Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-2Ps/2/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou samosudcom JUDr. Jurajom Valáškom vo veci pozbavenia spôsobilosti na právne úkony u Y. M., nar. X.X.XXXX, bytom G. J. G., ul. X. M. XXXX/XX v konaní zastúpená opatrovníkom M. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., ul. J. č. X, právne zastúpená JUDr. Denisa Jánošíková, advokátka so sídlom v Bratislave, ul. Klincova č. 35, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou, v konaní bez návrhu, takto

rozhodol:

Súd Y. M., nar. X.X.XXXX nepozbavuje spôsobilosti na právne úkony.

Súd štátu náhradu trov konania nepriznáva.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Podnetom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.8.2012 dala okresná prokuratúra podnet na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony u pani Y. M., nar. X.X.XXXX. Uznesením tunajšieho súdu č.k. zo dňa 24.2.2012, právoplatným dňa 1.10.2012 súd začal konanie bez návrhu o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony u menovanej.

Pani Y. M., ani jej opatrovník pre konanie s predmetom konania nesúhlasili.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom pani Y. M., svedkov S. G., Z. H., I. M., X. M., opatrovníkov M. Q. a S. K., znalkyne MUDr. X. L., ako aj oboznámil podnet zo dňa 15.8.2012 spolu s prílohami, vyjadrenia PZ p. M. č.l 68-69, č.l 153, č.l 323, č.l. 570-573, č.l 692-697, vyjadrenia p. M. s prílohami č.l 80-84, č.l 92-94, č.l 160-163, č.l. 279-282, č.l. 637-638, č.l.639 osobné hodnotenie zamestnávateľa p. M. č.l 165, čestné prehlásenie S. M. č.l 402, pracovnú zmluvu č.l 404-405, dohodu o hmotnej zodpovednosti č.l 406, osvedčenie o rekvalifikácii č.l 407, výpis z registra trestov č.l 408, rekvalifikačný certifikát č.l 410, potvrdenie o uskutočnených platbách za elektriku č.l 412-413, potvrdenie o vedení hypotekárneho úveru č.l 414, výpis z účtu č.l 417-419, potvrdenia o daňovom priznaní č.l 420-421, platobné príkazy č.l 422-424, vysvedčenia p. M., t. č. D. č.l 426-434, znalecký posudok MUDr. X. L. č.l 500-526, lekárske potvrdenia a správy č.l. 403, č.l 565-566, č.l 574-595, č.l 601-609, pripojený spis OS BnB sp. zn. a ostatný spisový materiál.

Y. M. na pojednávaní po zákonnom poučení uviedla, že s obmedzením jej spôsobilosti na právne úkony nesúhlasí. Súdu doložila jej pracovné posudky z posledného obdobia, ktoré preukazujú jej správanie počas výkonu práce. Taktiež predložila výpis z registra trestov a potvrdenie o riadnom splácaní hypotekárneho úveru ako aj doklady o výdavkoch na elektrinu, ktoré sú riadne platené, výdavky za

káblovú televíziu, výpis z účtu potvrdzujúci finančnú situáciu ako aj to, že tieto náklady skutočne uhrádza ona, ako aj potvrdenie o podaní daňového priznania, príkazy na úhradu nájomného, vysvedčenia z času jej štúdia preukazujúce jej správanie v minulosti, potvrdenie o vykonaní rekvalifikačných kurzov potvrdzujúce aj ďalšie vzdelávanie po skončení školskej dochádzky. Ďalej uviedla, že s pozbavením nesúhlasí, celých 46 rokov sa starala o seba sama, riadne platí účty, nevie prečo by mala byť pozbavená alebo obmedzená na spôsobilosť na právne úkony, všetky potrebné záležitosti vybavuje na štátnych orgánoch sama, nikdy sa nesprávala agresívne, či už na úradoch alebo na polícii. Bola vždy spoľahlivá, voči povinnostiam v práci a aj v živote postupovala zodpovedne. Nesúhlasí s tým, čo je uvedené v posudku pani I. (posudok ktorý bol prílohou podnetu) o tom, že sa správa agresívne k mužom. Znalkyňa uviedla, že jej správanie by malo byť na nižšej úrovni, avšak či už vysvedčeniami alebo výpoveďami jej známych môže potvrdiť, že jej správanie je dobré. Žiada aby bol vyhotovený kontrolný znalecký posudok od inej organizácie mimo sídla súdu. V súčasnosti navštevuje MUDr. H. N., navštevuje ju pravidelne každé dva mesiace, predpísané lieky užíva, takisto prebiehajú konzultácie raz za dva mesiace, keď sa stretnú. V súčasnosti je stále zamestnaná, má dve práce, nemá žiadne finančné problémy, všetko si spláca načas. Nemá žiadne exekúcie ani dlhy. Jej terajší zdravotný stav je v poriadku.

