Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/736/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľky :Y. U., nar. XX.X.XXXX bytom M., L. č. XXX, v zastúpení právne JUDr. Anton Kupšo, advokát so sídlom Y. XX, S. proti odporkyni : Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. č. XXX, o vrátenie veci ( sumy 1400 eur s prísl., ) na základe odvolania navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. - 71 zo dňa 1. októbra 2015 , takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok okresného súdu Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh, ktorým sa dňa 12.11.2013 domáhala navrhovateľka voči odporkyni vrátenia peňažnej sumy vo výške 1 400 eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od 15. 4. 2013 do zaplatenia. Podľa názoru okresného súdu navrhovateľka skutkové tvrdenie o odovzdaní finančnej hotovosti 1 400 eur do úschovy odporkyni bez pochybností nepreukázala, z tohto dôvodu pre neunesenie dôkazného bremena musel byť jej návrh zamietnutý.

Podľa skutkového vymedzenia nárok navrhovateľky o vrátenie finančnej hotovosti 1 400 eur od odporkyne okresný súd vyhodnotil po právnej stránke ako nárok zo zmluvy o úschove podľa § 747 ods.1 Občianskeho zákonníka. Odporkyňa sa v konaní bránila tým, že navrhovateľka peňažnú istinu dala do úschovy svojmu synovi C. U., peniaze mu dala do rúk, ten však peňaženku u seba nemal, tak prostriedky dala ona do svojej kabelky. Odporkyňa zotrvávala na svojej obrane, že navrhovateľka odovzdala peniaze do úschovy C. U., ktorý následne peniaze minul. V konaní tak vyvstal spor o tom, komu boli finančné prostriedky vo výške 1 400 eur navrhovateľkou do úschovy odovzdané. Keďže zmluva o úschove ako taká vzniká odovzdaním a prevzatím hnuteľnej veci do úschovy, navrhovateľku zaťažovalo dôkazné bremeno - preukázať základný predpoklad vzniku zmluvy o úschove, t.j. odovzdanie finančných prostriedkov do úschovy odporkyni. Navrhovateľka tvrdenie o odovzdaní finančných prostriedkov do úschovy odporkyne preukazovala svedeckou výpoveďou svojho syna C. U., iný dôkaz neoznačila, ani nepredložila. Blízky príbuzenský vzťah medzi navrhovateľkou a svedkom C. U. - založený na vzťahu matka - syn, ďalej preukázaný priateľský vzťah v minulosti medzi svedkom C. U. a odporkyňou spochybňujú pre rozdielny vzťah svedka k obom účastníčkam konania, objektivitu a vieruhodnosť jeho výpovede. Tak pre súd sa logickejšie javilo odovzdanie finančných prostriedkov do úschovy C. U. vzhľadom k blízkemu príbuzenskému vzťahu medzi ním a navrhovateľkou, na rozdiel od neexistencie takéhoto vzťahu s odporkyňou, čo tiež vyvolalo pochybnosti o odovzdaní peňazí do úschovy odporkyni. Navrhovateľka tieto pochybnosti v konaní neodstránila, iný dôkaz hoc nepriamy potvrdzujúce jej skutkové tvrdenia v konaní ňou produkovaný nebol.

Podľa princípu úspechu / neúspechu účastníkov posudzoval okresný súd otázku náhrady trov konania. Vychádzajúc z § 142 ods. 1 O.s.p. konštatoval právo odporkyne ( úspešnej účastníčky ) na náhradu trov od navrhovateľky ( v konaní neúspešnej procesnej strany ), odporkyňa si však trovy konania neuplatnila, z tohto dôvodu súd jej ich náhradu nepriznal.

Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Mala za to, že súd vykonal podrobné a rozsiahle dokazovanie, z obsahu ktorého vyplýva, že úkonov súvisiacich z úschovou a odovzdaním peňazí sa zúčastnili tri dospelé osoby a maloleté dieťa predškolského veku, ktoré vzhľadom na vek nemôže posúdiť obsah zmluvy o úschove a najmä skutočnosť, o čom sa medzi sebou rozprávali dospelé osoby. Odvolateľka poukazuje ďalej na to, že odporkyňa v zásade nepoprela prevzatie peňazí do úschovy, svoju obranu však postavila na tom, že tieto peniaze prevzala a dala si do kabelky len z toho dôvodu, že ich niesla pre svedka C. U. a ten ich údajne mal minúť pre vlastnú potrebu. Nesúhlasila so záverom, keď súd po vykonaní dokazovania za logickejšie vyhodnotil odovzdanie peňazí ňou C. U. len na tom základe, že menovaný je jej synom, vykonané dokazovanie ( navrhovateľka sa odvoláva na výsluch svoj a výsluch svojho syna ) podľa nej totiž preukázalo, že peniaze do úschovy prevzala odporkyňa. Ona tento svoj postoj odporkyni vysvetlila aj na pojednávaní súdu, napokon aj obsah listov adresovaných odporkyni preukazujú odovzdanie peňazí jej a nie synovi ( svedkovi ) C. U.. Ona napokon ani v jednom liste adresovanej odporkyni sa nezmienila, že peniaze odovzdala do úschovy svojmu synovi. Jedinými osobami, ktoré boli prítomné pri odovzdaní peňazí bola ona ( odvolateľka ), jej syn a odporkyňa a nie je možné iným spôsobom preukazovať odovzdanie peňazí do úschovy, keď v tom inkriminovanom čase nik iný nebol. Navrhovateľka sa domáhala zmeny rozsudku, v rámci navrhovanej zmeny žiadala návrhu vyhovieť v celom rozsahu.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala potvrdenie rozsudku okresného súdu. Zotrvávala naďalej na tom, že navrhovateľka sumu peňazí, ktorú od nej vymáha v súdnom konaní dala do rúk svojmu synovi, ten ich aj minul, týchto skutočností aj sama navrhovateľka si je veľmi vedomá, pretože ju nielen ona ale aj jej matka niekoľkokrát na to upozorňovali. Navrhovateľka jej posielala listy v ktorých ju osočovala, nadávala jej, chcela, aby jej peniaze vrátila, ale zároveň si bola veľmi vedomá, že peniaze minul jej syn, čo nebol prvý prípad, napriek tomu navrhovateľka celú vinu zhodila na ňu, hoc mala žalovať svojho syna.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( § 10 ods. l O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený účastník ( § 201 prvá veta O.s.p. ) v zákonom stanovenej lehote ( § 204 ods. 1 O.s.p. ) preskúmal vec v rozsahu danom v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. a aplikáciou ust. § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. v aplikácii s § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods.1,2 Občianskeho súdneho poriadku pre vecnú správnosť.

Okresný súd v písomnom odôvodnení rozsudku vyargumentoval dostatočne prečo, z akých dôvodov návrh navrhovateľky zamietol, uviedol podrobne, ktoré dôkazy vykonal, ako hodnotil vykonané dôkazy

- či už jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti, a svoje závery správne vyvodil z hmotnoprávneho predpisu ( Občiansky zákonník ) upravujúceho otázku úschovy veci. Odvolací súd i keď sa stotožnil aj s písomným odôvodnením napadnutého rozhodnutia, považuje však za svoju povinnosť vyjadriť sa k podstatným odvolacím argumentáciám navrhovateľky vneseným ňou v odvolaní.

Bezpochyby v súdenej veci ide o konanie sporové ovládané dispozičnou zásadou. V takomto type konaní je povinnosťou účastníkov nielen tvrdiť určité skutočnosti, ale na svoje tvrdenie označiť a predkladať aj dôkazy. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka skutočne disponovala finančnou hotovosťou 1 400 eur, podstata sporu však spočívala v tom, či odovzdala túto sumu do úschovy svojmu synovi ( vypočutý v konaní ako svedok ) alebo odporkyni, ktorá v rámci svojej obrany prevzatie peňazí do úschovy poprela, namietala, s nárokom navrhovateľky nesúhlasila. Podľa názoru odvolacieho súdu sa nemožno stotožniť s odvolacím argumentom navrhovateľky, že odporkyňa v zásade nepoprela odovzdanie peňazí navrhovateľkou jej do úschovy. Práve naopak základom sporu a podstatou spornej otázky bolo zásadná námietka odporkyne, že jej do úschovy navrhovateľka peniaze neodovzdala, naopak peniaze do úschovy odovzdala svojmu synovi, v tej dobe jej priateľovi, ona pri odovzdaní bola iba prítomná a na požiadanie svojho priateľa ( syna navrhovateľky ) peniaze do svojej peňaženky iba odložila. Vychádzajúc z elementárnych blízkych príbuzenských a rodinných vzťahov je podľa názoru odvolacieho súdu prirodzené ( vzhľadom aj na účelové určenie peňazí ), keď finančné prostriedky určené

