Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_14C-147-2013.pdf
PDF · 100.13 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K3-14C/147/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnej veci navrhovateľov: 1. Y.. U. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom J., L. X/XX a 2. Ľ. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom J., L. X/XX, oboch zastúpených JUDr. Ivanom Mikloškom, advokátom so sídlom na Hodžovej 13 v Žiline proti odporcom: 1. Y. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. -U., Q. XX, zast. JUDr. Petrom Pórom, advokátom so sídlom na Kováčskej 32 v Košiciach a 2. AXA pojišťovna a.s. so sídlom Lazarská 13/8, Praha 2, Česká republika konajúca prostredníctvom svojej pobočky v Slovenskej republike AXA pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu so sídlom na Kolárskej 6, v Bratislave, o náhradu nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
Odporcovia v 1. a 2.rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi v 1.rade sumu 16 500,00 eur a navrhovateľovi v 2.rade sumu 16 500,00 eur, to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého odporcu.
V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta.
Odporcovia v 1. a 2.rade sú povinní zaplatiť navrhovateľom v 1. a 2.rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Odporcovia v 1. a 2.rade sú povinní zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 1 056,00 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 22.5.2013 sa navrhovatelia ako pozostalé blízke osoby po zomrelej obeti dopravnej nehody motorového vozidla C. Š., zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom J., L. XX/X (navrhovatelia v 1. a 2.rade - rodičia) domáhali peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej neoprávneným zásahom do ich osobnostných práv, konkrétne práva na súkromie a rodinný život smrťou blízkej príbuznej podľa § 11 v spojení s § 13 ods. 2 a 3 OZ proti vodičovi motorového vozidla, odporcovi v 1.rade a komerčnej poisťovni odporkyni v 2.rade, u ktorej bolo vozidlo povinne zmluvne poistené pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou, a to navrhovatelia v 1. a 2.rade, každý v sume 16 500,00 eur a náhrady trov konania.
Odporca v 1.rade nárok navrhovateľov nenamietal a uviedol, že v tom čase bol poistený u odporcu v 2.rade, a preto je povinnosťou odporcu v 2.rade uhradiť navrhovateľom nemajetkovú ujmu.
Odporca v 2.rade žiadal návrh voči nemu zamietnuť, a to pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie, nakoľko náhrada nemajetkovej ujmy nie je krytá v rámci povinného zmluvného poistenia a podľa platnej právnej úpravy možno nemajetkovú ujmu za zásah do osobnostných práv usmrtením blízkej osoby uplatňovať len mimo rámec inštitútu zodpovednosti za škodu, t.j. podľa § 11 a nasl. Občianskeho
zákonníka a zároveň žiadal zaviazať navrhovateľov nahradiť mu trovy konania. Ďalej uviedol, že na motorové vozidlo EČV: V. XXXCA bola v danom čase platne uzavretá poistná zmluva o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Uviedol, že v zmysle rozhodnutia Európskeho súdneho dvora poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nekryje nemajetkovú ujmu. Zo samotného rozsudku vyplýva to, že Európsky súdny dvor podmieňuje poistné krytie vo vzťahu k blízkym osobám existenciou vnútroštátneho práva. Na základe uvedeného tak fungujú dva vzťahy medzi poškodeným a škodcom akýsi nadstavbový vzťah medzi poisteným, škodcom a poisťovňou. V nadstavbovom poistnom vzťahu sa rieši otázka nároku poisteného, či poisťovne, aby táto za neho hradila ním spôsobenú škodu. Z uvedených smerníc, o ktoré sa opiera aj rozsudok Európskeho súdneho dvora vyplýva, že sa rieši predovšetkým a zásadne iba nadstavbový vzťah, t.j. ukladá sa členským štátom, aby prijali aj také opatrenia, aby z povinného krytia neboli vylúčené nároky poškodených, ktorými priznáva vo vzťahu ku škodcom v zákonnom vzťahu právo členského štátu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu 4 Cpo 168/2009, v ktorom Slovenský právny poriadok výslovne rozlišuje medzi zodpovednosťou za škodu a osobnostným právom na nahradenie majetkovej ujmy. Taktiež poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 