Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42Cb-257-2015.pdf
PDF · 100.72 KB
Case nature
Area
Subarea
42Cb/257/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Martou Šašinkovou v právnej veci žalobcu: Start People s.r.o., so sídlom Drieňová 1H, Bratislava, IČO: 35 726 768, zast. JUDr. Petrom Joanidisom, advokátom so sídlom Tomášikova 50/B, Bratislava, proti žalovanému: MP IZOL, s. r. o., so sídlom Galvaniho 6, Bratislava, IČO: 44 229 828, o zaplatenie 2.700,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 700,00 € spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % za každý deň omeškania:
- zo sumy 500,- Eur od 07.11.2013 do 04.03.2014,
- zo sumy 500,- Eur od 07.11.2013 do 14.03.2014,
- zo sumy 500,- Eur od 07.11.2013 do 03.04.2014,
- zo sumy 600,- Eur od 07.11.2013 do zaplatenia, -zo sumy 2.100,- Eur od 09.05.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu iných trov konania vo výške 197,50 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 573,47 € na účet právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.12.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 2.700 eur s príslušenstvom a na náhradu trov konania.
Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že pohľadávka žalobcu vznikla na základe Objednávky č. 20/57/2013 zo dňa 09.10.2013 k ad hoc sprostredkovaniu zamestnania na úhradu (ďalej len „Objednávka“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky žalobcu (ďalej len „VOP“). Predmetom Objednávky bolo sprostredkovanie kandidátov za účelom uzavretia pracovnoprávneho vzťahu podľa špecifikácii uvedených v Objednávke. Žalobca sprostredkovanie kandidátov v zmysle Objednávky žalovaného riadne a včas vykonal, na základe čoho vystavil žalovanému faktúry spolu vo výške 4.200 eur, z ktorých žalovaný uhradil žalobcovi do dňa podania návrhu len sumu vo výške 1.500 eur. Žalobca si so žalovaným dohodol aj splátkový kalendár, ktorý však žalovaný nedodržal. Žalovaný naďalej dlhuje žalobcovi sumu vo výške 2.700 eur spolu so zmluvnou pokutou.
Žalovaný sa k návrhu žalobcu vyjadril v odpore proti platobnému rozkazu doručenom súdu dňa 26.03.2016 v ktorom uviedol, že žalobcom uplatnený nárok je v celom rozsahu nedôvodný. Ďalej uviedol, že žalobca vo svojom návrhu poukazuje na fotokópiu objednávky č. 20/57/2013 zo dňa 09.10.2013,
fotokópiu VOP a fotokópiu faktúr č. 15130463 a č. 15140163, pričom tieto doklady neboli žalovanému doručené hoci mu v zmysle ustanovenia § 42 ods. 3 a nasl. O.s.p. doručené mali byť. Na základe uvedených skutočností mal žalovaný za to, že žalobca súdu nepreukázal skutočnosti uvedené žalobcom v podanom návrhu. Žalovaný zároveň poukázal na nekalé obchodné praktiky za ktoré možno považovať odvolávanie sa na VOP, pretože tieto VOP je možné určiť iba dvojstranným právnym úkonom a v danom prípade si žalobca uplatňuje v týchto VOP zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalobca zároveň súdu nepreukázal, že žalovanému riadne a včas vykonal sprostredkovanie služieb.
