Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/595/2015

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Eurocentrum Credit s.r.o., so sídlom Jalovec, Mlynská 557/29, IČO: 46 013 873, zastúpený splnomocnencom Jánom Kotianom, nar. XX.X.XXXX, bytom G., C. XX/X, proti odporcovi: I. D., nar. X.X.XXXX, bytom L., Y. XX/X, o zaplatenie úroku z omeškania, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -42 zo dňa 2.4.2015 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. -56 zo dňa 30.7.2015, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o n e c h á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania 6,5% ročne zo sumy 97 eur od 3.12.2018 do zaplatenia.

Rozsudok okresného súdu vo zvyšnej časti z r u š u j e a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu I. stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zastavil pre prekážku veci právoplatne rozhodnutej (§ 104 O.s.p. v spojení s § 159 ods. 3 O.s.p.) konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 1,75% ročne zo sumy 431,52 eur od 21.6.2005 do zaplatenia. Vychádzal zo skutočnosti, že v konaní pred Okresným súdom Prievidza bola odporcovi (spolu s S. J.) na základe platobného rozkazu sp. zn. zo dňa 17.7.2008 uložená povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 13.000 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 4,25% ročne od 21.6.2005 a trovy konania vo výške 2.936 Sk, pričom predmetom uvedeného konania (pred OS Prievidza) bolo plnenie - vrátenie pôžičky a úrokov z omeškania podľa totožnej zmluvy o pôžičke zo dňa 29.3.2005, uzavretej medzi veriteľom Jánom Kotianom a dlžníkom I. D. a ručiteľkou S. J., ako sa navrhovateľ domáha aj v tomto konaní. Pokiaľ sa teda navrhovateľ v tomto konaní (pred OS ZA) domáha úroku z omeškania (1,75 %) nad rámec úroku z omeškania priznaného v konaní pred OS Prievidza (4,25% ročne) z dôvodu, že v čase vzniku omeškania dlžníka bol úrok z omeškania 6% ročne, prvostupňový súd mal za to, že „vo veci úrokov z omeškania“ podľa predmetnej zmluvy o pôžičke už bolo konané a právoplatne rozhodnuté, nakoľko je daná totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania.

Samostatným výrokom zároveň prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 6,5 % ročne zo sumy 97 eur od 3.12.2008 do zaplatenia, t.j. prisúdil navrhovateľovi príslušenstvo k trovám konania (2.936 Sk), ktoré boli právoplatne priznané platobným rozkazom OS Prievidza . V danej spojitosti konštatoval, že nebolo preukázané ani čiastočné plnenie predmetnej sumy. O trovách konania rozhodol súd I. stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na plný úspech navrhovateľa tak, že mu priznal náhradu zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 eur, nakoľko tento minimálny poplatok by platil navrhovateľ aj v tom prípade, ak by si uplatnil nárok len v tej časti, v ktorej bol úspešný.

Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o zastavení konania, podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému súdu, alternatívne aby po zrušení odvolací súd rozhodol tak, že zaviaže odporcu zaplatiť aj požadovaný úrok z omeškania vo výške 1,75% ročne zo sumy 431,52 eur od 21.6.2005 do zaplatenia. Odvolateľ nesúhlasil so záverom prvostupňového súdu, že ide o totožnú vec, nakoľko predmetom konania pred OS Prievidza (vedenom pod sp. zn. ) bol úrok z omeškania vo výške 4,25% ročne. Pôvodný veriteľ síce mal právo na 6%-ný úrok z omeškania, v danom období ale požadoval iba 4,25%. O zvyšnej časti o úroku z omeškania vo výške 1,75% ročne sa teda nerozhodovalo. Uzavrel, že žiadny predpis neukladá povinnosť uplatniť si celý úrok z omeškania naraz v jednom konaní. Rovnako ako istinu, aj príslušenstvo si môže veriteľ uplatňovať po častiach.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 212 ods. 1,2 písm. b/ O.s.p. (z tohto titulu nedotknutým ponechal odvolaním nenapadnutý výrok o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p.

Opodstatnenou je odvolacia argumentácia, v zmysle ktorej kritérium totožnosti veci je určované (okrem iného) aj výškou vymedzeného nároku. Nadväzne platí, že ak predmetom konania vedeného pred OS Prievidza bol len úrok z omeškania požadovaný vo výške 4,25 % ročne, je daná prekážka veci rozhodnutej len ohľadne takto špecifikovaného/vyčísleného úroku o omeškania, nie však vo vzťahu k ďalšiemu/vyššiemu úroku z omeškania, požadovanému navrhovateľom v súdenej veci. O danosti/nástupe prekážky res judicata by bolo možné uvažovať, ak by si bol navrhovateľ v konaní pred OS Prievidza uplatnil úrok z omeškania bez (konkrétnej) špecifikácie jeho výšky. Z rozhodovacej činnosti okresných súdov je však známe, že v takýchto prípadoch platobné rozkazy nevydávajú. Pravdepodobnejšou sa teda javí verzia odvolateľa, t.j., že si v uvedenom konaní uplatnil výslovne len úrok z omeškania vo výške 4,25%. Možno preto uzavrieť, že bez oboznámenia sa s obsahom spisu OS Prievidza sp. zn. neobstojí záver okresného súdu o existencii prekážky res judicata. Napokon, neurčité konštatovanie prvostupňového súdu, že „vo veci úrokov z omeškania“ bolo rozhodnuté, nezodpovedá vyššie opísanej konštrukcii inštitútu prekážky veci právoplatne rozhodnutej.

Z opísaných dôvodov pristúpil krajský súd k zrušeniu rozsudku v napadnutej časti, vrátane závislého výroku o trovách prvostupňového konania, pričom úlohou súdu I. stupňa v novom rozhodnutí bude posúdiť uplatnený nárok navrhovateľa vo svetle prezentovaných úvah.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.