Znalkyňa MUDr. X. L. po zákonnom poučení na pojednávaní uviedla, že sa plne pridržiava záverov ZP, pani M. trpí duševnou poruchou a to paranoidnou schizofréniou s chronickým priebehom, jedná sa o poruchu trvalého charakteru. V dôsledku duševnej poruchy sú vplyvom aktuálne pri vyšetrení boli poruchy myslenia - oslabené mechanizmy kontroly, a to zvlášť v otázke citlivých tém pre menovanú, oslabeným mechanizmom kontroly došlo k poruchám správania v zmysle písomnej produkcie, ktorá je v spisovom materiály. Jednak kvantitatívnej ako aj kvalitatívnej forme. Čo sa týka otázky spôsobilosti k právnym úkonom prikláňa sa k tomu, že menovaná nie je schopná postarať sa o svoj zdravotný stav, v ostatnom rozsahu je schopná. Je predpoklad vzhľadom k tomu, že sú tam reziduá psychickej poruchy, t. j. že pretrvávajú poruchy myslenia, s paranoidným spracovaním konkrétnych udalostí. Schizofrénia ako taká je ochorenie, kt. má svoju dynamiku, fungovanie človeka závisí od štádia poruchy, ako aj od liečby. Ak by sa ten stav dekompenzoval v takom zmysle, že nedodržiava liečbu, dochádza k poruchám správania, tak by bolo potrebné nariadenie potrebnej liečby. Z posledných správ, s kt. sa oboznámila, teda z decembra, zmena stavu nevyplýva. V čase vyšetrenia v júli nebol stav plne kompenzovaný. Prejavilo sa to už pri spôsobe predvolávania na vyšetrenie, kde dochádzalo k vyhýbaniu sa, požiadavkám na písomné predvolanie, skrývanie adresy, počas samotného vyšetrenia v bežných oblastiach bola komunikácia úplne bezproblémová, naopak pri citlivých témach dochádzalo k vyhýbavým odpovediam, zahmlievaniu a podobne. Vie, že pani M. chodí na kontroly, chodí na predpis liekov. Z vyšetrení však nie je zjavné, v akom rozsahu prebieha komunikácia medzi ošetrujúcom psychiatrickou lekárkou a pani M., Nevie, či pani doktorka N. videla všetky produkcie, či už písomné alebo nálezy psychiatrov z G. J. G.. Takisto chce poukázať na skutočnosť, že pani M. je z dôvodu jej psychiatrického ochorenia plne invalidizovaná, pričom táto invalidizácia je v jednotlivých intervaloch obnovovaná, v danom prípade opätovne musí byť zisťovaný psychiatrický nález u menovanej. Do roku 2012 ošetrujúci psychiater vždy uvádza existenciu zistenej poruchy, naopak od roku 2013 je konštante uvádzaný už iba stabilne dobrý duševný stav. Toto môže byť aj spôsobené nižším objemom informácií, kt. má psychiater k dispozícii. Myslí si, že poskytnutá liečba je adekvátna stavu pacienta s ohľadom na počet prípadov, kt. musí daný psychiater v ten deň vyšetriť. Čo sa týka otázky kontroly u psychiatra, to je otázka vzájomnej dôvery, teda ohľadom informácií, kt. sú psychiatrovi od pacienta podávané ohľadom dodržiavania liečby. Čo sa týka uvádzania skutočnosti, vzhľadom na zachovanú schopnosť myslenia, nie je problém, aby sa pacient v bežnom živote správal normálne, problémy môžu vznikať až pri narušení citlivých tém, kde jeho správanie je ovplyvňované práve psychickou poruchou, pokiaľ rozhovory s ošetrujúcim psychiatrom sa týchto tém nedotkli, nebolo možné zistiť narušenie duševného stavu. Potrebu ochrany p. M. vidí v tom, že napríklad realizovala vyšetrenie v júli minulého roka, pričom zo správy ošetrujúcej psychiatrickej lekárky v júny mal byť stav plne kompenzovaný, pričom vo vyšetrení v júli zistila, že stav plne kompenzovaný určite nie je, nakoľko črty pretrvávajúceho ochorenia tam boli naďalej dané, pretrváva reziduálna paranoidná symptomatika, kt. je schopná pani M. v bežných životných situáciách kontrolovať, ale na základe psychiatrického vyšetrenia ako i písomnej produkcie pani M., nemá za to, že by bola schopná adekvátne fungovať bez prítomnosti paranoidnej symptomatiky v pre ňu záťažových situáciách. Považuje rovnako za dôležité zdôrazniť, že to čo navrhuje má ochranný charakter pre pani M., aby nedošlo k nejakému sociálnemu znemožneniu a aby bola zabezpečená adekvátna psychiatrická liečba. Tento prípad nie je ojedinelý, je viacero prípadov, kt. dokážu v bežnom živote fungovať, svoje problémy maskujú, navonok nie sú zjavné, a my ich nemáme preto ako ovplyvňovať. K jej vyšetrovacej metóde uviedla, že metódou bol psychiatrický rozhovor a štúdium dostupnej zdravotnej dokumentácie, čo uviedla na strane 3 ZP.

