Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9CoE-155-2016.pdf
PDF · 70.99 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/155/2016
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a. s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: Y. T., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom I., T. XXXX/X, o vymoženie sumy 160 eur, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 17. decembra 2014 č. k. 9Er/268/2012-22 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Posledným výrokom oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jozefovi Burimu, LLM, Exekútorský úrad so sídlom Ku Bratke 3, 934 01 Levice, náklady spojené s výkonom exekúcie vo výške 68,03 eura do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie v zastavujúcej časti odôvodnil ustanoveniami § 36 ods. 1, 2, § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 7 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 103, § 104 ods. 1 veta prvá OSP. Súd prvého stupňa lustráciou v Registri obyvateľov SR zistil, že povinný zomrel dňa 09. 11. 2011, teda ešte pred začatím exekučného konania, ktoré sa začalo dňom 02. 02. 2012, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže povinný nemal v čase začatia exekučného konania spôsobilosť na práva a povinnosti podľa hmotného práva (ktorá zanikla smrťou povinného ešte pred začatím exekučného konania), a teda nemôže vystupovať v exekučnom konaní ako účastník konania, súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil. Okrem toho s poukazom na § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, § 14 ods. 1, § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov priznal súdnemu exekútorovi sumu 68,03 eura, na úhradu ktorej zaviazal oprávneného.
Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý uviedol, že má pochybnosti o účelnosti priznaných nákladov, keďže boli vynaložené napriek nedoručiteľnosti upovedomenia o začatí exekúcie povinnému z dôvodu jeho úmrtia. Vykonané úkony a poštovné nie sú v napadnutom uznesení žiadnym spôsobom špecifikované. Poukázal na uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa 28. 04. 2011 č. k. 14CoE/12/2011-80 a Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26. 01. 2012 č. k. 20CoE/152/2011-36 a konštatoval, že ani pri náležitej opatrnosti nemohol v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie predvídať úmrtie povinného v lehote kratšej ako 3 mesiace pred podaním návrhu, a teda k zastaveniu exekúcie nedošlo zavinením oprávneného. Úmrtie povinného nebránilo súdu požadovať od oprávneného aj zaplatenie súdneho poplatku zo žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi a vydať mu poverenie. Mal za to, že v danom prípade išlo o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nebolo možné odstrániť. Poverenie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nemalo byť súdnemu exekútorovi vôbec vydané. Súd mal postupovať podľa § 104 ods. 1 veta prvá OSP a konanie o vykonanie exekúcie zastaviť. Po zastavení konania v zmysle ustanovenia § 104 ods. 1 veta prvá OSP malo byť rozhodnuté o trovách exekúcie podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, keďže konanie bolo zastavené a oprávnenému mal byť vrátený súdny poplatok zo žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi (požadovaný od oprávneného v rozpore s ustanovením § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov). Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 05. 11. 2013 sp. zn. 6CoE/140/2013 a navrhol, aby zákonný sudca Okresného súdu Levice tomuto odvolaniu v celom rozsahu vyhovel. V prípade, že zákonný sudca prvostupňového súdu odvolaniu nevyhovie, oprávnený navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
K odvolaniu oprávneného sa písomne vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že je absolútne nesporné, že úkony exekučného konania vykonal a zákon spája úkony súdneho exekútora s právom na odmenu exekútora ako jeho základné majetkové ústavné právo. Zákon definuje striktný postup účastníkov exekučného konania, ako aj exekučného súdu. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 195/2011. Mal za to, že oprávnený rozporuje účelnosť vynaložených trov, pričom túto zakladá na tej skutočnosti, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo nedoručiteľné. Práve to je však dôvodom na vykonávanie rozsiahlejšej lustrácie majetku povinného a jeho podrobné skúmanie, čo si vyžaduje konkrétnu činnosť exekútora, ktorá je spojená s jeho právom na odmenu. Na základe uvedeného preto mal za to, že súd správne právne vec posúdil a preto žiadal, aby súd potvrdil napadnuté uznesenie v celom rozsahu.
Sudkyňa súdu prvého stupňa predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu oprávneného nemienila vyhovieť, napadnuté uznesenie považovala za vecne správne.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia podľa § 212 ods. 1 OSP a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.
Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa svojím návrhom, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 02. 02. 2012, domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 160 eur a trov exekučného konania. Za exekučný titul označil blok na pokutu nezaplatenú na mieste ev. č. A 0233108 zo dňa 20. 03. 2009, vydaný Obvodným oddelením PZ Levice, právoplatný dňa 20. 03. 2009 a vykonateľný dňa 05. 04. 2009. Súdny exekútor doručil dňa 20. 02. 2012 súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil návrh na vykonanie exekúcie a blok na pokutu tvoriaci exekučný titul. Súd prvého stupňa poveril dňa 03. 04. 2012 súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Podaním zo dňa 06. 08. 2014 súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie a rozhodnutie o trovách exekúcie. Dôvodil tým, že povinný dňa 09. 11. 2011, t. j. ešte pred začatím exekučného konania, zomrel, a keďže subjekt na strane povinného od počiatku nemal spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania, exekúcia je neprípustná a je potrebné ju zastaviť. Následne súd prvého stupňa vo veci rozhodol napadnutým uznesením.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia konštatuje správnosť zistenia skutkového stavu súdom prvého stupňa a jeho správne právne posúdenie, preto v časti týkajúcej sa vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
Odvolací súd má za to, že vzhľadom na skutočnosť, že povinný zomrel dňa 09. 11. 2011, teda ešte pred začatím exekučného konania, ktoré sa začalo dňa 02. 02. 2012, stratil povinný procesnú spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania v zmysle § 19 OSP a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku. Z dôvodu, že povinný zomrel pred začatím exekučného konania, nemal v čase jeho začatia procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania, preto ide o taký nedostatok podmienky konania, pre ktorý je potrebné exekúciu zastaviť a preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.
V časti trov exekúcie odvolací súd bez toho, aby v tejto časti rozhodol, vracia vec súdu prvého stupňa na postup podľa § 374 ods. 4 posledná veta OSP. Včas podané odvolanie oprávneného smeruje proti rozhodnutiu aj v časti výroku o náhrade trov exekúcie, ktoré sa podľa § 374 ods. 4 OSP v tejto časti zrušilo zo zákona podaním odvolania. O náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku totiž v danom prípade napadnutým uznesením rozhodol vyšší súdny úradník, pričom ide o rozhodnutie, proti ktorému odvolanie v zmysle § 202 ods. 2 OSP v spojení s § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v tejto časti nie je prípustné. O tomto výroku tak musí meritórne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa s konečnou platnosťou s tým, že proti jeho rozhodnutiu nebude prípustné odvolanie.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.