Žalobca sa k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 17.07.2015 kde uviedol, že odpor žalovaného považuje v celkom rozsahu za účelový a zavádzajúci. Argumentácia žalovaného o údajných pochybeniach v procesnom postupe žalobcu, ako i príslušného súdu je absolútne irelevantná, pričom v ďalšej časti sa žalovaný snaží zavádzajúcimi tvrdeniami presvedčiť súd, že žalobca mal údajne používať nekalé obchodné praktiky, a to vo vzťahu ku VOP. Toto tvrdenie považuje žalobca za zavádzajúce a irelevantné, nakoľko Objednávka na základe ktorej si žalobca uplatňuje istinu spolu s príslušenstvom je dvojstranným právnym úkonom podpísaným tak žalobcom ako sprostredkovateľom, ako aj odporcom ako záujemcom, pričom na konci Objednávky je uvedené že žalovaný berie na vedomie a podpisom Objednávky výslovne súhlasí s podmienkami v prílohe priložených VOP žalobcu a zároveň prehlasuje že podpísaná Objednávka spolu s VOP zakladajú zmluvný vzťah medzi účastníkmi za podmienok dohodnutých v Objednávke a VOP. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že VOP sú jednotnou a neoddeliteľnou súčasťou Objednávky a o ich existencii obsahu a podmienkach mal žalovaný plnú vedomosť čo potvrdil svojim podpisom čím uznal ich záväznosť pre zmluvný vzťah založený Objednávkou.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 28.04.2016. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalobcu a prokurista žalobcu. Nedostavil sa žalovaný, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie spolu s poučením o následkoch nedostavenia sa riadne doručené dňa 11.01.2016. Svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil.
Súd preto v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti žalovaného, vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, výpoveďou prokuristu žalobcu, obsahom listinných dôkazov založených v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca sa ako sprostredkovateľ na základe objednávky žalovaného ako záujemcu zo dňa 09.10.2013 zaviazal za úhradu sprostredkovať kandidátov za účelom uzavretia pracovnoprávneho vzťahu podľa požiadaviek špecifikovaných v Objednávke, ktorej súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky žalobcu. Za riadne sprostredkovanie kandidátov vystavil žalobca pre žalovaného nasledovné faktúry:
- FA č. 15130463 so splatnosťou dňa 06.11.2013 na sumu vo výške 2.100 eur s DPH,
- FA č. 15140163 so splatnosťou dňa 08.05.2014 na sumu vo výške 2.100 eur s DPH.
Žalovaný svoj záväzok na zaplatenie pokiaľ ide o faktúru č. 15130463 splnil žalobcovi len čiastočne, a to úhradou zo dňa 04.03.2014, dňa 14.03.2014 a dňa 03.04.2014 spolu vo výške 1.500 eur, pričom naďalej z predmetnej faktúry žalobcovi neuhradil sumu vo výške 600 eur. Pokiaľ ide faktúru č. 15140163, túto žalovaný žalobcovi neuhradil ani z časti. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu považoval nárok žalobcu za nedôvodný argumentujúc procesným pochybením žalobcu, ako i súdu, pričom poukázal zároveň na všeobecné obchodné podmienky žalobcu ktoré je možné určiť iba dvojstranným právnym úkonom, ako aj na absenciu dôkazu o riadne a včas sprostredkovaných službách v zmysle Objednávky.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného návrhu a žiada, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 2.700 eur spolu so zmluvnou pokutou. Pokiaľ ide o faktúru č. 15130463, táto sa týka sprostredkovania pozície stavbyvedúceho U.. C. J. a faktúra bola zo strany žalovaného čiastočne uhradená, a to trikrát po 500 eur. Žalovaný z tejto faktúry neuhradil čiastku 600 eur, pričom požiadal aj o možnosť splácať túto faktúru v splátkach o čom svedčí e-mailová komunikácia medzi účastníkmi konania z ktorej jednoznačne vyplýva, že neuhradenie faktúry je z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti žalovaného. Čo sa týka faktúry č. 15140163 za sprostredkovanie pozície stavbyvedúceho U.. A. A., táto faktúra nebola zo strany žalovaného uhradená vôbec, pričom z akceptačného listu zo dňa 13.12.2013 ktorý je potvrdený podpisom a pečiatkovou žalovaného vyplýva, že dňa 20.01.2014 nastúpil do spoločnosti žalovaného U.. A. A. a jeho hrubý
mesačný nástupný plat predstavuje 1 400 eur. Jedná sa o interné doklady a z akceptačného listu vyplýva, že vypočítaná provízia žalobcu v zmysle objednávky je 250 % nástupného brutto platu, t.j. 3 500 eur, pričom prvá splátka je vo výške 1 750 eur a druhá tiež vo výške 1 750 eur bez DPH. Žalobca žaluje pri tejto faktúre neuhradenie len jednej splátky vo výške 1 750 eur plus DPH, t.j. sumu vo výške 2 100 eur. Akceptačným listom žalobca preukazuje, že si svoju povinnosť ktorá vyplýva z objednávky splnil, avšak žalovaný dohodnutú odmenu v zmysle Objednávky žalobcovi neuhradil. Žalobca má zato, že faktúra je opodstatnená a nárok žalobcu je dôvodný. Čo sa týka námietky žalovaného ohľadom platnosti všeobecných obchodných podmienok ako dvojstranného právneho úkonu, žalobca vo vyjadrení k odporu proti platobnému rozkazu už uviedol, že žalovaný bol so všeobecnými obchodnými podmienkami oboznámený, čo zároveň potvrdil svojím podpisom na objednávke.