Súčasť vyšetrenia je psychopatologický rozbor, kt. je uvedený v objektívnom a klinickom obraze prítomné toto sa zhodnocuje s objektívnymi zistenými diagnózami, teda nejde o subjektívne ohodnotenie a psychopatologický rozbor ten je uvedený od strany 23. Pani M. nie je schopná postarať sa o svoj zdravotný stav z hľadiska psychiatrického, nakoľko nemá dostatočný náhľad na svoju chorobu. Čo sa týka vyšetrenia, pri zisťovaní zdravotného stavu zistila, že pri vnímaní subjektívneho zdravotného stavu menovanou je rozpor s objektívnou realitou. Intelektuálne schopnosti pani M. sú zachované, pokiaľ sa nejedná o citlivé spracovanie poznatkov. Ľudia s takýmto ochorením v prípade stabilizovaného stavu pracujú aj na manažérskych pozíciách. Ošetrujúca lekárka na základe vyšetrenia podľa jej názoru, podáva nedostatočnú dávku liekov, avšak samotná existencia opatrovníka by dávkovanie nemusela ovplyvniť. Riadne podrobovanie liečby spôsobí, že príznaky ochorenia sa u pani M. nebudú prejavovať, resp. budú minimalizované. Svedkyňa X. M. po zákonnom poučení uviedla, že je bývalá triedna učiteľka pani M., dlhšiu dobu sa nevideli, v kontakte sú cca od obdobia dva roky dozadu, kedy ona potom čo sa presťahovala do jej blízkosti sa stretli, rozprávali sa o jej životnej situácii. Čo sa týkalo tohto rozhovoru, svedkyňa z neho nadobudla pocit, že pani M. je zodpovedná, vedela sa postarať o dcéru, zabezpečiť si byt, prácu, nezistila pri tom rozhovore nič mimoriadne, čo sa týka jej správania, ona bola zodpovedná už za mladosti, podľa svedkyni sa toto nezmenilo. Od tohto rozhovoru boli v kontakte raz, keď sa prišla rozlúčiť, že odchádza do G.. Potom jej ešte raz volala, že je v Bratislave, pracuje, a že jej práca bude v televízii, že sa má pozerať, svedkyňa si myslí, že zohnať jednu, resp. dve práce v Bratislave nie je také jednoduché. Svedkyňa nezistila u pozbavovanej žiadne známky nezvyčajného správania, nevie prečo voči nej prebieha takéto konanie, nemá vedomosť o tom, že by mala pozbavovaná nejaké samopoškodzovacie sklony, vie, že mala niečo také, že niekto na ňu niečo napísal a ona sa bránila, ale to je všetko.

Svedok I. M. po zákonnom poučení uviedol, že s pani M. sú susedia, bývajú v jednom bytovom dome, avšak ona sa tam nezdržiava, prídu do kontaktu tak cca 1 krát za rok. V prípade takéhoto kontaktu svedok nezistil žiadne známky neprimeraného správania sa. Byt, ktorý sa nachádza v bytovom dome, ktorý spravuje by mal v súčasnosti užívať pán Y., ktorý pracuje na stavbe obchvatu G.. Je to nájomca. Či má s pani M. uzavretý zmluvný vzťah nevedel uviesť.

