Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-153-2015.pdf
PDF · 125.23 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-4C/153/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Blaženou Stašíkovou, v právnej veci navrhovateľky: T. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. A., Ľ.. Š. XXXX/XX, právne zastúpená JUDr. Ivicou Firstovou, advokátkou so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1729, proti odporcom: 1/ F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., Ž. XXX, právne zastúpený spoločnosťou BUKNA, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, Jánoškova 1545, IČO: 36 865 044, 2/ maloletý E. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako navrhovateľka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, v konaní o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletému, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že F. E., nar. XX.XX.XXXX je otcom maloletého E. Ď., nar. XX.XX.XXXX z matky T. Ď., nar. XX.XX.XXXX.
II. Súd z v e r u j e maloletého E. Ď., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude dieťa zastupovať. Spravovať majetok dieťaťa budú obaja rodičia.
III. Styk otca dieťaťa s maloletým E. Ď., nar. XX.XX.XXXX je n e o b m e d z e n ý .
IV. Otec dieťaťa F. E., nar. XX.XX.XXXX, j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého E. Ď., nar. XX.XX.XXXX sumou 190,- eur mesačne za obdobie od 08.01.2015 do 31.07.2015 a od 01.08.2015 do budúcna sumou 150,- eur mesačne, vždy do každého 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky dieťaťa.
V. Zameškané výživné od 08.01.2015 do vyhlásenia rozsudku vo výške 2.260,- eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- eur, spolu s bežným výživným, pričom prvá splátka je splatná 15. deň mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku s tým, že neuhradením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh.
VI. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť k rukám navrhovateľky sumu 150,- eur titulom nákladov spojených s tehotenstvom v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
VII. V prevyšujúcej časti súd návrh matky z a m i e t a.
VIII. O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 23.01.2015 a jeho doplnením zo dňa 26.03.2015, navrhovateľka
- matka dieťaťa, prostredníctvom právnej zástupkyne, žiadala, aby súd určil, že odporca F. E., nar. XX.XX.XXXX, je otcom maloletého E. Ď., nar. XX.XX.XXXX a zároveň, že maloletý sa zveruje do osobnej
starostlivosti matky a otec je povinný prispievať na jeho výživu a výchovu mesačne sumou 250,- eur od 08.01.2015, splatných vždy do desiateho dňa v mesiaci, vopred k rukám matky. Zameškané výživné ako aj vyčíslené náklady spojené s tehotenstvom a následným zabezpečením výbavičky pre maloleté dieťa v hodnote 1.600,- eur, je odporca povinný zaplatiť k rukám matky, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Taktiež žiadala určiť, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania a právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Návrh odôvodnila tým, že v novembri 2010 sa zoznámila s odporcom. V decembri 2010 sa ku nej nasťahoval do bytu, kde žili do roku 2014. V januári 2014 sa presťahovali do rodinného domu v E., ktorý patrí jeho rodičom. Po troch mesiacoch ich jednoducho vyhodil, ale to ešte netušila, že je v piatom týždni tehotenstva. Túto správu mu oznámila dňa 19.05.2014. Následne mu poslala SMS správou aj ultrazvuk ich syna, ale nereagoval. Celé tehotenstvo jej ani raz nezavolal, o dieťa nejavil žiadny záujem. V decembri mu poslala doporučene list, v ktorom mu oznámila, aby uznal otcovstvo súhlasným vyhlásením. List však neprevzal. Dňa 08.01.2015 sa jej narodil syn E.. O tri dni, 11.01.2015, odporcovi poslala SMS o 6.26 hod. ráno, že mu oznamuje narodenie jej syna a aby uznal syna a dohodol sa s ňou o výživnom. Nestalo sa tak do dnešného dňa. Preto sa rozhodla riešiť danú situáciu súdnou cestou. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa udržiavala pohlavný styk iba s odporcom, preto iba on môže byť otcom E.. O tomto vzťahu vedeli, resp. vedia všetci jej známi aj rodina. Momentálne je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok v sume 203,20 eur, prídavok na dve deti v sume 47,10 eur a výživné na syna F. vo výške 90,- eur. Iný príjem nemá. Odporca pracoval ako taxikár vo firme F. M., ktorú vlastní p. F. U..
