Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_10C-88-2013.pdf
PDF · 83.1 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K3-10C/88/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnej veci navrhovateľky: P. K., nar. XX.X.XXXX, bytom v I. K. O., Z. Č..XX, zast. advokátkou JUDr. Kristínou Piovarčíovou so sídlom v Košiciach na Štúrovej 20, proti odporcom: 1. S. S., nar. XX.X.XXXX, bytom B. I. K. O., Ž. Č..XXX a 2. Š. S., nar. XX.X.XXXX, bytom B. Z. Č..XXX, o zaplatenie 615,38 eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporcovia v 1. a 2.rade sú povinní zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne sumu 374,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 374,56 eur od 7.1.2013 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 157,88 eur na účet právnej zástupkyne navrhovateľky č. W. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, VS-XXXX, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala voči odporcom žalovanej sumy ako úhrady za mobilné telefóny, ktoré zaplatila za odporcov v 1. a 2.rade, čím vzniklo na ich strane bezdôvodné obohatenie.
Odporcovia s podaným návrhom nesúhlasili a žiadali ho zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že v roku 2010 žila v družobnom pomere so synom odporkyne v 1.rade - s X. S.. Tento ju mal nahovoriť, aby od mobilného operátora Orange požiadala o poskytnutie 2 SIM kariet. K týmto 2 SIM kartám obdŕžala aj 2 mobilné telefóny. Jeden mobilný telefón hneď po obdŕžaní odniesla spolu s X. S. do záložne, kde X. S. tento mobilný aparát odpredal, avšak nevedela uviesť za akú cenu, pretože ona sa zdržiavala vonku. Druhý mobilný aparát odpredal X. S. svojmu bratovi, odporcovi v 2.rade. Ďalej uviedla, že obidve zmluvy spoločnosti Orange uzavrela a podpísala ona na svoje meno, keďže jej priateľ X. S. nemohol, pretože mal podlžnosti. Jozef S. ju ubezpečil, že za tieto 2 SIM karty bude platiť. Hneď v deň keď obdŕžala SIM karty aj s mobilnými telefónmi jednu SIM kartu dal X. S. svojej matke - odporkyni v 1.rade, ktorá jej sľúbila, že bude platiť mesačný paušál. Takisto aj odporca v 2.rade prisľúbil, že za SIM kartu, ktorú obdŕžal od navrhovateľky, bude platiť mesačný paušál. Zároveň X. S. odpredal druhý mobilný telefón Š. S., avšak nevedela uviesť, za akú cenu, pretože tieto peniaze zobral X. S.. Neskôr sa s X. S. rozišla a nestarala sa, či odporcovia platia mesačné paušály za SIM karty, ktoré im poskytla. Až neskôr, keď jej došla upomienka zo spoločnosti Orange, zašla za odporkyňou v 1.rade a oznámila jej, že vznikol dlh na týchto 2 SIM kartách. Odporkyňa v 1.rade jej prisľúbila, že to splatí, čo aj spočiatku urobila, keď uhradila 3 splátky po 15,00 eur. Asi po 2 rokoch chcela zrušiť zmluvu so spoločnosťou Orange a vtedy sa dozvedela, že na týchto 2 kartách sú podlžnosti. Vtedy navštívila spoločne so svojou matkou rodinu S. a prostredníctvom dcéry odporkyne v 1.rade zaslala odporcom list o vzniknutom dlhu na mobilnom aparáte. Neskôr túto skutočnosť oznámila aj na polícií, na Obvodnom oddelení policajného zboru v Turni nad Bodvou, kde vec bola vyšetrovaná ako prečin podvodu.
