Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1P-60-2022.pdf
PDF · 84.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-1P/60/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudcom PhDr. JUDr. Silviom Bolečekom, PhD., v právnej veci maloletého - A. N., narodený XX. S. XXXX, dieťa matky I. N., nar. XX. F. XXXX, bytom C. XX a otca neuvedeného, o návrhu ÚPSVaR Brezno na pozbavenie matky rodičovských práv a ustanovenie poručníka maloletému, za účasti CpDaR Valaská, takto
rozhodol:
I. Súd pozbavuje matku I. N., nar. XX. F. XXXX výkonu rodičovských práv voči maloletému A. N., nar. XX. S. XXXX.
II. Maloletému A. N., nar. XX. S. XXXX súd ustanovuje za poručníka obec Vaľkovňa, IČO: 00313912, ktorá bude maloletého zastupovať, spravovať jeho majetok, bez povinnosti osobne sa starať o maloleté dieťa a bez povinnosti zabezpečovať jeho výchovu.
III. Poručník je povinný predkladať súdu správu o nakladaní s majetkom maloletého dieťaťa a správy o maloletom dieťati raz ročne, vždy k 21. júlu kalendárneho roka.
IV. Maloletý A. N., nar. XX. S. XXXX z matky I. N., nar. XX. F. XXXX a otca neuvedeného je osvojiteľný.
V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 20. júna 2022 doručil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno tunajšiemu súdu návrh na pozbavenie rodičovských práv matky, návrh na ustanovenie poručníka maloletému a na konštatovanie, že maloletý je osvojiteľný. Maloletý je v ústavnej starostlivosti Centra pre deti a rodiny Valaská. Matka po pôrode uviedla, že zatiaľ nemá podmienky pre starostlivosť o maloletého a dodatočne podpísala privolenie na osvojenie maloletého. Matka svoje bytové a rodinné pomery stále neupravila. Navrhovateľ nebol úspešný pri hľadaní blízkeho príbuzného, ktorý by mohol vykonávať funkciu opatrovníka a preto navrhujú za opatrovníka obec, kde má maloletý trvalé bydlisko.
2. Navrhovaný poručník - obec Vaľkovňa - sa k návrhu napriek výzve písomne nevyjadrila.
3. Matka maloletého sa k návrhu napriek výzve písomne nevyjadrila.
4. Centrum pre deti a rodiny v písomnom vyjadrení s návrhom súhlasilo. Matka sa o maloletého vôbec nezaujíma.
5. Súd vo veci samej nariadil pojednávanie na deň 7. septembra 2022, vec prejednal v neprítomnosti matky maloletého. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením sa s listinnými dokladmi obsiahnutými v spise, a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že na návrhu v plnom rozsahu trvá. Matka maloletého ako aj príbuzní maloletého o tohto neprejavujú žiadny záujem.
7. Navrhovaný poručník maloletého - obec Vaľkovňa - s návrhom súhlasil.
8. Centrum pre deti a rodiny Valaská taktiež vyslovilo súhlas s návrhom.
9. Maloletý A. N. sa narodil dňa XX. S. XXXX v D.. Jeho otec je v rodnom liste neuvedený, matkou je I. N., narodená XX. F. XXXX. Maloletý má trvalý pobyt - C. XX, rovnako ako matka.
10. Rozsudkom Okresného súdu Brezno, č.k. 9P/54/2022-42 zo dňa 28. júla 2022 bola maloletému nariadená ústavná starostlivosť v detskom domove Centrum pre deti a rodiny Valaská. Matka je povinná prispievať na jeho výživu k rukám tohto Centra. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25. augusta 2022.
11. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
12. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
13. Podľa článku 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
14. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi, najlepší záujem dieťaťa. Na najlepší záujem dieťaťa odkazuje Dohovor o právach dieťaťa aj vo svojom článku 18 (rodičovská zodpovednosť). Ako konštatuje Výbor pre práva dieťaťa vo Všeobecnom komentári č. 14 (2013) z 29.05.2013 o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho najlepšieho záujmu (čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa), obsah komplexného pojmu najlepší záujem dieťaťa treba stanovovať podľa konkrétnych prípadov. Najlepší záujem dieťaťa ako pružný a adaptabilný pojem treba prispôsobiť a definovať podľa konkrétnej situácie dotknutého dieťaťa, zohľadniť jeho osobný kontext, situáciu a potreby. Najlepší záujem dieťaťa treba pri jednotlivom rozhodnutí určiť vo svetle špecifických okolností situácie konkrétneho dieťaťa. Najlepší záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri prijímaní všetkých potrebných opatrení. Posúdenie najlepšieho záujmu dieťaťa je jedinečnou činnosťou, ktorú treba uskutočniť v každom jednom prípade vo svetle konkrétnych okolností každého dieťaťa súvisiacich s jeho individuálnymi charakteristikami ako sú napr. vek, pohlavie, stupeň zrelosti, skúsenosti, telesné, zmyslové alebo intelektuálne postihnutie, sociálny kontext, v ktorom dieťa žije (prítomnosť alebo absencia rodičov, kvalita vzťahov dieťaťa s rodičmi, prostredie, v ktorom dieťa žije z pohľadu bezpečnosti) atď. Do posúdenia najlepšieho záujmu dieťaťa zahŕňame aj jeho názory, identitu, starostlivosť, ochranu a bezpečnosť, zraniteľnosť dieťaťa (zdravotné postihnutie, príslušnosť k menšinovej skupine, štatút utečenca alebo žiadateľa o azyl, obeť násilia, život na ulici atď.), právo na zdravie, na vzdelanie.
15. Podľa § 28 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
16. Podľa § 38 ods. 4 Zákona o rodine, ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním maloletého dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým dieťaťom, alebo výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom zanedbáva, súd pozbaví rodiča výkonu rodičovských práv.
17. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že sú dané dôvody na pozbavenie matky rodičovských práv voči maloletému A.. V konaní bolo preukázané, že matka maloletého si dlhodobo neplní svoje rodičovské povinnosti, nemá záujem o maloletého (aj v súdnom konaní bola matka oboznámená so všetkými listinami a bola v konaní absolútne pasívna), neprejavuje snahu prevziať maloletého do svojej rodinnej výchovy a preto súd matku maloletého pozbavil výkonu rodičovských práv voči maloletému A. N..
18. Podľa § 39 ods. 2 Zákona o rodine, ak rodičovské práva a povinnosti nemôže vykonávať ani jeden z rodičov alebo ak súd rozhodol podľa § 38 ods. 1 alebo 4 vo vzťahu k jedinému žijúcemu rodičovi, ustanoví vo svojom rozhodnutí maloletému dieťaťu poručníka.
19. Podľa § 56 ods.1-3 Zákona o rodine, ak obaja rodičia maloletého dieťaťa zomreli, boli pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, bol pozastavený výkon ich rodičovských práv a povinností alebo nemajú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, súd ustanoví maloletému dieťaťu poručníka, ktorý bude zabezpečovať jeho výchovu, zastupovať ho a spravovať jeho majetok. Poručník nie je povinný osobne sa starať o maloleté dieťa. Ak sa poručník o maloleté dieťa osobne stará, má nárok na príspevky podľa osobitného predpisu. Ak sa poručník o dieťa osobne nestará, dohliada na rozsah a spôsob starostlivosti, ktorá sa dieťaťu poskytuje.
20. Podľa § 57 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, ak sú rodičia maloletého dieťaťa nažive a ak to nie je v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, súd ustanoví za poručníka predovšetkým toho, koho navrhli rodičia, ktorých výkon rodičovských práv a povinností bol pozastavený. Ak niet takej osoby, súd ustanoví za poručníka niekoho z príbuzných alebo blízkych osôb maloletého dieťaťa alebo jeho rodiny alebo inú fyzickú osobu. Za poručníka maloletého dieťaťa možno ustanoviť aj manželov. Ak nebolo možné ustanoviť za poručníka žiadnu fyzickú osobu, súd ustanoví za poručníka obec a v prípadoch maloletých detí bez sprievodu orgán sociálnoprávnej ochrany podľa osobitného predpisu.
21. Podľa § 58 ods.1-3 Zákona o rodine, v rozhodnutí o ustanovení poručníka súd uvedie konkrétny rozsah majetku, ktorý bude poručník spravovať, spôsob nakladania s ním a lehoty, v ktorých je poručník povinný predkladať súdu správy o nakladaní s majetkom maloletého dieťaťa a správy o maloletom dieťati. Pri výkone správy majetku maloletého dieťaťa poručníkom sa použije osobitný predpis. Správa o nakladaní s majetkom maloletého dieťaťa obsahuje najmä informácie o výnosoch, investíciách, ako aj účel a výšku výdavkov a príjmov súvisiacich s týmto majetkom. Správa o maloletom dieťati obsahuje najmä informácie o jeho zdravotnom stave, jeho vzdelávaní a o osobitných potrebách. Poručník je povinný vykonávať svoju funkciu riadne a v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Za jej riadny výkon zodpovedá súdu. Rozhodnutie poručníka týkajúce sa každej podstatnej veci maloletého dieťaťa vyžaduje schválenie súdu.
22. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že sú dané dôvody na ustanovenie poručníka maloletému A. N.. V konaní bolo preukázané, že otec maloletého je neuvedený a matka je pozbavená rodičovských práv. Po vykonanom dokazovaní súd nenašiel osobu, ktorú by bolo možné ustanoviť za poručníka maloletého - a preto musel za poručníka ustanoviť obec kde má maloletý trvalý pobyt a to obec C.. Táto s ustanovením za poručníka súhlasí. Maloletého bude zastupovať a spravovať jeho majetok bez povinnosti osobnej starostlivosti o maloletého. Súd má za to, že takto
bude zabezpečená ochrana práv maloletého a tiež, že ustanovený poručník bude funkciu vykonávať v najlepšom záujme maloletého.
23. Podľa § 102 ods. 4 Zákona o rodine, o splnení podmienok osvojiteľnosti maloletého dieťaťa uvedených v odseku 1 rozhoduje súd na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany alebo aj bez návrhu.
24. Podľa § 137 ods. 1 CMP, návrh na začatie konania o osvojiteľnosti môže podať zákonný zástupca dieťaťa, u ktorého sú splnené predpoklady na osvojenie podľa predpisov rodinného práva, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo zariadenie, v ktorom je dieťa umiestnené.
25. Konanie o vyslovenie osvojiteľnosti maloletého dieťaťa predchádza konaniu o osvojenie maloletého dieťaťa. V rámci tohto konania súd zisťuje najmä rodinné bytové, sociálne pomery rodičov a prekážky, ktoré im bránia v prejavení skutočného záujmu o dieťa a úprave ich rodinných a sociálnych pomerov. Zároveň na strane maloletého dieťaťa súd skúma aj okolnosti, ktoré by vylúčili vyslovenie osvojiteľnosti a následne jeho osvojenie, ktorými môže byť napríklad zdravotný stav maloletého dieťaťa. Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že maloletý pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, nakoľko otec je neuvedený. Nad maloletým bola nariadená ústavná starostlivosť, ktorá sa realizuje v Centre pre deti a rodiny Valaská. V súčasnosti je maloletý v starostlivosti profesionálnej náhradnej rodiny vo U.. Matka sa o maloletého nezaujíma, nekontaktuje ho žiadnym spôsobom, dokonca podpísala privolenie na osvojenie. Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že rodičia neprejavili o maloleté dieťa skutočný záujem tak, ako to má na mysli ustanovenie § 102 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine. Na základe vykonaného dokazovania mal súd splnené podmienky v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, a preto rozhodol tak, že maloletý A. N. je osvojiteľný.
26. O trovách konania súd rozhodol § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Brezno.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.