Súd vo veci vytýčil pojednávania, a to na dni 03.09.2015, 06.10.2015, 22.03.2016 a 28.04.2016.
Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že navrhovateľka v celom rozsahu trvá na podanom návrhu, ktorým žiadala, aby bol odporca určený za otca maloletého E., nar. XX.XX.XXXX, zároveň žiadala, aby súd pripustil aj zmenu návrhu, ktorým žiadala matka určenie výživného z pôvodných 150,- eur na sumu 250,- eur, nakoľko listinnými dôkazmi preukážu, že táto suma je zodpovedajúca súčasným potrebám maloletého dieťaťa. Navrhovateľka podala návrh z dôvodu, že nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov.
Navrhovateľka uviedla, že rozhodne trvá na tom, že odporca je otcom jej dieťaťa, s týmto sa zoznámila v novembri v roku 2010 a v decembri v roku 2010 sa on nasťahoval ku nej do bytu na ulicu Ľ.. Š., tu spoločne žili až do januára 2014, kedy sa na základe súhlasu jeho rodičov nasťahovali k jeho rodičom do rodinného domu v E.. Bývali v hornej časti tohto rodičovského domu, ktorý ona zariadila a vybavila všetkým potrebným, čo zobrala z jej bydliska v L. A., pretože táto časť jeho rodičovského domu bola prázdna. Spočiatku aj plánovali uzatvorenie manželstva, ale nakoniec sa nezobrali, odporca pracoval v herni u svojej sestry a mal tam dlžoby a iné problémy. Dieťa však rozhodne plánovali. Ich spolužitie v dome jeho rodičov bolo skutočne problémové, odporca mal frajerky, flákal sa, bol schopný 24 hodín vypisovať na pokeci a preto mu ona sama navrhla, žeby sa mali rozísť. 6. mája 2015 prišiel z práce ráno a oznámil jej, že sa má vysťahovať do dvoch dní. Musela odísť aj s maloletým F., ktorý dokonca v E. navštevoval Základnú školu. V čase, keď opúšťala spoločnú domácnosť, už mala tušenie, že je tehotná a toto jej bolo potvrdené jej ošetrujúcou lekárkou 19.05.2015, keď jej oznámila, že je v 5 týždni tehotenstva. Hneď túto skutočnosť oznámila odporcovi, ktorý žiadnym spôsobom nereagoval, taktiež mu oznámila aj narodenie maloletého, avšak ani na túto okolnosť žiadnym spôsobom nič neoznámil. Ozval sa jej asi pred troma týždňami prostredníctvom Viber-u, ale písal tam len o tom, že budú milenci a že bude sex na čo ona nereagovala, ohľadne maloletého sa nezmienil. Rozhodne popierala, žeby mala vzťah s nejakým iným mužom. So žiadnym v súčasnosti nežije a ani sa nestretáva. S odporcom sa intímne stýkali až dovtedy, kým ju nevyhodil zo spoločnej domácnosti. To, že odporca s ňou žil v L. A., je potvrdené aj zmluvne, pretože ho nahlásila ako spolubývajúcu osobu.
Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že odporca nesúhlasí s návrhom, popiera otcovstvo k maloletému dieťaťu, i keď je pravda, že tak ako uvádzala navrhovateľka, spoločne žili od roku 2011 až do roku 2014 a to do začiatku mája a nie je pravdou to, žeby odporca navrhovateľku vyhodil zo spoločnej domácnosti. S navrhovateľkou mal odporca počas trvania ich spoločného spolužitia nezhody, ich vzťah bol problémový, odporca navrhovateľku živil, splácal jej dlhy ako aj dlhy bývalého priateľa, jej zdravotné poistenia a poplatky za komunálny odpad a pomohol jej aj pri zariadení nechtového štúdia. Z tohto dôvodu sa zadlžil a tieto dlhy musel splácať. Posledné tri mesiace pred ukončením spolužitia žili u jeho rodičov v E., avšak
tu zistil, že navrhovateľka ho využíva, užíva si peňazí a preto sa rozhodol ukončiť tento vzťah. Potom čo jej to povedal, tak navrhovateľka sa odsťahovala, zobrala si veci, následne ho prostredníctvom SMS informovala, že je tehotná a následne ho rovnakou formou informovala o narodení dieťaťa s tým, že mu povedala, že bude platiť. Odporca však od počiatku mal pochybnosti, že je otcom dieťaťa, pretože mal podozrenie, že sa táto stýkala aj s inými mužmi, ale konkrétne ich uviesť nevie. Často sa však flákala, zobrala auto a odišla, povedala mu, že má prácu, ale nikdy nepovedala kde a peniaze z práce nedoniesla. Pochybnosti o otcovstve má aj preto, že mu známy hovorili, že ju videli držiac sa za ruku s nejakým mužom v L. A. a tiež na jeseň 2014 tiež s uvedeným mužom vyberali výbavičku. Odporca teda bol v domnení, že si navrhovateľka takto zariadila život s otcom svojho dieťaťa. Vzhľadom k týmto skutočnostiam rozhodne popiera, žeby mohol byť otcom maloletého a preto žiada, aby súd nariadil znalecké dokazovanie z Odboru Genetika analýza DNA a v prípade, že bude potvrdené, že je otcom maloletého, je ochotný sa podieľať na starostlivosti o maloletého a prispievať na jeho výživu, v opačnom prípade žiadal, aby súd návrh zamietol a priznal náhradu trov konania.
Odporca uviedol, že neuznáva otcovstvo k maloletému, pretože si nie je istý, či je jeho otcom. Potvrdil skutočnosti, pokiaľ sa týkalo toho, že sa zoznámili s matkou dieťaťa niekedy koncom roku 2010 a hneď od začiatku začali spoločne bývať v jej byte. Spolužitie s ňou ukončil 06.05.2014, pretože vzťahy medzi nimi sa natoľko narušili, že už nedokázali sa k sebe správať tak, aby mohli naďalej spolu žiť. Potom, čo začali v roku 2010 spolu žiť, aj uvažoval asi v roku 2011 alebo 2012, že s matkou dieťaťa uzatvorí manželstvo, ale nakoniec k tomu nedošlo, pretože začali medzi nimi nezhody, hádky a teda nemal pocit perspektívnosti tohto vzťahu, i keď stále veril, že sa to môže zmeniť. S matkou dieťaťa sa pravidelne intímne stýkal asi do polovice apríla 2014, ale pochybnosti má preto, že sa v januári 2014 presťahovali do rodinného domu k jeho rodičom, čo bolo z dôvodu, že matka dieťaťa už nezvládala platiť nájom na ulici Ľ. Š., potom sa presťahovali na ulicu O., ale ani tam sa to nedalo, pretože tam bol veľký nájom, tak sa rozhodli za súhlasu jeho rodičov, že pôjdu bývať k nim. Ale tu došlo k zhoršeniu vzťahov, pretože od 01.04.2014 matka dieťaťa mu tvrdila, že si ešte popri svojom zamestnaní našla inú prácu, ale nepovedala mu kde, ani čo robí, a v akom časovom intervale, pretože chodila domov veľmi nepravidelne a on nevedel, čo vlastne ona robí a kde sa nachádza. Toto spôsobilo aj značné narušenie ich vzťahov. Ona sa potom začala správať nedôstojne aj k jeho rodičom, tak sa rozhodol tento vzťah ukončiť. 06.05.2014 potom matka dieťaťa opustila spoločnú domácnosť a on sa následne dozvedel, že v septembri alebo v októbri 2014 chodila po L. A. za ruky s iným mužom, dokonca vraj mala s ním nakupovať aj výbavičku. Toto vzbudilo pochybnosti o tom, že je otcom dieťaťa. O tom, že mala v septembri byť videná s iným mužom mu povedal jeho známy, ktorý ich videl v Tescu spolu aj s jej 9-ročným synom, pričom započul, že sa bavili o nejakej kúpe postieľky, alebo niečo podobné pre nenarodené dieťa. On navrhovateľku nevyhodil zo spoločnej domácnosti, ale keď prišiel jedného dňa z práce a zistil, že aká je situácia, povedal jej, že sama vidí, že medzi nimi to už nejde, že je povadená aj s jeho mamou, tak že jej dáva dva dni na to, aby odišla. Povedal to bez akýchkoľvek emócií. Navrhovateľka aj skutočne sama odišla. Vtedy mu nepovedala, že je tehotná. A aj keby mu to povedala, tak isto by ju požiadal, aby odišla. To, že je tehotná, mu oznámila dva týždne po rozchode SMS -kou. On na SMS -ku nereagoval, ani sa s navrhovateľkou nekontaktoval, nakoľko ona mu následne poslala SMS -ku, že nemá si robiť žiadne starosti, že nebude mať žiadne práva, iba povinnosť platiť. Keď sa dieťa narodilo, tak mu to tiež oznámila SMS -kou, ale nereagoval. On aj počítal s tým, žeby mohla navrhovateľka s ním otehotnieť, pretože počas ich spolužitia sa to aj stalo, ale potratila. To, že môže byť otcom dieťaťa pripúšťal 50 na 50. S navrhovateľkou nekomunikuje žiadnym spôsobom.
Nakoľko nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov a odporca otcovstvo k maloletému dieťaťu pred súdom neuznával, súd vykonal vo veci dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania znalcom z odboru genetika, odvetvie analýza DNA uznesením č.k. 4C/153/2015 - 179 zo dňa 17.12.2015.
Dňa 25.01.2016 bol súdu doručený znalecký posudok č. 3/2016, v ktorom znalec uviedol, že otcovstvo odporcu 1/ F. E. voči maloletému odporcovi 2/ E. Ď. nie je možné vylúčiť. Na základe analýzy DNA určil F. E., nar. XX.XX.XXXX za preukázaného biologického otca maloletého E. Ď., nar. XX.XX.XXXX z matky T. Ď., nar. XX.XX.XXXX. Miera pravdepodobnosti určenia F. E., nar. XX.XX.XXXX za preukázaného biologického otca maloletého E. Ď., nar. XX.XX.XXXX z matky T. Ď., nar. XX.XX.XXXX je viac ako 99,99996%.
Podľa § 84 Zákona o rodine ( ďalej len „ZR“), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa § 94 ZR ods.:
(1) Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
(2) Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Vyhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania vo vzťahu k návrhu na určenie otcovstva súd dospel k záveru, že odporca je otcom maloletého E. Ď., nar. XX.XX.XXXX narodeného z matky T. Ď., nar. XX.XX.XXXX. Jeho otcovstvo nevylúčili žiadne závažné okolnosti. Bolo nepochybné, že v období rozhodnom pre počatie dieťaťa odporca s matkou dieťaťa súložil a z otcovstva ho nevylúčil ani test analýzou DNA.
Podľa § 113 ods. 2 O.s.p., s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.
Súčasne s návrhom na určenie otcovstva matka dieťaťa žiadala aj rozhodnúť o výchove a výžive k maloletému tak, že maloletý bude zverený do starostlivosti matky a odporca bude zaviazaný k povinnosti prispievať na výživu maloletého po 250,- eur mesačne vždy do 10. dňa v mesiaci k rukám matky s platnosťou od januára 2015.
Podľa § 36 ods. 1/ Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
V priebehu konania nedošlo medzi rodičmi dieťaťa k dohode o úprave práv a povinností a preto vo veci súd postupoval podľa vyššie citovaného ustanovenia.
