Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/16/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803 zast. advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír s.r.o. , so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5 proti odporkyni G. R., G.. XX.XX.XXXX, K. O. XX, v konaní o zaplatenie 494,03 eura s príslušenstvom takto

rozhodol:

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 245,08 eura s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 42,78 eura od 26.01.2013 do zaplatenia , s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 151,92 eura od 26.02.2013 do zaplatenia, s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 50,38 eura od 26.03.2013 do zaplatenia a trovy konania 72,25 eura, všetko v lehote 3-och dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v časti zaplatenia sumy 119,00 eura spolu s 8,25% ročným úrokom z omeškania od 26.01.2014 do zaplatenia z a m i e t a .

Konanie v časti 129,95 eura sa z a s t a v u j e .

odôvodnenie:

Navrhovateľ doručil tunajšiemu súdu dňa 20.01.2016 návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 494,03 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania. Ako dôvod uviedol, že jeho právny predchodca spoločnosť Slovak Telekom a.s. uzatvoril s odporkyňou dňa XX.XX.XXXX Zmluvu č. XXXXXXXXXZXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných služieb . Na základe zmluvy postupca poskytol odporkyni telekomunikačné služby špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v zmluve a vo všeobecných podmienkach. Odporkyňa sa zaviazala zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Postupca vyúčtoval odporkyni cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami postupcu . Postupca vystavil odporkyni vyúčtovacie faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 42,78 eura zo splatnosťou dňa 25.01.2013, č. XXXXXXXXXX na sumu 151,92 eura so splatnosťou 25.02.2013, č. XXXXXXXXXX na sumu 50,38 eura so splatnosťou dňa 25.03.2013 a č. XXXXXXXXXX na sumu 248,95 eura so splatnosťou dňa 25.01.2014. Odporkyňa ku dňu postúpenia pohľadávky neuhradila žiadnu čiastku. Zároveň si uplatňujú aj úroky z omeškania.

Navrhovateľ dňa 22.04.2016 zaslal súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že pôvodný veriteľ uzatvoril dňa 26.11.2012 s odporkyňou zmluvu o poskytnutí verejných služieb, spolu s dodatkom a poskytol jej zariadenie SONY Xperia TIPO. Zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že odporkyňa neuhradila už faktúru za obdobie 08.12.2012-07.01.2013 splatnú dňa 25.01.2013. Zmluvné strany si v tabuľke č. 1 Dodatku dohodli zmluvnú pokutu pre prípad porušenia práv a povinností uvedených v bode 1. alebo v bode 2. alebo v bode 3. Dodatku. V zmysle predmetnej faktúry navrhovateľ uplatňuje položku označenú ako zmluvná pokuta vo výške 248,95 eura z titulu porušenia zmluvnej povinnosti odporkyne zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s postupcom. Povinnosť odporkyne zaplatiť zmluvnú

pokutu bola ekvivalentom zvýhodnenia, ktoré postupca poskytol odporkyne v podobe zabezpečenia predaja mobilného telefónu/koncového telekomunikačného zariadenia za zvýhodnenú (akciovú) cenu. Navrhovateľ si zmluvnú pokutu uplatňuje ako kompenzáciu škody (alternatívne náhradu škody) z titulu porušenia zmluvnej povinnosti odporkyne spočívajúcej v nedodržaní doby viazanosti. Výšku škody súvisiacej s obstaraním samotného zariadenia navrhovateľ preukazuje priloženým cenníkom.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý mal doručenie predvolania riadne a včas vykázané. Právny zástupca navrhovateľa svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil a súhlasil s prejednávaním veci v jeho neprítomnosti.

Súd pojednával v neprítomnosti odporkyne podľa § 101 ods. 2 O.s.p., ktorá mala doručenie riadne a včas vykázané. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie, oboznámením sa s obsahom ostatného spisového materiálu a bol zistený nasledovný skutkový a právny stav:

Pred prvým pojednávaním vo veci samej dňa 22.04.2016 vzal navrhovateľ žalobný návrh späť v časti zaplatenia 129,95 eur s príslušenstvom a žiadal konanie v predmetnej časti zastaviť.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa ods. 2 súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takomto prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa ods. 3 nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je . V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Navrhovateľ vzal návrh pred prvým pojednávaním sčasti zaplatenie 129,95 eura s príslušenstvom späť. Súd preto v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia konanie v tejto časti zastavil. K tomu aby súd mohol konanie zastaviť nebol potrebný súhlas odporkyne.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že spoločnosť Slovak Telecom a.s. so sídlom Bratislava, Karadžičova 10 uzatvorila dňa 26.11.2012 s odporkyňou Zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Toho istého dňa uzatvorila aj Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorých bola odporkyni aktivovaná SIM karta a poskytnuté zariadenie Sony Xperia TIPO za maximálnu kúpnu cenu 1,- euro s dobou viazanosti 24 mesiacov. Účastníci zmluvy si pre prípad porušenia zmluvných povinností dohodli zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eura. Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporkyni faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 25.01.2013 znejúcu na sumu 42,78 eura, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 25.02.2013 znejúcu na sumu 151,92 eura , faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 25.03.2013 znejúcu na sumu 50,38 eura a faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa znejúcu na sumu 248,95 eura .

Spoločnosť Slovak Telekom a.s. so sídlom Bratislava, Karadžičova 10, IČO: 35 763 469, ako postupca a navrhovateľ EOS KSI Slovensko s.r.o ako postupník na druhej strene uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok na navrhovateľa , vrátane pohľadávky voči odporcovi.

Podľa § 542 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ods. 2 s postúpením pohľadávky predchádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

V posudzovanej právnej veci bola pohľadávka, ktorá je predmetom sporu postúpená tak, že žalobca je aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 1 ods. 1 písm. a) Zák.č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách tento zákon upravuje podmienky na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb.

Podľa § 43 ods. 1 Zák.č. 351/2011 Z.z. podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení.

Podľa ods. 2 podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa ods. 1, písm. c), b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa § 56 ods. 3, písm. a), c) písomne elektronickou poštou, službou skrátených správ (SMS) alebo telefonicky oznámiť účastníkovi najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje; oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.

Podľa ods. 12 účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a zo zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb a ak to povaha služby umožňuje až na základe predloženia faktúry c) používať iba telekomunikačné zariadenia splňujúce požiadavky osobitných predpisov .

Podľa ods. 13 ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

Podľa § 44 ods. 1 Zák.č. 351/2011 Z.z. zmluvou o poskytnutí verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná, to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou, ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právny vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom, alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Podľa ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej činnosti.

Podľa ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými má spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ods. 4, písm. k) neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ods. 2 zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 517 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka, je dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

Podľa ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Právny predchodca žalobcu vyúčtoval odporkyni cenu za poskytované služby za príslušné obdobie faktúrami č. XXXXXXXXXX sumou 42,79 eura, č. XXXXXXXXXX sumou 151,92 eura, č. XXXXXXXXXX sumou 50,38 eura a č. XXXXXXXXXX sumou 248,95 eura. Vzhľadom na skutočnosť, že súd nezistil zánik dlhu odporkyne s plnením na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že uplatnená pohľadávka navrhovateľa vo výške 245,08 eura je čo do základu a výšky dôvodná, preto návrhu navrhovateľa v tejto časti vyhovel.

Keďže sa odporkyňa dostala s plnením záväzku do omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr súd priznal navrhovateľovi aj úroky z omeškania v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.

Súd žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia zmluvnej pokuty s príslušenstvom zamietol, nakoľko uvedenú zmluvnú podmienku dohodnutú medzi účastníkmi konania považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku a preto neplatnú v zmysle § 53 OZ, nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu.

Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty nielen, že by porušil zákon, princípy súkromného práva (princíp proporcionality ), ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii.

Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu, alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ďalej len „Smernica“).

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa a s účinnosťou od 01.01.2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.

O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je sankciou, by nemali byť žiadne pochybnosti. Žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca žiadal spotrebiteľom zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Súd nespochybňuje význam zmluvnej pokuty, no pokiaľ by mal súd na ňu prihliadať v rámci spotrebiteľského vzťahu podľa názoru súdu by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejší, alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník a to spotrebiteľ. Už táto skutočnosť vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy a to spotrebiteľa. V súdnej veci zmluvnú pokutu tak, ako bola priznaná považuje súd za neprimeranú sankciu a to z nasledovných dôvodov. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy, napr. jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď prvý mesiac viazanosti, teda na jeho počiatku. Rovnako nie je zohľadnená ani tá skutočnosť, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatil, teda či ide o cenu dojednaného mesačného poplatku, alebo nezaplatí cenu v dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu. Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom smernice, aby sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 207/2495, v ktorom sa okrem iného uvádza: „ V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa, alebo predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalostí“.

Podľa ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka pre platnosť dohody o zmluvnej pokute sa okrem iného vyžaduje, aby v písomnej dohode bola určená výška zmluvnej pokuty, alebo určený spôsob určenia. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou, prípadne v percentách, či zlomkoch ceny, alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Jej výška, alebo spôsob určenia však musí byť vyjadrený jednoznačne, rovnako jednoznačne musí byť špecifikovaná zmluvná povinnosť na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 19.11.2009). V prípade, že tieto podstatné náležitosti dohody o zmluvnej pokute chýbajú, alebo nie sú určite a zrozumiteľne vyjadrené, je dohoda o zmluvnej pokute pre neurčitosť absolútne neplatná podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Súd ďalej uvádza, že z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že spornú zmluvu možno charakterizovať, ako spotrebiteľskú zmluvu a na žalovanú je potrebné hľadieť, ako na spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti,

teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Žalobca svoje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty odvíja od spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sú ako tzv. typové zmluvy uzavierané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nemožno teda ani v tomto prípade hovoriť o individuálnom dojednaní zmluvného ustanovenia týkajúceho sa zmluvnej pokuty. Na spotrebiteľské zmluvy je potrebné aplikovať aj ustanovenie súvisiace s ochranou spotrebiteľa. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv patrí, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán je v prospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Takéto zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve o pripojené v znení dodatku, ktoré sa týkajú zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľa a odporkyne, súd trovy konania pomerne rozdelil. Navrhovateľ bol úspešný v časti konania o zaplatenie 245,08 eura s príslušenstvom a v časti konania o zaplatenie 119,00 neúspešný. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech navrhovateľa v rozsahu 67,31% (245,08eur:364,08eur=0,6731eur x 100% ) a hrubý úspech odporkyne v rozsahu 32,69% (100%-67,32%) . Tým je daný prevažný čistý úspech navrhovateľa v rozsahu 34,62% (67,31%-42,69%) čo v konečnom dôsledku znamená právo navrhovateľovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve týmto percentom. Pri plnom úspechu navrhovateľa prináleží právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 179,23 eura a to za 3 úkony právnej pomoci á 39,84 eura, 3x režijný paušál 10,07 eura, náhradu iných trov konania v sume 29,50 eura, čo predstavuje náhradu sumy vynaloženú na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu. Vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľa v rozsahu 34,62% priznal súd navrhovateľovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 62,04 eura (34,62% z 179,23 eura) a náhradu iných trov konania v sume 10,21% (34,62% z 29,50 eura) ktorú prisúdenú náhradu trov konania je odporkyňa povinná podľa § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej , možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vchádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods.1 súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo aj také dôvody neexistovali, j) je odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.