Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (13)Rozsudok_10Co-600-2015.pdf
PDF · 98.52 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/600/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci navrhovateľa: AB 1 B.V., registračné číslo : 560 07 043, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ : 1077XX, Holandské kráľovstvo, právne zastúpený : Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., pobočka kancelárie a adresa pre doručovanie : Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, sídlo Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO : 47 234 679, proti odporkyni : Q. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. XX, XXX XX U., právne zastúpená : JUDr. Dušan Serek, advokát, so sídlom F. C. XXX/XX, XXX XX F., pracovisko Radlinského 1709/28, 026 01 Dolný Kubín, v konaní o zaplatenie 1.555,38 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 7C/21/2015-76 zo dňa 16.07.2015, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu mení tak, že odporkyňa je povinná navrhovateľovi zaplatiť sumu 1.095,28 eur, vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 130,59 eur a úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1.095,28 eur od 7.1.2015 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamieta.
Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania v celkovej sume 115,76 eur a to titulom zaplateného súdneho poplatku v sume 37,96 eur a titulom trov právneho zastúpenia v sume 77,80 eur, všetko na účet právneho zástupcu navrhovateľa Advokátska kancelária Goliášová Gabriela, s.r.o., pobočka kancelárie a adresa pre doručovanie Teplická 7434/147, Piešťany, sídlo Piaristická 707/25, Trenčín, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.555,38 eur, vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 185,45 eur a úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1.555,38 eur od 7.1.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľovi súd priznal aj náhradu trov konania vo výške 283,58 eur pozostávajúcu z trov konania za zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 93,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 190,58 eur a uložil povinnosť odporkyni zaplatiť trovy konania navrhovateľovi v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Okresný súd nárok navrhovateľa uplatnený v súdnom konaní vyhodnotil za dôvodný. Peňažné plnenie navrhovateľ od odporkyne uplatňuje zo zmluvy o úvere, ktorú uzatvoril jeho právny predchodca Home Credit dňa 28.6.2012 s odporkyňou. Podľa tejto zmluvy odporkyni bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.520,- eur, tento úver odporkyňa sa zaviazala splácať v splátkach po 49,85 eur v počte splátok 48. Právny predchodca navrhovateľa listom zo dňa 25.7.2013 vyzval odporkyňu na splatenie celého zostatku úveru pozostávajúceho : 1/ z nesplatených splátok po splatnosti - 99,04 eur, 2/ zosplatnené budúce
splátky - 1.274,- eur, 3/ úrok - 138,80 eur, 4/ poplatok za vedenie účtu - 5,97 eur, 5/ upomienka - 36,- eur, 6/ poplatok za možnosť zmeny splátok - 1,50 eur, teda od odporkyne požadoval v označenej výzve zaplatenie sumy v celkovej výške 1.555,38 eur. Na navrhovateľa pohľadávka pôvodného veriteľa bola postúpená zmluvou o postúpení zo dňa 25.7.2013, postúpenie označenej pohľadávky na navrhovateľa odporkyňa nenamietala. Postúpenie pohľadávky navrhovateľ odporkyni oznámil písomne.
Pri právnom posúdení veci okresný súd vychádzal z ust. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 28.6.2012 (t.j. ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Uzatvorením spotrebiteľskej zmluvy účastníci konania založili totiž spotrebiteľský právny vzťah. Pohľadávka uplatňovaná navrhovateľom voči odporkyni nie je podľa názoru súdu v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa zistená nebola. Súd poukazuje na pasivitu odporkyne v priebehu vedeného konania, do času rozhodnutia súdu nepredložila relevantné listiny (§ 120 ods. 4 O.s.p.) o tom, že by navrhovateľom požadované finančné plnenie uhradila. Z tohto dôvodu súd uzavrel, že navrhovateľ preukázal svoj nárok na požadované peňažné plnenie vo výške 1.555,38 eur. Obdobne za opodstatnený vyhodnotil súd navrhovateľom uplatnený (aj vyčíslený) ročný úrok z omeškania vo výške 185,45 eur (súd uvádza na 8. strane písomného odôvodnenia rozhodnutia postup navrhovateľa pri vyčíslení tohto nároku). Pretože sa odporkyňa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu je povinná navrhovateľovi zaplatiť aj úroky z omeškania z istiny 1.555,38 eur od 7.1.2015, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni vyhotovenia žalobného návrhu (uplynula lehota 15 dní odo dňa odoslania výzvy k splateniu celého úveru, na ktorú lehotu odporkyňa nereagovala), pričom úrok z omeškania uplatnil navrhovateľ od odporkyne vo výške súladnej s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
Otázku náhrady trov konania okresný súd posudzoval podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľovi - úspešnému účastníkovi v konaní priznal právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva a odporkyňu - neúspešnú procesnú stranu zaviazal navrhovateľovi nahradiť trovy konania v celkovej sume 283,58 eur pozostávajúce z náhrady zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 93,- eur a trov právneho zastúpenia vo výške 190,58 eur (priznané v súlade s ustanoveniami Vyhlášky MS SR 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov).
Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podala odvolanie odporkyňa. Uviedla, že úverovú zmluvu s právnym predchodcom navrhovateľa uzatvárala ako fyzická osoba - nepodnikateľ za účelom uspokojenia svojich súkromných potrieb (túto skutočnosť potvrdzuje podľa nej i obsah zmluvy o úvere). Aj podľa nej sa jedná o spotrebiteľský úver, z tohto dôvodu na právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom treba aplikovať úpravu zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom v čase uzavretia úverovej zmluvy ako aj všeobecnú úpravu spotrebiteľského práva zakotvenú v Občianskom zákonníku, napokon aj súvisiace normatívne akty orgánov Európskej únie pre oblasť spotrebiteľského práva.
Argumentovala najmä tým, že z úverovej zmluvy predloženej navrhovateľom vyplýva, že hodnota RPMN bola v predtlačenej (formulárovej) úverovej zmluve medzi účastníkmi zmluvy dohodnutá v intervale od 29,4 % do 31,1 % s poznámkou, že „presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru, klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru.“ Odvolateľka poukazuje aj na primárny účel RPMN, ktorým je presne informovať spotrebiteľa ešte pred prípadným uzavretím zmluvy o úvere, resp. pred poskytnutím úveru o celkovej sume nákladov (úroky, poplatky a pod.), ktoré spotrebiteľ ako dlžník v súvislosti s poskytnutým úverom bude musieť vynaložiť. Výšku RPMN stanovoval (a je tomu tak aj v súčasnosti) ako podstatnú náležitosť v čase uzavretia úverovej zmluvy zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 písm. j) s tým, že pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere túto podstatnú náležitosť neobsahovala v § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona bola stanovená sankcia v podobe bezpoplatkovosti a bezúročnosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. Suma RPMN tak ako je uvedená v úverovej zmluve podľa odvolateľky nezodpovedá zákonnej dikcii. Z takto určeného intervalu spotrebiteľ nemôže v čase uzavretia zmluvy o úvere vedieť, akú presnú výšku nákladov bude musieť vynaložiť v súvislosti s poskytnutým úverom ( rovnako tak nemožno učiniť ani z priemernej hodnoty RPMN uvedenej v bode 41 úverovej zmluvy vzhľadom na jej „priemernosť“). Rovnako toto porušenie zákona nezhojuje ani dojednanie, že odporkyňa podpisom úverovej zmluvy súhlasila s dodatočným oznámením presnej výšky RPMN po poskytnutí úveru. V prípade, ak je sporný výklad príslušného
ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, platí výklad pre spotrebiteľa výhodnejší ( § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Hodnota RPMN podľa názoru odvolateľky musí byť v zmluve o spotrebiteľskom úvere určená jasne a zrozumiteľne, súčasná právna úprava a ani právna úprava platná v čase uzavretia úverovej zmluvy neumožňovala určiť hodnotu RPMN v intervale. Pokiaľ veriteľ - právny predchodca navrhovateľa vedel určiť presnú výšku celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom vo výške 2.488,32 eur (bod 36 úverovej zmluvy) nie je zrejmé, z akého legitímneho dôvodu nebolo možné stanoviť presnú výšku RPMN už v čase uzavretia úverovej zmluvy. Odvolateľka poukazuje na § 9 ods. 2 písm. j) a písm. y) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy o úvere zakotvujúce za podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj uvádzanie hodnoty RPMN a priemernú hodnotu RPMN. Na účely výpočtu presnej výšky RPMN pred poskytnutím úveru podľa § 19 Zákona o spotrebiteľských úveroch sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a veriteľ aj spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách uvedených v zmluve. Rovnako to platí aj v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje zmenu úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a zmenu poplatkov zahrnutých v RPMN, ktoré sa