Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-135-2015.pdf
PDF · 102.27 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/135/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II samosudkyňou JUDr. Hanou Posluchovou v právnej veci navrhovateľa Quantum Credit a.s., so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 47 248 980, zastúpeného PERSPECTA Legal, s.r.o., AK so sídlom Tomášikova 23/C, Bratislava, IČO: 36 668 745, proti odporcovi: O. J. W., Q. U. Y. X/XXX, U., zastúpený opatrovníčkou X. Č., R. Okresného Y. U. Z., o zaplatenie 762,11 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi istinu 127,14 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 26,32 eur od 18.03.2012 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 31,94 eur od 18.04.2012 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 28,44 eur od 19.05.2012 do zaplatenia, 9 % ročne zo sumy 40,44 eur od 19.06.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 11.03.2015 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 762,11 € s príslušenstvom a na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že Slovak Telekom a.s. uzavrela s odporcom podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách dňa 04.12.2011 Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie služieb káblovej alebo satelitnej televízie, program MAGIO TV KOMPLET + internet 2 spolu s príslušenstvom MAGIO BOX s príslušenstvom. Na základe zmluvy poskytoval Slovak Telekom účastníkovi plnenie riadne a včas. Podľa účtovných dokladov navrhovateľ zistil, že faktúry neboli odporcom uhradené. Vzhľadom na to, že si odporca záväzok nesplnil, porušil zmluvnú povinnosť, z čoho mu následne vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Nakoľko si odporca nesplnil svoj zmluvný záväzok, t.j. nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, právny predchodca navrhovateľa dňa 06.06.2012 od vyššie uvedenej zmluvy odstúpil.
Súdu sa nepodarilo zistiť pobyt odporcu, preto mu podľa § 29 ods. 2 O. s. p. ustanovil opatrovníčku Klaudiu Čimmovú, pracovníčku Okresného súdu Bratislava II.
Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože podľa § 115a ods. 2 O. s. p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa k 05.04.2016.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom, a to Zmluvou o pripojení služby a nájme KZ zo dňa 04.12.2011, faktúrou č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, č.
XXXXXXXXXX, č. XXXXXXXXXX, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 25.11.2013, oznámením o odstúpení od Zmluvy o poskytovaní verejných služieb pevnej siete zo dňa 06.06.2012, ako aj s ďalšími listinami obsiahnutými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava IČO: 35 763 469 ako postupca a navrhovateľ ako postupník uzavreli dňa 20.11.2013 zmluvu o postúpení pohľadávok, aj s pohľadávkou voči odporcovi.
Právny predchodca navrhovateľa vystavil na meno odporcu faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 17.03.2012 na sumu 26,32 Eur, faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 17.04.2012 na sumu 31,94 Eur, faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 18.05.2012 na sumu 28,44 Eur, faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 18.06.2012 na sumu 40,44 Eur, faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 18.07.2012 na sumu 634,97 eur.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom od 01.11.2011, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 1 písm. d) bod 2. citovaného zákona, podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.
Podľa § 43 ods. 12 písm. b) citovaného zákona účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa § 44 ods. 1 citovaného zákona v znení účinnom od 01.01.2012, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 78 ods. 9 citovaného zákona zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.
Podľa § 79 ods. 1 O.s.p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (§ 90), nazýva sa žalobou.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 51 Občianskeho zákonníka môžu účastníci uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá citovaného zákona dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 citovaného zákona, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný len zčasti.
Navrhovateľ predložil súdu faktúru č. 0737016628 so splatnosťou 17.03.2012 na sumu 26,32 Eur, faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 17.04.2012 na sumu 31,94 Eur, faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 18.05.2012 na sumu 28,44 Eur, faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 18.06.2012 na sumu 40,44 Eur, faktúru č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 18.07.2012 na sumu 634,97 eur, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 25.11.2013 a oznámenie o odstúpení od Zmluvy o poskytovaní verejných služieb pevnej siete zo dňa 06.06.2012.
