Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cpr/2/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou právnej veci žalobcu: V.. I. I., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX/XXXX, XXX XX G. U., občan SR, právne zastúpený: JUDr. Gábor Száraz, advokát so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa proti žalovanému: Poľnohospodárske výrobno- obchodné družstvo Údol, so sídlom 065 45 Údol, IČO: 00 204 455, právne zastúpený: JUDr. Ľuboš Petrovský, advokát so sídlom Štúrova 20, Košice, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, o ich výške súd rozhodne po právoplatnosti veci samej samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 3.9.2014 žiadal aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru, t.j. oznámením zamestnávateľa zo dňa 4.7.2014 dané zamestnancovi, t.j. žalobcovi zo strany zamestnávateľa, t.j. žalovaného je neplatné. Súčasne žiadal zaviazať žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy v sume priemerného zárobku žalobcu a to mesačne počnúc dňom 5.7.2014 do času, ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru ako aj k náhrade trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.7.2011 so žalovaným uzatvoril pracovnú zmluvu, na základe ktorej vznikol medzi účastníkmi pracovnoprávny pomer. Dňa 8.7.2014 zaslal žalobca žalovanému potvrdenie, ktoré preukazuje, že dňa 7.7.2014 bol žalobca ošetrený na ambulancii úrazovej chirurgie, dňa 10.7.2014 žalobca zaslal žalovanému potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré bolo vystavené dňa 9.7.2014, na základe ktorého bol žalobca neschopný práce odo dňa 8.7.2014. Žalovaný oznámením zo dňa 4.7.2014, žalobcovi doručeným dňa 28.7.2014 skončil pracovný pomer ku dňu 4.7.2014, bez udania dôvodu, pričom v predmetnom oznámení žalovaný žalobcovi iba oznámil, že na základe rozhodnutia Krajského súdu Prešov zo dňa 23.1.2014 a výpisu z obchodného registra bol s ním ukončený pracovný pomer. Oznámením zo dňa 10.7.2014 žalobca oznámil žalovanému, že aj naďalej trvá na jeho zamestnaní. Právny zástupca žalovaného reagoval na predmetné písomne .oznámenie žalobcu zo dňa 10.7.2014 tak, že mu oznámil že pracovný pomer s družstvom nikdy nevznikol, na základe rozsudku Okresného súdu v Starej Ľubovni sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove , ktorým súd určil uznesenie členskej schôdze zo dňa 5.4.2011 o voľbe predstavenstva a voľbe predsedu družstva za neplatné. Ďalej poukázal na skutočnosť, že pracovný pomer medzi účastníkmi konania bol založený písomnou zmluvou a jeho skončenie je možné podľa §59 od. 1 Zákonníka práce t.j. dohodou, výpoveďou, okamžitým skočením alebo skončením v skúšobnej dobe v danom prípade výpoveďou. Keďže žalobca oznámil žalovanému, že trvá na tom aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer neskončil a žalovaný je povinný poskytnúť žalobcovi náhradu mzdy

v sume jeho priemerného zárobku od 4.7.2014 do času keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci, alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a žalované vyzval aby sa k návrhu písomne vyjadril.

Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že nárok uplatnený žalobcom neuznáva, žalobca v spore o určenie neplatnosti skončenie pracovného pomeru nie je aktívne legitimovaný, pretože mu pracovný pomer so žalovaným nikdy nevznikol. Pracovnú zmluvu so žalobcom uzatvoril neplatne zvolený člen predstavenstva.

Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 13.2.2016 poukázal na protirečivé vyjadrenia žalovaného keď listom zo dňa 4.7.2014 oznámil žalobcovi, že pracovný pomer s ním bol ukončený a vo vyjadrení k žalobe uvádza, že nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o neplatné skončenie pracovného pomeru, pretože mu pracovný pomer nikdy nevznikol. Zdôraznil, že žalobca mal riadne uzatvorenú pracovnú zmluvu so žalovaným na dobu neurčitú, volená funkcia predsedu družstva nevylučuje možnosť uzavretia pracovnej zmluvy a táto pracovná zmluvu nikdy nebola v zákonom stanovenej lehote napadnutá žalobou o neplatnosť uzavretia pracovnej zmluvy.

Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom na pojednávaní dňa 7.4.2016 uvádza, že nie je vinou žalobcu, že žalovaný má v Stanovách ustanovenia, ktoré odporujú Obchodnému zákonníku a to konkrétne článok XVIII Predstavenstvo bod 2, bod 3, bod 4 Stanov družstva. V zmysle Obchodného zákonníka nemôže byť predseda družstva aj členom predstavenstva v prípade, ak orgánmi družstva sú predstavenstvo aj predseda družstva. Predseda družstva sa tak stáva od predstavenstva samostatným, nepovinne zriadeným orgánom družstva. Žalobca v skutočnosti riadil a vykonával všetky činnosti, ktoré sú v kompetencii predstavenstva (článok XVIII. Stanov žalovaného) ako aj v kompetencii predsedu družstva (článok XIX Stanov žalovaného). Žalobca však bol členskou schôdzou zvolený do orgánu družstva - predseda družstva v zmysle vôle členskej schôdze družstva, avšak nie žalobcovým zavinením bol nútený vykonávať v zmysle Stanov aj kompetencie ďalšieho orgánu družstva, ktorým je predstavenstvo družstva. Žalobca bol v dvoch orgánoch družstva, na vykonávanie kompetencií v predstavenstve družstva mal a musel mať uzatvorenú pracovnú zmluvu. Žalobcovi ako zamestnancovi nemôže byť kladené za vinu, že mu bola predložená zamestnávateľom pracovná zmluva a že v zmysle Stanov zamestnávateľa mal vykonávať činnosť v dvoch orgánoch zamestnávateľa. . Na pojednávaniach právny zástupca žalobcu na podanej žalobe a písomných vyjadreniach trval uviedol, že všetci predchádzajúci predsedovia žalovaného mali uzatvorené so žalovaným pracovné zmluvy, pričom títo predsedovia sa so žalovaným dohodli na ukončení pracovného pomeru dohodou, len v prípade žalobcu to tak nebolo.

Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť s poukazom na skutočnosť, že pracovnú zmluvu za žalovaného podpísal neplatne zvolený člen predstavenstva, pričom spôsob konania pri písomných právnych úkonoch za družstvo vyplýva z obchodného registra čo taktiež nebolo zachovane. Ďalej poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. z ktorého vyplýva, že nie je možné na výkon funkcie štatutárneho zástupcu uzatvoriť pracovnú zmluvu.

Žalobca na pojednávaniach na podanej žalobe trval uviedol, že členom družstva sa stal dňa 5.4.2011, dovtedy nebol v žiadnom vzťahu k žalovanému. Pracovnú zmluvu uzatvoril dňa 21.7.2011, pretože týmto dňom bol vykonaný zápis v obchodnom registri ako deň nástupu do práce bol určený deň 7.4.2011, nakoľko pracovný pomer mu vznikol dňom voľby členskou schôdzou. Za žalovaného pracovnú zmluvu podpísal p. D., ktorý bol podpredsedom družstva a bol na to oprávnený, keďže v zmysle stanov predsedu družstva v čase jeho neprítomnosti ho zatupuje podpredseda. Pracovná náplň vychádza zo Stanov družstva, uzatvorenie pracovnej zmluvy s predsedom družstva nie je riešené Stanovami. Prácu predsedu družstva pre žalovaného vykonával do 26.6.2015, potom bol chvíľu práceneschopný a vedený na úrade práce. Ďalej uviedol, že pre žalovaného okrem funkcie predsedu družstva a predsedu predstavenstva družstva nevykonával inú činnosť.