Prokurista žalobcu, pán U.. O. T. na pojednávaní uviedol, že predmetom konania pri obidvoch faktúrach je neuhradenie len jednej splátky vo výške 1 750 eur + DPH pričom systém funguje tak, že dohodnutá odmena ktorá je vo výške 250 % brutto platu sa uhrádza v dvoch splátkach. Prvá splátka vo výške 50 % odmeny sa uhradí do 15 dní odo dňa nástupu a druhá splátka vo výške 50% do 15 dní po uplynutí garančnej doby. Garančná doba bola dohodnutá vo výške 90 dní v zmysle všeobecných obchodných podmienok ako dĺžka skúšobnej doby. Pokiaľ nepríde vyrozumenie od žalovaného (klienta), tak sa po uplynutí garančnej doby vystaví druhá faktúra za druhú časť odmeny.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.
Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Podľa § 642 Obchodného zákonníka, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu). Podľa § 644 Obchodného zákonníka, sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania. Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
Podľa bodu. 14 Objednávky č. 20/57/2013 zo dňa 09.10.2013, dohodnutá odmena je 250 % nástupného brutto platu prijatého kandidáta sprostredkovaného Start People.
Podľa bodu. 15 Objednávky č. 20/57/2013 zo dňa 09.10.2013, splatnosť dohodnutej odmeny je pokiaľ ide o prvú splátku vo výške 50 % odmeny do 15 dní odo dňa nástupu do práce a pokiaľ ide o druhú splátku vo výške 50 % odmeny do 15 dní po uplynutí garančnej doby.
Podľa čl. III bod 3 Všeobecných obchodných podmienok Start People s.r.o., zmluvné strany sa dohodli, že v prípade omeškania záujemcu s úhradou faktúry je sprostredkovateľ oprávnený účtovať si dohodnutú
zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z neuhradenej sumy za každý čo i len začatý deň omeškania, pričom faktúra sa považuje za uhradenú dňom podľa ust. § 339 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný.
Žalobca uzatvoril so žalovaným na základe objednávky žalovaného zo dňa 09.10.2013 platnú inominátnu zmluvu podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorej predmet plnenia spočíval v sprostredkovaní zamestnancov (kandidátov), ktorých žalobca ako sprostredkovateľ zabezpečoval pre žalovaného ako záujemcu za účelom uzavretia pracovnoprávneho vzťahu v zmysle požiadaviek špecifikovaných v Objednávke, ako i všeobecných obchodných podmienkach ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť Objednávky. Nakoľko sa v danom prípade jednalo o sprostredkovanie služieb, súd na daný právny vzťah zároveň aplikoval aj ustanovenia § 642 a nasl. Obchodného zákonníka týkajúce sa Zmluvy o sprostredkovaní, nakoľko sú predmetné ustanovenia charakteru záväzkovo-právneho vzťahu uzatvoreného medzi účastníkmi konania najbližšie.
