Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Sd-92-2015.pdf
PDF · 89.16 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sd/92/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci navrhovateľa W. M., trvale bytom M. Z., N.B.. I. XX/XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni ústredie Bratislava, Ul. 29.augusta č. 8 - 10, o invalidný dôchodok, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 03. septembra 2015, číslo: 920 301 9375 0.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 03.09.2015 odporkyňa podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 14.08.2015 z dôvodu, že nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
V odôvodnení poukázala na posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Poprad, zo dňa 14.08.2015.
Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania tohto rozhodnutia. Poukázal na svoj nepriaznivý zdravotný stav, najmä na to, že posudkový lekár domáce záznamy o priebehu a frekvencii záchvatov nevzal do úvahy a ani sa tým nezaoberal. Namietal, že nemôže vykonávať svoju profesiu, v ktorej je vyučený, ani vykonávať prácu na montážnej linke, či v stavebníctve. Nemôže vlastniť vodičský preukaz, pokúšal sa zamestnať v chránených dielňach, avšak bezúspešne nakoľko nemá priznaný invalidný dôchodok.
Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 07.12.2015 navrhla, aby súd preskúmavané rozhodnutie zo dňa 03.09.2015 o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok ako vecne správne potvrdil.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s posudkovým a dávkovým spisom odporkyne a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 14.08.2015 požiadal odporkyňu o priznanie invalidného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 17.07.2013. Zdravotný stav navrhovateľa bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Poprad dňa 14.08.2015 so záverom, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú epileptické záchvaty a iné záchvatovité ochorenia, stredne ťažká forma, zaradené podľa prílohy č. 4 zákona pod kapitolu VI, oddiel A, položka 4, písm. b) a stanovil 40%-nú
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej len MPSVZČ). V posudku je uvedené, že posudzovaný má diagnostikovanú epilepsiu typu GM. Ochorenie začalo v septembri 2006, kedy bol prvýkrát pozorovaný kŕčový stav, pre ktorý bol hospitalizovaný na detskom oddelení. Druhý záchvat bol pozorovaný v máji 2007, kedy bola nasadená antiepileptická liečba. Liečbu toleroval dobre. Ďalší záchvat 05.04.2008 a potom v septembri 2009, po ktorom bol hospitalizovaný a bola upravená liečba. Ďalší záchvat v septembri 2009, vyšetrený detským neurológom, zmena liečby. Nasledujúci záchvat dňa 01.01.2010 po prebdenej noci, v máji 2010 opäť po prebdenej noci a v septembri 2010 bez zrejmej príčiny. EEG popisuje stále nešpecifické grafoelementy. CT mozgu opakovane bez patologického nálezu. MR mozgu v januári 2010 s nálezom solitárneho drobného ložiska nešpecifickej demyelinizácie v paraventrikulárnej bielej mozgovej hmote v centrum semiovale vpravo. Objektívny neurologický nález v norme. Epileptické paroxyzmy sú neurológom hodnotené ako parciálna epilepsia so sekundárnou generalizáciou. Klinicky sú typu GM, trvajú krátko, po záchvate sa posudzovaný rýchlo preberá. V celej dokumentácii je frekvencia záchvatov 1x za 2-5 mesiacov (cca 4x ročne). Tento stav zodpovedá zaradeniu do kapitoly VI, oddiel A, položka 4, písm. b) s MPSVZČ 40%. Podľa výroku tohto posudku navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Na základe tohto posudku odporkyňa vydala preskúmavané rozhodnutie.