V konaní bolo preukázané, že rodičia maloletého spolu nežijú, otec sa o dieťa od jeho narodenia nezaujímal, matku v tejto súvislosti nekontaktoval. Matka, vychádzajúc aj zo správy kolízneho opatrovníka, sa o dieťa stará zodpovedne, má vytvorené všetky podmienky pre riadny vývoj dieťaťa a nakoľko ani zo strany súdu neboli zistené žiadne skutočnosti, preukazujúce, že by matka sa aj do budúcna o dieťa nemohla starať, súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti s tým, že určil, že matka bude dieťa aj zastupovať. Pokiaľ sa týka správy majetku dieťaťa neboli zistené skutočnosti, pre ktoré by otec nemohol spravovať jeho majetok a preto súd zveril správu majetku dieťaťa obom rodičom.
Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Podľa čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.
Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.
Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo
prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.
Podľa čl. 16 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do svojho súkromného života, rodiny, domova alebo korešpondencie ani nezákonným útokom na svoju česť a povesť.
Podľa čl. 16 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa dieťa má právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo útokom.
Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, na tejto výchove a na upevnení citového puta je osobný styk rodiča s dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do výchovy je, aby pri styku uplatňoval len pozitívnym spôsobom svoju rolu vo výchove maloletého dieťaťa bez toho, aby maril výsledky výchovy druhého rodiča. Naproti tomu úlohou druhého rodiča, ktorý dieťa vychováva, je okrem iného, aby - prihliadajúc na záujem dieťaťa na pokojnom a bezproblémovom priebehu styku s druhým rodičom - vytváral priaznivé podmienky na tento styk, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (II.ÚS 596/2014).
V záujme zachovania práv dieťaťa garantovaných Dohovorom súd určil neobmedzené stretávanie sa otca s maloletým, tak aby otec sa stretol s dieťaťom po predchádzajúcom dohovore s matkou, keďže možnosť pravidelného stretávania z dôvodu pracoviska otca mimo územia Slovenskej republiky je u neho obmedzená.
Podľa § 62 Zákona o rodine ods.:
1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Podľa § 63 Zákona o rodine ods.:
1) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
3) Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 65ods. 1/ Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
V tejto časti konania súvisiacej s výškou výživného na maloletého právna zástupkyňa otca uviedla, že tento v súčasnosti pracuje v Z.. Jeho pracovná zmluva, ktorá pôvodne mala skončiť 29.02.2016, je predĺžená do 31.03.2016. Podľa výplatných pások za január a február 2016 mal otec v januári príjem 1.192,- eur a vo februári 1.250,- eur. Čo sa týkalo zamestnania po 01.04.2016 zatiaľ ešte zamestnávateľ mu neoznámil, či by mohlo dôjsť aj k predĺženiu pracovnej zmluvy. S výškou výživného 250,- eur mesačne nesúhlasí, poukazovala na to, že matka neustále uvádza vyššie náklady na dieťa, pričom v januári 2015 uvádzala vo výške 200,- eur, v auguste 129,- eur. Po oboznámení sa s obsahom ňou predložených dokladov bolo zistené, že do týchto nákladov zahŕňala aj položky, ktoré podľa ich názoru nesúvisia s výživou dieťaťa, napríklad cereálne tyčinky, zemiakové tyčinky, zošity, šumivé tablety a pod. Otec dieťaťa by považoval za zodpovedajúce výživné vo výške 60,- eur mesačne, pričom žiadala prihliadnuť aj na to, že matka v roku 2010 si založila živnosť v odbore manikúra, ktorú vykonávala podľa jej tvrdenia aj počas tehotenstva a následne po narodení dieťaťa. Pokiaľ sa týka mesačných výdavkov otca, tak tento vynaloží na stravu, oblečenie a hygienické potreby 250,- eur, cestovné 40,- eur, náklady na údržbu motorového vozidla 20,- eur, ďalej platí podľa rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 9C/138/2010, výživné na dve deti po 55,- eur mesačne, teda 110,- eur, tiež platí úver v Tatra banke v celkovej výške 200,78 eur a stavebný úver vo výške 110,37 eur. Ďalej prispieva rodičom na bývanie 80,- eur mesačne, platí si úrazové poistenie 45,- eur mesačne, nájomné v Nemecku 150,- eur a ostatné výdavky má asi 60,- eur mesačne. Platí tiež výživné určené predbežným opatrením vo výške 60,- eur mesačne. Teda rozdiel medzi jeho príjmami a výdavkami je 66,37 eur.