Súd z priložených listinných dôkazov má za preukázané, že medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava IČO: 35 763 469 ako postupcom, ktorý postúpil navrhovateľovi predmetnú pohľadávku, a odporcom vznikol záväzkovoprávny vzťah na základe Zmluvy o pripojení služby a nájme KZ zo dňa 04.12.2011. Na základe predmetnej zmluvy o pripojení právny predchodca navrhovateľa vystavil na meno odporcu vyššie uvedené faktúry za poskytnuté služby, ktoré však odporca do dnešného dňa neuhradil. V súvislosti s uplatnenými zmluvnými pokutami, súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ svoj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty odvodzuje od skutočnosti, že odporca na základe uvedenej zmluvy nezaplatil faktúry za poskytované služby riadne a včas, v dôsledku čoho porušil zmluvnú povinnosť, z čoho mu následne vyplývala povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Navrhovateľ však odporcovi vo faktúre č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 18.07.2012 fakturoval zmluvnú pokutu 150,- Eur za Magio box XMTXXKFQ, 2x po 10 Eur za diaľkový ovládač XMTXXKFQ a za ostané príslušenstvoXMTXXKFQ. Uvedené zmluvné pokuty boli medzi navrhovateľom a odporcom dohodnuté v zmluve v prípade nevrátenia, straty alebo odcudzenia Magio boxu, diaľkového ovládača a ostatného príslušenstva. Ďalej navrhovateľ odporcovi v označenej faktúre fakturoval zmluvnú pokutu vo výške 299,-Eur pod položkou označenou ako "Pokuta MagioTV" a zmluvnú pokutu vo výške 165,97 Eur pod položkou označenou ako "Za nevrátenie/ poškodenie HAG". Navrhovateľ však v konaní jednak nepreukázal ale ani netvrdil dôvodnosť uplatnenia zmluvnej pokuty fakturovanej odporcovi právnym predchodcom navrhovateľa na základe faktúry č. XXXXXXXXXX v časti znejúcej na sumu 150,- Eur za Magio box XMTXXKFQ, 2x po 10 Eur za diaľkový ovládač XMTXXKFQ a za ostané príslušenstvoXMTXXKFQ a v časti 165,97 Eur fakturovanej pod položkou označenou ako "Za nevrátenie/ poškodenie HAG". Predmetná faktúra predložená navrhovateľom sama osebe nepreukazuje, že by mu vznikol nárok na zaplatenie zmluvných pokút za porušenie konkrétnych povinností odporcu vyplývajúcich zo Zmluvy o pripojení zo dňa 04.12.2011. Navrhovateľ si v tejto časti žalobného návrhu nesplnil nielen dôkaznú povinnosť ale ani povinnosť tvrdenia . Súd mu preto v tejto časti už z týchto dôvodov nemohol vyhovieť.
Ďalej súd považuje za potrebné uviesť, že zo zmluvy o pripojení uzavretej medzi podnikom a odporcom je zrejmé, že sa jedná o zmluvu uzavretú s odporcom v postavení spotrebiteľa. Zmluva o pripojení je typickou štandardnou formulárovou zmluvou. V takejto zmluve nemôže spotrebiteľ zmluvné podmienky ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu. Nakoľko Zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, vzťahujú sa na ňu ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, podľa ktorých spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Súd poukazujúc na relevantnú judikatúru slovenských súdov v obdobných sporoch (napr. rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 17C 112/2010-35 zo dňa 16.8.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co 136/2010 zo dňa 9.5.2011, rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4C/163/2011 zo dňa 7.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/31/2012 zo dňa 15.3.2012, rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 4C/162/2011-28 zo dňa 6.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 16Co/32/2012, rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. 10C/16/2014), v ktorých súdy zamietli návrhy telekomunikačných operátorov v časti požadovaných zmluvných pokút z dôvodu ich neprijateľnosti, považuje dojednanú zmluvnú pokutu v zmluvách za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Napriek opakovaným rozhodnutiam súdov v obdobných právnych veciach navrhovateľ si v tomto konaní proti odporcovi ako spotrebiteľovi naďalej uplatňuje právo na plnenie zo zmluvnej podmienky, ktorá už bola iným súdom vyslovená za neplatnú.
Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným štandardizovanou spotrebiteľskou zmluvou. Odporca sa okrem výberu programu a svojho podpisu žiadnym spôsobom nepodieľal na formulovaní obsahu Zmlúv. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda neprijateľné zmluvné podmienky, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti. Nevyhnutnosť tak výraznej právnej ochrany spotrebiteľov vyplýva z faktickej nerovnosti medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri uzatváraní zmluvy.
V prejednávanej právnej veci je jednoznačné, že postavenie zmluvných strán bolo nerovnovážne od počiatku. V spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy by nemal byť v prípade porušenia zmluvnej povinnosti výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Táto skutočnosť na prvý pohľad vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy, pričom v tomto prípade podnik ako druhý účastník zmluvy nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením zmluvných povinností na jeho strane.
Navyše súd poukazuje na skutočnosť, že Zmluva zo dňa 4.12.2011 je formulovaná tak, že zaväzuje odporcu k zaplateniu zmluvnej pokuty v nezmenenej výške v prípade porušenia povinností odporcom počas celej doby viazanosti. To znamená, že v prípade, ak by si odporca plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované podnikom, riadne platiť ich úhradu až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, aj tak by v dôsledku nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v celej výške (za predpokladu, že by došlo k deaktivácii služby). Tieto ustanovenia spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a neprijateľnosť zmluvnej pokuty sa osobitne prejavuje najmä v spojení s časovým aspektom jej uloženia.
Záverom súd uvádza, že neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ide o všeobecnejšiu úpravu.
Súd zároveň poukazuje aj na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorej by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: "Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok." (čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 smernice sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora Európskej únie C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (prov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial S c 240/98- C 244/98 ). Preto je súd ako orgán členského štátu Európskej únie povinný pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky.
S poukazom na vyššie uvedené súd návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 634,97 € s príslušenstvom ako nedôvodný zamietol.
Na základe zmluvy o pripojení vznikol navrhovateľovi záväzok poskytnúť odporcovi na požiadanie služby špecifikované v predmetnej zmluve o pripojení, pričom odporcovi vznikol záväzok za poskytnuté služby zaplatiť. Odporca svoj záväzok nesplnil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania. Opodstatnená pohľadávka navrhovateľa predstavovala 127,14 € spolu so zákonnými úrokmi z omeškania. Na základe uvedeného súd vyhodnotil nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 127,14 € s príslušenstvom ako dôvodný a v tejto časti mu nárok priznal.
Vychádzajúc z navrhovateľom preukázaných skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 127,14 Eur sumy s príslušenstvom. V zostávajúcej časti súd návrh ako nedôvodný zamietol.
Nakoľko odporca sa s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania, zaviazal ho súd tiež na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý si navrhovateľ uplatnil v súlade so zákonom.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Úspech navrhovateľa je zo žalovanej pohľadávky 762,11 € s príslušenstvom v sume 127,14 € s príslušenstvom, čo zodpovedá úspechu navrhovateľa v pomere 16,68 % a jeho neúspech, ktorý je úspechom odporcu, je 83,32 %.
Pomer úspechu navrhovateľa je 16,68 % k úspechu odporcu 83,32%, z čoho vyplýva právo odporcu na náhradu trov konania proti navrhovateľovi 66,64 % (83,32 % mínus 16,68 %). Súd nepriznal odporcovi proti navrhovateľovi náhradu trov konania, pretože odporca nepodal návrh na náhradu trov konania (§ 151 ods. 1 O. s. p.) a ani mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).