Štatutárny zástupca žalovaného na pojednávaniach so žalobou nesúhlasil priznal, že bežná prax u žalovaného je taká, že predseda družstva má uzatvorenú pracovnú zmluvu, aj keď po právnej analýze je si vedomý toho, že tento postup nie je správy v predstavenstve pochopenie nenašiel v jeho prípade pracovnú zmluvu za žalovaného podpísala personálna pracovníčka. Ďalej uviedol, že za družstvo koná predseda a v čase jeho neprítomnosti podpredseda, pričom sa podpisujú dvaja členovi družstva, pracovnú zmluvu so žalobcom on nepodpísal. Žalobca bol naposledy v práci 26.6.2014 a od tejto doby pre žalovaného žiadnu prácu nevykonával.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom doložených listinných dôkazov a s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

Dňa 21.7.2011 bola uzatvorená pracovná zmluva medzi žalobcom a žalovaným s dňom nástupu do práce 7.4.201l ako druh bolo dohodnuté - predseda PVOD Údol, s miestom výkonu práce PVOD Údol. Za zamestnávateľa je pracovná zmluva opatrená pečiatkou žalovaného a nečitateľným podpisom bez uvedenia mená a funkcie, kto za zamestnávateľa zmluvu podpísal (čl. 27 spisu). Z výpovedí žalobcu vyplynulo, že pracovnú zmluvu za žalovaného podpísal p. D., v tom čase podpredseda družstva. . Pred uzatvorením pracovnej zmluvy sa dňa 5.4.2011 konala členská schôdza žalovaného. Zo zápisnice o členskej schôdzi (čl. 25- 35 spisu ) mal súd preukázané, že v uvedený deň došlo k zmene stanov článok XVIII. Bod 3/ (čl. 30 spisu) podľa ktorého predstavenstvo má 9 členov, na čele predstavenstva je predseda družstva. Pod bodom 6 bol prijatý za člena družstva žalobca, pod bodom 8 bol odvolaný predseda družstva V. pod bodom 10 bol zvolený za predsedu družstva žalobca. Okresný súd v Starej Ľubovni rozsudkom č.k. -403 zo dňa 25.6.2013 zamietol žalobu žalobcu V. proti žalovanému tohto konania, ktorou sa domáhal vyslovenia neplatnosti uznesenia členskej schôdze, ktorým boli zmenené stanovy družstva žalovaného a obsadenie predstavenstva a predsedu družstva. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. -486 zo dňa 23.1.2014 zmenil rozsudok tunajšieho súdu vo výroku o zamietnutí žaloby tak, že určil neplatnosť uznesenia členskej schôdze žalovaného z dňa 5 4.2011 prijatého pod písmenom A bod 8 o zmene stanov žalovaného, od písmenom B o odvolaní predsedu a členov predstavenstva žalovaného a pod písmenom o zvolení predsedu a členov predstavenstva žalovaného.

Zo zhodných výpovedí účastníkov konania mal súd preukázané, že žalobca vykonával funkciu predsedu družstva do 26.6.2014 (do zápisu rozsudku Krajského súdu v Prešove v obchodnom registri).

Listom zo dňa 4.7.2014 žalovaný oznámil žalobcovi, že k 4.7.2014 bol s ním ukončený pracovný pomere na základe rozhodnutia krajského sudu zo dňa 23.1.2014 a výpisu z obchodného registra (čl. 23 spisu).

Podľa výpisu z obchodného registra žalovaného (čl. 4-14 spisu) žalobca vykonával funkciu predsedu predstavenstva so vznikom funkcie dňa 5.4.2011 do 5.4.2011 ( od: 20.7.2011 do 27.6.2014). Konanie: za družstvo navonok koná predseda, v jeho neprítomností podpredseda. Listina o právnych úkonoch, kde je predpísaná písomná forma, podpisuje aj jeden člen predstavenstva.

