Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_18C-209-2014.pdf
PDF · 99.64 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/209/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti odporcom: 1/ F. Z.A., Z.. XX.XX.XXXX, B. B. XXX, Ž., 2/ P. Z., Z.. XX.XX.XXXX, B. B. XXX, Ž., 3/ F. Z., Z.. XX.XX.XXXX, B. B. XXX, Ž., o zaplatenie 252,24 Eur prísl.,
rozhodol:
Odporca v rade 1/, 2/ a 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 252,24 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1,31 Eur od 18.01.2012 do zaplatenia, vo výške 9% ročne zo sumy 44,32 Eur od 18.12.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50% ročne zo sumy 69,59 Eur od 18.10.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50% ročne zo sumy 45,- Eur od 18.08.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50% ročne zo sumy 44,32 Eur od 18.09.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 47,70 Eur od 18.11.2011 do zaplatenia, a to všetko v splátkach po 100,- Eur mesačne vždy do 28.dňa príslušného kalendárneho mesiaca až do úplného splatenia, počnúc prvou splátkou do 28.dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca po právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len jednej splátky.
Odporca v rade 1/, 2/ a 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom súdneho poplatku za návrh vo výške 9,90 Eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 42,65 Eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa v splátkach po 20,- Eur mesačne až do úplného splatenia, vždy do 28.dňa príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc prvou splátkou do 28.dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca po právoplatnosti tohto rozhodnutia pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len jednej splátky.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 27.07.2014, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 01.08.2014, domáhal voči pôvodne označenej odporkyni uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 252,24 eur spolu s úrokmi z omeškania a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa s pôvodne označenou odporkyňou uzavrel Zmluvu o pripojení, pričom odporkyňa neplnila riadne povinnosti, na ktoré sa zaviazala.
Právny predchodca navrhovateľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.11.2013 postúpil pohľadávku voči pôvodne označenej odporkyni na navrhovateľa. Súd skonštatoval, že je daná aktívna legitimácia navrhovateľa. V priebehu konania pôvodne označená odporkyňa zomrela dňa 19.09.2014, v dôsledku čoho súd konanie prerušil do právoplatného skončenia dedičského konania XXD/XXX/XXXX uznesením zo dňa 29.12.2014.
Dňa 21.12.2015 bolo vydané Osvedčenie o dedičstve v konaní XXD/XXX/XXXX, na základe ktorého bola uzavretá dedičská dohoda, ktorou dedičstvo nadobudli odporcovia v rade 1/, 2/ a 3/, s ktorými súd následne začal konať ako s právnymi nástupcami pôvodne označenej odporkyne a nariadil v danej veci ústne pojednávanie na deň 28.04.2016, na ktoré bol predvolaný navrhovateľ, jeho právny zástupca a odporcovia. Všetci boli predvolaní riadne a včas. Na pojednávanie sa dostavili iba odporcovia v rade 1/ a 3/, preto súd vec prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a odporcu v rade 2/ v zmysle § 101 ods.2 O.s.p. Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie, a to výsluchom odporcu v rade 1/ a 3/, ako aj prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
Z pripojenej zmluvy o pripojení služby a nájme KZ zo dňa 01.06.2010 mal súd zistené, že právny predchodca navrhovateľa a právna predchodkyňa odporcov dňa 01.06.2010 uzavreli zmluvu o pripojení č. XXXXXXXXXX a jej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné podmienky. Predmet zmluvy bol riadne špecifikovaný v zmluve.
Na základe zmluvy o pripojení súd konštatuje, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a právnym predchodcom odporcov vznikol zmluvný vzťah, ktorý súd posúdil v zmysle zák.č. 610/2003 Z.z.