Odporkyňa v 1.rade potvrdila, že navrhovateľka žila v družobnom pomere s jej synom X. S. a potom čo navrhovateľke boli poskytnuté 2 mobilné telefóny s 2 SIM kartami, navrhovateľka ju prehovárala, aby si zobrala jednu SIM kartu a aby ju používala. Odporkyňa túto SIM kartu používala po dobu asi 3-4 mesiacov a potom túto SIM kartu navrhovateľke vrátila. Túto kartu vrátila navrhovateľke tým spôsobom, že ju položila na stolík v izbe, kde sa navrhovateľka zdržiavala s jej synom. Neskôr sa dozvedela, že k týmto SIM kartám boli poskytnuté aj 2 mobilné telefóny, pričom jej bolo uvedené, že jeden mobilný telefón navrhovateľka spolu s jej synom dali do záložne a druhý mobilný telefón odpredali jej druhému synovi Š.. Taktiež potvrdila, že za poskytnutú SIM kartu od navrhovateľky zaplatila 3 krát po 15,00 eur. Taktiež uviedla, že navrhovateľka jej oznámila dlh na SIM karte, avšak ona na to nereagovala, keďže SIM kartu navrhovateľke vrátila.
Odporca v 2.rade uviedol, že navrhovateľka spolu s jeho bratom X. S. mu odovzdali SIM kartu a mobilný telefón. Povedali mu, aby používal túto kartu pokiaľ bude funkčná a keď stratí platnosť, aby ju zahodil. Čo sa týka mobilného telefónu, v podstate došlo k výmene, pretože on mal starší mobilný aparát, tento dal navrhovateľke a bratovi, pričom tento starý telefón zobrala navrhovateľka a on získal od nej nový mobilný telefón, za ktorý doplatil okolo 15-20,00 eur. Taktiež zaplatil aj za SIM kartu 5,00 eur. Podľa jeho udania, peniaze odovzdal do ruky navrhovateľke. Ďalej uviedol, že on nič neplatil, teda žiadny mesačný paušál, používal túto SIM kartu, pokiaľ bola funkčná a potom čo bola táto SIM karta zablokovaná, prestal ju užívať.
Vypočutý svedok X. S.D. potvrdil, že navrhovateľka bola jeho priateľkou. Poprel, že by nútil navrhovateľku, aby požiadala o mobilné aparáty a SIM karty spoločnosť Orange, že jej to iba navrhoval a navrhovateľka sama išla a podpísala zmluvy. Získala 2 mobilné telefóny, jeden z týchto mobilných telefónov odniesol do záložne a získal za jeho odpredaj sumu 50,00 eur. Túto sumu odovzdal navrhovateľke, ktorá si ihneď išla kúpiť oblečenie, ako aj víno a ešte sumu 10,00 eur poskytla aj jemu samému. Druhý mobilný aparát navrhovateľka odovzdala jeho bratovi - odporcovi v 2.rade, pričom išlo vlastne o výmenu, keďže jeho brat odovzdal navrhovateľke starší mobil, navrhovateľka mu dala tento nový a za nový mobilný aparát doplatil jeho brat 5,00 eur. Potvrdil, že jednu zo SIM kariet dala navrhovateľka jeho matke a druhú jeho bratovi. Uviedol, že dohoda medzi navrhovateľkou a jeho matkou bola taká, že za SIM kartu, ktorú získala jeho matka, bude platiť ona, pričom potvrdil, že jeho matka aj uhradila nejakú sumu. Taktiež aj s odporcom v 2.rade bola dohoda, že za túto SIM kartu bude platiť odporca v 2.rade. Ďalej uviedol, že sumu, ktorú získala navrhovateľka od jeho brata - odporcu v 2.rade, spoločne si s navrhovateľkou kúpili jedlo a pitie. Taktiež potvrdil, že navrhovateľka spoločne so svojou matkou ich navštívila, kde im oznámila, že na týchto kartách vznikol nedoplatok.