12Co 89/2013, ktorý aj v nadväznosti na rozsudok Európskeho súdneho dvora zastavil konanie voči poisťovni Kooperatíva s tým, že z poistenia zodpovednosti za škodu nie je hradená nemajetková ujma. Ďalej uviedol, že v Občianskom zákonníku sa nachádza úprava spôsobu a rozsahu náhrady - § 442 a nasl. Občianskeho zákonníka a že podmienky zodpovednosti prevádzateľa motorového vozidla upravuje ust. § 427 - 431 OZ. Podľa neho, zákon o povinnom zmluvnom poistení prevádzky motorových vozidiel neupravuje, aby týmto poistným bola krytá nemajetková ujmy. To znamená, že výklad rozsudku súdneho dvora je podľa jeho názoru nesprávny a výklad smernice nezaväzuje priamo jednotlivcov členských štátov. Tento môže zaväzovať len členský štát, čiže tento výklad nemôže slúžiť navrhovateľom na podporu jeho tvrdení. Z toho dôvodu nemajetková ujma tak ako to požadujú navrhovatelia nie je krytá povinným zmluvným poistením.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedka, lekárskymi správami, obsahom pripojeného trestného spisu Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. 5T/154/2010, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Dňa 22.5.2010 o 19.35 hod. viedol odporca v 1.rade osobné motorové vozidlo zn. Fiat Typo EVČ: V. XXXCE po štátnej ceste III/068 021 v smere od obce Čaňa na obec Geča v okrese Košice-okolie nedovolenou a neprimeranou rýchlosťou v rozmedzí od 110,9 - 114,7 km/hod., v dôsledku čoho pri prejazde mierne pravotočivej zákruty nezvládol vedenie vozidla, v bočnom šmyku sa s ním dostal vpravo mimo vozovku na trávnatý porast, kde narazil do hlineného valu, odkiaľ bolo vozidlo vymrštené nad okolitý terén do rotácie okolo svojej pozdĺžnej osi, pričom zasiahlo chodcov idúcich po betónovom chodníku, nachádzajúcom sa v trávnatom poraste rovnobežne s cestou a následne dopadlo na strešnú časť. Pri dopravnej nehode utrpela chodkyňa C. Š. ťažké poranenia, ktorým na mieste podľahla a chodec C. E. utrpel ťažké poranenia. Rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. 5T/154/2010 zo dňa 12.9.2011 bol odporca v 1.rade za uvedený skutok uznaný vinným, nakoľko z nedbanlivosti spôsobil smrť závažnejším spôsobom konania, čím spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, za čo bol odsúdený podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov. Taktiež mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidla každého druhu v trvaní 40 mesiacov. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 4.3.2013 sp.zn. 8To/111/2012 zrušil rozsudok Okresného súdu Košice-okolie vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a uložil odporcovi v 1.rade úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov. V ostatnom zostal napadnutý rozsudok nezmenený.
Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že odporca v 1.rade bol jediným vinníkom nehody (nezvládnutá technika jazdy a nezvládnutie riadenie vozidla, prekročenie rýchlosti min. o 20 km/hod. v blízkosti obce, pričom následkom tohto činu bola smrť dieťaťa a ťažká ujma na zdraví ďalšej osoby.
Osobné motorové vozidlo EČV: V.-XXXCA bolo ku dňu 22.5.2010 povinne zmluvne poistené zo zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou v poisťovni AXA a.s., teda u odporcu v 2.rade, na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej s jeho vlastníkom Y. C. - odporcom v 1.rade.
Navrhovatelia v 1. a 2.rade sú rodičmi neb. C. Š.. S nebohou tvorili plne fungujúcu rodinu, s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami. Z jej nečakanej smrti prežívali a doposiaľ prežívajú pocity úzkosti, smútku, zúfalstva až šoku. Stratili možnosť viesť s ňou súkromný život odo dňa jej smrti. Túto stratu prekonávali s výraznými a pretrvávajúcimi ťažkosťami. Táto skutočnosť bola preukázaná jednak lekárskou správou vydanou MUDr. Milanom Komorášom, psychiatrom, z ktorej je zrejmé, že navrhovateľka v 2.rade bola od 2.6.2010 do apríla 2011 liečená v psychiatrickej ambulantnej liečbe pre depresívne anxióznu poruchu stredne ťažkého stupňa. Taktiež vypočutý svedok Š. T. uviedol, že navrhovatelia veľmi ťažko znášali túto tragickú udalosť a že aj v súčasnej dobe, keď prechádzajú okolo miesta, kde sa stala táto tragédia, vyvoláva to v nich zlé pocity.
