Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_56Er-2510-2011.pdf
PDF · 85.3 KB
Case nature
Area
Subarea
56Er/2510/2011
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v exekučnej veci oprávneného: Ottó Nagy-LiLLa, Horný Bar 285, 930 33 Horný Bar, IČO: 37 160 354, zast. Advokátska kancelária ANDRAŠOVIČ & PARTNERS, s. r. o., Lermontovova 14, 811 01 Bratislava, IČO: 36 860 018 proti povinnému: STAVMA SK, s. r. o., Prievozská 4, 821 09 Bratislava, IČO: 35 952 199 o vymoženie uloženej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Bratislava II pod spis. zn.: 56Er/2510/2011 a u súdneho exekútora Mgr. Anny Michnicovej pod spis. zn.: EX 2261/2011, zastavuje.
II. Oprávnenému a povinnému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Súd uznesením č. k. 56Er/2510/2011-55 zo dňa 25.03.2015 zamietol návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie.
Proti uvedenému uzneseniu podal súdny exekútor dňa 02.04.2015 odvolanie z dôvodu, že šetreniami súdneho exekútora bolo zistené, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, na základe čoho súdny exekútor príslušnému súdu postúpil žiadosť o zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Dňa 28.08.2014 bolo súdnemu exekútorovi doručené uznesenie Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 56Er/2510/2011-42 zo dňa 18.08.2014, ktorým príslušný súd návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie zamieta z dôvodu, že povinný stále existuje a súdny exekútor musí preukázať nemožnosť uspokojenia pohľadávky oprávneného aj v budúcnosti. Na základe vyššie uvedeného žiadal súdny exekútor oprávneného v zmysle § 197 ods. 2 a § 199 Exekučného poriadku o zloženie preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov spojených s ďalším konaním v exekučnej veci, aj napriek tomu, že dostatočne preukázal nemajetnosť povinného a ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní považoval za nehospodárne a neúčelné. Úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného nemajú žiadne reálne opodstatnenie v zistených majetkových pomeroch povinného a preto sú pre rozhodovanie v danej veci bez právneho významu. Vo výzve bol taktiež oprávnený riadne poučený v zmysle § 31 Exekučného poriadku, že v prípade nezloženia preddavku môže súd na návrh exekútora exekúciu zastaviť. Súdny exekútor sa nemôže stotožniť s názorom súdu, že exekučná činnosť je spojená s trovami, ktoré exekútor znáša zo svojho. Bolo snahou zákonodarcu v predmetnom ustanovení ponechať na úvahe súdneho exekútora, kedy bude žiadať od oprávneného preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov.
V danom prípade, najmä ak súdny exekútor nie je stotožnený s ďalším pokračovaním exekučného konania, žiadal súdny exekútor preddavok, a to aj z dôvodu, že súd by mu v budúcnosti mohol vyčítať nehospodárne použitie finančných prostriedkov a jeho nárok na úhradu takto vynaložených finančných prostriedkov by mu nepriznal.