Vypočutá svedkyňa O. K. - matka navrhovateľky uviedla, že čo sa týka podlžnosti v spoločnosti Orange, dozvedela sa to od svojej dcéry, ktorá jej uviedla, akým spôsobom získala mobilné telefóny a SIM karty. Navštívila spoločnosť Orange a zistila, že navrhovateľka uzavrela a podpísala 2 zmluvy so spoločnosťou Orange. Vtedy navštívila rodinu S. a vytýkala X. S. - expriateľovi navrhovateľky, že prečo dovolil, aby navrhovateľka vybrala tieto mobilné telefóny. X. S. spolu aj s matkou - odporkyňou v 1.rade ju upokojovali, že mesačný paušál budú platiť oni. V októbri v roku 2012 spolu s dcérou zašla do spoločnosti Orange a chcela zrušiť obidve zmluvy a vtedy sa dozvedeli, že vznikol dlh na týchto mobilných telefónoch. Vtedy sa so spoločnosťou Orange dohodli na splátkovom kalendári s tým, že dlžnú sumu uhradí v 3 mesačných splátkach. Ďalej uviedla, že po tomto navštívili rodinu S. a dcére odporkyne v 1.rade oznámili, aký dlh vznikol spoločnosti Orange a následne podali trestné oznámenie na polícií v obci I. K. O.. Svedkyňa uviedla, že asi v auguste 2010 ju odporkyňa v 1.rade ubezpečila, že ona bude platiť mesačný paušál za SIM kartu, ktorú jej poskytla navrhovateľka.
Odporkyňa v 1.rade reagovala na výpoveď svedkyne K. a potvrdila, že jej sľúbila, že bude platiť, ale potom si to rozmyslela, pretože nemá veľký dôchodok a potrebuje si zakupovať lieky, takže nemá z čoho splácať. Preto aj vrátila SIM kartu navrhovateľke.
Z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva policajného zboru v Košiciach-okolie, odbor poriadkovej polície, OO PZ Turňa nad Bodvou č. ČVS: ORP-1340/TU-KS-2012 súd zistil, že navrhovateľka podala trestné oznámenie pre prečin podvodu, kde vo svojej výpovedi uviedla, že v spoločnosti Orange uzavrela dobrovoľne 2 zmluvy o pripojení a získala aj 2 mobilné telefóny. V deň obdŕžania týchto mobilných telefónov s jej vedomím založil v záložni v Moldave nad Bodvou jej priateľ X. S. jeden mobilný telefón, za
čo získal 40,00 eur a túto sumu potom spoločne minuli. Ďalej uviedla, že jednu SIM kartu dala dobrovoľne do užívania matke X. S. - odporkyni v 1.rade s tým, že faktúry za hovory bude uhrádzať ona. Tiež uviedla, že druhý mobilný telefón dala do užívania Š. S. s tým, že aj tento faktúry za hovory si bude uhrádzať. Š. S. jej za tento mobilný telefón zaplatil určitú čiastku, ale nevedela uviesť akú.
Z listu zaslaného spoločnosťou Orange navrhovateľke dňa 5.11.2012 súd zistil, že spoločnosť Orange Slovensko súhlasí s úhradou záväzku navrhovateľky voči ich spoločnosti v 3 mesačných splátkach, a to prvú splátku vo výške 200,00 eur so splatnosťou dňa 30.11.2012, druhú splátku vo výške 200,00 eur so splatnosťou dňa 31.12.2012 a 3.splátku vo výške 214,54 eur so splatnosťou dňa 31.1.2013.
Navrhovateľka uviedla, že prvé dve splátky uhradila jej matka bankovým prevodom a tretiu splátku uhradila v hotovosti spolu aj s manipulačným poplatkom 0,84 eur, o čom súdu predložila doklad o úhrade pohľadávky. Zo šekových poukážok (č.l.19), ktoré k odporu priložila odporkyňa v 1.rade súd zistil, že dňa 19.3.2012 bola uhradená spoločnosti Orange Slovensko suma 15,00 eur a taktiež aj dňa 18.4.2012 a 18.6.2012. Ako odosielateľ je uvedená P. K..
Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Na základe vyššie uvedeného dospel súk k záveru, že návrh navrhovateľky je sčasti dôvodný. Bolo preukázané, že navrhovateľka uzavrela a podpísala so spoločnosťou Orange 2 zmluvy o poskytovaní verejných služieb a na základe zmlúv jej boli poskytnuté SIM karty s telefónnymi číslami. Tieto skutočnosti boli preukázané oznámením spoločnosti Orange Slovensko (č.l.54), pričom obidve tieto SIM karty z dôvodu neuhradenia poskytnutých služieb boli odpojené. Taktiež bolo preukázané výpoveďami samotných účastníkov, ako aj svedkov, že predmetné SIM karty poskytla navrhovateľka odporkyni v 1.rade a odporcom v 2.rade, pričom bola medzi nimi dohoda, že za poskytnuté služby budú uhrádzať faktúry. Skutočnosť, že odporcovia súhlasili s takouto dohodou, potvrdil svedok X. S. - syn odporkyne v 1.rade a brat odporcu v 2.rade, ako aj samotná odporkyňa v 1.rade, ktorá aj uhradila spoločnosti Orange 3 krát sumu 15,00 eur. Potom prestala ďalej platiť z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Preto súd vyhovel návrhu v časti zaplatenia dlhu na hovornom, na úrokoch a trovách celkovo v sume 374,56 eur. V časti o zaplatenie sumy 233,00 eur, súd návrh zamietol, a to z toho dôvodu, že tento dlh bol vyčíslený na telefónoch, pričom bolo preukázané, že jeden z mobilných telefónov navrhovateľka spolu so svojím priateľom X. S. zaniesli do záložne a získali zaň finančné prostriedky, ktoré spoločne minuli. Taktiež bolo potvrdené výpoveďami samotných účastníkov, ako aj výpoveďou svedka, že druhý mobilný telefón navrhovateľka dobrovoľne vymenila s odporcom v 2.rade za jeho starší mobilný telefón, pričom odporca v 2.rade za tento mobilný aparát, ktorý získal od navrhovateľky, uhradil čiastku, ktorú taktiež navrhovateľka so svojím bývalým priateľom minuli. Z toho dôvodu nebolo možné zaviazať odporcov v 1. a 2.rade na úhradu za poskytnuté 2 mobilné telefóny.
Keďže však navrhovateľka plnila za odporcov to, čo podľa dohody mali plniť odporcovia v 1. a 2.rade, a to tým, že navrhovateľka zaplatila spoločnosti Orange Slovensko za služby v sume 374,56 eur, ktoré mali uhradiť odporcovia v 1. a 2.rade (§ 454 OZ), odporcovia sa na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohatili. Preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie so zaplatením peňažného dlhu, je dlžník popri plnení povinný zaplatiť veriteľovi aj úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť aj poplatok z omeškania; výšku úroku z omeškania a výšku poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Vykonávacím predpisom je § 3 Nar.vlády č.87/1995 Z.z. v znení zmien, úrok z omeškania z dlžnej sumy 374,56 eur vo výške 8,75 % súd priznal navrhovateľke od 7.1.2013 do zaplatenia, keďže dlh spoločnosti Orange navrhovateľka uhradila dňa 7.1.2013.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a v spore čiastočne úspešnej navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov vo výške 157,88 eur (prevzatie a príprava zastupovania, vrátane prvej porady, návrh na začatie konania, ďalšia porada s klientom vo veci samej, vyjadrenie vo veci samej, zastupovanie na pojednávaní v dňoch 27.3.2014, 28.5.2014, 4.9.2014, 6.11.2014, 9.3.2016 a 28.4.2016,
režijný paušál 4 x 7,81 = 31,24 - 2013, 4 x 8,04 = 32,16 - 2014 a 2 x 8,58 = 17,16 - 2016 a súdny poplatok), keďže čiastočný úspech navrhovateľky vo veci predstavuje 60,86 % oproti úspechu odporcov 39,13 %, úspech navrhovateľky je teda 21,73 %. Nárok na čiastočnú náhradu trov konania sa vypočíta tak, že úspech účastníka konania, ktorému vzniká povinnosť na náhradu trov, sa odpočíta od úspechu účastníka, ktorému vzniká právo na náhradu trov a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva. Podľa § 10 ods. 1 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, jeden úkon dosahuje hodnotu 39,84 eur (t.j. zo sumy 615,38 eur). Z hodnoty jedného úkonu 39,84 eur by patrila navrhovateľke náhrada vo výške 21,73 %, t.j. za 1 úkon suma 8,66 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.