nedajú určiť v čase výpočtu RPMN, v takomto prípade sa pri výpočte vychádza z predpokladu nemennosti úrokovej sadzby a ostatných poplatkov a to až do konca platnosti úverovej zmluvy. Aj z uvedeného vyplýva podľa odvolateľky, že hodnota RPMN musí byť určená konkrétnou výškou, jej určenie v intervale tak ako tomu bolo v prejednávanej veci je neprípustné a rozporné so zákonom. Súhrnnom potom platí záver, že poskytnutý úver právnym predchodcom navrhovateľa je bezúročný a bez poplatkový, teda veriteľ si titulom predmetnej úverovej zmluvy môže od dlžníka požadovať len zaplatenie celkovej istiny úveru predstavujúcu sumu 1.520,- eur. Odporkyňa namietala aj nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, odkázala na aktuálny stav judikatúry súdov SR ohľadom neplatnosti dojednania zmluvných strán týkajúceho sa zmluvnej pokuty, prioritne, že zmluvná pokuta nebola dohodnutá priamo v zmluve o úvere, ale bola uvedená iba vo všeobecných obchodných podmienkach. Neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute nezhojuje ani ustanovenie zmluvy o úvere podľa ktorého všeobecné obchodné podmienky majú predstavovať neoddeliteľnú súčasť zmluvy, s ktorými podmienkami spotrebiteľ vyhlasuje, že bol oboznámený a pod. Z tohto dôvodu navrhovateľ nemal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Z obsahu predloženej úverovej zmluvy nevyplýva dojednanie, na základe ktorého by veriteľovi vzniklo právo na poplatok za upomienku doručenú dlžníkovi v konkrétnej výške.
Zo žalobného návrhu a z navrhovateľom predloženého rozpisu ňou realizovaných splátok úveru vyplýva, že zaplatila právnemu predchodcovi navrhovateľa celkovo 424,72 eur, rozdiel oproti výške istiny úveru predstavuje 1.095,28 eur, preto podľa jej názoru súd mal žalobnému návrhu správne vyhovieť len čiastočne, čo do sumy 1.095,28 eur a vo zvyšnej časti žalobný návrh mal zamietnuť. Keďže súd ohľadne nároku navrhovateľa na peňažné plnenie rozhodol nesprávne, zakladá to nesprávnosť rozhodnutia aj v súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania, podľa odvolateľky mal súd rozhodnúť podľa pomeru úspechu a neúspechu účastníkov v konaní. Odvolateľka dodala, že svoje námietky proti nároku navrhovateľa vyvodzuje z ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Na základe súhrnu hore uvedených dôvodov žiadala odvolateľka zmenu rozsudku, v rámci tejto zmeny aby navrhovateľovi od nej bol priznaný nárok na zaplatenie sumy 1.095,28 eur, ročný úrok z omeškania vo výške 130,59 eur, úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 1.095,28 eur od 7.1.2015 do zaplatenia a vo zvyšnej časti, aby návrh navrhovateľa súd zamietol. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia, trovy aj vyšpecifikovala.
Navrhovateľ písomné vyjadrenie k odvolaniu odporkyne nepredložil.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený účastník (§201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote ( § 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a aplikáciou postupu podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p. (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) rozsudok okresného súdu zmenil podľa § 220 O.s.p., tak, že návrhu navrhovateľa bolo vyhovené iba čiastočne a vo zvyšku jeho návrh bol zamietnutý.
Krajský súd vyhodnotil odvolanie odporkyne za dôvodné, zvýrazňuje pritom, že vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa. Právne posúdenie je zhodné ako u súdu prvého stupňa vychádzajúce z ustanovení spotrebiteľskej právnej normy, dopadajúcej na vec v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy medzi odporkyňou a právnym predchodcom navrhovateľa (t.j. zák.
č. 129/2010 Z.z., zák. č. 250/2007 Z.z.) a z ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúce oblasť spotrebiteľsko-právnej problematiky v § 52 a nasl.
