Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21CoP-17-2024.pdf
PDF · 89.94 KB
Case nature
Area
Subarea
21CoP/17/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci navrhovateľa K. Z., X. XX.XX.XXXX, V. L. V. XX, právne zastúpeného JUDr. Stanislavom Bovanom, advokátom, M.R. Štefánika 1161/184, Trebišov, proti odporkyni H. R., X. XX.XX.XXXX, V. L. E. XXX, P., o zapretie otcovstva voči maloletému Z. Z., X. XX.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny P., za účasti prokurátora Krajskej prokuratúry Prešov, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 8Pc/21/2023-28 zo dňa 20.09.2023, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Navrhovateľ sa návrhom domáhal zapretia otcovstva k maloletému dieťaťu Z. Z..
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Humenné ako súd prvej inštancie (ďalej len ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Súd návrh na zapretie otcovstva zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.“
3. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že v danom prípade došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov v mesiaci apríl 2017 a lehota na podanie návrhu muža, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, uplynula v mesiaci apríl 2020. Návrh na zapretie otcovstva bol podaný dňa 20.03.2023, po uplynutí zákonom stanovenej lehoty tak súd návrh na zapretie otcovstva zamietol.
4. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia §§ 84, 90,91 92, 93 Zákona o rodine .
5. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
III. Obsah odvolania navrhovateľa a vyjadrení účastníkov konania
6. Proti rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ namietajúc inú vadu konania, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na Dohovor o právach dieťaťa, ktorý v čl. 7 a nasledujúcich hovorí, že dieťa ma právo poznať vlastných rodičov. A byť v ich opatere. Má právo na zachovanie vlastnej identity vrátane rodinných zväzkov. Slovenskú právnu úpravu vo vzťahu k zapretiu otcovstva považuje za nedostatočnú, spôsobujúcu odmietnutie spravodlivosti a porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poukázal na judikatúrou ESĽP a rôzne nálezy Ústavného súdu SR, ktoré podporujú dôvodnosť jeho návrhu. Zdôraznil, že o skutočnostiach, ktoré uvádza vo svojom návrhu, sa dozvedel až koncom novembra r. 2022, preto podal žalobu o zapretie otcovstva aj napriek tomu, že mu podľa platných právnych predpisov už lehota uplynula na jej podanie. Zdôraznil, že uplynutím tejto lehoty nie je navrhovateľovi poskytnutý žiadny účinný prostriedok nápravy na zapretie otcovstva, teda právny otec po uplynutí zapieracej lehoty nemá možnosť uplatniť svoje argumenty týkajúce sa zapretia otcovstva na súde napriek tomu, že napr. disponuje biologickým dôkazom, ktorý túto skutočnosť preukazuje. Takéto znenie zákona a takúto úpravu považuje za nesúladnú s Ústavou SR a Dohovorom o právach dieťaťa ako aj judikatúrou ESĽP. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník maloletého, ktorý poukázal na obsah svojho predchádzajúceho písomného stanoviska. Aj napriek tomu, že dieťa ma právo poznať svojich rodičov, je toho názoru, že otcom podaný návrh nerešpektuje existujúcu právnu úpravu, a preto jeho odvolanie nepovažuje za relevantné. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
8. Matka sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenými subjektmi - účastníkmi konania, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
10. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá. Má za to, že všetky dôvody, ktoré uvádza v odvolaní odvolateľka, vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok.
12. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci. Odvolací súd nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu odchýliť. Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.
13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre vyhovenie návrhu muža na zapretie otcovstva k mal. dieťaťu, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
14. Podľa § 84 Zákon o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
15. Podľa § 90 Zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.
16. Podľa § 91 ods. 1 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.
17. Podľa § 93 ods. 1 Zákona o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.
18. Náš právny poriadok, ktorý zakladá určovanie otcovstva na domnienkach, v záujme súladu medzi otcovstvom biologickým a právnym poskytuje možnosť, aby domnienka založená na zovšeobecnenom predpoklade mohla byť vyvrátená v prípade, keď dotknuté subjekty disponujú poznatkom, že na základe domnienky ustálené právne otcovstvo sa nezakladá na pokrvnom základe. Procesne sa táto konštrukcia premieta do inštitútu zapretia otcovstva.