Bolo snahou zákonodarcu v predmetnom ustanovení ponechať na úvahe súdneho exekútora, kedy bude žiadať od oprávneného preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov. V danom prípade, najmä ak súdny exekútor nie je stotožnený s ďalším pokračovaním exekučného konania, žiadal súdny exekútor preddavok, a to aj z dôvodu, že súd by mu v budúcnosti mohol vyčítať nehospodárne použitie finančných prostriedkov a jeho nárok na úhradu takto vynaložených finančných prostriedkov by mu nepriznal. Súdny exekútor taktiež odôvodnenie súdu vo veci výpočtu preddavku považuje za absurdné. Súdny exekútor pri výpočte preddavku postupoval v zmysle § 24 ods. 32 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z.: ,,Preddavok na odmenu súdneho exekútora a na náhradu hotových výdavkov nesmie byť vyšší ako 50 % z odmeny vypočítanej tejto vyhlášky.“ Podľa § 5 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z.: ,,Odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.“ Keďže súdny exekútor vyrátal výšku preddavku v zmysle zákona, nie je celkom jasné, ako môže súd považovať jej výšku za neprimeranú. Preddavok súdneho exekútora nemožno stotožňovať s výškou doteraz vynaložených hotových výdavkov. Podľa znenia zákona sa preddavok okrem hotových výdavkov skladá aj na odmenu súdneho exekútora, pričom sa spája najmä s hotovými výdavkami do budúcna predpokladanými. V odôvodnení súd taktiež sám poukazuje na možné dôvody zastavenia exekúcie v zmysle § 31 Exekučného poriadku. Podľa súdneho exekútora medzi takéto dôvody nemožno rátať aroganciu a ľahostajnosť oprávneného, ktorý vysloví nesúhlas so zastavením exekúcie, vzápätí však so súdnym exekútorom nekomunikuje a nevyjadrí sa k jeho žiadosti o zloženie preddavku. V nadväznosti na uvedené preto súdny exekútor nesúhlasí s výrokom o zamietnutí jeho návrhu na zastavenie exekúcie a nestotožňuje sa ani s dôvodom, ktorý podľa súdu spočíva v neprimeranej výške preddavku, vyrátaného v zmysle platnej vyhlášky. Na základe uvedených skutočností preto súdny exekútor navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Dňa 02.10.2015 bolo súdu doručené vyjadrenie oprávneného k odvolaniu súdneho exekútora, v ktorom oprávnený uviedol, že sa plne stotožňuje s právnym názorom OS BA II, uvedeným v napadnutom uznesení, že výška preddavku požadovaná súdnym exekútorom je neprimeraná. Podľa oprávneného nie sú dané dôvody na zastavenie exekučného konania, podľa vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku a to z dôvodu, že nie sú splnené kritéria na určenie preddavku podľa citovaných ustanovení Vyhlášky. V prípade súdnym exekútorom určeným preddavkom (500,-€) dochádza k preplatku vo výške až 383,98 % z uplatňovaných trov exekúcie (103,31,-€) v žiadosti o zastavenie exekúcie zo dňa 21.05.2013. V zmysle § 197 ods. 2 Exekučného poriadku a v nadväznosti na Vyhlášku oprávnený zastáva názor, že Vyhláška určuje dve kritéria pre určenie preddavku. Prvým kritériom je, že preddavok musí byť určený tak, aby nedochádzalo k preplatku a zároveň druhým kritériom je, že preddavok na odmenu exekútora a na náhradu hotových výdavkov, by nemal byť vyšší ako 50% z odmeny vypočítanej podľa Vyhlášky (§ 24 ods. 3 Vyhlášky). Uvedené znamená, že exekútor by mal vychádzať z odmeny, ktorá by mu patrila, ak by bola exekúcia úspešná.
Z predpokladanej odmeny by mal potom vypočítať 50%, čo by malo predstavovať maximálnu možnú výšku preddavku, ktorú však už nie je možné následne zvýšiť ani o 50% predpokladaných hotových výdavkov. Súčasne ak má exekútor informácie, na základe ktorých sa možno domnievať, že exekúcia bude úspešná zrejme iba sčasti, nemal by preddavok účtovať vo výške 50% z celej svojej predpokladanej odmeny, ale iba vo výške 50% z odmeny, o ktorej predpokladá, že by mohla byť reálna. Iba tak môže byť naplnená podstata právnej úpravy obsiahnutej vo Vyhláške, a to že nedôjde k preplatku, teda že účtovný preddavok nebude vyšší ako skutočná odmena exekútora podľa výsledkov exekúcie spolu s náhradou hotových výdavkov a náhradou za stratu času. V nadväznosti na uvedené oprávnený poukazuje na skutočnosť, že súdny exekútor dňa 27.05.2013 podal na OS BA II podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko podľa zistení súdneho exekútora majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie a súdny exekútor z uvedeného dôvodu aj navrhol exekúciu zastaviť. V súvislosti s uvedeným možno prijať záver, že súdny exekútor nemá nárok na zloženie preddavku, nakoľko podľa názoru súdneho exekútora nebude predmetná exekúcia vôbec úspešná, t. j. sám súdny exekútor (vzhľadom na podanie súdneho exekútora zo dňa 27.05.2013) nepredpokladá žiadnu svoju odmenu a (teda 50 % z 0,-€ je 0,-€). Na základe vyššie uvedeného nesúhlasíme s názorom súdneho exekútora, že výšku preddavku vypočítal v zmysle zákona. Oprávnený ďalej uviedol, že súdny exekútor nevykonal všetky Exekučným poriadkom umožnené úkony na vymoženie nároku oprávneného. Z výpisu z obchodného registra povinného vyplýva, že povinný nie je v likvidácii, ani v konkurze, a preto je predpoklad, že má určité finančné prostriedky na vykonávanie podnikateľskej činnosti. Oprávnený má za to, že súdny exekútor mohol zvážiť aj iné spôsoby vykonania exekúcie, nielen nariadiť exekúcie prikázaním účtov v
banke, prípadne vykonať ďalšie potrebné úkony v predmetnej veci. Na základe uvedených skutočností preto oprávnený navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne.
