Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_10Er-370-2015.pdf
PDF · 90.48 KB
Case nature
Area
Subarea
10Er/370/2015
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 973 874, pobočka Bardejov Tačevská 43, 085 01 Bardejov proti povinnému E. H., W.. XX.XX.XXXX, T. XX, XXX XX J. v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Stanislavom Moskvičom, Exekútorský úrad so sídlom Floriánova 2, 080 01 Prešov, o vymoženie istiny vo výške 793,88 € a trov exekúcie takto
rozhodol:
Exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Stanislavom Moskvičom pod č. EX 629/2015 z a s t a v u j e.
U k l a d á povinnej nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 42,05 €, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 15.04.2015 adresovaného súdnemu exekútorovi sa dňa 17.04.2015 začalo exekučné konanie proti povinnému. Ako exekučný titul oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil:
- Výkaz nedoplatkov č. 1441079513 dňa 17.03.2014 vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s., ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.04.2014;
- Výkaz nedoplatkov č. 1441197813 dňa 06.11.2014 vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s., ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.12.2014;
- Výkaz nedoplatkov č. 1441118013 dňa 10.06.2014 vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s., ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 22.07.2014;
- Výkaz nedoplatkov č. 1441155813 dňa 03.09.2014 vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s., ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.10.2014;
- Výkaz nedoplatkov č. 1541013313 dňa 08.01.2015 vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s., ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.02.2015;
- Výkaz nedoplatkov č. 1541050313 dňa 19.02.2015 vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s., ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 03.04.2015.
Návrhom na vykonanie exekúcie sa oprávnený domáhal vymoženia istiny vo výške 793,88 € a trov exekúcie.
Okresný súd Bardejov na základe žiadosti súdneho exekútora vydal dňa 20.10.2015 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5701 091463.
Podaním zo dňa 28.10.2015 doručeným súdu dňa 09.11.2015 súdny exekútor predložil súdu spolu s exekučným spisom aj podanie oprávneného zo dňa 12.10.2015 doručené súdnemu exekútorovi dňa 20.10.2015, z ktorého vyplýva, že oprávnený žiada zastaviť exekúciu v zmysle § 57 ods. písm. b) zákona č. 233/1995 Z.z. a to s odôvodnením, že povinná predložila oprávnenému potvrdenie týkajúce
sa sčítania dôb poistenia, zamestnania alebo bývania zo dňa 25.08.2015. Exekučné konanie sa začalo na základe právoplatných a vykonateľných exekučných titulov dňa 17.04.2015 a to Výkazov nedoplatkov č. 1441079513, 1441118013, 1441155813, 1441197813, 1541013313, 1541050313, pričom v čase ich vydania oprávnený nemal vedomosť o tom, že nastali dôvody na zánik verejného zdravotného poistenia a dokonca mu táto skutočnosť nebola známa ani v čase podania návrhu na začatie exekúcie. Návrh na začatie exekúcie bol teda podaný dôvodne, pričom povinná spôsobila to, že sa exekúcia musí zastaviť, pretože si nesplnila svoju zákonnú povinnosť. Skutočnosť, že povinná bola zdravotne poistená v cudzine od 21.09.2007 sa oprávnený dozvedel až z doručeného formulára E 104 CZ Potvrdenie týkajúce sa sčítania dôb poistenia, zamestnania alebo bývania zo dňa 25.08.2015. Oprávnený využil možnosť danú mu ustanovením § 17a ods. 8 zákona o zdravotnom poistení a zrušil výkazy nedoplatkov z vlastného podnetu čím nastali dôvody podanie návrhu na zastavenie súdnej exekúcie podľa § 57 ods. 1 psím. b) Exekučného poriadku. Nesplnením si oznamovacej povinnosti povinnou došlo k začatiu exekučného konania a v konečnom dôsledku aj k zániku exekučného titulu. Oprávnený žiadal v prípade ak si súdny exekútor uplatní trovy exekúcie zaviazať na ich úhradu povinnú.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z.z. exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Z dôvodu, že uvedený exekučné tituly - výkazy nedoplatkov, ktoré sú podkladom na vykonanie exekúcie, boli po začatí exekúcie zrušené, súd exekúciu zastavil.
O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z.z., nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že došlo k zrušeniu exekučných titulov, ktoré boli podkladom na vykonanie exekúcie. Stalo sa tak len pre správanie povinnej, ktorá si nesplnila svoju zákonnú povinnosť a neoznámila oprávnenému skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia na území SR a teda trovy exekúcie znáša povinná.
Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne:
1/ odmenu podľa § 14 ods. 1, vyhl. v najnižšej zákonnej výške 33,19 €. Keďže si súdny exekútor uplatnil odmenu v najnižšej zákonnej výške, súd sa skúmaním rozsahu úkonov bližšie nezaoberal.
2/ náhradu hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl. vo výške 1,85 € pozostávajúcu z poštovného,
3/ DPH z priznanej odmeny vo výške 20% (§ 27 ods. 1, 3 zák. č. 222/2004 Z.z.) zo sumy 35,04 € t.j. 7,01 €.
Spolu boli priznané súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 42,05 €.
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov na poštovné - 1,85 € (doručenie žiadosti o udelenie poverenia - 0,45 €, doručenie návrhu na zastavenie exekúcie - 1,40 €). Súd nepriznal náhradu poštovného za doručovanie vrátenia poverenia a konečného vyúčtovania nakoľko ide o budúce výdavky, ktoré súdny exekútor žiadnym spôsobom nepreukázal, teda nie je zrejmé, že mu výdavky v takejto výške v budúcnosti vzniknú. Keďže súdny exekútor má právo na náhradu účelne vynaložených a preukázaných výdavkov, súd budúce výdavky nemohol súdnemu exekútorovi priznať, pretože mu ešte nevznikli, a rovnako nie je žiadnym spôsobom preukázané, že mu v požadovanej výške aj vzniknú.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani požadovanú náhradu vo výške 0,28 € súdnym exekútorom špecifikovanú ako „papier,“, náhradu vo výške 3,60 € špecifikovanú ako „kopírovanie,“, náhradu vo výške 0,08 € špecifikovanú ako „obálky D,VR“ a náhradu vo výške 0,112 € špecifikovanú ako „obálky obyčajná“. Tieto požadované náhrady spolu vo výške 4,072 € nemožno súdnemu exekútorovi priznať, a to z nasledujúcich dôvodov.
Vyhláška MS SR č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu hotových výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods.1 tak, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti;
táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Následne táto Vyhláška vo svojich spoločných a záverečných ustanoveniach v § 25 autoritatívne stanovuje, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 Vyhlášky, a to náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej- ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na papier, kopírovanie a obálky, na ktoré poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky neprináleží nakoľko ani pri akokoľvek extenzívnom výklade § 22 vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom, za ktoré exekútorovi náhrada patrí. Na základe výkladu ustanovenia § 22 Vyhlášky, § 25 Vyhlášky a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je súd toho názoru, že normotvorca nezahrnul tieto náklady vrátane nákladov za kancelárske potreby do výpočtu nákladov, náhrada ktorých patrí súdnemu exekútorovi úmyselne preto, lebo predpokladal, že tieto náklady si exekútor bude uhrádzať z odmeny za svoju činnosť, nepochybne aj z dôvodu, že hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov v ich konkrétnom číselnom vyjadrení v danom mieste a čase vo vzťahu ku konkrétnej exekúcii by bolo značne obtiažne resp. v mnohých prípadoch nemožné. Za pravdu tomuto výkladu dáva aj historický exkurz do vývinu predmetnej právnej úpravy, ktorý už podal Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení zo dňa 27.9.2012 sp.zn. 17CoE/199/2012 v zmysle ktorého Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako predkladateľ návrhu vyhlášky, ktorou sa mala meniť a dopĺňať vyhláška č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky č. 405/2006 Z. z. navrhovalo, aby § 22 vyhlášky znel:
„1/ Exekútorovi patrí popri odmene aj paušálna náhrada hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; ak sú hotové výdavky vyššie ako paušálna náhrada, patrí exekútorovi náhrada hotových výdavkov v preukázanej výške. Táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a odborné vyjadrenia, preklady, opisy, fotokópie, náhrady nákladov na vloženie alebo získanie dát z centrálnych informačných systémov a kancelársky materiál, ktorý je súčasťou spisu. 2/ Paušálna náhrada hotových výdavkov je 82,98 EUR (2.500 Sk). Ak exekútor požaduje paušálnu náhradu hotových výdavkov, nevyhotovuje ich špecifikáciu. Ak exekútor požaduje náhradu hotových výdavkov vo vyššej sume, je povinný vyhotoviť ich špecifikáciu. 3/ Náhradu nákladov na znalecké posudky ustanovuje osobitný predpis.“
V navrhovanom znení § 22 bol osobitne vymenovaný aj kancelársky materiál ako súčasť hotových výdavkov v paušálnej sume.
Predkladatelia návrhu vyhlášky mienili k §-u 25 vyhlášky pripojiť vetu: „Administratívne náklady nie sú súčasťou administratívnych prác“.
