Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-216-2008.pdf
PDF · 80.2 KB
Case nature
Area
Subarea
7Er/216/2008
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávneného: DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 942 436, proti povinnej: U. A., W.. XX.XX.XXXX, bytom K. Z. XXX/X, N. N., pre vymoženie pohľadávky 268,47 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnou exekútorkou JUDr. Stanislavou Kolesárovou, so sídlom Exekútorského úradu v Banskej Bystrici, Ul. Prof. Sáru č. 5, pod sp. zn. EX 154/2008, o návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Exekúcia sa z a s t a v u j e. Oprávnenému sa u k l a d á zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Stanislave Kolesárovej trovy exekúcie vo výške 57,91 eura do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Pred súdnou exekútorkou JUDr. Stanislavou Kolesárovou sa dňa 14.05.2008 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 154/2008 pre vymoženie pohľadávky vo výške 8 088,- Sk s príslušenstvom. Pohľadávka bola priznaná vykonateľným platobným výmerom číslo konania: PV 501/00595/2007 zo dňa 27.07.2007, vydaným Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočkou Martin. Súdna exekútorka začala vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 013525* zo dňa 03.06.2008, ktoré tunajší súd v súlade s ustanovením § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) udelil na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 8 088,- Sk (268,47 eura) s príslušenstvom a trovy exekúcie.
Písomným podaním, doručeným dňa 13.01.2016, postúpila súdna exekútorka súdu návrh oprávneného na zastavenie exekúcie. Oprávnený v podaní z 12.10.2015 oznámil, že na podanom návrhu na vykonanie exekúcie naďalej netrvá a podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku navrhuje v exekučnom konaní nepokračovať a exekúciu zastaviť. Ďalej uviedol, že návrh na vykonanie exekúcie peňažnej pohľadávky bol podaný na exekútorský úrad v roku 2008, exekúcia bola vedená 7 rokov bez akéhokoľvek vymoženia pohľadávky a preto považuje toto konanie za neúspešné a bezvýsledné. Súdna exekútorka si zároveň uplatnila trovy exekúcie v celkovej výške 70,70 eura, predložila ich špecifikáciu a exekútorský spis.
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Exekučné konanie je návrhovým konaním, ovládaným tzv. dispozičnou zásadou, na základe ktorej môže exekúcia začať len na návrh oprávneného a nemôže sa v nej pokračovať proti jeho vôli. Oprávnený môže
v ktoromkoľvek štádiu navrhnúť zastavenie núteného výkonu rozhodnutia a súd je povinný jeho vôľu rešpektovať. Keďže oprávnený svojím podaním navrhol zastavenie predmetnej exekúcie, súd rozhodol v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku a exekúciu zastavil. Súčasne rozhodol o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
V prípade, že zastavenie exekúcie zaviní oprávnený, môže byť podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazaný na úhradu nevyhnutných trov exekúcie. V danom prípade zavinil zastavenie exekúcie oprávnený svojím návrhom zo dňa 12.10.2015, preto ho súd zaviazal na zaplatenie exekútorke priznaných trov exekúcie, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd priznal súdnej exekútorke odmenu v minimálnej výške 33,19 eura, ktorú si uplatnila za výkon exekučnej činnosti v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky bola súdnej exekútorke priznaná náhrada hotových výdavkov, pozostávajúca z telekomunikačných výdavkov v sume 0,50 eura a z poštovného 6,44 eura. Pokiaľ ide o telekomunikačné náklady, preukázanie týchto hotových výdavkov by bolo nespravodlivé vyžadovať (vzhľadom na náročnosť ich preukázania), preto ich súd priznal v uplatnenom rozsahu, keďže má za to, že sú v primeranej výške. V prípade poštovného zohľadnil obsah súdneho a exekútorského spisu, z ktorých bolo náležite preukázané doručenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie - 0,18 eura (doporučená zásielka s doručenkou), doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnej - 2,38 eura (dve doporučené zásielky s doručenkami do vlastných rúk, 2 x 1,19 eura), doručenie žiadosti o poskytnutie súčinnosti Okresnému dopravnému inšpektorátu Liptovský Mikuláš - 0,18 eura (obyčajná listová zásielka), žiadosti o poskytnutie súčinnosti z 15.10.2013 oprávnenému - 0,45 eura (obyčajná listová zásielka), doručovanie výzvy na úhradu pohľadávky z 11.11.2013 povinnej
- 1,50 eura (doporučená zásielka s doručenkou) a postúpenie návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie s vyúčtovaním trov a so spisom - 1,75 eura (doporučená zásielka s doručenkou do vlastných rúk). Pri priznávaní náhrady poštovného vychádzal súd z predloženého vyúčtovania a z doručeniek založených v exekútorskom spise, pričom prihliadol na ceny listových zásielok platné v čase doručovania jednotlivých písomností, zverejnené Slovenskou poštou. Pokiaľ bola súdnej exekútorke priznaná náhrada poštovného ako pri doručovaní obyčajnej listovej zásielky, bolo to z dôvodu, že k uvedenej listine nebola pripojená doručenka, súd však mal doručenie listiny preukázané odpoveďou dožiadaného subjektu.
