesť už v prvom svojom vyjadrení k veci (za ktoré súd náhradu trov riadne prizná) a nie svoje vyjadrenie k veci rozdeliť do dvoch samostatných podaní, za ktoré si vyúčtoval trovy ako za každé podanie samostatne. Navyše toto vyjadrenie bolo súdu doručené deň pred nariadeným pojednávaním, a teda nič nebránilo právnemu zástupcovi odporcu doplnenie svojho vyjadrenia predniesť na pojednávaní bez potreby ich predchádzajúceho písomného vymedzenia, navyše, keď na pojednávaní právny zástupca odporcu i tak poukázal na svoje písomné podanie z predchádzajúceho dňa. Za daného stavu sa potom súdu javí tento úkon ako neúčelný a vzhľadom na nadchádzajúce pojednávanie, na ktorom právny zástupca odporcu uvádzal aj skutočnosti obsiahnuté v tomto písomnom podaní, aj za duplicitný. Preto zaň náhradu trov nepriznal.
b/ náhrada cestovného za :
cestu vykonanú za účelom účasti na pojednávaní dňa 28.04.2016 - trasa Pov. Bystrica - Žilina a späť podľa § 16 ods. 4 v nadväznosti na § 15 písm. a) vyhl., vo výške 18,05 eur (66,4 km á 0,183 eur/km + [(0,664 x 7,2 l) x 1,234 eur/l] = 18,05 eur); z toho 56,72% je 10,24 eur.
b) náhrady za stratu času za : účasť na pojednávaní dňa 28.04.2016 podľa § 17 ods. 1 v nadväznosti na § 15 písm. b) vyhl., vo výške 28,60 (2 začaté polhodiny á 1/60 výpočtového základu t.j. 3 x 14,30 eur), z toho 56,72% je 16,22 eur.
Trovy právneho zastúpenia spolu: 213,36 eur.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania na účet právneho zástupcu odporcu, a to v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 OSP, podľa ktorého, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Pokiaľ odporca žiadal priznať plnú náhradu trov konania v zmysle § 143 OSP, keďže odporca nezadal príčinu na začatie konania, súd konštatuje, že použitie uvedeného ustanovenia je na daný prípad neprichádza do úvahy, pretože odporca zadal príčinu na začatie konania, a síce tým, že si nesplnil svoju povinnosť zaplatiť úver riadne a včas, čo sa prejavilo v tom, že navrhovateľ je v tomto konaní úspešný, aj keď len čiastočne. Ustanovenie § 143 OSP prichádza do úvahy tam, kde odporca musí byť (aj keď bez svojho zavinenia) účastníkom konania na to, aby navrhovateľ docielil zamýšľaný následok (typické napr. pri konaní o zapretie otcovstva vo vzťahu k manželovi matky ako k odporcovi). V danom prípade odporca sa stal odporcom v tomto konaní svojím zavinením, keďže si nesplnil svoju povinnosť zo zmluvy, a to bez ohľadu na to, že navrhovateľ v konaní nebol úspešný v plnom rozsahu. To, že navrhovateľ nepreukázal doručenie zosplatnenia odporcovi pred začatím konania neznamená, že odporca nezadal príčinu na začatie sporu, keďže minimálne v časti navrhovateľov návrh na súde obstál. To, že súd navrhovateľovi nepriznal toľko, koľko žiadal a že vo väčšej časti je úspešný nakoniec odporca, nie je dôvodom na priznanie plnej náhrady trov odporcovi, ale pomer úspechu a neúspechu sa v takýchto prípadoch vypočíta podľa zásad uvedených v § 141 ods. 2 OSP a prizná sa pomerná náhrada trov tomu, kto bol úspešnejší. Uvedené je z pohľadu výsledku konania najspravodlivejšie, najpresnejšie (vzhľadom na jednoznačnú možnosť vyčísliť presne percentuálny úspech účastníkov) a zohľadňuje to, že ani jeden z účastníkov v konaní plne úspešný nebol
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.