Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/127/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľa: V. A., nar. X. XX. XXXX, bytom B., X.. B. XXXX/XX, zastúpeného Mgr. Petrom Belicom, advokátom, so sídlom A., K. X proti odporcovi: EUROLINE computer, s.r.o., so sídlom Martin, Svätoplukova 245/7, IČO: 36 395 994, zastúpenému JUDr. Magdalénou Lesayovou, advokátkou so sídlom C., S. XX/A, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. -68 zo dňa 3. 12. 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin zamietol návrh, ktorým sa domáhal navrhovateľ zrušenia rozhodcovského rozsudku rozhodcovského súdu Arbitráž, s.r.o. so sídlom Martin, Jilemnického 30, sp. zn. R 80/2014. Prvostupňový súd s poukazom na ust. § 52, § 53, § 533 Občianskeho zákonníka, resp. § 40 a § 41 zákona č. 244/2002 Z.z. skonštatoval, že v tomto prípade nie je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku, nakoľko navrhovateľ nie je spotrebiteľ. Pôvodný záväzok vznikol medzi spoločnosťou AD-line, s.r.o. so sídlom vo Vrútkach a odporcom a títo uzatvorili dohodu o urovnaní a splatení dlhu formou splátok, pričom konateľ spoločnosti AD-line, s.r.o. (navrhovateľ) pristúpil k dohode podľa ust. § 533 Občianskeho zákonníka k záväzku dlžníka. V dohode zároveň zmluvné strane uviedli, že spory budú riešiť výslovne pred Stálym rozhodcovským súdom Arbitráž so sídlom Jilemnického 30 v Martine. Prvostupňový súd ďalej konštatoval, že nie je oprávnený preskúmavať rozhodcovský rozsudok vo veci samej, ale len postupom v zmysle ust. § 37 a § 40 zákona č. 244/2002 Z.z., a preto aj z tohto dôvodu návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol. Rozhodnutie o trovách konania si prvostupňový súd v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p. vyhradil na samostatné uznesenie.

Proti rozsudku prvostupňového súdu, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie navrhovateľ. Poukazoval na ust. § 205 ods. 1 a ods. 2 písm. a/, c/, d/ a f/ O.s.p.. Rozsudok je podľa neho nezákonný, nesprávny a nespravodlivý. Rozhodnutie v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. nedostatočne jasne a výstižne vysvetľuje, ktoré skutočnosti súd považoval za dokázané, ktoré nie, z ktorých vychádzal a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, resp. neuvádza dostatočne ako vec právne posúdil. Napádané rozhodnutie nie je dostatočne presvedčivé. Odvolateľ namietal platnosť dohody z dôvodu jej neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Predmetom dohody o urovnaní v zmysle § 585 ods. 1 Občianskeho zákonníka je dohoda o úprave práv sporných alebo pochybných medzi jej účastníkmi. V tomto prípade nie je zrejmé, k akej úprave sporných alebo pochybných práv touto dohodou došlo. Absentuje tak podstatná náležitosť dohody o urovnaní, a to jej predmet. Navrhovateľ ďalej namietal

existenciu rozhodcovskej zmluvy, nakoľko je uzatvorená iba medzi zmluvnými stranami dohody, a to odporcom a dlžníkom AD-line, s.r.o.. Navrhovateľ nie je zmluvnou stranou dohody, t.j. rozhodcovskú zmluvu neuzatváral. Všetky tieto skutočnosti namietal v prvostupňovom konaní, avšak prvostupňový súd sa s tým nevysporiadal. Ďalej poukazoval na skutočnosť, že v tomto prípade je v konaní ako spotrebiteľ a aj s týmto sa nesprávne prvostupňový súd vysporiadal, keď konštatoval, že navrhovateľ pristúpil ako spoludlžník k „absolútnemu obchodu“. Žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a priznať mu náhradu trov konania.

K podanému odvolaniu sa prostredníctvom zástupcu vyjadril odporca, ktorý uviedol, že v odvolaní navrhovateľ v podstate opakuje všetky argumenty prednesené v konaní na prvom stupni. Ku všetkým týmto skutočnostiam sa odporca vyjadroval v priebehu prvostupňového konania. Rozhodnutie prvostupňového súdu je správne, s tým sa odporca stotožňuje, pričom súd vecne správne vyhodnotil všetky dôkazy a argumenty predložené navrhovateľom. Odporca uviedol, že celé konanie navrhovateľa smeruje k tomu, aby sa vyhol plneniu svojich záväzkov po tom, ako svoju spoločnosť previedol na osobu tzv. „bieleho koňa“. Rozhodnutie prvostupňového súdu považuje preto nielen za vecne a formálne správne, ale aj spravodlivé, pretože zabezpečovací úkon pristúpenia navrhovateľa k záväzku v danom prípade splnil svoj účel. Odvolanie považuje za nedôvodné a navrhol, aby odvolací súd rozsudok potvrdil a priznal mu náhradu trov konania.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok prvostupňového súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a po prejednaní odvolania a postupom podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil. Medzi základné definičné prvky práva na spravodlivé súdne konanie (spravodlivý súdny proces) patrí podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky (, ), ale i rozsiahlej judikatúry Najvyššieho súdu SR () právo na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na rozhodujúce (relevantné) argumenty jednotlivých strán. Požiadavka riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplýva nielen z potreby účastníkov mať možnosť dozvedieť sa o dôvodoch a príčinách, pre ktoré súd rozhodol určitým spôsobom, ale aj z prípadnej potreby skutkovo a právne argumentovať proti vydanému rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, pričom Ústavný súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti už vyslovil, že všeobecný súd nemusí v odôvodnení rozhodnutia dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi (, ). Obsah požiadavky na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdneho rozhodnutia je v našom právnom poriadku vyjadrený v § 157 ods. 2 O.s.p., no na druhej strane takúto požiadavku (riadne zdôvodnenie rozsudku) nemožno chápať spôsobom, že zahŕňa právo účastníka byť pred súdom úspešný, prípadne právo na vydanie rozhodnutia v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi, prípadne s navrhovaním a hodnotením dôkazov. Nie je preto porušením práva na súdnu ochranu, ani práva na spravodlivý proces, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka a jeho návrhu nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie v súlade s objektívnym právom. Po preskúmaní rozhodnutia súdu odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok dostatočným spôsobom spĺňa parametre riadneho odôvodnenia rozhodnutia, keď je z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáhal, ako súd rozhodol a z akých dôvodov. Odvolaním napadnutý rozsudok teda spĺňa všetky požiadavky vyjadrené v § 157 ods. 2 O.s.p. na riadne zdôvodnené rozhodnutie.