Po tom, čo navrhovateľ podal opravný prostriedok, bol jeho zdravotný stav opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Poprad dňa 20.11.2015 a posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne ústredie pracovisko Poprad dňa 03.12.2015. Posudkoví lekári sociálneho poistenia zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa posudku posudkového lekára ústredie zo dňa 03.12.2015 rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú epileptické záchvaty a iné záchvatovité ochorenia, stredne ťažká forma, zaradené podľa prílohy č. 4 zákona pod kapitolu VI, oddiel A, položka 4, písm. b) so stanovenou 40% MPSVZČ. V celkovom posudku je okrem iného uvedené, že podľa výpovede samotného navrhovateľa sa epileptické záchvaty za posledný pol rok objavujú cca 1x mesačne, veľké záchvaty pri zvýšenej psychickej, resp. fyzickej záťaži niekedy v priebehu mesiaca ešte jeden záchvat, ale je to veľmi obmedzené. Malé epileptické záchvaty posudzovaný neudáva vôbec. Údajne má v pláne absolvovať ešte aj psychologické vyšetrenie, ktoré mu bolo doporučené jeho ošetrujúcim lekárom. V súčasnosti posudkový lekár nemá k dispozícii nové neurologické vyšetrenie, prípadne vyšetrenie psychiky, preto považuje percentuálne hodnotenie, ktoré bolo prevedené posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne na základe doložených lekárskych nálezov za správne. V celej dokumentácii je frekvencia záchvatov 1x za 2 - 5 mesiacov (cca 4x ročne). Tento stav zodpovedá zaradeniu do kapitoly VI, oddiel A, položka 4, písm. b) s MPSVZČ 40%. Posudkový lekár pri posudzovaní zdravotného stavu nezistil zmenu v zdravotnom stave posudzovaného od posledného posúdenia posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne v zmysle zhoršenia, preto považuje predchádzajúci posudok za správne vypracovaný a nie je dôvod na jeho zmenu. Vzhľadom na uvedené, ani podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredie navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
V písomnom podaní doručenom krajskému súdu dňa 08.02.2016 navrhovateľ predložil nové zdravotné vyšetrenia - psychologické, psychiatrické, neurologické. Z tohto dôvodu krajský súd vrátil posudkový spis odporkyni na vypracovanie dopĺňacieho posudku uznesením zo dňa 11.02.2016, č. k. 4Sd/92/2015 - 16.
Podľa dopĺňacieho posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne ústredie pracovisko Poprad zo dňa 23.02.2016 sú rozhodujúcim zdravotným postihnutím naďalej epileptické záchvaty a iné záchvatovité ochorenia, stredne ťažká forma, zaradené podľa prílohy č. 4 zákona pod kapitolu VI, oddiel A, položka 4, písm. b) so stanovenou 40%-nou MPSVZČ. V dopĺňacom posudku je uvedené, že 24 ročný muž bol naposledy posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne ústredie dňa 03.12.2015. Na základe množstva doložených lekárskych správ zaradený v rozhodujúcom zdravotnom postihnutí v súvislosti s epileptickými záchvatmi na úrovni stredne ťažká forma - epileptické záchvaty veľkého typu sa objavujú cca raz mesačne, niekedy aj s menšou intenzitou, pričom záchvaty majú krátke trvanie a posudzovaný
sa rýchlo preberá aj bez lekárskeho ošetrenia. K malým epileptickým záchvatom dochádza cca raz za dva až tri týždne, hlavne pri zvýšenej fyzickej a psychickej záťaži. Neurológ tento stav hodnotí ako parciálna epilepsia so sekundárnou generalizáciou, CT a MR vyšetrenie mozgu nepotvrdili patologické zmeny. V celej dokumentácii posudkový lekár našiel frekvenciu záchvatov cca štyrikrát ročne typu grand mal. Tento stav zodpovedá danému zaradeniu s MPSVZČ 45% (zrejmá chyba v písaní - správne má byť 40%). Ďalšie onemocnenia, ktoré by podmieňovali navýšenie percentuálnej hodnoty neboli prezentované. Na základe novo doložených lekárskych nálezov, ktoré boli predložené krajskému súdu posudkový lekár opätovne hodnotí zdravotný stav. Záznamy klienta od roku 2006 až do roku 2015 boli už predmetom hodnotenia pri predchádzajúcom hodnotení zdravotného stavu. Psychologické vyšetrenie v závere popisuje depresívnu symptomatiku, so subnormnou intelektovou kapacitou. Toto onemocnenie nepodmieňuje zmenu percentuálneho hodnotenia. Opakované psychologické vyšetrenia z decembra 2015 a z januára 2016 sú bez kvalitatívnych porúch vnímania v zmysle halucinácii a bludov. Celkový intelekt a charakter správania nie je narušený, frekvencia