Podľa § 11 zák.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dalo primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 427 ods. 1, 2 OZ, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla.
Podľa § 4 ods. 1 zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v platnom znení účinnom aj k 22.5.2010 (ďalej len zák.č. 381/2001 Z.z.) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zák.č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.
Podľa § 15 ods. 1 zák.č. 381/2001 Z.z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Analogické použitie ust. § 420 a § 427 a nasl. OZ sa uplatní pri určení osoby zodpovednej za zásah do osobnosti fyzickej osoby vyvolaný osobitnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov. Pri skúmaní predpokladov tejto zodpovednosti sa postupuje podľa § 13 OZ, pretože predmetom konania je náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch (peňažné zadosťučinenie) ako občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti.
Súd sa nestotožnil s hore uvedenými námietkami nedostatku vecnej pasívnej legitimácie odporcu v 2.rade v konaní.
Pasívna vecná legitimácia odporcu v 1.rade ako vodiča motorového vozidla je daná, nakoľko z jeho strany došlo k protiprávnemu konaniu (porušenie pravidiel cestnej premávky, a to § 16 ods. 1, § 137 ods. 1 zák.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov) nepriaznivému následku (usmrtenie blízkej príbuznej navrhovateľov) a je daná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a nepriaznivým následkom.
Pasívna vecná legitimácia odporcu v 2.rade je daná ust. § 823 OZ v spojení s ust. § 15 ods.1 a § 4 ods.2 zák.č. 381/2001 Z.z.. Súčasťou náhrady škody (ujmy) spôsobenej na zdraví sú nielen ujmy majetkovej povahy (náhrada nákladov spojených s liečením, strata na zárobku a pod.), ale aj nemajetkové ujmy na základe výslovného znenia zákona akými sú bolesti, sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 444 OZ), ktoré sa odškodňujú v peniazoch. Právna teória prisudzuje zmysel škody aj ujmám nemajetkovej povahy, ktoré môžu vzniknúť z porušenia práva v dôsledku zásahu do inej, než majetkovej sféry poškodeného, teda ujmám imateriálnym, morálnym, citovým, za ktoré prináleží poškodenému peňažná náhrada (odškodnenie). Aj podľa právnej úpravy poistenia občiansko-právnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel v smerniciach (SMERNICA RADY č.72/166/EHS, SMERNICA RADY č.90/232/EHS) sú členské štáty povinné prijať všetky primerané opatrenia zabezpečujúce, aby zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území, bola pokrytá poistením s cieľom ochrany poistených strán a potencionálnych obetí nehôd.
S použitím eurokonformného výkladu pojmov náhrada škody škoda na zdraví v citovaných ustanoveniach zák.č.381/2001 Z.z. a s prihliadnutím k samotnému účelu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel z hľadiska zodpovednosti za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby vyvolaný prevádzkou motorových vozidiel sa v rámci náhrady škody odškodňuje aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obetí, po dopravnej nehode (ako poškodený), za ktorú možno priznať náhradu (zadosťučinenie) peňažnou formou podľa § 13 ods. 2 a 3 OZ, ktorú v širšom ponímaní treba považovať za škodu na zdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zák.č.381/2001 Z.z..
Čo sa týka rozsudku Súdneho dvora vo veci C-22/12 Haasová v zmysle uvedeného rozhodnutia sa článok čl. 3 ods.1 SMERNICE RADY 72/166/EHS, čl. 1 ods. 1 a 2. druhej smernice RADY 84/5/ EHS a čl. 1 prvý odsek, tretej smernice RADY 90/232/EHS majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Takouto vnútroštátnou úpravou sú vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti.
Navrhovatelia si podaným návrhom uplatnili náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za neoprávnený zásah do ich súkromného i rodinného života. Ust. § 11 OZ upravuje ochranu súkromia, ktorá zahŕňa i právo fyzickej osoby vytvoriť a udržiavať vzťahy i inými ľuďmi, predovšetkým v citovej oblasti, aby bolo možné rozvíjať a napĺňať vlastnú osobnosť a viesť rodinný život. Súkromie v sebe zahŕňa aj sféru
rodinného života. Zásahom do práva na ochranu súkromia fyzickej osoby potom je aj zásah spočívajúci v úplnej deštrukcií úzkej rodinnej väzby usmrtením člena rodiny.
V konaní bolo preukázané, že navrhovatelia s nebohou C. Š. vytvárali úzky kruh rodiny s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami. Je potom samozrejmé, že neočakávaná a náhla smrť dcéry bola cíteľným zásahom do sféry ich súkromného a citového života. Jej smrťou stratili možnosť ďalšieho udržiavania a rozvíjania vzťahov s ňou a o túto sféru prirodzených vzťahov sú ochudobnení, pričom ide o nenávratný stav. Túto stratu prekonávali s výraznými a pretrvávajúcimi ťažkosťami. Smrť blízkeho človeka prináša množstvo zložitých prežívaní, bolestí, silných emócií a utrpenia, s ktorými sa človek ťažko vyrovnáva. Navrhovateľom vzniknutá trauma je neodstrániteľná. Smrťou nebohej dcéry došlo k nenávratnej deštrukcií týchto medziľudských väzieb a tým k intenzívnemu zásahu do ich osobnostných práv, práva na súkromie a rodinný život, za ktoré následky nie je postačujúca morálna satisfakcia a nárok navrhovateľov na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je dôvodný.
Výška peňažnej náhrady je predmetom voľnej úvahy súdu, pričom súd musí prihliadať aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, a to jednak vo vzťahu k postihnutej osobe a jednak vo vzťahu k subjektu, ktorý neoprávnený zásah spôsobil, aby bola zabezpečená požiadavka účinného a primeraného zadosťučinenia za vzniknutú nemajetkovú ujmu, ako aj požiadavka nezneužívania tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie.
Stanoviť všeobecne aplikovateľné kritéria na určenie výšky peňažnej náhrady v prípade smrti blízkej osoby ako následku protiprávneho konania škodcu nie je objektívne možné, pretože ľudský život nie je obchodovateľný tovar a jeho hodnota je v peniazoch nevyčísliteľná, možno iba zmierniť ťažkú citovú ujmu za neoprávnený zásah do práva na ochranu poškodeného a pozostalých blízkych osôb formou právnych prostriedkov upravených v Občianskom zákonníku. Je nutné vcítiť sa do prežívania pozostalých blízkych osôb akú ujmu a traumu predstavuje pre nich smrť osoby blízkej, ktorú stratili v dôsledku protiprávneho zavineného konania inej osoby.
Pri stanovení výšky peňažnej náhrady súd prihliadol na úzke citové väzby navrhovateľov k neb. dcére, ktorá mala v čase smrti iba 15 rokov, viedla aktívny život mladého človeka, žila v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorí boli na ňu veľmi citovo viazaní. Ďalej súd prihliadol na okolnosti vzniku smrteľnej nehody, teda na to, že zo strany odporcu v 1.rade nešlo o úmyselné konanie, k dopravnej nehode došlo v obci, pričom jediným vinníkom tejto nehody bol práve odporca v 1.rade.
Na základe vyššie uvedeného súd ustálil výšku nemajetkovej ujmy tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a považoval ju za primeranú a dostatočnú, pričom zohľadnil aj tú skutočnosť, že išlo o odškodnenie nemajetkovej ujmy rodičov.
Navrhovatelia si okrem náhrady nemajetkovej ujmy uplatnili i právo na úroky z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 22.5.2013 do zaplatenia.
Podľa § 517 ods.2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu veriteľ má právo požadovať od dlžníka popri samotnom plnení aj úroky z omeškania, ak dlžník nie je povinný platiť poplatok z omeškania. Veriteľ tak má právo požadovať úroky z omeškania za obdobie omeškania dlžníka.
K omeškaniu dochádza uplynutím doby, kedy sa malo plniť. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom čo ho o plnenie veriteľ požiada.
Pri nárokoch o náhradu škody čas plnenia nie je ustanovený právnym predpisom ani nie je dohodnutý, preto v zmysle § 563 OZ v takom prípade treba vychádzať z toho, že škodca je povinný škodu nahradiť prvý deň potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Výška náhrady nemajetkovej ujmy závisí od rozhodnutia (posúdenia) súdu, preto sa škodca nemôže dostať do omeškania prvý deň potom, čo ho veriteľ o plnenie požiada. Preto v prevyšujúcej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania súd návrh zamietol ako nedôvodný.
Navrhovatelia žiadali, aby súd zaviazal odporcov v 1. a 2.rade plniť spoločne a nerozdielne, súd vyjadril povinnosť odporcov v 1. a 2. rade plniť inak. Odporcov nie je možné zaviazať na plnenie spoločne a nerozdielne (solidárne), pretože ich solidarita nevyplýva z právneho predpisu, nebola založená ani ich dohodou a nemožno ju založiť ani rozhodnutím súdu, pretože nie je podložená osobitným hmotno- právnym ustanovením. Ustanovenia o ochrane osobnosti neumožňujú založiť solidárnu zodpovednosť a rovnako táto nevyplýva ani zo zák. č. 381/2001 Z.z., pretože ust. § 15 nedáva pre tento záver dostatočný podklad. Ust. § 15 zák.č. 381/2001 Z.z. umožňuje uplatniť na súde nárok voči škodcovi na náhradu škody, ako aj voči poisťovni, pričom treba zdôrazniť, že ide o dva samostatné nároky poškodeného proti dvom subjektom, ale voči každému z nich z iného právneho dôvodu (v danom prípade voči odporcovi v 1.rade ide o zodpovednostný vzťah v zmysle §§ 11 a 13 OZ a vo vzťahu k odporcovi v 2.rade ide o plnenie zo zákonného poistenia v zmysle zák.č. 381/2001 Z.z.). Aj v tomto konaní preto odporcovia majú postavenie samostatných spoločníkov a jedným súdnym rozhodnutím môže byť každý z nich zaviazaný na plnenie celého dlhu navrhovateľom. Aj keď nová právna úprava od 1.1.2002 zaviedla všeobecný priamy nárok poškodeného na náhradu škody proti zodpovednému poisťovateľovi tak, ako to poznajú všetky obdobné právne úpravy v Európe, možnosť uplatniť nárok voči obom podľa § 15 neznamená, že ide o solidárnu zodpovednosť, pretože táto nevyplýva z právneho predpisu ani z ďalších dôvodov upravených v § 511 ods.1 OZ, t.j. nemá hmotno-právny základ. Odporcovia v 1. a 2.rade nemajú vo vzťahu medzi sebou tzv. náhradovú povinnosť v zmysle § 511 ods. 3 OZ, čo vylučuje ich solidárnu zodpovednosť. Ust. § 15 zák.č. 381/2001 Z.z., teda zakladá iba možnosť žalovať priamo poisťovňu, nielen škodcu, avšak nezakladá solidaritu záväzkov týchto subjektov vyplývajúcich z rôznych právnych dôvodov.
Z vyššie uvedených dôvodov súd preto vyjadril povinnosť odporcov v 1. a 2.rade plniť navrhovateľom 1.- 2.rade po 16 500,00 eur každému z nich, titulom náhrady nemajetkovej ujmy tak, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého odporcu.
V tejto súvislosti súd uvádza, že pokiaľ sa aj navrhovatelia domáhali solidárneho plnenia od odporcov v 1. a 2.rade, súd návrhom navrhovateľom v tomto smere nie je viazaný (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo 2/1998 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č.51, roč.1998).
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Súd v zmysle ust. § 151 ods. 7 O.s.p. rozhodol o trovách konania tak, že namiesto určenia výšky trov priznal navrhovateľom náhradu trov konania vyjadrenú percentom. Po právoplatnosti tohto rozsudku súd rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.
Navrhovatelia boli v konaní osobne oslobodení od zaplatenia súdneho poplatku zo žalobného návrhu podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Súd návrhu navrhovateľov o priznanie náhrady nemajetkovej ujmy 33 000,0 eur vyhovel, preto podľa § 2 ods. 2 prvá veta v spojení s § 2 ods. 3 a § 9 ods. 2 zák.č. 71/1992 Zb. zaviazal odporcov v 1. a 2.rade zaplatiť tunajšiemu súdu súdny poplatok zo žalobného návrhu podľa pol. 7b písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zák.č. 71/1992 Zb. vo výške 1 056,00 eur (66,00 eur + 3% z priznanej nemajetkovej ujmy 33 000,00 eur) tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.