Za poskytnuté služby vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 15130463 na sumu vo výške 2.100 eur, ktorú žalovaný uhradil žalobcovi len čiastočne, a to vo výške 1.500 eur, ako aj faktúru č. 15140163 na sumu vo výške 2.100 eur, ktorú žalovaný žalobcovi neuhradil ani z časti.
Žalovaný vo svojej procesnej obrane k žalobcom uplatnenému nároku v priebehu konania poukázal na absenciu preukázania rozsahu poskytnutej služby a s tým následne súvisiacu výšku žalovanej sumy.
Súd sa s uvedenou argumentáciou žalovaného však stotožniť nemohol, nakoľko z listinného dôkazu predloženého zo strany žalobcu, a to e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným (č.l.60) jednoznačne vyplýva, že žalovaný si je vedomý svojho záväzku z faktúry č. 15130463 ktorý má voči žalobcovi, a tento záväzok má záujem uhradiť žalobcovi v zmysle splátkového kalendára v troch splátkach. Na základe tohto listinného dôkazu nebolo možné prijať záver o tom, že žalobca neposkytol žalovanému služby v zmysle Objednávky, práve naopak tento dôkaz nesporne preukazuje momentálnu indispozíciu žalovaného uhradiť žalobcom vystavenú faktúru č. 15130463 v celom rozsahu, a to z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Na podklade týchto skutočností súd vyhodnotil žalovaným uvádzané tvrdenia ako účelové s cieľom vyhnúť sa plneniu si svojich záväzkov. Je potrebné naviac dodať, že pokiaľ žalovaný svoj záväzok žalobcovi plnil čo i len čiastočne, čo mal súd za riadne preukázané z výpisu z internet bankingu žalobcu, toto konanie možno v zmysle ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka vyhodnotiť ako platné uznanie zvyšku dlhu.
Pokiaľ ide faktúru č. 15140163 ktorú žalovaný neuhradil žalobcovi ani čiastočne, súd pri posúdení opodstatnenosti nároku žalobcu v tejto časti vychádzal najmä z akceptačného listu zo dňa 13.12.2013, ktorý je riadne zo strany žalovaného podpísaný a z ktorého nepochybne vyplýva, že žalovaný týmto listom potvrdil sprostredkovanie zamestnanca pána U.. A. A., ktorý mal do spoločnosti žalovaného nastúpiť dňa 20.01.2014 na pozíciu stavbyvedúceho s hrubým mesačným platom vo výške 1.400 eur, na základe čoho vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvne dojednanej provízie v zmysle bodu 14 Objednávky vo výške 250 % nástupného platu prijatého kandidáta. Predmetom akceptačného listu je aj výpočet provízie, ktorá má byť žalobcovi zo strany žalovaného uhradená. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca postupoval v zmysle zmluvných dojednaní s tým, že pokiaľ ide o výpočet provízie, žalobca postupoval v zmysle bodu 15 Objednávky tak, že žalovanému fakturoval dohodnutú províziu vo výške 50 % do 15 dní nástupu do práce, pričom druhú splátku vo výške 50 % má žalovaný fakturovať do 15 dní po uplynutí garančnej doby ktorá predstavuje 90 dní. V danom prípade je predmetom konania tak ako to uviedol na pojednávaní prokurista žalobcu len prvá časť dohodnutej provízie.
Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd preukázanú dôvodnosť nároku žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 2.700 eur spolu s príslušenstvom. Zároveň je potrebné uviesť, že žalovaný v konaní nepredložil ani nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu, ktorým by spochybnil alebo vyvrátil skutkové a právne tvrdenia žalobcu o základe, výške alebo dôvodnosti jeho nároku okrem ničím nepodložených tvrdení uvedených v podanom odpore.
