Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2C-391-2015.pdf
PDF · 83.4 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/391/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci navrhovateľa: AB 1 B.V., Strawinskylaan 933, Amsterdam, Holandské kráľovstvo, právne zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., adresa pre doručovanie: Teplická 7434/147, Piešťany, sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 47234679, proti odporcovi: N. N., nar. XX.X.XXXX, ul. E. T. XXXX/X, F., o zaplatenie 3.377,52 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Súd odporcovi trovy konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal úhrady 3.377,52 eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Home Credit Slovakia uzatvoril s odporcom dňa 21.4.2010 úverovú zmluvu. Poskytol mu spotrebiteľský úver vo výške 5.000 eur. Tento sa zviazal finančné prostriedky vrátiť v 84 pravidelných mesačných splátkach po 135,20 eur. Svoje povinnosti si však odporca riadne a včas neplnil, dostal sa s úhradou záväzku do omeškania. Následne bol vyzvaný k splateniu celého zostatku úveru.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Súd na pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámil sa s úverovou zmluvou, zmluvnými podmienkami, prehľadom splácania úveru a zistil nasledovné:
Nepochybne bolo zistené, že účastníci konania uzatvorili dňa 21.4.2010 úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru v sume 5.000 eur. Takisto bolo nepochybne zistené, že odporca sa dostal do omeškania s úhradou svojho záväzku.
Súd tento konkrétny prípad posudzoval v zmysle ust. § 451 ods. 1 O.z., t.j. vydanie bezdôvodného obohatenia.
Pojednávanie prebehlo v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý sa písomne ospravedlnil a požiadal, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Odporca na pojednávaní uviedol, že si je vedomý, že si zobral úver od právneho predchodcu navrhovateľa. Domnieval sa však, že celý úver už splatil. Súd predložil detaily pohybu na jeho účte, z ktorého vyplýva, že by podľa jeho názoru mal byť spotrebiteľský úver zaplatený. Priznal, že určité obdobie tento úver nesplácal. Dokonca sa bránil aj tým, že podľa jeho výpočtov doposiaľ uhradil 5.864,45 eur. Pokým si zobral 5.000 eur spotrebiteľský úver je nemysliteľné,
aby celkové náklady presiahli sumu 10.556,28 eur. Spotrebiteľskú zmluvu v tomto smere považoval za neakceptovateľnú.
Súd podrobil prieskumu spotrebiteľskú zmluvu, ktorú podpísali zúčastnené strany ešte dňa 21.4.2010. Z tejto vyplýva, že celková výška úveru bola 5.000 eur. Mesačná splátka bol stanovená na sumu 135,20 eur. Počet splátok mal byť 84, ročná úroková sadzba 23,96 %, celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené na sumu 5.556,28 eur.
Z pripojenej úhrady splátok je nepochybné, že doposiaľ odporca uhradil 5.864,45 eur. Podľa predpisu, ktorý si stanovil navrhovateľ, mal uhradiť ešte 9.738,98 eur po úhrade 3.874,53 eur. Okrem uvádzaných splátok odporcom, odporca ešte v priebehu konania výpismi z účtu preukázal, že žalobcovi zaslal dňa 29.2.2016 sumu 55 eur, 20.1.2016 sumu 100 eur, 29.1.2016 sumu 50 eur, 29.2.2016 sumu 40 eur, 29.1.2016 sumu 40 eur, 28.12.2015 sumu 40 eur, 30.11.2015 sumu 40 eur, 29.10.2015 sumu 40 eur.
Súd podrobil prieskumu samotnú úverovú zmluvu vzhľadom na jej obsah. Súd musel konštatovať, že predmetná zmluva nespĺňa viaceré podmienky zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR 71/86 Zb. Slovenskej obchodnej inšpekcie v znení neskorších predpisov.
Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania a kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť.
Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje okrem všeobecných náležitostí ročnú percentuálnu mieru nákladov, ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje sa bezúročný a bez poplatkov.
