Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/105/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava 29, IČO: 360 622 35, zastúpená Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, XXX XX, zastúpený advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, AK Svidník, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 3.306,59 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. -120 zo dňa 03.11.2014 takto jednohlasne

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd Svidník (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„ I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania v sume 1.388,04 Eur na účet jeho zástupcu JUDr. Igora Šafranka, č. ú. Šafranka 4294 9572, BIC: SUBASKBX, VS: 28011 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Svidník na súdnom poplatku sumu 102,60 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku“.

Prvostupňový súd mal skutkovo preukázané z trestného rozkazu Okresného súdu Svidník č. k. -40 zo dňa 09.10.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.10.2001, že žalovaný bol uznaný za vinného z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Tr. zákona, pretože dňa 02.05.2001 v čase o 20.30 hod. riadil osobné motorové vozidlo typu Škoda 120L, ŠPZ BJB-32-04 po štátnej ceste I/73 v Giraltovciach smerom od Svidníka na Prešov, pričom počas jazdy na križovatke s miestnou komunikáciou ul. Dukelskou pri odbočovaní vľavo nedal prednosť v jazde cyklistovi N. L. jazdiacemu v protismere po štátnej ceste I/73 smerom od Prešova na Svidník, pričom došlo k dopravnej nehode, pri ktorej N. L. utrpel defigurované ľavé koleno s krvou v kolenom zhybe, rozsiahlu stratu kože na dorze ľavého predkolenia, zlomeninu ľavej kosti predkolenia, poškodenie postranných a krížových väzov ľavého kolena, ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť 6 až 9 mesiacov.

Z protokolu o nehode v cestnej premávke Okresného riaditeľstva PZ vo Svidníku, Okresného dopravného inšpektorátu Svidník zo dňa 02.05.2001 (č.l. 8 sp. zn. Okresného súdu

Svidník) zistil, že dopravná nehoda bola oznámená dňa 02.05.2001 o 20.55 hod., žalovaný po zrážke cyklistu N. L. odviezol na ošetrenie do NsP Giraltovce a z miesta dopravnej nehody ušiel na neznáme miesto, vozidlo ponechal zaparkované pred bytovou jednotkou č. 87 na ul. Dukelskej v Giraltovciach, kde býva.

Vychádzal tiež zo spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. z ktorého vyplýva, že jediným svedkom nehody bol poškodený N. L.. Tohto mal žalovaný bezprostredne po nehode (cca 20.30 hod.) naložiť do auta a odviezť do nemocnice vzdialenej len niekoľko minút cesty. K nahláseniu dopravnej nehody došlo v čase, keď sa poškodený mal nachádzať v nemocnici v C., kam ho priviezol žalovaný.

Zo spisu Okresného súdu Svidník sp. zn. mal za zistené, že žalovaný sa domáhal obnovy konania vedeného na Okresnom súde vo Svidníku pod sp. zn. z dôvodu, že dňa 28.05.2008 navštívil NsP v C. a zistil, že poškodeného priviezol k MUDr. G. J.. Toho poprosil, aby sa vyjadril, či sa na predmetnú udalosť pamätá. MUDr. G. J. mu oznámil, že po príchode do nemocnice ho požiadal, aby ohlásil nehodu polícii, lebo on ešte viezol manželku poškodeného po jeho preukaz poistenca do ich bytu. Okrem toho v čase dopravnej nehody nemal pri sebe mobilný telefón, takže vlastne ani nemohol inak, ako prostredníctvom inej osoby nehodu nahlásiť polícii. Z toho, čo mu MUDr. G. J. pri ich stretnutí dňa 28.05.2008 povedal vyrozumel, že na základe jeho prosby hneď dopravnú nehodu polícii ohlásil, a že nehodu by ohlásil aj keby ho o to nepožiadal, ale urobil by to asi o niečo neskôr. Obnova v predmetnom konaní nebola povolená z dôvodu, že žalovaný týmto navrhnutým dôkazným prostriedkom nesplnil podmienky, za ktorých je možné obnovu konania povoliť v zmysle ust. § 228 ods. 1 O.s.p. V tomto konaní MUDr. G. J. vypovedal, že žalovaný ho požiadal, aby poistnú udalosť nahlásil na políciu, keď bol privezený poškodený, ale tu by nahlásil aj v prípade, že ho o to nepožiadal žalovaný. Požiadal ho z dôvodu, že nemá mobil, on to aj urobil, lebo ako chirurg je povinný každú dopravnú nehodu ohlásiť. Na políciu volal z telefónneho čísla polikliniky v C. 7322260.

Na zistený skutkový stav prijal právny záver, že škoda bola spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku pri dopravnej nehode. So zreteľom na ustanovenie § 28 ods. 2 zák. č. 381/2002 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zák. č. 381/2002 Z. a posudzoval právny vzťah, podľa vyhlášky č. 423/1991 Zb., ktorou sa upravujú podmienky a rozsah zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Poukázal na ustanovenia § 11 ods. 2 vyhl. č. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 51 ods. 3 písm. a/ zák. č. 315/1996 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.

Vychádzal z ustanovení § 11 ods. 2 vyhlášky, ako aj § 51 ods. 3 písm. a/ zákona, ktoré ukladajú povinnosť poistenému bezodkladne ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, resp. túto povinnosť má ktorýkoľvek z účastníkov dopravenej nehody. Dôkazné bremeno preukázať ohlásenie nehody polícii je na žalovanom. Z obsahu svedeckej výpovede svedka MUDr. G. J., ktorá bola realizovaná v inom súdnom konaní () vyvodil záver, že tento v mene žalovaného nahlásil dopravnú nehodu. Za ohlásenie dopravnej nehody orgánom polície treba považovať aj prípad, ak za účastníka dopravnej nehody . O vierohodnosti tejto výpovede súd nepochyboval s prihliadnutím na osobu svedka, ktorý v čase nehody bol lekárom, ktorý je bez vzťahu k účastníkom konania a z jeho výpovede ďalej aj vyplynulo, že dopravné nehody si väčšinou pamätá. Vzhľadom k tomu, že žalovaný preukázal, že k ohláseniu dopravnej nehody došlo, aj keď prostredníctvom inej osoby, nebola z jeho strany porušená povinnosť uložená v § 11 ods. 2 vyhl. č. 423/1991 Zb.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Svoje rozhodnutie vo vzťahu k trovám konania odôvodnil tým, že žalobca bol neúspešný a úspešnému žalovanému bola priznaná náhrada trov konania, v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb .Trovy konania priznal vo výške 388,04 Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu a priznal mu náhradu trov celého konania.

Podľa jeho názoru dôvodom pre podanie odvolania je nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým súdom na základe skutkových zistení. V odvolaní ďalej uviedol, že prvostupňový súd žalobu zamietol, pričom poukázal na výpoveď svedka MUDr. G. J., ktorý nebol vypočutý priamo v konaní a navyše okolnosti, za ktorých bol vypočutý neumožňujú považovať jeho výpoveď za hodnovernú. Podľa názoru odvolateľa je občianske súdne konanie postavené predovšetkým na zásady ústnosti a zásady priamosti. Obsahom zásady ústnosti je najmä to, že dôkazy vyplývajúce z výpovedí svedka majú byť vykonané ústne a teda súd má ich vypočuť, súd môže urobiť skutkové zistenia len z tých dôkazov, ktoré sám vykonal. Súd priamy dôkaz výsluchom tohto svedka nevykonal priamo aj napriek tomu na tejto výpovedi založil celé svoje rozhodnutie. Poukazuje na ustanovenie § 132 O.s.p. Má zato, že súd sa nedostatočne vyrovnal so všetkými známymi skutočnosťami, ktoré vyšli v konaní najavo. Žalovaný si na predmetného svedka, ktorého mal požiadať o nahlásenie dopravnej nehody polícií spomenul až s odstupom približne 7 rokov od samotnej dopravnej nehody. Svedčí to o účelovom správaní a konaní žalovaného, keďže si na neho spomenul až v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp.zn. . Žalovaný si na svedka spomenul až po skončení konania, preto už pri uplatnení základnej logiky je zrejmé, že človek si s odstupujúcim časom pamätá na menej udalosti. Za špekulatívnu a účelovú je možné označiť aj samotnú výpoveď svedka v konaní o návrhu na obnovu konania, keďže je nelogické, aby sa bez akéhokoľvek kontaktu so žalovaným počas dlhého obdobia pamätal na čie požiadanie urobil oznámenie o dopravnej nehode (či tak urobil z vlastného podnetu alebo z podnetu žalovaného). V odvolaní ďalej poukázal na ustanovenie § 51 ods. 3 písm. c) zákona číslo 315/1996 Z.z. platného v čase vzniku dopravnej nehody a tiež na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove všetko zo dňa 20. 02. 2008.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania - teda v zamietajúcej časti a v časti o náhrade trov konania (§ 212 ods. 1 O.s.p.),postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli(§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok prvostupňového súdu je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.

Z obsahu spisu a po doplnení dokazovania odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil (§ 153 ods.3 O.s.p.). Prvostupňový súd vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec správne právne posúdil.

Odvolací súd si osvojuje náležité a presvedčivé odôvodnenie napadnutého rozsudku zo strany prvostupňového súdu, na ktoré poukazuje a na zdôraznenie správnosti rozsudku a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa.

Žalobca namieta v podanom odvolaní nedostatočné zistenia skutkového stavu a nesprávny právny názor.

Odvolací súd konštatuje, že po preskúmaní veci nezistil skutkové ani právne vady napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu.

K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad. Prvostupňový súd správne právne vec posúdil. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že predmetný odvolací dôvod nie je naplnený.

Odvolateľ namieta postup súdu, ktorý vychádzal zo svedeckej výpovede svedka realizovanej v inom súdnom konaní s poukazom na zásadu ústnosti a priamosti súdneho konania. K tejto námietke odvolací súd udáva.

Zásada ústnosti znamená, že dôkazy by mali byť súdu predkladané zásadne ústne (výsluchy svedkov, znalcov, výsluch účastníkov, čítanie listinných dôkazov a podobne) s tým, že čítanie výpovedí svedkov z iného súdneho konania by malo byť skôr výnimočné a len v nevyhnutných prípadoch.

V objektívnom zmysle zásada priamosti znamená, že súd musí použiť predovšetkým také dôkazné prostriedky, ktoré umožňujú, aby jeho poznanie sporných skutočností bolo čo najbezprostrednejšie. V subjektívnom slova zmysle potom zásada priamosti znamená to, že súd smie prihliadnuť len k dôkazom, ktoré boli pred ním vykonané v priebehu konania, a len tieto dôkazy hodnotí (porovnaj Stavinohová, J., Hlavsa, P. Civilní proces a organizace soudnictví. Brno: Doplněk, 2003, s. 183).

Po zrušení rozsudku odvolacím súdom uznesením č.k -96 zo dňa 20.03.2014 bol navrhnutý zo strany žalovaného ako dôkaz oboznámenie sa s obsahom zápisnice zo dňa 23. 12. 2008 vo veci vedenej na Okresnom súde vo Svidníku pod spisovou značkou , konkrétne výpovede svedka MUDr. G. J. (č.l. 106 súdneho spisu). Prvostupňový súd tento dôkaz vykonal na pojednávaní dňa 03. 11. 2014 (č.l. 112.) Neznamená to, že bol povinný tento dôkaz vykonať ústne - výpoveďou tohto svedka pred súdom v tomto konaní.

Je nutné uviesť, že zvýraznenie ústneho pojednávania, ústnych prejavov subjektov civilného konania neznamená podcenenie procesných písomností, ale len to, že ústne pojednávanie má v demokratickom usporiadaní civilného procesu a jeho priebehu prioritu. V súčasnej dobe sa už striktne nerozlišuje medzi oboma zásadami, pretože zásada ústnosti a písomnosti sa skôr prelínajú. K správnemu rozhodnutiu súd dospeje len uplatňovaním oboch zásad, pričom v akom pomere sa oba tieto princípy pri hľadaní skutočností dôležitých pre rozhodnutie uplatnia, je otázkou účelnosti.

Priamosť v súdnom konaní vyjadruje povinnosť súdu urobiť všetky potrebné úkony, ktoré by smerovali k zabezpečeniu priamych dôkazov o prejednávanej skutočnosti. Prvostupňový súd zabezpečil tento dôkaz zákonným spôsobom a oboznámil s týmto dôkazom na pojednávaní dňa 03.11.2014. Žalobca bol na pojednávanie predvolaný a pojednávania sa nezúčastnil.

Prvostupňový súd vyhodnotil tento dôkaz v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov, podľa svojho najlepšieho vnútorného presvedčenia a stanovil skutkový stav, na základe ktorého potom rozhodol. Tomuto predmetnému dôkazu priznal prvostupňový súd pri hodnotení vierohodnosť a dôkaznú silu. Neporušil zákonom stanovené pravidlá, pre hodnotenie tohto dôkazu. Prvostupňový súd nevychádzal pri svojom skutkovom závere zo žiadnych zistení, ktoré by učinil mimo súdneho konania. Zásadou voľného hodnotenia dôkazov sa rozumie spôsob, akým sa hodnotí dôkazný materiál. Žiadny právny predpis, ale nestanovuje presný postup pri ich hodnotení a nestanovuje ani to, aký stupeň vierohodnosti alebo dôkaznej sily má hodnotiaci sudca priznať tomu ktorému dôkazu. Občiansky súdny poriadok nepriznáva žiadnemu z dôkazov väčšiu dôkaznú silu ako majú ostatné dôkazy. Voľné hodnotenie dôkazov sa teda opiera o oprávnenie súdu rozhodovať o tom, ktoré z dôkazných prostriedkov súd vykoná a ktoré nie, o možnosť súdu doplniť dokazovanie na základe návrhov účastníkov, v nespornom konaní aj bez tohto návrhu, pokiaľ to vyžaduje priebežné hodnotenie dôkazov, súčasne tiež aj povinnosť súdu vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy bez zreteľa na to, či potvrdzujú alebo nepotvrdzujú tvrdenia účastníkov.

Odvolateľ spochybňuje skutkové zistenia vyplývajúce zo svedeckej výpovede svedka MUDr. G. J., z ktorej vychádza skutkový záver a naň prijatý právny záver Výsluch svedka sa realizoval v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod. sp. zn. (č.l. 15 - 17), pričom tento svedok bol vypočutý súdom aj za prítomnosti zástupcu žalovaného. Svedok náležitým spôsobom popísal to, že si pamätá v súvislosti s návštevou žalovaného na poliklinike v Giraltovciach, ktorý doviezol zraneného - poškodeného. Svedok uviedol , že ho žalovaný požiadal aby zavolal políciu a ním bol výslovne požiadaný, aby dopravnú nehodu nahlásil na políciu. Uviedol kam konkrétne telefonoval, z akého telefónneho čísla. Ďalej, že sám by to tak spravil, pretože ako chirurg bol povinný každú dopravnú nehodu ohlásiť. Výslovne ho požiadal žalovaný, pretože nemal pri sebe mobilný telefón. Svedok bol súdom poučený o povinnostiach svedka podľa § 126 O.s.p. Odvolateľ neuviedol žiadne relevantné

dôvody pre spochybnenie objektívnosti výpovede svedka, konštatuje, že je nereálne, aby si pamätal po uplynutí siedmich rokov na túto udalosť, tak ako to opísal vo svojej výpovedi pred súdom 23.12.2008. Neexistujú iné objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, ktoré by vierohodnosť výpovede spochybňovali. Svedok bol vypočutý po poučení súdom o dôsledkoch svojej výpovede. Uplynutie času, na ktoré poukazuje žalobca neznamená nepravdivosť svedeckej výpovede.

V súdnom konaní majú účastníci povinnosť tvrdenia, t.j. povinnosť uvádzať rozhodujúce skutočnosti a súčasne majú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť navrhovať dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení o tom, ktoré z navrhnutých dôkazných prostriedkov sa vykonajú, rozhodne súd (§ 120 ods. 1, 2 O.s.p.). Iba v prípade, ak súd nevykoná niektoré z dôkazných prostriedkov, ktoré boli navrhnuté a v dôsledku toho dôjde k neúplnému zisteniu skutkového stavu, je to dôvod podľa § 205 ods. 1 O.s.p. Žalobca sám nenavrhoval pred prvostupňovým súdom vykonanie iných dôkazov.

Žalobca sa po žalovanom domáha náhrady poistného plnenia, ktoré za neho vyplatil v dôsledku dopravnej nehody zavinenej žalovaným, ktorý bol podľa rozhodnutia Okresného súdu Svidník uznaný za vinným a teda nehodu nielen zavinil, z miesta nehody odišiel a nenahlásil dopravnú nehodu polícii. Žalobca uplatnené právo voči žalovanému odôvodňuje s poukazom na vyhlášku č. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, t.j. zo zákonného poistenia motorového vozidla škodcu. Podľa obsahu spisu žalovaný spôsobil dopravnú nehodu 02.05.2001. Vzhľadom na dátum vzniku poistnej udalosti, pri posudzovaní uplatneného nároku je potrebné vychádzať zo zákonnej úpravy platnej v roku 2001, ktorou je vyhláška č. 423/1991 Zb.

Podľa § 11 ods. 2 vyhlášky číslo 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ak poistený porušil povinnosť uloženú pravidlami cestnej premávky ohlásiť orgánom polície nehodu, ktorá je udalosťou, ktorá by mohla byť dôvodom vzniku práva na plnenie poisťovne, má proti nemu poisťovňa právo na náhradu až do polovice súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Rovnaké právo má poisťovňa proti poistenému, ktorý bez vážnych dôvodov poruší povinnosti uvedené v § 10 ods. 1 a 2 a 12 ods. 4 a ak toto porušenie spôsobilo ťažkosti pri vyšetrovaní poisťovne nevyhnutné na zistenie jej povinnosti plniť; najmä ak malo za následok oneskorené alebo neúplné uspokojenie nárokov poškodeného.

Podľa § 51 ods.3 písm. a zákona č. 315/1996 Z.z ..o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov, ak pri dopravnej nehode došlo k usmrteniu osoby alebo k jej zraneniu, ak došlo k poškodeniu cesty alebo všeobecne prospešného zariadenia, ak unikli nebezpečné veci (11) alebo ak na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikla hmotná škoda zrejme prevyšujúca desaťnásobok minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou ustanovenou osobitným predpisom (12) účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť bezodkladne dopravnú nehodu policajtovi.

Z tejto zákonnej úpravy vyplýva, že v dobe posudzovanej dopravnej nehody bola oznamovacia povinnosť zákonom stanovená účastníkom takejto dopravnej nehody (bez rozlíšenia poškodeného a zodpovednej osoby) a to v prípade tam stanovených podmienok za nárok na regresnú náhradu povinnosť účastníka spojená s oznámením dopravnej nehody má teda zakladať právo postihu.

Vzhľadom na správne prijatý a zistený skutkový stav zhodne s prvostupňovým súdom je možno mať za preukázané, že žalovaný svoju ohlasovaciu povinnosť splnil tým, že nehodu nahlásil na políciu za neho D.. G. J. potom čo ho výslovne o to požiadal žalovaný, a to v deň dopravnej nehody.

Žalobcovi sa nepodarilo v konaní preukázať jeho tvrdenia o vzniku nároku voči žalovanému na náhradu poistného plnenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na

účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalobca nebol úspešný v odvolacom konaní, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, tento nárok vznikol žalovanému, ktorý si neuplatnil trovy odvolacieho konania a preukázateľne mu žiadne trovy nevznikli.

Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.