na svoj pohreb matka odovzdáva za účelom prípadného vystrojenia pohrebu do úschovy svojmu synovi. Nie je možné nachádzať logické vysvetlenie, prečo by matka mala uprednostniť v takejto vyslovene závažnej chvíli a v závažnej veci priateľku ( ani nie manželku ) svojho syna. Zmluva o úschove nebola uzavretá písomne, otázne je ak sa malo jednať o zmluvu ústnu ( zákon pripúšťa zmluvu o úschove aj v ústnej forme ) či táto zmluva bola uzavretá v ústnej forme medzi navrhovateľkou ( zložiteľom ) a odporkyňou ( uschovávateľkou ). Podstatou zmluvného dojednania je vôľa zmluvných strán zabezpečiť opatrovanie veci zverenej do úschovy. Dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že došlo k zloženiu veci ( a akej ) zaťažuje zložiteľa. Navrhovateľka bola v konaní tou procesnou stranou, ktorá v konaní mala povinnosť preukázať, že s odporkyňou dojednala úschovu vecí, t.j. zmluvu, ktorá bola prejavom vôle obidvoch strán ( navrhovateľky a odporkyne ) vec do úschovy odovzdať a vec v úschove opatrovať. Aj keď súd vykonal potrebné dokazovanie, výsledok dokazovania nepreukázal, že práve to bola odporkyňa ktorá mala peniaze v úschove opatrovať, t.j. nebolo preukázané, že navrhovateľka práve odporkyni odovzdala finančnú hotovosť do úschovy aj s následnými právnymi dôsledkami. Aj za situácie, že by odporkyňa finančnú hotovosť na požiadanie syna navrhovateľky odložila do svojej peňaženky, to ešte neznamená vzájomné dojedanie navrhovateľky s odporkyňou o uschovávaní sporných peňazí.

Pokiaľ odvolateľka odkazuje na obsah listov adresovaných odporkyni a ktoré majú preukazovať prevzatie peňazí odporkyňou od nej do úschovy - podľa názoru odvolacieho súdu uvedené písomnosti spornosť v zásadnej otázke neodstraňujú, práve naopak, vo fáze hodnotenia vykonaného dokazovania znamenajú posilnenie obrany odporkyne z nasledovných dôvodov : už na tieto listy odporkyňa reagovala, ohradzovala sa voči ich obsahu, v ktorých navrhovateľka ju obvinila, že je zlodej, podvodník, že ju okradla o úspory... Iniciovala dokonca priestupkové konanie v ktorom sa aktívne voči tvrdeniam navrhovateľky bránila, jej tvrdenia považovala za urážlivé, osočujúce, v priestupkovom konaní sa odporkyňa bránila totožne ako v aktuálne posudzovanej veci, že peniaze do úschovy jej navrhovateľka neodovzdala, odovzdala ich do úschovy svojmu synovi, ona peniaze iba prevzala. Jej obrana bola ustálená aj v priestupkovom konaní ohľadne otázky komu odovzdala navrhovateľka peniaze do úschovy, a ohľadne prevzatia peňazí. Napokon rozhodnutím Obvodného úradu Čadca č.j.: PS 925/2012-Hž zo dňa 25.2.2013, potvrdené rozhodnutím Ministerstva vnútra SR sekcia verejnej správy č.j. SVS - OVSZ

- 2013/015395 zo dňa 25.2.2013 bola navrhovateľka uznaná za vinnú zo spáchania priestupku voči občianskemu spolunažívaniu ( zároveň jej bolo uložené pokarhanie ) ublížením na cti inému tým, že v listoch zo dňa 13.8.2012 a 29.10.2012 adresovaných Y. V. uviedla, že ju „ okradla o úspory, že je zlodej a podvodník a že žije v kuči „.

Ani súhrnné hodnotenie obsahu všetkých vykonaných dôkazov nepreukazuje odovzdanie finačnej hotovosti navrhovateľkou odporkyni do úschovy za účelom ich opatrovania ( teda skutkové tvrdenie navrhovateľky vymedzené v návrhu na začatie konania ) je jednoznačné, že navrhovateľka v konaní ohľadne svojho tvrdenia dôkazné bremeno neuniesla, z týchto dôvodov musel odvolací súd konštatovať vecnú správnosť rozhodnutia okresného súdu a odvolaniu navrhovateľky nemohol vyhovieť.

Podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.1 O.s.p. odvolací súd účastníkom ( žiadnemu z nich ) náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Navrhovateľka úspešná nebola v odvolacom konaní, preto by bola povinná nahradiť odporkyni ( úspešnej procesnej strane ) trovy, tie si ale odporkyňa neuplatnila.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .