Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28CoE/30/2022

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v exekučnej veci oprávneného: REAL VT, s.r.o., Sídlisko I. 973/11, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 36 477 591, zast. JUDr. Igorom Lakatošom, M.R. Štefánika 875, Vranov nad Topľou, proti povinnému: Q. Z., K.. XX.XX.XXXX, O. XXXX/XX, XXX XX B. K. I., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. -12 zo dňa 17.09.2013 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje uznesenie vo výrokoch o vyhlásení exekúcie v celom rozsahu za neprípustnú a zastavení exekúcie v celom rozsahu.

II. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom a súdnemu exekútorovi nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,exekučný súd“) rozhodol takto cit.:

„Súd vyhlasuje exekúciu v celom rozsahu za n e p r í p u s t n ú .

Súd z a s t a v u j e exekúciu v celom rozsahu.

O trovách exekúcie súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

2. Vychádzal pritom z ust. 22 ods. 1 a 2, , a a a Exekučného poriadku.

3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že exekučným titulom v prejednávanej veci je notárska zápisnica zo dňa 19.05.2006 spísaná notárkou X.. Predmetom tohto exekučného titulu bolo vyhlásenie X.. Q. K., splnomocneného povinným, o uznaní záväzku a súhlase s exekúciou podľa ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Konštatoval, že udelenie splnomocnenia ako jednostranný právny úkon adresovaný tretím osobám alebo dohoda o plnomocenstve ako dvojstranný právny úkon, musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Ak X.. Q. K. bol splnomocneným zástupcom povinného a mal hájiť jeho záujmy, konal v rozpore so zákonom, keď uznaním dlhu spísaného v notárskej zápisnici konal preukázateľne v rozpore so záujmami povinného a taktiež nad jeho rámec určil povinnému aj lehotu na splnenie, do 3 dní od spísania notárskej zápisnice, a povinnosť zaplatiť všetky náklady spojené so spísaním notárskej zápisnice. Povinný teda splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku nebolo možné predpokladať. Tým sa povinný vopred vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý vznikne či nevznikne v budúcnosti. Povinnému bolo už v tom čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý

a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či vôbec určité právne významné okolnosti vôbec v budúcnosti nastanú. Naviac povinný si nemohol dobrovoľne vybrať zástupcu, pretože tento bol už určený v predtlači zmluvy o pôžičke a teda bol vybraný oprávneným, ktorí zjavne spolu úzko spolupracujú. Podľa súdu prvej inštancie spôsob, akým bol zástupca ustanovený a na vykonanie akých úkonov bol splnomocnený, jednoznačne dokazuje, že prejav vôle povinného bol obmedzený oprávneným, ktorý ako silnejšia strana vopred naformuloval obsah zmluvy tak, že povinný, ak chcel uzatvoriť zmluvu o pôžičke, musel prijať oprávneným vopred vybraného zástupcu na vopred naformulované realizovanie rôznych úkonov, pričom povinný nemal akúkoľvek možnosť zmeniť zástupcu, ktorého určil oprávnený, ani možnosť zmeniť rozsah jeho splnomocnenia. Povinný mohol iba prijať alebo odmietnuť zmluvu o pôžičke ako celok. Z uvedených dôvodov považoval takého plnomocenstvo za uzavreté bez slobodnej vôle povinného a pre konflikt záujmov za absolútne neplatné s poukazom na ust. . Na základe uvedeného exekučný titul - notárska zápisnica, spísaná X.. Q. K., je neúčinná a nemôže byť podkladom exekúcie vedenej proti povinnému.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutím štátneho orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve ( ). Rozsah oprávnenia splnomocnenca vyplýva z udelenej plnej moci. Pokiaľ splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach udelenej plnej moci, platí, že práva a povinnosti z konania splnomocnenca vznikajú priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocniteľom splnomocnencovi, prípadne akékoľvek obmedzenia, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania splnomocnenca voči tretím osobám, ak tretím osobám neboli známe ( ). Pre rozsah plnomocenstva je rozhodujúci prejav vôle, vnútorné výhrady nemajú právny význam. Ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámil osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil ( ). Namietal, že prvoinštančný súd nedostatočne skúmal a zisťoval okolnosti uzatvorenia zmluvy o pôžičke, nakoľko dlžník mal právo ustanoviť si ním zvoleného zástupcu, čoho dôkazom sú zmluvy o pôžičke uvádzané v prílohe. Dlžníci si vyberali aj splnomocnencov X.. W. S. a X.. B. Q.. Rozpor medzi záujmami zástupcu a zastúpeného však nemusí byť všade tam, kde obaja majú účasť na tom istom právnom vzťahu. Súd prvej inštancie nemal žiaden dôvod rozhodnúť o neprípustnosti exekúcie a exekúciu zastaviť. V zmluve o pôžičke je priamo vyslovený súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a jasne a zrozumiteľne formulované plnomocenstvo na transformáciu tohto súhlasu do notárskej zápisnice. Spísaná notárska zápisnica spĺňa všetky predpoklady stanovené v ust. Exekučného poriadku a je nepochybne podkladom, na základe ktorého možno v zmysle Exekučného poriadku vykonať exekúciu.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP.“), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl., bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

6. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ako aj s dôvodmi tam uvedenými a k odvolacím námietkam oprávneného len na doplnenie konštatuje:

8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že na návrh oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi JUDr. Stanislavovi Moskvičovi dňa 13.06.2006 sa začalo exekučné konanie, v rámci ktorého exekučný súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora poverením vydaným Okresným súdom Humenné č.k. -10 zo dňa 22.06.2006 na základe exekučného titulu - Notárskej zápisnice vydanej notárkou X.. B. G., číslo N 97/2006, NZ 19306/2006 zo dňa 19.05.2006. Súd prvej inštancie následne

napadnutým uznesením rozhodol o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

9. Zákon nerozlišuje medzi exekučnými titulmi z hľadiska toho, či mu predchádzalo alebo nepredchádzalo preskúmanie veci súdom z hľadiska hmotného práva. V tomto zmysle notárska zápisnica ako vykonateľný exekučný titul požíva rovnakú súdnu ochranu, aká sa poskytuje vykonateľnému rozhodnutiu súdu. V tejto súvislosti však je nevyhnutné dodať, že by nebolo možné pripustiť exekúciu na základe notárskej zápisnice, najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob vzniku vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých je nutné bezpodmienečne trvať.

10. Notárska zápisnica sp. zn. N 97/2006, NZ 19306/2006 zo dňa 19.05.2006 bola označená ako exekučný titul, podľa ktorého exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Notárska zápisnica je ako procesno-právny inštitút uznaná ako exekučný titul, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej podstatnou náležitosťou, tento prejav vôle dlžníka (povinného) robí z notárskej zápisnice právny titul spôsobilý na exekúciu. Pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul, zákonodarca hlavný dôraz kládol na výslovný súhlas povinnej osoby s exekúciou. Nepochybne až tento prejav vôle povinného realizuje z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti uvedenej v jej obsahu.

11. V tejto súvislosti je tiež potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 12.05.2011 č.k. -16. V obdobných právnych veciach týkajúcich sa posudzovania notárskej zápisnice ako exekučného titulu boli sťažnosti oprávneného odmietnuté ako zjavne neopodstatnené. Podľa záverov Ústavného súdu SR jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať, a preto je podľa názoru Ústavného súdu SR z ústavného hľadiska akceptovateľný právny záver krajského súdu vychádzajúci z toho, že ak neexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, okamih, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je v ňom ustanovený explicitne. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.

12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa ktorej účastníci uzatvorili zmluvu o pôžičke, súčasťou ktorej vo forme predtlače bol uvedený text o splnomocnení X.. Q. K. povinným na uznanie záväzku z úveru v mene povinného v notárskej zápisnici ako exekučného titulu tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Takto udelené plnomocenstvo sa za platný právny úkon označiť nedá, a preto X.. Q. K. nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného, a to pre rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle ust. . Podľa tohto ustanovenia zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Uvedený rozpor so záujmami povinného spočíva v tom, že jeho zástupca, ktorý mal povinného pri uznaní dlhu a spisovaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, čo malo za následok, že povinný si nemohol X.. Q. K. ako svojho zástupcu vybrať na základe svojej vôle. Za povinného konal advokát, ktorý o povinnej osobe mohol mať v čase prijatia splnomocnenia len takú vedomosť, že je v omeškaní s peňažným záväzkom a že si ho povinný nevybral. Dlžník sa udeleným splnomocnením vopred vzdal svojho práva na uznanie, resp. neuznanie dlhu v čase, keď ešte nemal a ani nemohol mať vedomosť o jeho prípadnom vzniku a výške.

13. Keďže ustanovenie nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti ( ), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Právny úkon urobený zástupcom nespĺňajúcim podmienky upravené v ust. je v zmysle

ust. absolútne neplatný. Ak v prejednávanej veci advokát X.. Q. K. nedisponoval platným plnomocenstvom, nemohol v mene povinného uznať dlh a vysloviť súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Notárska zápisnica predložená oprávneným nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu a to preto, lebo bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu.

14. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že notárska zápisnica ako exekučný titul je v danom prípade v rozpore so zákonom a nemá tak vlastnosť materiálnej vykonateľnosti a na základe nej nie sú splnené zákonné podmienky na vedenie exekúcie.

15. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd SR vyslovil, že: „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (porovnaj ).

16. Z týchto dôvodov je nutné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a následnom zastavení exekučného konania postupom podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku hodnotiť ako vecne správne. Odvolací súd tak napadnuté uznesenie vo výrokoch o vyhlásení exekúcie v celom rozsahu za neprípustnú a zastavení exekúcie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil v zmysle ust. .

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. v spojení s ustanovením . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní úspešnému povinnému a súdnemu exekútorovi žiadne trovy v tomto štádiu konania nevznikli a neúspešný oprávnený nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd vychádza z základných princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s ust. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

18. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).