Podľa § 374 ods. 4 O. s. p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. V súlade s ust. § 374 ods. 4 O. s. p. podaním odvolania došlo zo zákona k zrušeniu napadnutého uznesenia č. k. 56Er/2510/2011-55 a vo veci rozhoduje sudca, pričom jeho rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa.
Dňa 20.12.2011 súd vydal poverenie č.5102 108064, ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.
Dňa 17.03.2015 bol súdu doručený návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že oprávnený nezložil preddavok.
Podľa § 31 ods. 1 Exekučného poriadku ak oprávnený nezloží preddavok na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov v lehote určenej exekútorom, súd môže na návrh exekútora exekúciu zastaviť. Preddavok na odmenu exekútora sa neskladá v prípade poverenia na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku exekútor môže požadovať od oprávneného primeraný preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov.
Podľa § 24 ods. 1, 2 a 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení vyhlášky 141/2008 Z.z. ( ďalej len vyhláška), účinnej v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, súdny exekútor má nárok na poskytnutie preddavku na odmenu za vykonanie exekučnej činnosti a na náhradu hotových výdavkov. Výšku preddavku určuje súdny exekútor. Pri určovaní preddavku postupuje tak, aby nedochádzalo k preplatkom. Preddavok na odmenu súdneho exekútora a na náhradu hotových výdavkov nesmie byť vyšší ako 50% z odmeny vypočítanej podľa vyhlášky.
Súdny exekútor podaním zo dňa 17.10.2014 vyzval oprávneného na zloženie preddavku vo výške 500,00 EUR v lehote 10 dní odo dňa doručenia tohto podania na exekútorom uvedený bankový účet. V uvedenom podaní súdny exekútor oprávneného poučil podľa, že podľa § 31 Exekučného poriadku v prípade ak oprávnený nezloží preddavok na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov v lehote určenej súdnym exekútorom, môže súd exekúciu na návrh súdneho exekútora zastaviť. Vzhľadom na to, že oprávnený nezložil preddavok na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov aj napriek tomu, že si zásielku riadne prevzal dňa 24.10.2014, podal súdny exekútor podľa § 31 Exekučného poriadku dňa 17.03.2015 návrh na zastavenie exekúcie.