V danom prípade, tak ako to vyplynulo z predložených listinných dôkazov, medzi veriteľom EUROLINE computer, s.r.o. Martin a dlžníkom AD-line, s.r.o. bola uzatvorená dohoda o urovnaní a splatení dlhu

formou splátok podľa § 585 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 269 Obchodného zákonníka. Za spoločnosť AD-line, s.r.o. konal konateľ Michal Blahušiak, pričom predmetom dohody bolo urovnanie dovtedy spornej skutočnosti, a to neuhradenie faktúry č. 120415 zo dňa 13. 4. 2012 na sumu 910,50 eur. Dlžník v dohode prehlásil, že uznáva záväzok v uvedenej sume voči veriteľovi čo do dôvodu a výšky v rozsahu uvedených neuhradených faktúr. Dlžník sa svoj záväzok zaviazal vyporiadať formou splátok po 50,- eur mesačne, počnúc mesiacom apríl 2013. V zmysle bodu IV. dohody konateľ dlžníka pripojením podpisu k tejto dohode prehlásil, že podľa ust. § 533 Občianskeho zákonníka pristupuje k záväzku dlžníka. V bode V. zmluvy je uvedené, že zmluvné strany okrem sporov, pri ktorých to zákon č. 244/2002 Z.z. výslovne vylučuje, predložia všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v súvislosti s touto zmluvou Stálemu rozhodcovskému súdu Arbitráž, zriadenému pri Arbitráž, s.r.o. so sídlom Martin, Jilemnického 30, ktorý bude v písomnom konaní pred jedným rozhodcom konať podľa slovenského právneho poriadku. Z dôvodu neplnenia si povinností z dohody rozhodcovský súd Arbitráž, s.r.o. so sídlom Martin, Jilemnického 30 vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn. R 80/2014 vo veci navrhovateľa EUROLINE computer, s.r.o., Martin proti odporcom v rade 1/ AD-line, s.r.o. so sídlom Vrútky, Za Mostom 2, v rade 2/ Michal Blahušiak, bytom B. a zaviazal odporcov v rade 1/, 2/ spoločne a nerozdielne v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 313,50 eur a príslušenstvo (predstavujúce úroky z omeškania, resp. pokutu). V rozhodcovskom rozsudku bolo konštatované, že medzi účastníkmi v rámci obchodnej činnosti bol dodaný tovar, avšak faktúry zo strany odporcu v rade 1/ uhradené neboli. Na základe dohody o urovnaní a splatení dlhu formou splátok bola založená aj právomoc a príslušnosť rozhodcovského súdu. Pasívnu legitimáciu odporcu v rade 2/ odvodil súd od dohody o urovnaní, keď konateľ ako fyzická osoba pristúpil k záväzku dlžníka. Prvostupňový súd v priebehu konania zamietol návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, následne po vykonanom dokazovaní a ustálení skutkového stavu zamietol aj návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku práve z toho dôvodu, že navrhovateľ (v rozhodcovskom rozsudku odporca v rade 2/) nekonal v postavení spotrebiteľa, ale ako konateľ spoločnosti AD-line, s.r.o..

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a stav zistený prvostupňovým súdom, odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a ako už bolo vyššie uvedené, na tieto poukazuje, preto sa v odvolacom konaní s nimi bližšie nezaoberal. Pokiaľ teda v odvolaní navrhovateľ uviedol, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, resp. že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, s tým sa odvolací súd nestotožnil, naopak dospel k záveru, že rozhodnutie je vecne správne a správne bolo aj právne posúdenie veci, ako aj odkazy na jednotlivé ustanovenia, či už Občianskeho zákonníka alebo zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Vzhľadom na to, že odvolateľ poukazoval na skutočnosti, ktoré boli známe už v priebehu prvostupňového konania a s ktorými sa súd vo svojom rozhodnutí a zdôvodnení rozsudku riadne vysporiadal a v odvolaní neboli uvedené žiadne iné skutočnosti, ktoré by mohol vyhodnotiť odvolací súd odlišne od záverov súdu prvého stupňa a ktoré by boli spôsobilé vyvolať zmenu napadnutého rozhodnutia, odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd v súlade s ust. § 224 ods. 4 O.s.p..

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.