Právna zástupkyňa matky uviedla, že mesačné náklady na dieťa spolu činia 450,- eur a pozostávajú zo stravy pre dieťa vo výške 84,90 eur mesačne, plienok 41,70 eur mesačne, doplnkovej stravy 74,70 eur mesačne, kozmetiky 18,69 eur mesačne, ďalej poukázala, že zdravotné prehliadky a očkovania sú povinné a za toto sa 4x platí po 12,50 eur. Tiež je potrebné zakupovať dieťaťu každý mesiac oblečenie a lieky, v prípade, ak je dieťa choré. Športový kočík stojí 180,- eur, avšak tento ešte nebol zakúpený. Žiadala určiť výživné vo výške 250,- eur mesačne. Poukázala na to, že z listinných dôkazov, ktoré predložil odporca, možno vyvodiť, že sa u neho nejedná vo väčšine o nevyhnutné výdavky, napr. úvery a poistky nemajú prednosť pred výživným. Takisto spochybňovala úhradu 80,- eur ako príspevok rodičom, keďže väčšinu času trávi odporca v zahraničí. Pokiaľ sa týkalo nákladov na zakúpenie výbavičky, tak matka zakúpila kočík za 500,- eur a postieľku za 100,- eur, avšak sa jednalo o už použité veci. Pred narodením dieťaťa vynaložila tieto financie: dňa 08.10.2014 kojenecká fľaša 5,47 eur, 14.10.2014 aviril detský olej 0,99 eur, aviril detský zásyp 1,45 eur, bupi mydlo 0,55 eur, plienky pampers 18,9 eur, 24.10.2014 kojenecká čiapka 33,90 eur, 12.10.2014 pomôcky na čistenie, lyžička, kefka s hrebeňom celkom 4,90 eur; dňa 26.10.2014 ponožky 2x 3,19 eur, 03.11.2014 zavinovačka a deka 26,60 eur, 17.11.2014 pampers plienky 10,42 eur, 03.11.2014 vanička 7,13 eur, 21.11.2014 detský župan 12,- eur. Matka ešte vynaložila aj náklady spojené s detským oblečením, avšak všetko kupovala z druhej ruky. Pokiaľ sa týkalo príspevku na výživu v zmysle predbežného opatrenia, tak otec zaplatil výživné v zmysle rozhodnutia súdu v celom rozsahu. Naposledy uhradil tento mesiac.
Zo správy ÚPSVaR Dolný Kubín- oddelenie služieb pre občana zo dňa 29.02.2016 súd zistil, že matka dieťa je poberateľkou prídavku na dieťa 1/ B. Ď. v sume 23,52 eur, ktorý bol odňatý dňa 31.08.2015 a 2/ F. Ď. v sume 23,52 eur a 3/ E. Ď. v sume 23,52 eur. Ďalej poberá rodičovský príspevok na E. Ď. od 01.01.2015 do 31.12.2015 vo výške 2.187,90 eur celkom a od 01.01.2016 mesačne po 203,20 eur. Tiež je poberateľkou náhradného výživného na F. Ď. vo výške 90,- eur mesačne od 01.06.2014. Zo správy Sociálnej poisťovne pobočka Dolný Kubín bolo zistené, že matke boli vyplatené materské dávky od 01.12.2014 do 26.07.2015 vo výške celkom 329,40 eur. Matka žiadne hnuteľné ani nehnuteľné veci vyššej hodnoty nevlastní. Býva v prenajatom byte, za ktorý mesačne platí 280 eur.
Podľa potvrdenia Daňového úradu Žilina, pobočka Dolný Kubín daňové priznanie k 07.04.2016 nepodala a ani nemá predĺženú lehotu na podanie daňového priznania. Pri narodení maloletého jej bol poskytnutý jednorazový štátny príspevok vo výške 829,86 eur.