19. Určenie otcovstva sa opiera o tri domnienky otcovstva, ktoré sú vyvrátiteľné, a to (I.) domnienka otcovstva svedčiaca manželovi matky v prípade, ak sa dieťa narodí počas trvania manželstva alebo v ochrannej dobe po zániku manželstva, (II.) domnienka otcovstva svedčiaca mužovi, ktorý spolu s matkou súhlasne vyhlásil, že je otcom dieťaťa a (III.) domnienka otcovstva svedčiaca mužovi, ktorý s matkou dieťaťa súložil v dobe rozhodnej pre narodenie dieťaťa.
20. V prejednávanej veci bolo otcovstvo k mal. dieťaťu určené podľa II. domnienky, podľa ktorej sa za otca dieťaťa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov (matky dieťaťa a otca). Ak teda došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, v prípade zapretia takto uznaného otcovstva je potrebné splnenie hmotnoprávnej podmienky, a to, že je vylúčené, aby bol otcom dieťaťa muž, ktorý svoje otcovstvo uznal.
21. Zákon nešpecifikuje, z akého dôvodu by to malo byť vylúčené, avšak dôvodom vylúčenia možnosti, že by tento muž bol otcom dieťaťa, môže byť skutočnosť, že vôbec s matkou dieťaťa nesúložil v dobe rozhodujúcej pre narodenie dieťaťa, alebo preto, že hoci v tejto dobe s matkou súložil, je vylúčené, aby sploditeľom dieťaťa bol on (napr. pre biologickú neschopnosť splodiť dieťa).
22. Doba, v ktorej možno otcovstvo zaprieť, začína plynúť odo dňa určenia otcovstva, čo je v zmysle predchádzajúcich výkladov deň, kedy sa druhý rodič svojím súhlasným vyhlásením o otcovstve pripojil k vyhláseniu toho z nich, ktorý ho urobil ako prvý. Tieto vyhlásenia, samozrejme, museli byť platné. Keďže je táto lehota určená ako trojročná, končí dňom, ktorý sa svojím číselným označením zhoduje s dňom, kedy došlo k určeniu otcovstva, pokiaľ neskončí neskôr. Zákon totiž určuje, že nemôže skončiť skôr ako uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.
23. V konaní nebolo sporné, že k určeniu otcovstva k mal. dieťaťu došlo v mesiaci apríl 2017, pričom v zmysle § 93 ods. 1 Zákona o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa. Táto lehota sa ale neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa. Navrhovateľ podal na súd návrh na zapretie otcovstva dňa 20.03.2023. Lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva určeného podľa II. domnienky v zmysle § 93 ods. 1 Zákona o rodine uplynula v apríli 2020, t.j. uplynutím troch rokov odo dňa určenia otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov. Navrhovateľ nenamietal platnosť súhlasného vyhlásenia realizovaného oboma rodičmi, ale poukazuje na zistenie informácií o tom, že otcom dieťaťa nie je on .
24. Odvolateľ nesúhlasí so záverom súdu, ktorý síce správne aplikuje právnu normu, ale táto je v rozpore s Ústavou SR, Dohovorom o právach dieťaťa, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj judikatúru ESĽP. Má za to, že ust. § 93 ods. 1 Zákona o rodine je nesúladné s Ústavou SR a Dohovorom o právach dieťaťa, ako aj judikatúrou ESĽP. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že citované ustanovenie Zákona o rodine je stále platné a účinné, nie je v právomoci
odvolacieho súdu konštatovať jeho prípadný nesúlad s Ústavou SR. Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je povinnosťou súdu sledovať najlepší záujem mal. dieťaťa. Lehota troch rokov je pomerne dlhá, v ktorej môže sa zapísaný otec brániť a žiadať zapretie otcovstva, pokiaľ je vylúčené, aby bol otcom dieťaťa. Otec musí preukázať, že s matkou v rozhodnom období nemal intímny styk alebo dieťa nesplodil.