Podľa § 43 ods.1 zák.č. 610/2003 Z.z. zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podľa § 43 ods.2 zák.č. 610/2003 Z.z. podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu. Podľa § 42 ods.1 zák.č. 610/2003 Z.z. podnik má právo a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení, c) odmietnuť uzavretie zmluvy o pripojení, ak 1. jej poskytovanie na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby, 2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu najmä preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku, alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu, 3. záujemca nesúhlasí so všeobecnými podmienkami. d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu 1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie, 2. nezaplatenia splatnej ceny za verejnú službu v lehote upravenej vo všeobecných podmienkach, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o pripojení, 3. porušenia zmluvných podmienok zo strany účastníka. Podľa § 42 ods.2 zák.č. 610/2003 Z.z. účastník má právo na a) uzavretie zmluvy s podnikom, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c), b) poskytnutie verejnej služby v rozsahu dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify, c) bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní služby, ktoré nezavinil, d) zasielanie vyúčtovania, ktoré obsahuje podrobné údaje o jednotlivých odchádzajúcich volaniach, ak o to účastník požiada, e) vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania služby v prípade jeho zavinenia podnikom v súlade so všeobecnými podmienkami; toto právo musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch mesiacov po obnovení poskytovania služby, f) poskytovanie prístupu k informačným službám s operátorom. Podľa § 42 ods.3 zák.č. 610/2003 Z.z. podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o pripojení s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b) predkladať účastníkovi prehľadné a zrozumiteľné vyúčtovanie poskytnutej služby, ak z povahy služby nevyplýva, že vyúčtovanie nie je potrebné, a na požiadanie poskytovať podrobné údaje o jednotlivých odchádzajúcich volaniach, c) poskytnúť na žiadosť účastníka, ak je to technicky možné, službu identifikácie zlomyseľného, obťažujúceho a výhražného volania (ďalej len "zlomyseľné volanie"), d) viesť evidenciu osobných údajov [§ 55 ods. 1 písm. b)] všetkých účastníkov svojej siete vrátane účastníkov používajúcich predplatené služby, ak je pri kúpe takejto služby účastníkovi pridelené telefónne číslo. Podľa § 42 ods.4 zák.č. 610/2003 Z.z. účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými podmienkami, b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia predmetnej zmluvy na tento typ zmluvy sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), a je nutné aplikovať aj smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu. To však nevylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal svojich práv, pokiaľ boli spotrebiteľom - odporkyňou porušené. Ochrana spotrebiteľa totiž neznamená, že spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté povinnosti a neplatiť za poskytnuté služby.
Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Na základe uvedených skutočností súd má za to, že účastníci konania platne uzavreli predmetnú zmluvu, ktorú súd zároveň posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu.
Z predložených listín mal súd preukázané vystavenie faktúr za poskytnuté služby za jednotlivé obdobia:
- faktúru za 01.12.2011-31.12.2011 vyhotovenú dňa 03.01.2012 so splatnosťou dňa 17.01.2012 na sumu 636,28 eur
- faktúru za 01.11.2011-30.11.2011 vyhotovenú dňa 03.12.2011 so splatnosťou dňa 17.12.2011 na sumu 44,32 eur
- faktúru za 01.10.2011-31.10.2011 vyhotovenú dňa 03.11.2011 so splatnosťou dňa 17.11.2011 na sumu 47,70 eur
- faktúru za 01.09.2011-30.09.2011 vyhotovenú dňa 03.10.2011 so splatnosťou dňa 17.10.2011 na sumu 73,09 eur
- faktúru za 01.08.2011-31.08.2011 vyhotovenú dňa 03.09.2011 so splatnosťou dňa 17.09.2011 na sumu 44,32 eur faktúru za 01.07.2011-31.07.2011 vyhotovenú dňa 03.08.2011 so splatnosťou dňa 17.08.2011 na sumu 45,- eur faktúru za 01.09.2011-30.09.2011 vyhotovenú dňa 03.10.2011 so splatnosťou dňa 17.10.2011 na sumu 73,09 eur.
Na základe tvrdenia navrhovateľa mal súd za to, že vyššie uvedené faktúry neboli uhradené vo výške žalovanej istiny, čím vznikla na strane navrhovateľa pohľadávka voči odporcom ako právnym nástupcom odporkyne spolu vo výške 252,24 eur a keďže z predložených jednotlivých faktúr vyplýva ich splatnosť, právna predchodkyňa odporcov tým, že neuhradila dané faktúry, dostala sa do omeškania. Na základe toho v zmysle platných právnych predpisov navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania v zákonnej výške za jednotlivé obdobia podľa vzniku omeškania, pričom navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania z jednotlivých faktúr po ich splatnosti.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení do 31.01.2013 (1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (2) Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právna predchodkyňa odporcov, a teda aj odporcovia, ktorí zodpovedajú za dlhy poručiteľky do výšky zdedených podielov, je v omeškaní so splatením predmetných vyššie uvedených faktúr, nakoľko ich neuhradila, a to ani v lehote ich splatnosti. Súd mal preukázané, že celková hodnota dedičstva je niekoľkonásobne vyššia, než je žalovaná istina a odporcovia zdedili vyššiu hodnotu než predstavuje žalovaná istina, preto súd bez ďalšieho určovania uložil odporcom povinnosť žalovanú istinu zaplatiť.