Súd ma s poukazom na ust. § 24 vyhlášky za preukázané, že výška súdnym exekútorom vypočítaného preddavku nie je neprimeraná a bola vypočítaná v súlade so zákonom. Súd sa stotožnil s tvrdením súdneho exekútora uvedeným v jeho odvolaní, podľa ktorého súdny exekútor pri výpočte preddavku postupoval v zmysle § 24 ods. 3 vyhlášky. Podľa názoru súdu súdny exekútor v tejto súvislosti správne poukázal na ust. § 5 ods. 1 vyhlášky, podľa ktorého odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura. Súd ma za to, že primeranosť výšky požadovaného preddavku na odmenu za vykonanie exekúcie nie je možné posudzovať podľa súdnym exekútorom uplatnenej paušálnej odmeny 33,19 eur ale musí sa posudzovať podľa odmeny, na ktorú
má súdny exekútor nárok podľa § 5 ods. 1 vyhlášky. Podľa ust. § 5 ods. 1 vyhlášky teda 20% z celkovej vymáhanej istiny v predmetnom exekučnom konaní predstavuje sumu 4674,23 eur z čoho 50% je v zmysle ust. § 24 ods. 3 vyhlášky suma 2337,16 eur a preto nemožno v žiadnom prípade považovať výšku súdnym exekútorom požadovaného preddavku na odmenu za vykonanie exekučnej činnosti a na náhradu hotových výdavkov v sume 500 eur za neprimeranú a v rozpore s ust. § 24 ods. 2 a 3 vyhlášky. Samotným účelom ustanovenia § 197 ods. 2 ktoré súdnemu exekútorovi umožňuje požadovať od oprávneného primeraný preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov je zabezpečiť aby nenastala situácia, kedy by súdny exekútor musel uhrádzať náklady exekúcie z vlastných prostriedkov. Uvedené ustanovenie dáva súdnemu exekútorovi možnosť kedykoľvek v priebehu exekučného konania prípadne aj opakovane požadovať zloženie primeraného preddavku.
Súd má za to, že v danom prípade požiadal súdny exekútor oprávneného na zloženie preddavku 500 eur z dôvodu, že úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného nemajú podľa súdneho exekútora žiadne reálne opodstatnenie v zistených majetkových pomeroch povinného a preto hrozí dôvodná obava, že súd by mu v budúcnosti jeho nárok na úhradu účelne vynaložených finančných prostriedkov nepriznal.
V zmysle uvedených skutočností preto súd nesúhlasí s názorom oprávneného uvedenom v jeho vyjadrení podľa ktorého, v prípade súdnym exekútorom určeným preddavkom dochádza k preplatku vo výške až 383,93 % z uplatňovaných trov exekúcie (103,31,-€) v žiadosti o zastavenie exekúcie zo dňa 21.05.2013, nakoľko pri posudzovaní primeranosti výšky preddavku nemožno vychádzať z uplatňovanej paušálnej odmeny 33,19 eur ale z odmeny súdneho exekútora určenej podľa § 5 ods. 1 vyhlášky.
Súd sa rovnako nestotožnil s tvrdením oprávneného, že súdny exekútor nemá nárok na zloženie preddavku, nakoľko podľa názoru súdneho exekútora nebude predmetná exekúcia vôbec úspešná, t. j. sám súdny exekútor (vzhľadom na podanie súdneho exekútora zo dňa 27.05.2013) nepredpokladá žiadnu svoju odmenu nakoľko súdny exekútor požiadal oprávneného o zloženie preddavku práve kvôli existencii dôvodnej pochybnosti že exekúcia nebude v budúcnosti úspešná a nárok súdneho exekútora na úhradu účelne vynaložených finančných prostriedkov pri výkone exekúcie by mu nebol priznaný.
Súd napokon považuje tvrdenie oprávneného, že súdny exekútor dostatočne nepreukázal trvalý nedostatok finančných prostriedkov, resp. iného majetku u povinného za nedôvodné, nakoľko súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že oprávnený nezložil preddavok na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov v lehote určenej exekútorom podľa § 31 ods. 1 Exekučného poriadku a nie z dôvodu nemajetnosti povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Vzhľadom na uvedené preto súd predmetnú exekúciu podľa § 31 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku zastavil.
O trovách účastníkov konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c.) O. s. p.
O trovách súdneho exekútora súd rozhodne samostatným uznesením.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Podľa § 31 ods. 1 Exekučného poriadku ak oprávnený nezloží preddavok na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových výdavkov v lehote určenej exekútorom, súd môže na návrh exekútora exekúciu zastaviť. Preddavok na odmenu exekútora sa neskladá v prípade poverenia na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku exekútor môže požadovať od oprávneného primeraný preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov.
O trovách účastníkov konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c.) O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie ( § 202 ods. 2 O. s. p.).