epileptických záchvatov bez zmeny. V súvislosti s epilepsiou nie sú popisované také závažné zmeny v oblasti psychiky, ktoré by viedli k zmene percentuálneho hodnotenia tak, ako to bolo určené pri posudzovaní zdravotného stavu dňa 03.12.2015. Vyšetrenie z neurologickej ambulancie zo dňa 07.06.2015 hodnotené pri predchádzajúcom posudzovaní zdravotného stavu a neurologické vyšetrenie zo dňa 11.01.2016 je v záveroch identické s predchádzajúcimi neurologickými vyšetreniami (16.06.2015, 03.02.2015, 07.09.2015). Posudkový lekár konštatuje, že novo doložené lekárske správy nepodmieňujú zmenu percentuálneho hodnotenia tak, ako to bolo naposledy určené pri posudzovaní zdravotného stavu dňa 03.12.2015. U posudzovaného je prítomná epilepsia stredne ťažká forma, pričom generalizované záchvaty sa popisujú cca raz v priebehu 1-2 mesiacov, malé epileptické záchvaty majú v podstate takú istú frekvenciu ako veľké záchvaty a vyskytujú sa hlavne po zvýšenej fyzickej a psychickej záťaži. Poruchy v oblasti psychiky neboli dokumentované. Posudkový lekár tiež konštatuje, že žiadosť o skončenie pracovného pomeru zo dňa 11.12.2015 nie je pre posudkového lekára zaväzujúca. O vhodnosti pracovnej činnosti rozhoduje a vydáva potvrdenie praktický lekár pre dospelých, u ktorého má posudzovaný zdravotnú dokumentáciu.
Na základe takto zisteného skutkového stavu, keďže navrhovateľ nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, krajský súd dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa § 71 ods. 1 zákona poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2 zákona dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Podľa § 71 ods. 3 zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 71 ods. 4 zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby, b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
Podľa § 71 ods. 6 zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7 zákona jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
Podľa § 71 ods. 8 zákona mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 153 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/, ods. 5 zákona, lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár Sociálnej poisťovne príslušnej pobočky a posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredie (ďalej len „posudkový lekár“).
Podľa § 196 ods. 6 zákona, účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
Podľa prílohy č. 4 zákona kapitola VI - choroby nervového systému, oddiel A - postihnutie mozgu, položka 4 - epileptické záchvaty a iné záchvatovité ochorenia, hodnotí sa frekvencia záchvatov, typ záchvatov, EEG nález, sprievodné psychické poruchy, písmeno b) - stredne ťažká forma: generalizované záchvaty minimálne 1x mesačne, parciálne záchvaty min. 1x týždenne, podmieňujú 30% - 40%-nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Ako to vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, jednou z podmienok nároku na invalidný dôchodok je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Zdravotný stav navrhovateľa bol posúdený posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne pobočky aj ústredia, posudkoví lekári sa zaoberali zdravotnými poškodeniami navrhovateľa, ich dlhodobosťou a vplyvom na jeho zárobkovú schopnosť a dospeli k záveru, že rozhodujúce zdravotné postihnutie nepodmieňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Krajský súd považuje za potrebné poznamenať, že fyzická osoba, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou a v rámci dokazovania je účastník konania povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení (§ 196 ods. 6 zákona). Ak by došlo k zmene zdravotného stavu v dôsledku jeho zhoršenia môže navrhovateľka opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti, alebo o zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Keďže navrhovateľ ku dňu vydania preskúmavaného rozhodnutia nemal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, v súlade so zákonom rozhodla odporkyňa, ak z týchto dôvodov zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok.
Na základe týchto skutočností krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie ako zákonné potvrdil.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, odporkyňa nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru- čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.