Súd sa pri posudzovaní opodstatnenosti žalobcom uplatneného nároku zaoberal zároveň aj otázkou posúdenia platnosti dojednania týkajúceho sa nároku na úhradu zmluvnej pokuty, ktorého spornosť
namietal žalovaný v priebehu konania, a to najmä s poukazom na tú skutočnosť, že všeobecné obchodné podmienky sú dvojstranným právnym úkonom a odvolávanie sa na všeobecné obchodné podmienky ktoré nie sú podpísané účastníkmi zmluvného vzťahu a v ktorých si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty možno považovať za nekalú obchodnú praktiku žalobcu.
Súd k vyššie uvedenej procesnej obrane žalovaného uvádza, že obchodné podmienky, na ktoré v zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka Objednávka odkazuje a ktoré boli k nej pripojené nemusia byť samostatne podpisované účastníkmi zmluvného vzťahu. V pochybnostiach však musí ten, kto sa ne dovoláva, preukázať, že boli napríklad k zmluve pripojené, alebo že boli druhej strane známe. Naopak v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu (podobne ako rozhodcovská doložka) zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej (listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis).
Je nepochybné, že Obchodný zákonník v ustanovení § 273 ods. 1 pripúšťa, aby podrobnejšie upravené práva a povinnosti zmluvných strán obsahovali osobitné zmluvné dojednania, ktoré majú charakter ustálených pravidiel a majú dlhodobejší charakter. Obsah týchto pravidiel nemusí byť súčasne obsahom zmluvy, a preto sa tým urýchľuje kontraktačný proces. V prejednávanej veci ide o podmienky, ktoré sa uplatňujú len v určitom obchodnom vzťahu, a preto nemajú charakter všeobecne známych obchodných podmienok. Preto sa podľa § 273 ods. 1 <http://www.epi.sk/ form/goto.ashx?t=27&p=2012998&f=3> Obchodného zákonníka <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=26&p=1015179&f=3> vyžaduje, aby zmluvné strany s týmito podmienkami vyjadrili súhlas, aby boli zmluvným stranám známe, alebo aby boli k návrhu zmluvy priložené. Obchodné podmienky vypracoval jednostranne žalobca, pričom z obsahu samotnej Objednávky vyplýva, že žalovaný ako záujemca svojím podpisom na predmetnej Objednávke vyjadril súhlas so všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu ktoré boli priložené k tejto Objednávke. Žalovaný naviac v priebehu konania skutočnosť, že všeobecné obchodné podmienky boli súčasťou Objednávky ani nespochybnil, namietal len absenciu podpisu oboch zmluvných strán na všeobecných obchodných podmienkach, nakoľko podľa názoru žalovaného ide o dvojstranný právny úkon. S uvedeným však nemožno súhlasiť, nakoľko zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka potreba podpisu všeobecných obchodných podmienok zmluvnými stranami nevyplýva.
V závere súd uvádza, že pokiaľ ide o námietky žalovaného týkajúce sa procesného postupu jednak žalobcu, ako i konajúceho súdu, tieto skutočnosti súd považoval pre právne posúdenie veci za irelevantné a z uvedeného dôvodu ne nijakým spôsobom neprihliadal.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že nárok uplatnený žalobcom je skutkovo i právne opodstatnený, a preto žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy spolu s dohodnutou zmluvnou pokutou v zmysle čl. III bod 3 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania žalobcu predstavujú zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 197,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 573,47 eur.
Podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov žalobcovi patrí náhrada trov právneho zastúpenia v sume 573,47 eur (podľa jeho vyčíslenia), a to za štyri úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - návrh, písomne podanie na súd
- vyjadrenie k odporu, účasť na pojednávaní dňa 28.04.2016 - tarifná hodnota úkonu 4 x 111,21 eur, režijný paušál, 2 x 8,04 eur, 1 x 8,39 eur, 1 x 8,58 eur t. j. spolu s 20 % DPH 573,47 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.