Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-271-2015.pdf
PDF · 75.6 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/271/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci navrhovateľky E. A. nar. X.X.XXXX bývajúcej v P. na ul. J. č. X proti odporcovi D. R. nar. X.XX.XXXX bývajúceho v P. na ul. P. č. XX za účasti mal. H. A. nar. X.X.XXXX zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice v konaní o určenie otcovstva, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 16.2.2015 č.k. 23C 215/2009-215 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 8.6.2015 č.k. 23C 215/2009-242 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení dlžného výživného pre mal. H. a spôsobe jeho zaplatenia.
M e n í rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného tak, že zaväzuje odporcu prispievať na výživu mal. H. 70,- € mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred matke maloletého od 9.9.2009 do budúcnosti.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že otcom maloletého H. A. je D. R.. Maloletého H. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletého H. 70,- Eur mesačne vždy do 20 dňa v mesiaci od právoplatnosti rozsudku. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke 66,- Eur titulom náhrady trov konania za súdny poplatok, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal odporcu zaplatiť dlžné výživné pre mal. H. za obdobie od 9.9.2009 do 1.2.2015 3.110,- Eur v 100,- eurových mesačných splátkach, vždy k 20. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka je splatná 20.3.2015, a každá ďalšia splátka 20. dňa v mesiaci, pod stratou výhody zo splátok. Konanie o návrhu matky na náhradu nákladov nevydatej matky a príspevok na jej výživu zastavil.
Proti tomuto rozsudku proti výroku o určení výživného podala odvolanie navrhovateľka s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zaviaže odporcu prispievať 70,- Eur mesačne na mal. H. od 9.9.2009 do 31.9.2012 v sume 100,- Eur od 1.10.2012 do budúcna vždy do 10. dňa v mesiaci vopred matke a zároveň žiada zmeniť aj súvisiaci výrok o dlžnom výživnom. Poukázala na to, že súd prvého stupňa nerozhodol v súlade s jej návrhom a výrok rozsudku súdu prvého stupňa o určení výživného je nejasný, pretože nie je zrejmé, od kedy má odporca platiť výživné a taktiež za nesprávnu považuje formuláciu výroku od právoplatnosti rozsudku, ktorá je nevymáhateľná a zároveň žiada aj prešetriť príjmové pomery odporcu, pretože mu nedôveruje.
Dopĺňacím rozsudkom súd prvého stupňa doplnil výrok rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 16.2.2015 tak, že určuje navrhovateľku za správkyňu majetku maloletého, ktorá bude maloleté dieťa zastupovať a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
Odporca ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrili.
Výroky rozsudku súdu prvého stupňa o určení otcovstva, výchove, v zastupovaní a správe majetku maloletého dieťaťa, náhrade trov účastníkov, zastavení konania, zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti a dopĺňací rozsudok odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmavania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Výživou dieťaťa je zaobstarávanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj. Právo na výživné je osobným právom dieťaťa. Pri určení konkrétnej výšky vyživovacej povinnosti musí súd zohľadniť zákonom predpísané kritériá. Základom určenia rozsahu vyživovacej povinnosti sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z rodičov a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Platí zásada, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Osobná starostlivosť o dieťa sa zohľadňuje pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti. Vyživovacia povinnosť je prvoradá, preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdavky rodičov. Pri posudzovaní odôvodnených potrieb dieťaťa je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na ich úhradu, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na jeho budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o určení výživného a dlžnom výživnom na čas po rozvode, spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s ust. § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania , avšak napriek tomu, že zistený skutkový stav posúdil podľa správnych ust. Zákona o rodine, tieto však nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav a dospel k nesprávnym záverom. Zákonným predpokladom pre určenie výživného pre maloleté dieťa je skutočnosť, že niektorý z rodičov si dobrovoľne neplní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu pravidelne a v rozsahu zodpovedajúcom odôvodneným potrebám dieťaťa ako aj možnostiam a schopnostiam rodičov. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťa nie rodiča, ktorý toto právo na dieťa uplatňuje. Popri určovaní výšky výživného a začiatku plnenia vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu musí súd prihliadnuť na dobrovoľne uskutočnené plnenia, ktoré zodpovedali vyššie uvedeným kritériám pre určovanie rozsahu vyživovacej povinnosti. V konaní bolo nepochybne preukázané, že maloletý H. je vo veku 7 rokov, býva spolu s matkou a má odôvodnené potreby primerané jeho veku a matkou ani kolíznym opatrovníkom v rámci šetrenia pomerov neboli zistené zvýšené odôvodnené potreby maloletého v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu, prípadne špeciálnej záujmovej činnosti. Z obsahu spisu bol zistený matkin mesačný príjem 277,99 Eur a otcov 500,- Eur a boli preukázané plnenia odporcu pre maloletého H. titulom výživného 70,- Eur 5.1.2015 v 12 mesiaci 1.300,- Eur. V konaní bolo nepochybne preukázané, že osobnú starostlivosť a všetky odôvodnené potreby maloletého zabezpečuje matka a ako to vyplýva zo správy kolízneho opatrovníka v rámci šetrenia pomerov na požadovanej úrovni. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je vždy limitované možnosťami a schopnosťami rodičov. Vo vzťahu k odvolacím námietkam navrhovateľky odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnený tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri jej výklade alebo aplikácii
zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by svoj názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. Pokiaľ navrhovateľka poukazuje na nesprávne skutkové zistenia súdu prvého stupňa, odvolací súd poznamenáva, že konajúci súd pri rozhodovaní vychádzal z výsluchu účastníkov ako aj zo správy o šetrení pomerov kolíznym opatrovníkom a zároveň aj z jeho stanoviska na pojednávaní pred prvostupňovým súdom a odvolací súd po zohľadní všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že určené výživné pre mal. H. v sume 70,- Eur mesačne je primerané odôvodneným potrebám maloletého H., ktorý je vo veku 7 rokov a u ktorého z listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu neboli zistené zvýšené odôvodnené potreby ako u iných detí v jeho veku. Zvýšenie výživného v rámci odvolacej námietky matky od 1.10.2012 na sumu 100,- Eur matka ničím nešpecifikovala ani nepreukázala a ani len neuviedla žiaden dôvod k akej zmene pomerov od tohto dátumu na strane maloletého dieťaťa došlo. Preto v tomto smere nebolo možné ani vykonať dokazovanie za účelom zistenia eventuálnych zvýšených odôvodnených potrieb maloletého. Odvolacia námietka navrhovateľky ohľadne nevykonateľnosti napadnutého výroku v rozsudku súdu prvého stupňa o výživnom je dôvodná podľa ust. § 113 ods. 2 O.s.p. s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa. Pretože súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav nesprávne právne posúdil, odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa o určení výživného podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že za obdobie od narodenia maloletého H. je odporca povinný prispievať na jeho výživu 70,- Eur mesačne jeho matke vždy do 20. dňa v mesiaci vopred a nevyhovel odvolacej námietke navrhovateľky na zvýšenie výživného od 1.10.2012 na 100,- Eur mesačne, nakoľko z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa a zistených dôkazov tvoriacich obsah spisu ako aj z odvolania matky nebola preukázaná podstatná kvalifikovaná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu určeného výživného. Pretože súd prvého stupňa správne rozhodol o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia, odvolací súd tento napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a v odôvodnení sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.