Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoE/451/2015

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: N. U., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. XXXX/XX, R., o vymoženie sumy 307,39 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č.k. -14 zo dňa 10. marca 2015, jednohlasne, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č.k. -14 zo dňa 10. marca 2015 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pričom o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a § 251 ods. 4, § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 2 a 3, § 167 ods. 2 OSP.

Súd prvého stupňa uviedol, že v rámci skúmania procesných podmienok konania zistil, že konaniu v tejto veci vedenej pod sp. zn. predchádza iné konanie, ktoré je vedené na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. , ktoré tvorí konaniu v tejto veci prekážku res iudicata, pričom k uvedenému záveru súd dospel z dôvodu, že zistil, že obidve konania, sa týkajú tých istých účastníkov a tej istej veci (predmetom konania je vymáhanie nárokov vyplývajúcich z toho istého rozhodcovského rozsudku). Súd prvého stupňa mal tiež za preukázané, že konanie vo veci vedenej pod sp. zn. bolo právoplatne skončené rozhodnutím vo veci samej, pretože exekúcia bola zastavená z hmotnoprávnych dôvodov, keď bol rozhodcovský rozsudok posúdený za nespôsobilý exekučný titul, čoho dôsledkom je, že na základe neho nie je možné viesť exekúciu. Oprávnený sa napriek tomu na základe toho istého rozhodcovského rozsudku domáha vykonania exekúcie proti povinnému podaním nového návrhu na vykonanie exekúcie. K zmene skutkových okolností od zastavenia exekúcie v konaní vedenom pod sp. zn. pritom nedošlo. Ďalej súd prvého stupňa zistil, že povinný zomrel pred začatím exekučného konania sp. zn. a to dňa 6.3.2012, čím došlo k zániku jeho právnej subjektivity a teda aj k spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania. Preto súd prvého stupňa pri kumulácii viacerých dôvodov pre zastavenie exekúcie v odôvodnení uviedol všetky dôvody a o zastavení exekúcie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. napadnutého uznesenia.

O trovách konania účastníkov súd prvého stupňa rozhodol analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené.

O trovách exekučného konania súd prvého stupňa rozhodol tak, že o nich rozhodne samostatným uznesením po ich vyčíslení a preukázaní súdnym exekútorom v prípade, ak si náhradu trov exekúcie uplatňuje, v lehote troch pracovných dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

Namietol nemožnosť v danej fáze konania rozhodnúť o zastavení exekučného konania. V tejto fáze súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. V tomto prípade súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia rozhodol o zastavení exekučného konania. Ďalej poukázal na nemožnosť existencie prekážky rozhodnutej veci v exekučnom konaní a na nesprávnu aplikáciu § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 a § 103 OSP. Exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie. Uvedeným postupom preto súd porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhol preto napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.

Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 20.05.2014, kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 15.07.2014 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku č.k. SR 11204/08 zo dňa 10.11.2008. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne vec po právnej stránke posúdil a svoje rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008) sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 prvá veta OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, skúma súd z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania. Okrem toho prihliadnuc na ustanovenie § 251 ods. 4 OSP je nutné vyvodiť záver, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 OSP v spojení s § 251 ods. 4 OSP. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať § 159 ods. 3 OSP, ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Na zdôraznenie správnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už právoplatne on alebo iný súd rozhodol. Prekážka res iudicata sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád podmienok konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná vtedy, ak v novom konaní ide o tú istú vec, teda o to isté, o čo išlo v skoršom právoplatne skončenom konaní. Skutočnosť, že v určitom konaní je jeho

predmetom to isté právo alebo že jeho účastníci sú tí istí ešte neznamená, že ide o tú istú vec. Totožnosť veci charakterizujú určité znaky, ktoré musia byť dané zároveň a sú nimi: totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t.j. o nárok založený na rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností.