V konaní bolo nesporné, že odporkyňa s právnym predchodcom navrhovateľa Home Credit Slovakia uzatvorili úverovú zmluvu č. 4206125739 dňa 28.6.2012, podľa ktorej odporkyňa od právneho predchodcu navrhovateľa obdržala spotrebiteľský úver vo výške 1.520,- eur, ktorý sa zaviazala vrátiť v 48 pravidelných mesačných splátkach po 49,85 eur. Ďalšou nespornou skutočnosťou bolo v konaní, že titulom tejto úverovej zmluvy odporkyňa plnila (zaplatila právnemu predchodcovi navrhovateľa) sumu 424,72 eur, táto úhrada ňou bola nepochybná (viď i č.l. 80 spisu). Aktívna legitimácia navrhovateľa v konaní bola nesporná, keďže stal sa nadobúdateľom pohľadávky spoločnosti Home Credit Slovakia na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25. júla 2013.
Nepochybnou skutočnosťou bolo v konaní, že uzavretím zmluvy o úvere vznikol spotrebiteľský právny vzťah, v danom právnom vzťahu je povinnosťou konajúceho súdu aj za situácie, že slabšia zmluvná strana (spotrebiteľ) v konaní procesnú aktivitu nevyvíja, podrobiť ex offo prieskumu všetky nároky, ktoré veriteľ (resp. nadobúdateľ pohľadávky) v súdnom konaní voči spotrebiteľovi uplatňuje, t.j. či finančné nároky plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy sú/nie sú v súlade s normami spotrebiteľského práva a či nevychádzajú zo zmluvných podmienok pre spotrebiteľa nevýhodných (neprijateľných), resp. zo zmluvných podmienok neplatných. Doterajšia rozhodovacia prax súdov už ustálila, že uvedená prieskumná činnosť súdov má charakter zákonného, tzn. ex offo prieskumu. Z tohto dôvodu bolo povinnosťou okresného súdu nielen všeobecne konštatovať, že nároky požadované nástupcom veriteľa od spotrebiteľa sú v súlade s § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale bolo povinnosťou vyjadriť sa i k tomu, či dielčie nároky tvoriace súhrn požadovanej istiny (v celkovej výške 1.555,38 eur) neznamenajú (úroky z úveru, poplatky) nároky v rozpore s právom. Táto povinnosť súdu je daná v rozmedzí zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a platí v každom štádiu vedeného konania vychádzajúc z obsahového znenia ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.
Krajský súd sa stotožnil s odvolacou argumentáciou odporkyne (ide o zásadnú odvolaciu argumentáciu), že dotknutá zmluva neobsahuje údaj o RPMN v zmysle zákonných požiadaviek. Preukázateľne údaj o RPMN označený v zmluve v podobe percentuálnym rozpätím dolnej a hornej hranice, nespĺňa požiadavku presnosti a jednoznačnosti údaja vyjadrujúceho RPMN. V čase (v deň uzavretia úverovej zmluvy) musí byť totiž uvedený v zmluve presný údaj o RPMN. Ide o zmluvnú podmienku, ktorá je zákonom stanovená (§ 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z.) a nemožno uvedenú zmluvnú podmienku obísť tak, aby vyvolala pochybnosti v právach a povinnostiach slabšej zmluvnej strany (spotrebiteľa). Aj v štádiu kontrahovania práv a povinností účastníkov v zmluve, zmluvné podmienky v spotrebiteľských právnych vzťahoch musia jednoznačne vecne vymedziť tie konkrétne otázky, ktoré Zákon o spotrebiteľských úveroch vo svojich ustanoveniach ako obligatórne náležitosti vyžaduje a zakotvuje. Vymedzenie údaja o výške RPMN tak ako v dotknutej zmluve zmluvné strany zakotvili, nemá svoje zákonné medze a opodstatnenie. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z. za obligatórnu náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere zakotvuje „ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov“. Podľa tejto zákonnej definície nebola v zmluve zakontrahovaná výška ročnej percentuálnej miery nákladov. V zmluve tento údaj účastníci vymedzili ku dňu poskytnutia úveru, nie ku dňu uzatvorenia zmluvy. Pokiaľ presná výška RPMN má byť dodávateľom (veriteľom) oznámená dlžníkovi (spotrebiteľovi) po poskytnutí úveru, ide o zmluvnú klauzulu, ktorá navrhovateľom v danom zmluvnom vzťahu je vynútená, zakomponovaná do úverovej zmluvy, spotrebiteľ daný dokument (ide o zmluvu vyhotovenú vo formulárovej podobe) musí prijať ako celok, ak chce úver získať. Navyše rozhodovacia prax súdov už ustálila, že údaj o RPMN (ale aj údaj o ročnej úrokovej sadzbe úveru) je z hľadiska informovanosti spotrebiteľa o podmienkach, resp. nákladoch úveru nevyhnutné považovať za základné údaje spotrebiteľskej zmluvy. Uvedenú požiadavku zdôrazňuje samotný Zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý absenciu, či už údaja o ročnej úrokovej sadzbe úveru alebo údaja o RPMN sankcionuje ( vo vzťahu k dodávateľovi - poskytovateľovi úveru) bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Z týchto dôvodov odvolacie argumentácie odporkyne vznesené v odvolaní majú svoje zákonné opodstatnenie a zakladajú aj dôvod pre zmenu rozsudku súdu prvého stupňa. Pokiaľ odvolateľka argumentovala, že dojednanie o zmluvnej pokute zakomponované do všeobecných zmluvných podmienok formulárovej zmluvy nemá svoj zákonný rámec, takýto záver v obdobných prípadoch všeobecné súdy vo svojich rozhodnutiach vyjadrili už v nespočetne mnohých prípadoch v
sporoch, v ktorých veriteľ si uplatňoval svoje peňažné nároky od dlžníkov zo spotrebiteľskej zmluvy. V konkrétne súdenej veci však celková čiastka uplatňovaná navrhovateľom v konaní v sume 1.555,38 eur pozostáva z dlžnej časti nezaplatenej úverovej istiny, ako aj z dielčich častí tvoriacich úrok z úveru. Zmluvná pokuta nebola navrhovateľom v súhrnnej sume peňažného nároku uplatňovaná. Táto okolnosť nemá dopad na konštatovaný záver odvolacieho súdu v tom, že peňažný nárok navrhovateľovi patrí jedine v sume dlžnej úverovej istiny ako i v sume prislúchajúcich úrokov z omeškania z dlžnej úverovej istiny, teda bez úrokov, bez poplatkov.
Uvedené úvahy viedli odvolací súd ku konštatácii opodstatnenosti odvolania a k tomu, že navrhovateľovi krajský súd priznal sumu 1.095,28 eur s vyčísleným ročným úrokom z omeškania vo výške 130,59 eur a s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne z istiny 1.095,28 eur od 7.1.2015 do zaplatenia. Nad rámec uvedených plnení návrh navrhovateľa odvolací súd musel vyhodnotiť za nedôvodný.
O náhrade trov konania (prvostupňové i odvolacie) rozhodoval krajský súd podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p., keď pomeroval úspech a neúspech účastníkov v konaní. Pri výpočte čistého úspechu navrhovateľa a v pomere vypočítaného čistého úspechu aj nároku navrhovateľa na náhradu trov od odporkyne, postupoval nasledovne:
Navrhovateľ celkovo žaloval sumu 1.740,83 eur (1.555,38 eur a 185,45 eur), úspešný bol ohľadne sumy 1.095,28 eur a ohľadne sumy 130,59 eur. Teda celkom ohľadne sumy 1.225,87 eur. Úspech navrhovateľa v konaní zodpovedá 70,41%, úspech odporkyne rozsahu 29,59 %, čistý úspech navrhovateľa je potom 40,82 % (70,41% mínus 29,59 %). V pomere čistého úspechu 40,82 % má navrhovateľ právo na náhradu trov konania od odporkyne, a to titulom zaplateného súdneho poplatku v sume 37,96 eur (súdny poplatok z návrhu bol zaplatený za návrh na začatie konania vo výške 93,- eur) a titulom trov právneho zastúpenia v sume 77,80 eur (z celkovej sumy trov právneho zastúpenia vo výške 190,58 eur za 2 úkony právnej služby - 2x71,37 eur - §10 ods. 1 Vyhlášky, ide o prevzatie a prípravu zastúpenia a účasť na pojednávaní, náhrada hotových výdavkov k 2 úkonom právnej služby 2 x 8,04 eur - § 16 ods. 3 Vyhlášky a 20% DPH - navýšenie odmeny právnej služby a súvisiacich náhrad v sume 31,76 eur - § 18 ods. 3 Vyhlášky). Celkom trovy prvostupňového a odvolacieho konania boli priznané navrhovateľovi vo výške 115,76 eur.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e