V dôvodovej správe k návrhu vyhlášky predkladateľ zdôvodnil svoj návrh tým, že určenie náhrady hotových výdavkov paušálnou sumou zrýchli a zhospodárni exekučné konanie a zjednotí sa výklad § 22 a § 25 vyhlášky v tom zmysle, či je v odmene exekútora zahrnutá len náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou (mzdové náklady) alebo aj náklady na administratívny, kancelársky materiál (papier, obaly, obálky a pod.), pretože prax súdov pri rozhodovaní o trovách súdneho exekútora nie je jednotná a súdy si tieto pojmy zamieňajú. V prípade kancelárskeho materiálu ide o kancelárske potreby, ktoré sú priamo súčasťou spisu, ktoré súdny exekútor zaobstaráva zo svojho majetku, na svoje náklady, pri vykonávaní exekúcie pre oprávneného.
Navrhované zmeny schválené neboli.
Zo skutočnosti, že navrhované zmeny vyhlášky (v znení: „administratívne náklady nie sú súčasťou administratívnych prác“) prijaté neboli a že platná vyhláška v §-e 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač, kopírovanie, obálky, viazanie dokumentov, archiváciu nevymenúva dospel aj tento súd k záveru, že úmyslom normotvorcu pri určení spôsobu výpočtu odmeny súdneho exekútora podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. bolo upraviť len výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti (v ktorej je zahrnutá aj odmena za administratívne práce obslužného personálu súdneho exekútora) a zakotviť právo exekútora na náhradu hotových výdavkov v preukázateľnej (kontrolovateľnej) výške s tým, že v odmene sú zahrnuté nielen náklady na „administratívne práce“, ale aj náklady vzniknuté pri výkone administratívnych prác (administratívne náklady).
Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol už aj na pôde Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to v konaní I.ÚS 157/08 posudzovaný prípad, keď zo strany súdneho exekútora bola spochybňovaná ústavná udržateľnosť právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci ( jednalo sa o právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení č. k. 3 CoE 4/2006-28 z 25. júna 2007 že „bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne indentifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.“) Ústavný súd tento právny názor vo svojom uznesení zo dňa 29.4.2008 č.k.I.ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú logické, a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu podľa názoru ústavného súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu keďže krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím príslušných zákonných ustanovení, a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
V tomto uznesení vyslovený právny názor súdu o tom, že náhradu nákladov za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu nie je možné súdnemu exekútorovi priznať a že tieto sú súčasťou odmeny súdneho exekútora teda nie je nijako nový, či prevratný a tento právny názor už bol vyslovený aj v rozhodnutiach iných súdov, ktoré takisto náhradu týchto nákladov nepriznali. V tomto zmysle sa teda závery súdu, ktorý je navyše povinný rešpektovať princíp právnej istoty v právnom štáte nijako neodlišujú od záverov, ku ktorým v tejto súvislosti dospeli aj iné súdy ( viď. napr. aj Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.11.2013 sp.zn.15CoE/97/2013; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.4.2013 sp.zn.15CoE/222/2012; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.2.2013 sp.zn.9CoE/32/2012; Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2013 sp.zn.13CoE/7/2013 či Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6.12.2012 sp.zn.20CoE/30/2012 - všetky dostupné na www.otvorenesudy.sk).
Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč republikou po samostatnej, na sebe nezávislej úvahe či je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu nákladov za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu dospelo k záveru o nemožnosti takéhoto priznania s tým, že táto náhrada je zahrnutá v odmene súdneho exekútora.
Úplne na záver súd dodáva, že v danom prípade by požadovanú náhradu spotrebného kancelárskeho materiálu vo výške 4,072 € súdnemu exekútorovi nebolo možné priznať aj z ďalšieho dôvodu, a to z dôvodu nepreukázania skutočnej vynaloženej výšky týchto výdavkov v tomto konkrétnom exekučnom konaní predložením napríklad pokladničných blokov, či aspoň úradného záznamu a pod..
Vzhľadom na uvedené súd považuje priznanú výšku trov exekúcie za primeranú a vyplývajúcu z predloženého spisu súdneho exekútora. V zmysle § 22 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Súd však nepriznal exekútorovi náhradu budúcich hotových výdavkov, nakoľko nie je možné priznať výdavky, ktoré ešte nevznikli a ktoré ešte neboli účelne vynaložené. Po sčítaní tak súdnemu exekútorovi vznikol nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 42,05 EUR. Povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi bola uložená povinnej tak ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia. Vzhľadom na skutočnosť, že proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, viazal súd lehotu na plnenie až na právoplatnosť uznesenia ( § 171 ods.3 Občianskeho súdneho poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 374 ods. 4 O.s.p. podať na tunajší súd odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.