V exekučnom konaní je takouto vecou samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na podklade určitého exekučného titulu. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, alebo uznesenia o zastavení exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iného dôvodu vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku. Nie každé takéto rozhodnutie vo veci však založí prekážku res iudicata. Napríklad rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že nebolo preukázané, že exekučný titul nadobudol vykonateľnosť, nezakladá prekážku res iudicata. Oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na základe toho exekučného titulu a následne môže súdny exekútor opätovne požiadať exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak exekučný titul medzičasom vykonateľnosť nadobudne, resp. toto bude exekučnému súdu preukázané. Na druhej strane rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul, rozhodcovský rozsudok, je v rozpore so zákonom, nakoľko exekučný titul bol vydaný orgánom bez právomoci na jeho vydanie, už prekážku res iudicata zakladá a oprávnený už nemôže navrhnúť vykonanie exekúciu na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj s rozhodnutiami o zastavení exekúcie. Zastavenie exekúcie z niektorého dôvodu prekážku res iudicata zakladá, z iného však nie. Nezakladá ju v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V uvedenom prípade oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Na druhej strane zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia, t.j. exekučného titulu, zaniklo právo ním priznané, prekážku res iudicata zakladá. Preto vždy, keď súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené exekučné konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej, je potrebné skúmať povahu tohto meritórneho rozhodnutia skôr ako sa príjme záver o existencii vady podmienok konania, spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej.

Čo sa týka oprávneným namietaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.7Cdo 108/2012 zo dňa 23.01.2013, odvolací súd dodáva, že v predmetnom rozhodnutí išlo o porušenie postupu zo strany exekučného súdu tým, že bez rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora (o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie) exekučné konanie zastavil podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., čím odňal oprávnenému možnosť realizovať tie procesné oprávnenia, ktoré zodpovedajú štádiu exekučného konania, do ktorého sa toto konanie dostalo na základe procesných úkonov oprávneného a súdneho exekútora, čo nebol daný prípad, nakoľko v tomto prípade došlo k zastaveniu konania z dôvodu skúmania procesných podmienok, ktoré je exekučný súd povinný skúmať pred rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V predmetnej exekučnej veci tak, ako správne konštatoval súd prvého stupňa a odvolací súd sa s týmto konštatovaním v plnom rozsahu stotožňuje, bolo zistené, že medzi rovnakými účastníkmi, totožným oprávneným a totožným povinným bolo už v minulosti vedené konanie na Okresnom súde Topoľčany pre vymoženie rovnakého práva oprávneného na podklade rovnakého exekučného titulu. V predmetnej exekučnej veci Okresného súdu Topoľčany sp. zn. bolo zistené, že dňa 3.4.2009 podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, sp. zn. Ex 916/2009 zo dňa 9.3.2009. Žiadosť podal exekútor na základe návrhu oprávneného, ktorý je oprávneným aj v tejto veci, proti povinnému, ktorý je ako povinný označený aj v tejto veci, pre vymoženie sumy 307,39 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom, t. j. rozhodnutím, na základe ktorého oprávnený žiadal vykonať proti povinnému exekúciu, bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 11204/08 zo dňa 10.11.2008. Okresný súd Topoľčany udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 27.4.2009. Uznesením Okresného súdu Topoľčany č.k. - 29 zo dňa 10.11.2011 bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a následne zastavená. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.2.2012. Pri doručovaní súdnej zásielky bolo v priebehu exekučného konania zistené, že povinný dňa 6.3.2012 zomrel a dedičské konanie po nebohom povinnom bolo vedené na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn.

a uznesením č.k. - 12 zo dňa 26.4.2012 súd rozhodol tak, že vydal majetok nepatrnej hodnoty vystrojiteľovi pohrebu - matke P. U., ktorá sa postarala o pohreb poručiteľa a konanie o dedičstve zastavil. Keďže rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom zastavenia predchádzajúcej exekúcie, nemôže byť žiadnym spôsobom konvalidovaný, odvolací súd bol rovnako ako súd prvého stupňa toho názoru, že vyššie uvedené rozhodnutie o zastavení exekúcie, ktoré sa začalo medzi tými istými účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia, na podklade rovnakého exekučného titulu, ktorý je aj naďalej v rozpore so zákonom, predstavuje prekážku res iudicata. Z uvedených dôvodov odvolací súd námietky oprávneného uvedené v odvolaní považoval za neopodstatnené, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.