25. Otázka „najlepších záujmov dieťaťa“ je kľúčovou aj pre vyriešenie v kolízii stojacích práv. Tento konflikt je riešený priamo právnou úpravou, ktorá: a) domnelému otcovi dovoľuje viesť spor o určenie otcovstva (v zmysle tretej domnienky otcovstva), pokiaľ dieťa nemá určeného otca, b) dieťaťu bez časového obmedzenia umožňuje zahájiť proces o zapretie otcovstva v zmysle § 96 ods. 1 Zákona o rodine. Ak by zákon priznával domnelému otcovi automaticky (bez ďalšieho) právo zaprieť otcovstvo právneho otca išlo by nepochybne o popretie ochrany najlepšieho záujmu dieťaťa, keďže zahájenie takéhoto konania by bolo len na uvážení navrhovateľa (teda bez zohľadnenia záujmov maloletého dieťaťa) a tak by mohlo narušiť pokojný a zabezpečený doterajší sociálny status dieťaťa, a samotné výsledky konania, ktoré by mohli zmeniť právny status, by nemuseli byť vždy v najlepšom záujme dieťaťa. Preferencia práva na súkromie domnelého otca v možnosti iniciovať spor o popretie otcovstva proti právnemu otcovi by mohla viesť k ujme na právach dieťaťa a jeho záujmov. S cieľom zachovania najlepších záujmov dieťaťa právna úprava dovoľuje dieťaťu bez časového obmedzenia zahájiť proces o zapretie otcovstva (§ 96 ods. 1 Zákona o rodine). Konanie o prípustnosti zapretia otcovstva začína len na návrh dieťaťa v zmysle § 96 ods. 1 Zákona o rodine, je prvým štádiom procesu zapretia otcovstva dieťaťom; posudzuje sa v ňom, či zapretie otcovstva je v záujme dieťaťa. Práve pri vyhodnotení tejto otázky dochádza k vyvažovaniu všetkých dotknutých práv a záujmov (prípadne aj putatívneho otca, ak je známy) s ohľadom na záujmy dieťaťa k opätovnému otvoreniu otázky otcovstva. V druhom štádiu tohto procesu, ktoré nasleduje, len ak súd vyhovie návrhu dieťaťa a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, súd rozhoduje o návrhu na zapretie otcovstva. V oboch štádiách je aktívne vecne legitimované dieťa, pasívne vecne legitimovanými sú obaja rodičia. Po úspešnom zapretí otcovstva, kedy padne status doterajšieho (právneho) otca, sa otvára cesta k určeniu otcovstva aj putatívnemu otcovi. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/492/2015 zo dňa 22.06.2016).
26. Odvolací súd súčasne zdôrazňuje, že v danej veci nedochádza ku kolízii medzi právnym a biologickým otcom. Mal. Z. doposiaľ vyrastal s vedomím, že navrhovateľ je jeho biologický otec. Vo svetle týchto skutočností má odvolací súd za to, že je v najlepšom záujme mal. dieťaťa, aby tento stav ostal zachovaný, najmä za situácie, kedy v živote mal. Z. nie je prítomný iný muž, ktorý by sa k jeho otcovstvu hlásil. Navrhovateľovi uplynula prekluzívna lehota stanovená zákonom.
27. Za daného stavu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP. Odvolací návrh odvolateľa, ktorý žiadal zaprieť otcovstvo k mal. dieťaťu po viac ako troch rokoch, od kedy došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, považoval za rozporný s najlepším záujmom mal. Z..
28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. § 55 CMP.
29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).