Otec maloletého je zamestnaný od 17.12.2015 u T. X. Q..J..H.. s priemerným čistým mesačným príjmom za rok 2015 1.583,35 eur. Má ďalšie dve vyživovacie povinnosti k mal. A. E. vo výške 55,- eur mesačne a mal. F. E. vo výške 55,- eur mesačne určené rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. 9C/138/2010-35. Podľa potvrdenia Tatra banky a.s. spláca bezúčelový úver č. 00-0001828164 vo výške 102,84 eur a 00-0001855386 vo výške 97,94 eur. Podľa potvrdenia Prvej stavebnej sporiteľne má na konte medziúveru -14.543,88 eur, na konte sporenia +967,40 eur. Výška mesačnej splátky je 110,37 eur. Vlastní osobné motorové vozidlo FIAT BRAVO rok výr. 2001. Podľa čestného vyhlásenia rodičov odporcu zo dňa 30.03.2016, prispieva rodičom, u ktorých trvale býva, 80,- eur mesačne. Pracovná zmluva u terajšieho zamestnávateľa mu bola predĺžená do 31.03.2017. Hradí ubytovanie v Z. 150,- eur mesačne.
Kolízny opatrovník vo vzťahu k výživnému navrhol sumu 200,- eur mesačne od narodenia dieťaťa. Pokiaľ sa týkalo nákladov na výbavičku, v tejto časti žiadal návrh zamietnuť, nakoľko po dožití sa 28. dňa od narodenia, štát dieťaťu poskytuje jednorázovú sumu 800,- eur, ktorá má slúžiť na zabezpečenie nevyhnutných potrieb na dieťa, zakúpenie výbavičky pre dieťa, kočík a pod.
Pokiaľ sa týka určenia výšky výživného, súd preskúmal na strane povinného rodiča jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery a na strane oprávneného dieťaťa hľadisko odôvodnenosti potrieb. Odôvodnenosťou treba rozumieť určenie životných nákladov, ktorých úhradu je určitá osoba oprávnená požadovať v rámci plnenia vyživovacej povinnosti. Treba vychádzať z pojmu výživné, tak ako ho vymedzila aplikačná prax. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Ide však o odôvodnené potreby oprávneného, preto je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho konkrétnych potrieb, ktoré budú závislé od zdravotného stavu oprávneného, od jeho veku, duševnej a telesnej vyspelosti, povolania a pod., budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodilé.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že otec dieťaťa nežije s matkou dieťaťa v spoločnej domácnosti, žije s rodičmi, ktorým prispieva na bývanie a ostatné potreby sumou 80,- eur mesačne, pracuje v Z., kde jeho náklady na bývanie sú 150,- eur mesačne. Má dve ďalšie vyživovacie povinnosti k deťom z predchádzajúceho manželstva vo výške celkom 110,- eur mesačne. Jeho priemerný príjem za rok 2015 bol 1.583,50 eur. Matka maloletého žije v prenajatom byte s dvoma mal. deťmi, za ktorý platí 280,- eur mesačne, jej príjem tvorí rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne, poberá rodinné prídavky na dve deti vo výške 47,02 eur a náhradné výživné na syna F. vo výške 90,- eur. Iné príjmy nemá. Na zakúpenie výbavičky pred narodením dieťaťa vynaložila (podľa predložených dokladov) 725,- eur.