Ust. § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch stanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, a taxatívne stanovuje aké náležitosti musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Absencia niektorých týchto náležitostí nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať, alebo ak bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba a to z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Sankcia neplatnosti by neprimerane tvrdo dopadla na spotrebiteľa, ktorý by tým stratil výhodu splátok a mohol by sa tak dostať do ťažko riešiteľnej situácie, pretože spravidla finančné prostriedky z úveru už použil a nemá možnosť ich bezprostredne splatiť v celej výške. Jednou z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinnosti dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň, aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať aj nároky, na ktoré nemá právo. Aj keď zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvárania aj tejto predmetnej zmluvy nestanovoval uvedenie výšky úroku, ako samostatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, povinnosť uvádzať aj túto náležitosť vyplýva z ust. § 4 ods. 2 písm. a/, ako aj z ust. § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Predmetná úverová zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky, ani samotnú výšku úroku, ktorú odporca mal splácať ako odmenu navrhovateľovi za poskytnutie úveru. Dokonca ani v úverových zmluvných podmienkach, na ktoré zmluva poukazuje ako na svoju súčasť, nie je uvedená úroková sadzba.
Účelom zákona o spotrebiteľskej úveroch je poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a rozhodne nepostačuje, ak úrok je zahrnutý do jednej splátky spolu s istinou a poplatkami. Nerozčlenenie splátok na istinu, úroky a iné poplatky, ako aj neuvedenie samotnej výšky úroku, nemôže byť považované za splnenie povinnosti, ktorá vyplýva z ust. § 4 ods. 2 písm. a/ a ods. 5 zák. o spotrebiteľských úveroch, preto v zmysle § 4 ods. 5 veriteľ nemôže od spotrebiteľa takýto úrok požadovať. Z ust. § 4 ods. 5 zák. o spotrebiteľských úveroch jednoznačne vyplýva pre veriteľa povinnosť akúkoľvek odplatu (úrok a poplatky) spojenú s poskytnutím úveru výslovne uviesť do textu zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Za nesplnenie tejto povinnosti zákon sankcionuje veriteľa tým, že úrok a poplatky neuvedené v zmluve od dlžníka nemôže požadovať. Nakoľko navrhovateľ v predmetnej zmluve
o úvere neuviedol ani konkrétnu výšku ani ďalšie poplatky, vznikol mu nárok len na vrátenie poskytnutej istiny úveru.
Keď súd podroboval prieskumu túto zmluvu, z tejto len stručne vyplýva, že žalobca poskytol úver žalovanému v sume 5.000 eur. Stanovil len počet splátok 84 a výšku mesačnej splátky na sumu 135,20 eur. Z tejto mesačnej splátky však nie je zrejmé čo tvorí táto mesačná splátka, konkrétne čo je istina, čo je úrok a platba za odplatu. V zákone o spotrebiteľských zmluvách je uvedené, že pokým si veriteľ túto povinnosť nesplní v spotrebiteľskej zmluve, vznikne mu len nárok na vrátenie poskytnutej istiny úveru. Toto je presne ten istý prípad, ktorý popisuje súd vyššie.
Jednoznačne z prehľadu splácania, ktoré predložil súdu odporca, vyplýva, že tento doposiaľ už zaplatil 5.864,45 eur. Dokonca odporca predložil výpisy z účtov, z ktorých vyplýva, že aj následne zaplatil ďalšie finančné prostriedky navrhovateľovi. Vzhľadom na uvedené musel súd návrh navrhovateľa zamietnuť. Keďže si navrhovateľ nesplnil svoje povinnosti tak, ako mu to ukladá zákon o spotrebiteľských úveroch, musí sa v danom prípade uspokojiť s tým, že mu odporca uhradil len výšku poskytnutého úveru, resp., túto už dokonca preplatil. Týmto prakticky sa navrhovateľ bezdôvodne obohatil na úkor odporcu.
O trovách konania rozhodoval súd v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Bol to odporca, ktorý bol v konaní úspešný. Tento si však trovy konania neuplatňoval, a preto súd rozhodol, že mu tieto trovy nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).