Listom zo dňa 10.7.2014 žalobca oznámil žalovanému, že trvá na tom aby ho ďalej zamestnával.

Vzhľadom na takto zistený skutkový stav súd právne uzatvára:

Podľa § 1 ods. Zákonníka práce účinného ku dňu 7.4.2011 (ďalej len tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy. Podľa § 1 ods. 2 za závislú prácu, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, sa považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností. Podľa § 1 ods. 3 závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v .tomto zákone aj v inom

pracovnoprávnom vzťahu. Závislou prácou nie je podnikanie alebo iná zárobková činnosť založená na zmluvnom občianskoprávnom alebo zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

Podľa § 42 ods. 1 pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

Podľa § 237 zákona č. 513/1991 Z.z. (ďalej len Obch. zák.) Orgánmi družstva sú: a) členská schôdza, b) predstavenstvo, c) kontrolná komisia, d) ďalšie orgány družstva podľa stanov.

Podľa § 243 ods. 1 Obch. zák. predstavenstvo riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých záležitostiach družstva, ktoré tento zákon alebo stanovy nevyhradili inému orgánu. Podľa § 243 ods. 2 Obch. zák. predstavenstvo je štatutárnym orgánom družstva. Podľa § 243 ods. 3 Obch. zák. predstavenstvo plní uznesenia členskej schôdze a zodpovedá jej za svoju činnosť. Ak zo stanov nevyplýva niečo iné, za predstavenstvo koná navonok predseda alebo podpredseda. Ak je však pre právny úkon, ktorý robí predstavenstvo, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva. Podľa § 243 ods. 5 Obch. zák. predstavenstvo volí zo svojich členov predsedu družstva (predstavenstva), prípadne podpredsedu, pokiaľ stanovy neurčujú, že ich volí členská schôdza. Podpredseda zastupuje predsedu v čase jeho neprítomnosti. Zastupovaním môžu byť poverení aj ďalší členovia predstavenstva v určitom poradí určenom predstavenstvom. Podľa § 243 ods. 6 Obch. zák. predseda družstva organizuje a riadi rokovanie predstavenstva. Ak tak stanovy určujú, organizuje a riadi aj bežnú činnosť družstva.

Podľa § 247 ods. 1 Obch. zák. funkcie člena predstavenstva a člena kontrolnej komisie sú navzájom nezlučiteľné. Podľa § 247 ods. 2 Obch. zák. stanovy môžu určiť ďalšie prípady nezlučiteľnosti funkcií alebo okolnosti, pre ktoré člen družstva nemôže byť členom niektorého voleného orgánu družstva. Podľa Stanov žalovaného účinných od 16.7.2010 článok XVIII Predstavenstvo 1/ predstavenstvo riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých jeho záležitostiach, ktoré zákon alebo tieto stanovy nevyhradili inému orgánu družstva. 2/ Predstavenstvo je štatutárnym orgánom družstva. Predsedom predstavenstva je predseda družstva.

Podľa Stanov žalovaného článok XIX Predseda družstva 1/ Predseda družstva organizuje a riadi rokovanie predstavenstva 2/ Predseda družstva samostatne zastupuje družstvo navonok, organizuje a riadi bežnú činnosť družstva. Podpisuje tak, že k písomného alebo tlačenému názvu družstva pripojí svoj vlastnoručný podpis. 3/ Predsedu družstva volí a odvoláva členská schôdza. .Právne posúdenie veci:

Predmetom konania je určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. V prvom rade si súd musel vyriešiť otázku či medzi účastníkmi existoval pracovnoprávny vzťah, teda či došlo k vzniku pracovného pomeru alebo obchodnoprávny vzťah a či je možno uzatvoriť pracovný pomer s druhom práce predseda družstva a aké je postavenie štatutárneho orgánu v obchodnej spoločností (družstve).