Svedok Z. H. po zákonnom poučení uviedol, že s pani M. sa pozná cca 8 rokov, v súčasnosti s ňou však už asi dva alebo tri roky nie je v kontakte nakoľko pracuje v Českej republike. Z obdobia keď s ňou bol v kontakte sa mu javila ako zodpovedná osoba. Chodil s ňou na cyklistiku do Trenčína, do Trenčianskych Teplíc. Nemal žiadne podozrenie, že by bola ,,mimo,, vždy vedela o kom hovorí, s kým hovorí, o čom sa hovorí. Svedok v období, keď s ňou bol v kontakte, bol s ňou v kontakte asi 3 až 4 krát za mesiac, chodili spolu na omše do kostola. V pani M. má dôveru, vedel by sa na ňu obrátiť aj so žiadosťou o radu. Taktiež vie pochopiť správanie pani M. čo sa týka predchádzajúcich nezrovnalostiach medzi dcérou a pani M.. Žiadnu zmenu správania pani M. si nevšimol.

Svedkyňa S. G. po zákonnom poučení uviedla, že je kamarátka pani M.. V poslednom čase sú iba v telefonickom kontakte, predtým v osobnom kontakte boli častejšie, v období keď bývala ešte v G.. V kontakte sú asi raz za mesiac, pri týchto rozhovoroch sa jej javí úplne v poriadku. Pani M. kontaktuje aj so žiadosťou o radu, svedkyňa má v nej dôveru, nemyslí si, že pani M. je nevzdelaná, práve naopak, že je vzdelaná, že sa veciam rozumie, nevidí žiadny dôvod na obmedzenie, keď svedkyňa žiadala pani M. o pomoc, vedela jej táto adekvátne pomôcť. Svedkyňa uviedla, že v súčasnosti už nie je s ňou v kontakte, nestretávajú sa cca 2 roky lebo už býva v G., predtým boli v častom kontakte, pomáhali si, radili. Čo sa týka času, keď s ňou bola v kontakte, tak u nej nezaznamenala žiadne problémy, správala sa ako obyčajný človek v bežnom živote, vzájomne si radili. Jej rady boli viac menej vždy dobré, neboli že by nedávali logiku alebo že by boli neprimerané. Pozbavovaná žila životom bežného občana, bola zamestnaná, všetko si vedela vybaviť, banku aj nákupy, vedela sa postarať o svoju dcéru, vedela prijímať rozhodnutia vhodné pre ňu, vedela svojim konaní uspokojovať svoje potreby, z viacerých riešení vedela vybrať to správne. S pani M. sa poznajú asi 20 rokov, počas posledných rokov nespozorovala zmenu správania pozbavovanej, v osobnom kontakte s ňou nie je cca 4 roky, kedy sa pozbavovaná odsťahovala, za tie dva roky sa vôbec nevideli.

Opatrovník pre konanie M. Q. po zákonnom poučení uviedol, že s pani M. prichádza do kontaktu jednak osobne, aj telefonicky a to aj 2-3 krát za týždeň. Z týchto rozhovorov aj osobného kontaktu ona na neho pôsobí úplne normálne, nepostrehol u nej žiadne výkyvy správania, nálady ani nemáva návaly zlosti.

Opatrovník pre konanie S. K. po zákonnom poučení uviedol že tiež nesúhlasí s pozbavením alebo obmedzením spôsobilosti na právne úkony, lebo vie že je spoľahlivá. Uviedol, že sa s pani M. pozná cca 3 roky, predtým keď robil v žrebčíne tak boli aj v osobnom kontakte, ona za ním chodila na žrebčín za koňmi. V súčasnosti sú v telefonickom kontakte 3 až 4 razy do mesiaca. Navzájom sa zdôverujú o problémoch. Svedok počas tejto komunikácie nezistil žiadne divné správanie u pani M..

Z podaní pani Y. M. a jej právnych zástupcov v relevantnej časti vyplýva, že s obsahom konania nesúhlasí, všetky svoje potreby si zabezpečuje sama, je zamestnaná, riadne plní svoje záväzky, ako aj pravidelne navštevuje zdravotnícke zariadenia a podrobuje sa liečbe.

Z osobného hodnotenia zamestnávateľa p. M. zo dňa 3.9.2013 vyplýva, že je hodnotená kladne, vystupovanie je hodnotené pozitívne. Pri výkone jej práce zamestnávateľ nezistil žiadne nedostatky.

Z čestného prehlásenia S. M. dcéry p. M. zo dňa 16.1.2015 vyplýva, že s matkou býva v spoločnej domácnosti, v bežnom živote nepostrehla žiadne prejavy choroby u matky, matka jednak zvláda pracovné povinnosti, nemá dlhy, dodržiava liečebný režim. Menovaná u p. M. nepostrehla žiaden dôvod na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

Z pracovnej zmluvy p. M. a dohody o hmotnej zodpovednosti ( č.l. 404-406) vyplýva, že s účinnosťou od 13.12.2014 menovaná pracovala u zamestnávateľa U. E. G. s.r.o. na pozícii chyžná v pracovnom pomere na dobu určitú do 30.11.2015, pričom so zamestnávateľom mala uzatvorené aj dohodu o hmotnej zodpovednosti z toho istého dňa.

Z osvedčení o absolvovaní rekvalifikačného kurzu vyplýva, že p. Y. M. absolvovala v roku 1996 rekvalifikačný kurz - všeobecný management a účtovníctvo a v r. 1997 rekvalifikačný kurz deklarant.

Z predložených výpisov z účtu p. M., ako aj potvrdenia o platbách za energie a platbách hypotekárneho úveru a platobných príkazov, vyplýva, že táto je schopná uhrádzať svoje bežné životné potreby.

Z lekárskych správ k zdravotnému stavu p. M. vyplýva, že menovaná sa jednak v poslednom období zúčastnila vyšetrení na viacerých špecializovaných oddelenia, pričom v časti psychiatrického ochorenia bola opakovane konštatovaný stabilizovaný stav, bez porúch vnímania, stav bezo zmeny, nedošlo zmenám v poskytovanej liečbe, menovaná sa dostavovala pravidelne a dobrovoľne na kontrolu, pričom periodicita bola od októbra 2015 v mesačných intervaloch a posledná kontrola pred vyhlásením rozsudku bola 12.4.2016, ako to vyplýva z lekárskej správy zo dňa 12.4.2016.

Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.

Podľa § 187 ods. 1 a ods. 3 O. s. p., tomu, o ktorého spôsobilosti na právne úkony ide, ustanoví súd opatrovníka pre konanie. O zdravotnom stave vyšetrovaného súd vyslúchne vždy znalca. Na návrh znalca môže súd nariadiť, aby vyšetrovaný bol po čas najviac troch mesiacov vyšetrovaný v zdravotníckom zariadení, ak je to nevyhnutne potrebné na vyšetrenie zdravotného stavu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že páni Y. M. trpí duševnou chorobou, ktorá by mohla do istej miery ovplyvňovať jej správanie a konanie, pričom táto duševná choroba je obvykle trvalého charakteru a je možné iba zmierňovať jej vonkajšie prejavy. V danom prípade však prejavy a dôsledky duševného ochorenia v súčasnosti nie sú natoľko závažné aby bolo potrebné v záujme ochrany pani M. obmedziť, alebo dokonca pozbaviť ju spôsobilosti na právne úkony. Z obsahu znaleckého posudku ako aj z výsluchu svedkov vyplynulo, že v súčasnosti je pani M. schopná všetky svoje potreby uspokojovať sama. Sama nielen že zabezpečuje všetky svoje základné životné potreby, je zamestnaná, uhrádza náklady svojej existencie, ale sa aj podriaďuje ambulantnej liečbe svojho duševného ochorenia v primeranom rozsahu. Z judikatúry ESĽP, ako aj ústavného súdu SR je zrejmé, že obmedzovanie