Odporcovia v rade 1/ a 3/ žalovanú istinu a nárok navrhovateľa ničím nespochybňovali, dokonca uviedli, že sú si vedomí povinnosti zaplatiť dlžnú sumu. Odporca v rade 1/ bol manžel a odporcovia 2/ a 3/ deti poručiteľky a nemali vedomosť o takejto zmluve. Odporca v rade 2/ bol v konaní nečinný.
Vzhľadom na to, že pôvodne označená odporkyňa si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnila, dostala sa do omeškania ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z omeškania. Súd preto uznal úroky požadované navrhovateľom v uplatnenej výške ako primerané v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých faktúr. Výšku úrokovej sadzby súd nedokazoval v zmysle § 121 O.s.p.
V zmysle § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd vyhovel návrhu v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Odporcovia teda v priebehu konania nič nenamietali, nič nespochybňovali, avšak žiadali o splátky vzhľadom na ich finančnú situáciu s poukazom na to, že o zmluve nevedeli s tým, že splácajú ďalšie úvery a majú ďalšie náklady. Hoci všetci traja pracujú - odporca v rade 1/ ako živnostník, preto má nepravidelný príjem a zároveň je otcom odporcu v rade 2/ a 3/ a všetci traja majú trvalé bydlisko v jednom dome. Okrem toho majú ďalšie náklady spojené aj so splácaním úverov, rekonštrukciou domu,...
Na základe uvedeného súd v zmysle § 160 O.s.p. určil plnenie žalovanej istiny v splátkach po 100,- eur mesačne a trovy konania po 20,- eur a to s poukazom na finančnú situáciu odporcov ako právnych nástupcov poručiteľky, ktorá zmluvu uzavrela s tým, že oni nemali vedomosť o danej zmluve, na ich záujem splniť daný záväzok a na výšku žalovanej istiny a trovy konania, ako aj na ďalšie výdavky a určené splátky, súd preto považuje za primerané.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Navrhovateľ si v návrhu na začatie konania uplatnil trovy konania - náhradu súdneho poplatku za návrh na začatie konania a trovy právneho zastúpenia v sume 71,09 eur za 2 úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, návrh na súd, t.j. 2 x suma 21,58 eur s DPH + 2x režijný paušál v sume 8,04 eur + 20% DPH. Súd sa zaoberal aj tým, či v danej veci nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p.. Dôvody osobitného zreteľa súd videl v tom, že odporcovia nevedeli o dlhu ich právnej predchodkyne, teda nevedeli o danom predmete sporu, odporcovia spor nevyvolali, sú iba dedičia - právni nástupcovia po ich právnej predchodkyni neb. Ľ. Z., zomr. XX.XX.XXXX. S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v tomto prípade sú splnené podmienky na uplatnenie výnimky zo zásady zodpovednosti za výsledok konania a teda súd vyhodnotil tieto skutočnosti ako dôvody hodné osobitného zreteľa, preto pri rozhodovaní o trovách konania aplikoval ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a rozhodol tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania voči odporcom priznal vo výške 60%.
V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, súd preskúmal navrhovateľom uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal mu titulom trov právneho zastúpenia sumu 42,65 eur (t.j. 60% z uplatnenej sumy 71,09 eur), pozostávajúcu : 1. za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia v sume 21,58 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,04 eur + 20% DPH podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, 2. za úkon právnej služby - podanie žaloby na súd v sume 21,58 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,04 eur + 20% DPH podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky a náhradu súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 9,90 eur (t.j. 60% zo sumy 16,50 eur).
Na základe uvedeného súd zaviazal odporcov v rade 1/, 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 9,90 eur titulom náhrady súdneho poplatku za podanie návrhu na začatie konania a v sume 42,65 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia, a to v splátkach po 20,- eur mesačne a to na základe rovnakých vyššie uvedených skutkových dôvodov (ako pri umožnení splácania žalovaného plnenia v splátkach) a podľa cit. ust. § 160 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 205a ods.1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa ustanovenia § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods.1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).