V pracovnej zmluve mal žalobca dohodnutý druh práce - predseda družstva. Žalobca pred súdom uviedol, že okrem druhu práce - predseda družstva vykonával aj predsedu predstavenstva, iný druh práce pre žalovaného nevykonával. Podľa citovaných ustanovení Obchodného zákonníka ale aj Stanov žalovaného štatutárnym orgánom družstva je predstavenstvo, predsedom predstavenstva je predseda družstva. Predseda družstva riadi rokovanie predstavenstva, zastupuje družstvo navonok, organizuje a riadi bežnú činnosť družstva. Predsedu družstva žalovaného podľa Stanov volí členská schôdza.

Súd má za to, že funkcia štatutárneho orgánu nemôže byť vykonávaná v rámci výkonu práce, to znamená, že nie je možné vykonávať funkciu štatutárneho orgánu na základe pracovnej zmluvy a nie je možné uzavrieť pracovnú zmluvu, v ktorej dohodnutý druh práce zahŕňa činnosti spadajúce pod rozsah

činnosti štatutárneho orgánu. Ak z vymedzenia druhu práce v prípadnej pracovnej zmluve je zrejmé, že sa v prevažnej miere zhoduje s obsahom funkcie štatutárneho orgánu, táto pracovná zmluva je neplatná. Pretože nejde o pracovný pomer, neplatia preň ustanovenia o skončení pracovného pomeru. Je možné uzavrieť pracovnú zmluvu len na činnosti, ktoré presahujú rámec funkcie štatutárneho zástupcu. České a slovenské súdy už od 90. rokov minulého storočia sa vyjadrovali k otázke možnosti vecného súbehu pracovného pomeru a funkcie štatutárneho orgánu, a to najmä v súvislosti s riešením otázky platnosti skončenia pracovného pomeru s osobami, ktorých sa súbeh týkal. Česká línia judikátov sa odvíja od rozhodnutia Vrchného súdu v Prahe zo dňa 21. apríla 1993, sp.zn. . České súdy postupne jednoznačne formulovali dva závery (i.) výkon funkcie štatutárneho orgánu nie je možné vykonávať v pracovnom pomere a (ii.) obchodná spoločnosť môže platne založiť s osobou, ktorá je jej štatutárnym orgánom (alebo jej členom) pracovnoprávny vzťah, pokiaľ nie je predmetom tohto vzťahu výkon činnosti štatutárneho orgánu. K obsahovo totožnému záveru dospel aj Najvyšší súd SR, ktorý v rozsudku z 26. novembra 1997, sp.zn. vyslovil právnu vetu: „Vykonávanie funkcie člena štatutárneho orgánu nie je výkonom práce v pracovnom pomere...“. V odôvodnení rozsudku vzťahujúcom sa na prejednávaný prípad Najvyšší súd SR konštatuje, že medzi konateľom a spoločnosťou s ručením obmedzeným môže síce byť platne uzavretý pracovný pomer, avšak len za podmienky že je „dohodnutý so všetkým náležitosťami, aby sa náplň práce zamestnanca a súčasne konateľa nezamieňala a aby bolo zrejmé, že došlo aj k uzavretiu pracovného pomeru“ a že tieto činnosti si vzájomne nekonkurujú. Ak nie je splnená táto podmienka, pracovný pomer nemôže vzniknúť, a to ani konkludentne.

Súd opätovne uvádza, že nie je prípustné, aby člen štatutárneho orgánu mal so spoločnosťou, resp. družstvom uzatvorenú pracovnú zmluvu, predmetom ktorej je výkon činnosti štatutárneho orgánu, tak ako je to v súdenej veci, keď žaloba mal uzatvorenú .pracovnú zmluvu s druhom práce - predseda družstva. Takto upravený druh práce - predseda družstva nie je v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce, preto je pracovná zmluva uzavretá účastníkmi dňa 21.7.2011 neplatná, z čoho vyplýva, že pracovný pomer na základe tejto pracovnej zmluvy medzi účastníkmi nevznikol. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného v tom, že dôvodom neplatnosti pracovnej zmluvy je aj skutočnosť, že pracovná zmluva nebola zo strany žalovaného podpísaná spôsobom ako to upravujú Stanovy žalovaného a ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra žalobcu (Listiny o právnych úkonoch, kde je predpísaná písomná forma, podpisuje okrem predsedu aj člen predstavenstva) v danom prípade na pracovnej zmluve je jeden nečitateľný podpis.