spôsobilosti na právne úkony u osôb je potrebné hodnotiť nielen z pohľadu zisťovania duševného stavu obmedzovanej osoby, ale aj jej fungovania v bežnom živote, pričom súd nemá nekriticky iba preberať hodnotenia znalcov, ale má dbať primárne na ochranu takejto osoby pred nežiaducimi prejavmi choroby, nie na potreby resp. záujmy spoločnosti. K obmedzeniu spôsobilosti by malo dôjsť v čo najmenšom možnom rozsahu, za ktorého možno dosiahnuť práve naplnenie ochrany potrieb takejto osoby. Znalkyňa pri svojom výsluchu zotrvala na záveroch znaleckého posudku, kde navrhla obmedziť spôsobilosť u pani M. v oblasti práva na odmietnutie zdravotnej starostlivosti. Na druhú stranu však sama konštatovala, že periodicita vyšetrení u pani M. je primeraná, konštatovala, že nezistila žiadne vyhýbanie sa u nej psychiatrickej starostlivosti (nehodnotiac vyhýbanie sa vyšetreniu pre účely znaleckého dokazovania) a čo sa týka poskytovanej zdravotnej starostlivosti vytýkala skôr postup ošetrujúcej psychiatričky a nie nedostatok súčinnosti pani M.. Pokiaľ teda v konaní nebolo preukázané, že p. M. odmieta zdravotnú starostlivosť a práve naopak z lekársky správ vyplýva, že sa pravidelne v stanovených termínoch dostavuje na prehliadky u špecializovanej odborníčky psychiatra (a navštevuje podľa potreby aj iných ošetrujúcich lekárov), súd nevidí žiaden právny dôvod, aby v tomto rozsahu obmedzil jej spôsobilosť na právne úkony, keďže u pani M. napriek skutočnosti, že ochorenie, ktorým trpí a pre ktoré je invalidizovaná naďalej, napriek čiastočnej remisii, pretrváva ( aj keď iba vo forme reziduí), sama v čase rozhodovania súdu liečenie neodmieta. Práve naopak riadne sa zúčastňuje jednotlivých vyšetrení a dodržiava tak liečebný režim. Samotná znalkyňa sa síce pri výsluchu plne nestotožnila s poskytovanou liečbou (konkrétne dávkovaním liekov), ale táto skutočnosť nemôže byť kladená na ťarchu p. M. a ani odôvodňovať jej obmedzenie spôsobilosti na právnych úkonoch, keďže toto bolo stanovené príslušnou ošetrujúcou lekárkou a nie samotnou p. M., ako pacientkou. Súd nezistil nedostatky ani v iných oblastiach zdravotnej starostlivosti, keďže preukázané boli aj návštevy všeobecnej lekárky a iných ošetrujúcich špecialistov. Súd taktiež poukazuje na pôvodný znalecký posudok, ktorý tvoril prílohu podnetu - tento bol vyhotovený jednak psychológom a nie psychiatrov a bol vyhotovený pre účely trestného konania. Od obdobia jeho podania resp. od podania podnetu súdu neboli známe žiadne také okolnosti, ktoré by preukazovali, že dochádza k napĺňaniu tých okolností, pre ktoré znalkyňa navrhla obmedziť u p. M. spôsobilosť na právne úkony t.j. pre sociálne znemožňovanie sa. Z výsluchov svedkov práve naopak vyplynulo bežné správanie v živote a bezproblémovú komunikáciu zo svedkami. Keďže podľa § 154 ods. 1 O.s.p pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a v čase rozhodovania súdu jednak nedochádza k zanedbávaniu zdravotnej starostlivosti spôsobenom duševnou chorobou u pani M., ani k jej sociálnemu znemožňovaniu prejavmi spôsobenými negatívnymi dôsledkami takéhoto ochorenia, súd pani M. spôsobilosť na právne úkony neobmedzil, resp. ju nepozbavil spôsobilosti na právne úkony.

Podľa § 191 ods. l O. s. p. trovy konania platí štát. Ak to možno spravodlivo žiadať, prizná súd štátu ich náhradu proti tomu, o ktorého spôsobilosť na právne úkony v konaní šlo.

V uvedenej veci odmenu za znalecké dokazovanie vyplatil súd za účastníkov konania z rozpočtových prostriedkov, preto má štát právo na ich náhradu podľa § 191 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak to od pozbavovanej osoby možno spravodlivo žiadať. V konaní nebolo preukázané, že u pani M. je dôvod na pozbavenie, alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, preto ani nie je dôvodné od jej osoby takúto náhradu žiadať. V danej veci bolo konanie začaté bez návrhu a tak nie je na mieste zaviazať na úhradu trov ani iného účastníka konania.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v súlade s § 146 ods.1 písm. a.) O. s. p., nakoľko ide o konanie, ktoré je možno začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (trojmo).

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čomu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.