Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-595-2015.pdf
PDF · 66.85 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/595/2015
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Eurocentrum Credit s.r.o., so sídlom Jalovec, Mlynská 557/29, IČO: 46 013 873, zastúpený splnomocnencom Jánom Kotianom, nar. XX.X.XXXX, bytom G., C. XX/X, proti odporcovi: I. D., nar. X.X.XXXX, bytom L., Y. XX/X, o zaplatenie úroku z omeškania, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 27C/339/2014-42 zo dňa 2.4.2015 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Žilina č. k. 27C/339/2014-56 zo dňa 30.7.2015, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o n e c h á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania 6,5% ročne zo sumy 97 eur od 3.12.2018 do zaplatenia.
Rozsudok okresného súdu vo zvyšnej časti z r u š u j e a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu I. stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zastavil pre prekážku veci právoplatne rozhodnutej (§ 104 O.s.p. v spojení s § 159 ods. 3 O.s.p.) konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 1,75% ročne zo sumy 431,52 eur od 21.6.2005 do zaplatenia. Vychádzal zo skutočnosti, že v konaní pred Okresným súdom Prievidza bola odporcovi (spolu s S. J.) na základe platobného rozkazu sp. zn. 4Ro/114/2008 zo dňa 17.7.2008 uložená povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 13.000 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 4,25% ročne od 21.6.2005 a trovy konania vo výške 2.936 Sk, pričom predmetom uvedeného konania (pred OS Prievidza) bolo plnenie - vrátenie pôžičky a úrokov z omeškania podľa totožnej zmluvy o pôžičke zo dňa 29.3.2005, uzavretej medzi veriteľom Jánom Kotianom a dlžníkom I. D. a ručiteľkou S. J., ako sa navrhovateľ domáha aj v tomto konaní. Pokiaľ sa teda navrhovateľ v tomto konaní (pred OS ZA) domáha úroku z omeškania (1,75 %) nad rámec úroku z omeškania priznaného v konaní pred OS Prievidza (4,25% ročne) z dôvodu, že v čase vzniku omeškania dlžníka bol úrok z omeškania 6% ročne, prvostupňový súd mal za to, že „vo veci úrokov z omeškania“ podľa predmetnej zmluvy o pôžičke už bolo konané a právoplatne rozhodnuté, nakoľko je daná totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania.
Samostatným výrokom zároveň prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania vo výške 6,5 % ročne zo sumy 97 eur od 3.12.2008 do zaplatenia, t.j. prisúdil navrhovateľovi príslušenstvo k trovám konania (2.936 Sk), ktoré boli právoplatne priznané platobným rozkazom OS Prievidza 4Ro/114/2008. V danej spojitosti konštatoval, že nebolo preukázané ani čiastočné plnenie predmetnej sumy. O trovách konania rozhodol súd I. stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na plný úspech navrhovateľa tak, že mu priznal náhradu zaplateného súdneho poplatku v sume 16,50 eur, nakoľko tento minimálny poplatok by platil navrhovateľ aj v tom prípade, ak by si uplatnil nárok len v tej časti, v ktorej bol úspešný.
Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o zastavení konania, podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému súdu, alternatívne aby po zrušení odvolací súd rozhodol tak, že zaviaže odporcu zaplatiť aj požadovaný úrok z omeškania vo výške 1,75% ročne zo sumy 431,52 eur od 21.6.2005 do zaplatenia. Odvolateľ nesúhlasil so záverom prvostupňového súdu, že ide o totožnú vec, nakoľko predmetom konania pred OS Prievidza (vedenom pod sp. zn. 4Ro/114/2008) bol úrok z omeškania vo výške 4,25% ročne. Pôvodný veriteľ síce mal právo na 6%-ný úrok z omeškania, v danom období ale požadoval iba 4,25%. O zvyšnej časti o úroku z omeškania vo výške 1,75% ročne sa teda nerozhodovalo. Uzavrel, že žiadny predpis neukladá povinnosť uplatniť si celý úrok z omeškania naraz v jednom konaní. Rovnako ako istinu, aj príslušenstvo si môže veriteľ uplatňovať po častiach.
Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 212 ods. 1,2 písm. b/ O.s.p. (z tohto titulu nedotknutým ponechal odvolaním nenapadnutý výrok o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 O.s.p.
Opodstatnenou je odvolacia argumentácia, v zmysle ktorej kritérium totožnosti veci je určované (okrem iného) aj výškou vymedzeného nároku. Nadväzne platí, že ak predmetom konania vedeného pred OS Prievidza bol len úrok z omeškania požadovaný vo výške 4,25 % ročne, je daná prekážka veci rozhodnutej len ohľadne takto špecifikovaného/vyčísleného úroku o omeškania, nie však vo vzťahu k ďalšiemu/vyššiemu úroku z omeškania, požadovanému navrhovateľom v súdenej veci. O danosti/nástupe prekážky res judicata by bolo možné uvažovať, ak by si bol navrhovateľ v konaní pred OS Prievidza uplatnil úrok z omeškania bez (konkrétnej) špecifikácie jeho výšky. Z rozhodovacej činnosti okresných súdov je však známe, že v takýchto prípadoch platobné rozkazy nevydávajú. Pravdepodobnejšou sa teda javí verzia odvolateľa, t.j., že si v uvedenom konaní uplatnil výslovne len úrok z omeškania vo výške 4,25%. Možno preto uzavrieť, že bez oboznámenia sa s obsahom spisu OS Prievidza sp. zn. 4Ro/114/2008 neobstojí záver okresného súdu o existencii prekážky res judicata. Napokon, neurčité konštatovanie prvostupňového súdu, že „vo veci úrokov z omeškania“ bolo rozhodnuté, nezodpovedá vyššie opísanej konštrukcii inštitútu prekážky veci právoplatne rozhodnutej.
Z opísaných dôvodov pristúpil krajský súd k zrušeniu rozsudku v napadnutej časti, vrátane závislého výroku o trovách prvostupňového konania, pričom úlohou súdu I. stupňa v novom rozhodnutí bude posúdiť uplatnený nárok navrhovateľa vo svetle prezentovaných úvah.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.