S prihliadnutím na všetky skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo súd určil výživné na dieťa sumou 150,- eur mesačne, ktoré podľa názoru súdu zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca a potrebám dieťaťa vo veku (v čase rozhodovania) 15 mesiacov. K tejto sume výživného súd pripočítal aj výšku nákladov na zakúpenie výbavičky pred narodením dieťa, ktorá predstavovala celkom 728,69 eur (kočík za 500,- eur , postieľka za 100,- eur, dňa 08.10.2014 kojenecká fľaša 5,47 eur, 14.10.2014 aviril detský olej 0,99 eur, aviril detský zásyp 1,45 eur, bupi mydlo 0,55 eur, plienky pampers 18,9 eur, 24.10.2014 kojenecká čiapka 33,90 eur, 12.10.2014 pomôcky na čistenie, lyžička, kefka s hrebeňom celkom 4,90 eur; dňa 26.10.2014 ponožky 2x 3,19 eur, 03.11.2014 zavinovačka a deka 26,60 eur, 17.11.2014 pampers plienky 10,42 eur, 03.11.2014 vanička 7,13 eur, 21.11.2014 detský župan 12,- eur.), a teda každý z rodičov by sa mal podieľať na výbavičke sumou 364,35 eur. Súd však uložil otcovi zaplatiť 280 eur, keď prihliadol aj na to, že na potreby dieťaťa štát poskytol matke jednorazový príspevok 829,86 eur. Za obdobie od 08.01.2015 do 31.07.2015 potom dieťaťu prislúcha zvýšené výživné po 190,- eur mesačne spolu s nákladmi na výbavičku (280 eur/7 mesiacov). Nárok na jej náhradu je súčasťou výživného na maloleté dieťa (bližšie v rozhodnutí R 25/1967). Od 01.08.2015 do budúcna je povinný otec platiť výživné sumou 150,- eur mesačne.
Nakoľko otec na dieťa od jeho narodenia pravidelne neprispieval vzniklo mu zameškané výživné od narodenia dieťaťa do vyhlásenia rozsudku vo výške 2.680 eur (7 x 190,- eur + 9 x 150,- eur). Dňa 06.10.2015 súd vo veci vydal predbežné opatrenie, v ktorom určil, že odporca F. E., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu mal. E. Ď., nar. XX.XX.XXXX, výživným v nevyhnutnej miere po 60,- eur mesačne vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky dieťaťa T. Ď.Ď., nar. XX.XX.XXXX počnúc od 06.10.2015 do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Zhodným tvrdením účastníkov bolo preukázané, že otec zaplatil na výživnom do vyhlásenia rozhodnutia sumu 420,- eur (7 x 60 eur), ktorú sumu súd odrátal od zameškaného výživného, ktoré v konečnom vyčíslení predstavuje čiastku 2.260,- eur. Túto sumu súd povolil otcovi splácať po 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným.
Podľa § 74 ZR ods.:
(1) Otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.
(3) Právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.
Pokiaľ sa týkalo nákladov spojených s tehotenstvom, tak matka uplatňovala náklady vo výške 1.600,- eur, avšak preukázala doklady zo dňa 09.10.2014 za kojeneckú podprsenku a vložky celkom 29,69 eur a nočnú košeľu 09.10.2014 za 9,50 eur. Doklady za tehotenské legíny za 49,50 eur, tehotenské tričká 40,- eur, tehotenské podprsenky, spodné prádlo 40,- eur a hygienické potreby a veci do pôrodnice vo výške 200,- eur (č.l. 24 spisu) neboli predložené. Čo sa týka nákladov spojených s tehotenstvom, odporca uviedol, že nesúhlasí s tým, aby jej mal preplatiť celú výšku 1.600,- eur, pretože matka v období január - február 2015 dostala príspevok pri narodení dieťaťa vo výške 829,86 eur, čo teda pokrýva náklady, spojené s tehotenstvom, ale aj jedná sa o príspevok na zakúpenie nevyhnutných potrieb pri narodení dieťaťa. Nie je možné, aby odporca hradil všetky náklady. Je ochotný uhradiť ich do výšky 500,- eur. Súd v tejto časti nákladov priznal matke dieťaťa sumu 150,- eur, aj keď doklady o ich vynaložení matka nepredložila. Je však potrebné uviesť, že vzhľadom na prebiehajúce tehotenstvo matka náklady súvisiace s jej oblečením, stravou a hygienickými potrebami nevyhnutne vynaložiť musela.
V prevyšujúcej časti potom súd, z vyššie uvedených dôvodov, návrh matky dieťaťa zamietol.
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Dolný Kubín na Krajský súd v Žiline (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O.s.p.)