K tvrdeniu žalobcu uvádzanom v písomnom vyjadrení predloženom na pojednávaní dňa 7.4.2016, že nie je vinou žalobcu, že žalovaný má v Stanovách ustanovenia, ktoré odporujú Obchodnému zákonníku, keď podľa Obchodného zákonníka nemôže byť predseda družstva aj členom predstavenstva v prípade, ak orgánmi družstva sú predstavenstvo aj predseda družstva. Žalobca bol v dvoch orgánoch, na vykonávanie kompetencií v predstavenstve družstva mal a musel mať uzatvorenú pracovnú zmluvu. Žalobcovi ako zamestnancovi nemôže byť kladené za vinu, že mu bola predložená zamestnávateľom pracovná zmluva a že v zmysle Stanov zamestnávateľa mal vykonávať činnosť v dvoch orgánoch zamestnávateľa súd dodáva.

Z citované ustanovenie § 243 Obch. zák. nevyplýva tvrdenie žalobcu, že predseda družstva nemôže byť členom predstavenstva, práve naopak z odseku 5 § 243 vyplýva, že predstavenstvo volí zo svojich členov predsedu družstva (predstavenstva) prípadne podpredsedu, pokiaľ stanovy neurčujú, že ich volí členská schôdza, podľa odseku 6 predseda družstva organizuje a riadi rokovania predstavenstva, ak tak stanový určujú, organizuje a riadi aj bežnú činnosť družstva. Ak zo Stanov žalované vyplýva, že orgánom družstva je aj predseda družstva, táto skutočnosť neodporuje Obchodnému zákonníku, keďže družstvo si môže v zmysle § 237 upraviť Stanovami ďalšie orgány. Tak podľa Stanov žalovaného ale aj podľa ustanovení Obchodného zákonníka predsedom predstavenstva je predseda družstva. Žalobca pred súdom uviedol, že obsah Stanov družstva poznal, teda vedel, že pokiaľ bol členskou schôdzou zvolený za predsedu družstva súčasne bude aj predsedom predstavenstva. Preto sa nemožno stotožniť s tvrdením žalobcu, že predseda družstva sa tak stáva od predstavenstva samostatným, nepovinne zriadeným orgánom družstva.

Na základe uvedeného súd ustáli, že pracovná zmluva uzavretá dňa 21.7.2014 je neplatná. Neplatnosť pracovnej zmluvy znamená to, že je neplatná od momentu jej uzavretia. To znamená, že od svojho

vzniku nebola spôsobilá zaväzovať jej strany (zamestnanca a zamestnávateľa) k povinnostiam alebo týmto priznávať nejaké práva. Teda medzi žalobcom a žalovaným ako zamestnávateľom nedošlo k vzniku pracovnoprávneho vzťahu. Keďže medzi žalobcom a žalovaným nevznikol pracovnoprávny vzťah, neplatia preň ustanovenia o skončení pracovného pomeru.

Z uvedených dôvodov, keďže súd nemal na základe čoho posudzovať otázku platnosti skončenia pracovného pomeru medzi účastníkmi konania ani otázku náhrady mzdy žalobcovi v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. . O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. teda podľa zásady úspechu, tak že úspešnému účastníkovi - žalovanému priznal právo na náhradu trov konania od neúspešného účastníka - žalobcu.

V zmysle § 151 ods. 7 O.s.p. súd namiesto určenia výšky trov priznal úspešnému účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú percentom. Po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.

- 9 -

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).