Doručovanie prvej výzvy na úhradu pohľadávky (z 22.08.2008) povinnej nebolo preukázané vôbec. Ak exekútorka zahrnula do poštových výdavkov aj budúce poštovné spojené s ukončením exekúcie
(žiadosť o úhradu trov, vrátenie poverenia, oznámenie o skončení exekúcie), tak náhrada tohto jej nepatrí, keďže uvedené výdavky nespĺňajú požiadavku preukázateľnosti. Exekučný súd navyše prihliada iba na výdavky, ktoré boli exekútorkou skutočne a účelne vynaložené do času rozhodovania o trovách exekúcie. Súd exekútorke nepriznal ani náhradu poplatku za elektronické zisťovanie účtov povinnej, nakoľko je po zohľadnení obsahu exekútorského spisu a vykonané úkony exekučnej činnosti toho názoru, že tento výdavok je zahrnutý v paušálnej odmene exekútorky podľa § 14 ods. 1 vyhlášky. V tejto súvislosti je tiež potrebné poukázať na ustanovenie § 34 ods. 11 Exekučného poriadku (v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania súdu), do ktorého zákonodarca doplnil, že dotknuté subjekty poskytnú exekútorovi súčinnosť bezodplatne a ustanovenia osobitných predpisov upravujúcich nároky na plnenie za poskytnutie súčinnosti sa nepoužijú. Napokon exekútorke nepatrí ani uplatnená náhrada za administratívny materiál (kópie, obálky, spisový obal), keďže súd aj s prihliadnutím na ustanovenie § 25 vyhlášky zastáva názor, že uvedené náklady sú zahrnuté v odmene súdneho exekútora. Zároveň poukazuje na to, že v praxi je nemysliteľné, aby pri každom jednom rozhodovaní o trovách exekúcie preskúmaval takéto drobné, z pohľadu celkových trov exekúcie iba nepatrné položky, ktoré sú vo väčšine prípadov v konečnom dôsledku aj tak objektívne nepreskúmateľné. Súdnej exekútorke patrí popri odmene bezpochyby aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a náležite preukázané. Nie každý hotový výdavok exekútorského úradu je možné považovať za vynaložený v súvislosti s exekučnou činnosťou, aj keď má vzťah k výkonu tejto činnosti. Súd považuje za extenzívny a neprípustný taký výklad § 22 ods. 1 vyhlášky, ktorý umožňuje exekútorke považovať všetky svoje náklady za hotové výdavky vynaložené v súvislosti s exekučnou činnosťou. Pri takejto forme výkladu by bolo možné za tieto považovať aj úhrady za prenájom kancelárskych priestorov, úhrady za spotrebu vody, elektrickej energie a všetky ostatné, tzv. nepriame náklady vznikajúce exekútorskému úradu. Pokiaľ exekútorka poukazovala na uznesenia okresného súdu v iných veciach, je nevyhnutné zdôrazniť, že súd nie je pri rozhodovaní a priznávaní náhrady hotových výdavkov v predmetnej exekučnej veci týmito rozhodnutiami viazaný.
V zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky si súdna exekútorka uplatnila cestovné náhrady za služobnú cestu vykonanú dňa 22.08.2008 na trase Banská Bystrica - Liptovská Porúbka a späť. Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 181/2008 Z.z. s účinnosťou od 24.05.2008 ako vykonávací predpis k zákonu č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách stanovilo sadzbu základnej náhrady za 1 km jazdy pri osobných cestných motorových vozidlách vo výške 5,50 Sk. Súčasťou exekútorského spisu je úradný záznam z uskutočnenej cesty, podľa ktorého prešla exekútorka na služobnej ceste 250 km. Exekútorka predložila aj fotokópiu technického preukazu použitého motorového vozidla (spotreba vozidla 4,6 l/100 km) a súčasťou spisu je tiež fotokópia výdavkového pokladničného dokladu spolu s vyúčtovaním cestovného (cena 43,50 Sk/l paliva). Za uvedenú cestu má potom exekútorka nárok na základnú náhradu za prejdený počet kilometrov vo výške 1 375,- Sk (5,50 Sk x 250 km) a na náhradu za spotrebované pohonné látky v sume 500,25 Sk (0,046 x 250 km x 43,50 Sk), spolu 1 875,25 Sk, teda 62,25 eura. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s predloženým vyúčtovaním priznal súd exekútorke cestovné náhrady v uplatnenom rozsahu 8,13 eura.
Súdna exekútorka je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd v súlade s § 196 druhej vety Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu a náhradu hotových výdavkov v sume 48,26 eura o 20 % DPH, t. j. o 9,65 eura. Exekútorke priznané trovy exekúcie potom predstavujú 57,91 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Liptovský Mikuláš, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 374 ods. 4 OSP, proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.